Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-13-2026.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/13/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci odsúdeného G. L., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022, o sťažnosti odsúdeného G. L. proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 18Nt/1/2025 zo dňa 21.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2026, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. L., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením sp. zn. 18Nt/1/2025 zo dňa 21.01.2026 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného G. L. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. B5-1T/30/2021, pretože neboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Súd prvého stupňa konštatoval, že nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, keďže neboli zistené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súd prvého stupňa konštatoval, že aplikácia § 438j Trestného zákona nepredstavuje takú novú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že v pôvodnom konaní došlo ku skutkovému omylu. Zmena Trestného zákona, ktorá nastala po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, keďže zmenou legislatívy sa mení právny poriadok a nie skutok.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený G. L. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Adama Puškára riadne a včas sťažnosť a navrhol podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a zároveň navrhol, aby Krajský súd v Bratislave návrh na obnovu konania povoliť.
K sťažnostnej argumentácii odsúdeného možno uviesť, že tento označil záver súdu prvého stupňa o nezistení podmienok na povolenie obnovy konania, za nesprávny. Odsúdený sa domnieva, že uložené tresty odňatia slobody v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1T/30/2021 vo výmere 7 (sedem) rokov a na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4T/21/2022 vo výmere 9 (deväť) rokov, sú neprimerane prísne, keďže trest odňatia slobody, ktorý má vykonať, predstavuje celkom 16 (šestnásť) rokov. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov po zmene
Trestného zákona prevyšuje najvyššiu hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody za trestný čin, za ktorý bol odsúdený. Povolenie obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste odôvodňuje novela Trestného zákona, ktorá znížila hranice trestných sadzieb trestu odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť v záujme odstránenia prísneho postihovania páchateľov drogových trestných činov. Aktuálne účinný Trestný zákon v ustanovení § 171 ods. 2 Trestného zákona upravuje výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody 1 (jeden) až 6 (šesť) rokov. Z uvedeného vyplýva, že tresty odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) a 9 (deväť) rokov presahujú hornú hranicu aktuálnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Odsúdený navrhol zohľadniť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Baji Trans s.r.o., podľa ktorého zmena právneho stavu v prospech páchateľa sa má použiť aj po právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci Baji Trans s.r.o. k článku 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv konštatoval, že súd, ktorý rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol zamietnutý opravný prostriedok podaný proti správnej pokute, ktorá má trestnoprávnu povahu a patrí do pôsobnosti práva Európskej únie, je v zásade povinný uplatniť voči páchateľovi priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení rozhodnutia súdu bez ohľadu na to, že vo vnútroštátnom práve sa toto rozhodnutie považuje za právoplatné.
Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „sťažnostný súd“) na podklade podanej sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného G. L. je potrebné podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodnú.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený G. L. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/30/2021 zo dňa 30.06.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/69/2021 zo dňa 03.02.2022, právoplatným toho istého dňa, uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom v čase skutku na skutkovom základe, že
dňa 26.08.2020 v čase asi o 01:45 hod. v Bratislave na Einsteinovej ulici smerom k Auparku viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, ev. č. MA-XXXCR spôsobom, ktorý mohol ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, nakoľko na vozidle odstával roh zadného nárazníka a preto bol kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom počas kontroly po poučení dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom ružovo-hnedého kryštalického materiálu, po čom bol obmedzený na osobnej slobode, následne pri umiestnení do miestnosti pre predvedené a zaistené osoby na OO PZ Petržalka - Sever po poučení dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku plastové vrecko, ktoré obsahovalo 1 ks ružovú tabletku v tvare mužskej hlavy na jednej strane a na opačnej strane deliacu ryhu, pričom následným kriminalisticko-expertíznym skúmaním bolo zistené, že 1 ks zatavenej injekčnej striekačky obsahoval ružovo-hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 