Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-101-2026.pdf
PDF · 108.87 KB
Case nature
Subarea
13CoP/101/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. D. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXXX/XXX, A. – G. E., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Michaela Obuchová, advokátka so sídlom Na Hôrke 42/7, Nitra, a otca: E. D. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXXX/XXX, A. – G. E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka so sídlom Farská 12, Nitra, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24P/32/2026-119 zo dňa 15. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie mení vo výrokoch I. a III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 100,- eur mesačne a na výživu maloletého C. D. sumou vo výške 100,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a výrokom III. rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do času právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 24P/32/2026.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, a § 328 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanoveniami § 2 ods. 2 a § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti a ktorá sa javí ako naliehavá. Vo vzťahu k návrhu na dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ich zastupovanie a spravovanie majetku v bežných veciach návrh zamietol, keďže matka túto časť návrhu dostatočne neodôvodnila a nepreukázala naliehavosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že maloleté deti sa aktuálne nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, pričom otec v súčasnosti nemá záujem o zmenu tejto starostlivosti a bude rešpektovať výsledok dokazovania a rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň však uzavrel, že je potrebné bezodkladne rozhodnúť o povinnosti otca pravidelne prispievať na výživu maloletých detí, aby nebolo ohrozené zabezpečovanie ich základných životných potrieb. Zdôraznil, že výživné priznané neodkladným opatrením má plniť len nevyhnutnú mieru a má postačovať na úhradu základných životných potrieb, akými sú strava, ubytovanie, lieky a hygiena. Keďže ubytovanie maloletých detí podľa doteraz osvedčených skutočností zabezpečuje ich stará matka, tento výdavok súd pri určení dočasného výživného nezohľadňoval. Podstatné náklady tak spočívajú najmä v zabezpečovaní stravy pre deti, ich dochádzky do školy a zdravotnej starostlivosti. Dospel k záveru, že výživné vo výške 50 eur mesačne na každé dieťa, ktorým otec aktuálne prispieval a mienil prispievať aj
naďalej, nezohľadňuje záujmy detí a je nepostačujúce na zabezpečenie ich potrieb. Z toho dôvodu určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa, čo v spojení s prídavkami na deti vo výške 60 eur mesačne poberanými matkou a primeraným podielom samotnej matky bude postačovať na zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí až do času rozhodnutia vo veci samej. Následne súd vykoná potrebné dokazovanie a rozhodne o návrhoch rodičov v konaní vo veci samej.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, pričom napadol výrok I. a výrok III. z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby ho zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu každého z maloletých detí vo výške po 50 eur mesačne až do právoplatného skončenia vo veci samej. Namietal, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, čím súd zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces. Súd sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že doterajšia suma 50 eur nepostačuje, pričom z odôvodnenia nie je možné zistiť základné úvahy súdu o tom, prečo by mal prispievať práve určenou sumou a v čom spočíva bezprostredné ohrozenie detí. Argumentoval, že matka v návrhu vôbec neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy ani to, že by bol život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí vážne ohrozený alebo narušený. Deti majú zabezpečené bývanie, stravu a on sám si pred rozhodnutím súdu plnil vyživovaciu povinnosť v minimálnom nevyhnutnom rozsahu. Vo vzťahu k výdavkom uviedol, že súd nezohľadnil skutočnosť, že náklady na bývanie matky vo výške 500 eur mesačne hradí rodina otca, čím matke zostáva viac finančných prostriedkov, a zároveň súd nevykonal ani základnú komparáciu matkou tvrdených výdavkov, ktoré neosvedčila. Záverom dodal, že pri posudzovaní jeho ekonomickej situácie mal súd vziať do úvahy aj jeho vlastné výdavky na bývanie a stravu, pričom určené výživné predstavuje v danom kontexte neakceptovateľnú a ekonomicky likvidačnú záťaž.
4. K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá odvolanie považovala za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazy spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Namietala tvrdenia otca o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti uznesenia s tým, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevyžaduje úplné a vyčerpávajúce dokazovanie a preukazovanie jednotlivých výdavkov, ale postačuje osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Plnenie vyživovacej povinnosti otcom len v minimálnom rozsahu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine nezbavuje súd povinnosti posudzovať reálne a odôvodnené potreby detí, pričom doterajšia suma 50 eur mesačne na jedno dieťa je zjavne nepostačujúca. K námietke otca o absencii bezprostredného ohrozenia detí uviedla, že tento pojem nemožno vykladať len ako stav absolútnej existenčnej núdze, ale aj ako stav, kedy nie sú riadne zabezpečované odôvodnené potreby detí a kedy jeden z rodičov neprispieva na ich výživu v primeranom rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam. Vo vzťahu k poukazu otca na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 1CoP/39/2026 uviedla, že túto argumentáciu považuje za nepriliehavú, keďže každé konanie si vyžaduje individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností. Rovnako odmietla argumentáciu otca, že pomoc jeho rodiny pri úhrade nákladov na bývanie matky vo výške 500 eur by mala znižovať jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť, pričom zdôraznila, že otec navyše úplne opomína, že matka zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo predstavuje významnú formu plnenia jej vyživovacej povinnosti. Uviedla, že otec nijako nepreukázal, že by určené dočasné výživné bolo pre neho ekonomicky likvidačné, a odmietla ním navrhovanú alternatívu 50 eur mesačne ako zjavne neprimeranú a v rozpore s princípom rovnakého podieľania sa rodičov na životnej úrovni detí.
5. Matka doručila súdu podanie, v ktorom predložila listinné dôkazy na osvedčenie svojich majetkových a príjmových pomerov, ako aj na preukázanie zvýšených nákladov na život a špecifických potrieb oboch maloletých detí. Pripojila tabuľkový prehľad priemerných mesačných výdavkov. Mesačné výdavky na maloletú A. vyčíslila na celkovú sumu 420 eur, ktorá pozostáva z nasledovných položiek: strava 200 eur, oblečenie 41 eur, krúžok taliančiny 33 eur, cestovné (autobus) 30 eur, školské výlety, divadlo, kino a zájazdy 14 eur, obuv 15 eur, lieky a vitamíny 7 eur, kozmetika 20 eur, dioptrické okuliare a rám 25 eur, školské pomôcky 12,50 eur, prázdniny a výlety 12,50 eur a stužková 10 eur. Mesačné výdavky na maloletého C. vyčíslila na celkovú sumu 485,50 eur, ktorú tvoria položky: strava 200 eur, krúžok lukostreľby 25 eur, lieky 5 eur, vitamíny (Omega, vit. E, vit. D) 18 eur, školské výlety 10 eur, školské poplatky a iné 4 eur, obuv 16 eur, oblečenie 41 eur, doprava k lekárovi do Banskej Bystrice (benzín a diaľničná známka) 12,50 eur, strojček na zuby 84 eur, dioptrické okuliare 25 eur,
iné školské pomôcky 12,50 eur, benzín na cestovanie kvôli potrebám maloletého 20 eur a prázdniny a výlety 12,50 eur. Tieto zvýšené výdavky odôvodnila nepriaznivým zdravotným stavom maloletých detí, k čomu predložila viaceré odborné lekárske správy. Na preukázanie svojich príjmových pomerov a sebarealizácie predložila potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyplýva, že za obdobie od januára do júna 2026 poberala prídavky na deti v celkovej výške 120 eur mesačne. Ďalej k podaniu pripojila certifikát na predlžovanie vlasov ako doklad o zdroji svojho príjmu, doklady preukazujúce hľadanie si zamestnania, ako aj výpisy z účtu ktoré majú potvrdzovať ňou uvádzané úhrady na potreby maloletých detí (napr. úhrada krúžku lukostreľby pre syna).
6. Otec podaním označeným ako reagoval na výzvu súdu na predloženie dokladov. Vyčíslil svoje príjmy u zamestnávateľa G. I. G., pričom uviedol, že jeho hrubý mesačný príjem predstavuje sumu 915 eur a čistý príjem je 728 eur. Špecifikoval svoje mesačné výdavky za mesiac apríl 2026, ktoré pozostávali z plnenia vyživovacej povinnosti na deti vo výške 200 eur, úhrady paušálu pre maloletú A. v sume 55 eur, dátovej karty pre maloletého C. v sume 15 eur a splátky za náramok vo výške 75 eur, pričom zvyšok svojej čistej mzdy vo výške 383 eur odovzdal svojej matke ako príspevok na domácnosť. Za mesiac máj 2026 špecifikoval výdavky tak, že uhradil splátku za náramok vo výške cca 77,50 eur, výživné na deti vo výške 200 eur, školský výlet maloletej A. v sume 50 eur, vreckové vo forintoch na tento výlet v sume 