1574 mg, s priemernou koncentráciou 53,7% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 845 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 21 obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie, spôsobilých po aplikácii ovplyvniť ľudskú psychiku a 1 ks ružovej tabletky s hmotnosťou 397 mg obsahujúcu účinnú látku 3,4- metyléndioxymetamfetamín (MDMA) s priemernou koncentráciou 37,4 %, s obsahom 149 mg absolútneho MD hmotnostných, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy na použitie, spôsobilej po aplikácii ovplyvniť ľudskú psychiku, ktoré prechovával bez príslušného oprávnenia, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a MDMA je podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom odsúdený G. L. takto konal napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt sp. zn. 15Hv 26/17z-65, zo dňa 05.09.2017, v bode A./I./a.: za zločin obchodovania s omamnými látkami podľa § 28a ods. 1 druhý a tretí prípad, ods. 4 č. 3 SMG (Spolkový zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a látkach na výrobu drog), v bode A./I./b.: za zločin obchodovania s omamnými látkami podľa § 28a ods. 1 štvrtý a piaty prípad, ods. 4 č. 3 SMG v spojení s § 15 StGB (Trestného zákona) a v bode A./II.: za zločin nedovoleného zaobchádzania s omamnými látkami podľa § 27 ods. 1 č. 1 prvý a druhý prípad, ods. 2 SMG, spočívajúce v tom, že proti podpisom vo viacerých útokoch doviezol zo Slovenska, z a do Rakúska omamnú látku (metamfetamín), I./ s ohľadom na množstvo dvadsaťpäť násobok prekračujúce hraničné množstvo (§ 28b SMG), a to piko so stupňom čistoty v priemere 70% metamfetamínhydrochloridu, a) celkom 600 gramov brutto vo vedomej chcenej spolupráci s inou osobou (K.L.), ako spolupáchateľkou (§ 12 StGB) v čase od začiatku augusta 2016 do 27.03.2017, b) prenechal a pokúsil sa prenechať (bod 1) resp. ponúknuť iným (bod 2), a to 1) v období január 2016 do 27.03.2017 celkom 1.102,50 gramov brutto osobám Z.K., R.B., M.J., L.I., D.E., B.T., D.R., Z.Y., J.J., utajenej vyšetrovateľke a istej Sevgi, 2) dňa 07.03.2017 40 gramov brutto utajenej vyšetrovateľke za kúpnu cenu 2.000,- €, II./ v nezistenom období získal a mal v držbe výlučne pre osobnú potrebu.
Odsúdenému bol uložený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody postupom podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd prvého stupňa uložil odsúdenému podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a odsúdenému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí v prípadoch, kedy príčiny nedostatkov vyšli najavo po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.
V konaní o obnove sa nepreskúmava správnosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa otázka, či nová skutočnosť alebo nový dôkaz, ktoré boli skôr orgánom činným v trestnom konaní, respektíve súdu, ktorí vo veci rozhodovali neznáme, by mohli sami o sebe alebo v spojení s už vykonanými dôkazmi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie.
Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku tak možno konštatovať, že nie je účelom obnovy konanie preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a ani opätovne posudzovať primeranosť trestu, keďže uvedené bolo účelom konania o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4To/69/2021. V naznačenej súvislosti je tak podstatným záver, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku. Odsúdený si podľa obsahu sťažnosti neuvedomuje, že obnovu konania nemožno vnímať ako konanie o opätovnom prieskume zákonnosti meritórnych rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní.
Pre sťažnostnú námietku odsúdeného G. L., že mu mal byť po právoplatnom odsúdení na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/30/2021 zo dňa 30.06.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/69/2021 zo dňa 03.02.2022, ukladaný miernejší trest, niet v tomto ,,type“ konania relevantný priestor.
Odsúdený sa prostredníctvom podaného návrhu na povolenie obnovy konania domáha aplikácie Trestného zákona, po jeho novele vykonanej zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorou došlo s účinnosťou od 06.08.2024 k zmene trestných sadzieb trestu odňatia slobody pre trestný čin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 Trestného zákona (pôvodne § 172 Trestného zákona).
Odsúdený sa tak domáha ukladania miernejšieho trestu s ohľadom na novelu Trestného zákona účinnú odo dňa 06.08.2024 potom, ako bol zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona právoplatne uznaný za vinného.
Novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. je možné zohľadniť pri aplikácii § 2 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný s výnimkou, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený spáchal trestný čin pred novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. a odsúdenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2022, nemožno ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona aplikovať z dôvodu, že novela Trestného zákona nadobudla účinnosť až dňa 06.08.2024. Doktrinálny výklad Ústavného súdu SR potvrdil, že moment, ktorý aplikáciu § 2 ods. 1 Trestného zákona ohraničuje, je rozhodnutie vo veci samej (III. ÚS 587/2024).
Prípadom, kedy by neskoršia zmena právnej úpravy po právoplatnom skončení trestného stíhania odôvodňovala povolenie obnovy konania je len rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý by postupom podľa článku 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, ktoré boli na odsúdenie páchateľa aplikované.
Týmto postupom Ústavného súdu SR nedošlo k strate účinnosti § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu o nesúlade takéhoto ustanovenia s Ústavou SR, ale došlo k zmene Trestného zákona výlučne na základe zákonodarnej iniciatívy. Nešlo teda o derogačný nález Ústavného súdu SR, na podklade ktorého došlo k zmene Trestného zákona v § 171 a nasl. Trestného zákona.
V tejto trestnej veci tak nejde o žiadnu skutočnosť skôr neznámu, ktorou môže byť podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa článku 125 ods. 3 Ústavy SR voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
V danej veci nejde ani o skutočnosť skôr neznámu upravenú v § 394 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku, ktorou môže byť rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody odsúdeného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.
Pokiaľ odsúdený poukazoval na rozhodnutie Baji Trans, k tomu nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že nejde o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a ani o rozhodnutie, ktoré by sa týkalo osoby odsúdeného so záverom, že došlo k porušeniu jeho práv v pôvodnom konaní.
K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Baji Trans C-544/2023 sa vyjadrili aj najvyššie súdne autority, keď Ústavný súd SR uviedol, že dôvodom na obnovu konania nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese, pričom v danej veci označená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nemôže byť použitá v konaní o obnove trestného konania (IV. ÚS/503/2025).
Zjednodušene povedané, okrem toho, že obnova konania podľa § 394 Trestného poriadku je zameraná na nápravu skutkového stavu veci a existencia skutočnosti skôr neznámej z pohľadu rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva či Ústavného súdu SR, je tiež vylúčená.
Navyše nadriadený súd poukazuje na článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sú jej ustanovenia pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie.
Vykonávanie práva Európskej únie je podmienkou aplikácie ustanovení Charty základných práv Európskej únie, z čoho potom vyplýva, že vzhľadom na zmenu Trestného zákona nepochybne k vykonávaniu práva Európskej únie nedošlo.
Pokiaľ v návrhu na povolenie obnovy konania argumentoval odsúdený, že v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4T/21/2022 mal byť ukladaný súhrnný trest za súčasného zrušenia výroku o treste v tejto veci, nadriadený súd konštatuje, že neposudzuje správnosť uloženého trestu v inom trestnom konaní. Navyše nesprávne uloženie trestu je dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorým je nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia vrátane súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona. Nesprávnym použitím hmotnoprávneho ustanovenia sa totiž rozumie pochybenie súdu pri uložení úhrnného či súhrnného trestu.
K námietke odsúdeného, že mu boli uložené dva tresty odňatia slobody, jeden vo výmere 9 (deväť) rokov a v tejto trestnej veci vo výmere 7 (sedem) rokov, nadriadený súd upriamuje pozornosť, že v tejto trestnej veci, v ktorej sa odsúdený domáha povolenia obnovy konania, mu bol uložený samostatný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Previazanosť s iným odsúdením pri ukladaní trestu je tak vylúčená.
Záverom k aplikácii § 438j Trestného zákona, ktorým je prechodné ustanovenie k právne úprave Trestného zákona účinného odo dňa 01.05.2022 možno uviesť, že zohľadňuje novelu zákona č. 105/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2055 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Nejde teda o ustanovenie priamo nadväzujúce a späté s inštitútom obnovy konania. Touto novelou došlo k úprave trestných sadzieb za prechovávanie látky z rastliny rodu konopa, čo však nebol prípad odsúdeného, ktorý prechovával metamfetamín a metyléndioxymetamfetamín.
Nadriadený súd uzatvára, že ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona sa uplatní len vtedy, ak priaznivejšia právna úprava v prospech páchateľa nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o vine a treste páchateľa konkrétneho trestného činu. Trestné stíhanie odsúdeného však skončilo dňa 03.02.2022, teda podstatne skôr ako nastala s účinnosťou odo dňa 06.08.2024 zmena Trestného zákona.
Sťažnostný súd tak vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.