20 eur, telefón maloletej A. v sume 55 eur, dátovú kartu maloletého C. v sume 15 eur a nákup oblečenia pre deti vo výške 135,44 eur. Zvyšok príjmu za mesiac máj vo výške cca 175 eur odovzdal svojej matke na domácnosť. Zdôraznil, že z týchto finančných prostriedkov presunutých jeho matke sa hradia aj náklady spojené s užívaním bytu na Farskej ulici, v ktorom žije matka s maloletými deťmi. Tieto náklady vyčíslil celkovo na sumu 676,15 eur mesačne (nájomné 295 eur, elektrina 128,46 eur, plyn 200,12 eur, pevná linka a internet 52,57 eur), pričom uviedol, že zvyšnú časť nad rámec jeho príspevkov dopláca jeho matka, ktorá je vlastníčkou predmetného bytu. Z tohto dôvodu otec konštatoval, že matka nemá s bývaním absolútne žiadne výdavky a disponuje tak k dobru sumou minimálne 600 eur mesačne. Namietal tiež, že za danej situácie nemožno požadovať, aby výlučne on znášal ďalšie výdavky na deti, ako je nákup ošatenia, a upozornil, že ním zakúpené oblečenie pre deti si matka napriek pokynom ponechala vo svojej domácnosti. Matka je už sedem rokov dobrovoľne nezamestnaná a svoje potreby saturovala len z jeho finančných prostriedkov. Pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody zanechal rodine hodnotný majetok, vrátane rodinného domu na Zobori, motorových vozidiel a zariadenia diskotéky, ktorý bol rozpredaný a z výťažku podľa neho čerpala jedine matka. Poukázal tiež na z jeho pohľadu nezodpovedný prístup matky prejavujúci sa narastaním jej dlhov, napríklad na zdravotnom poistení. Vyjadril presvedčenie, že matka je rovnako povinná prispievať na výživu detí sumou aspoň 150 až 200 eur mesačne, zatiaľ čo od neho požaduje sumu 500 eur, a preto pre ňu aktívne vyhľadal a predložil súdu aktuálne internetové pracovné ponuky v Nitre a okolí. Zároveň žiadal, aby matka súdu vydokladovala, z akého zdroja pochádza jej mesačný príjem. Uviedol, že matka sa cielene snaží mariť výkon striedavej starostlivosti. Matka napríklad kontaktuje deti v čase, keď sú v jeho starostlivosti, a volá ich previezť sa autom. Taktiež tvrdil, že mu matka úmyselne zatajuje informácie o školských povinnostiach detí z aplikácie Edupage (napríklad vypracovanie projektu pre syna C.), ku ktorej on zatiaľ pre absenciu vlastného súkromného telefónu nemá prístup , a následne to využíva na jeho kritiku, že si neplní otcovské povinnosti. V čase, keď sú deti u neho, sa v škole postupne zlepšujú a dosahujú iné výsledky ako doteraz. K podaniu pripojil svoju pracovnú zmluvu, čestné vyhlásenie svojej matky a vyhľadané pracovné ponuky pre matku.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 100 € mesačne a na výživu maloletého C. D. sumou vo výške 100 € mesačne, a určil trvanie tohto neodkladného opatrenia do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
18. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery bola osvedčená.
19. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 366 CMP nemožno vykladať (a to práve s ohľadom na dikciu ustanovenia § 325 ods. 1 CSP) tak, že v každom prípade, ak rodičia nevedú spoločnú domácnosť, deti sú v starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý mu priamo k rukám neuhrádza výživné, tak sú
automaticky naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. V záujme maloletých detí je predovšetkým to, aby boli pokrývané ich oprávnené potreby a nielen potreby zodpovedajúce nevyhnutnej miere. V praxi to znamená, že ak sa na tom rodičia nedokážu dohodnúť, rozhoduje o povinnosti výživného súd, bez zbytočného odkladu, po riadne vykonanom dokazovaní, tak, aby boli zohľadnené všetky oprávnené potreby maloletých detí a určené výživné aby zodpovedalo možnostiam rodičov. Ustanovenie § 366 CMP má pokrývať situácie, kedy je tu bezodkladná potreba, aby bolo jednému z rodičov nariadené platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Odvolací súd súhlasí s tým, že vyživovaciu povinnosť nemožno prenášať z otca na príbuzných matky a nenahrádza ju ani skutočnosť, že otcova matka de facto umožňuje bezodplatné bývanie matke s maloletými deťmi, tým, že bývajú v ňou vlastnenom byte, náklady spojené s užívaním ktorého uhrádza otcova matka. Zo správy kolízneho opatrovníka je dostatočne osvedčené zároveň to, že matka je síce aktuálne nezamestnaná, privyrába si však predlžovaním vlasov, čím si dokáže privyrobiť cca. 300-400 eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na maloleté deti v celkovej výške 120 eur (60 eur na každé z detí) finančne jej vypomáha jej matka s jej bratom a otec jej v čase realizácie šetrenia pomerov prispieval výživným spolu na obe deti vo výške 100 eur mesačne. Napriek tomu, že skutočnosť, že matka má s deťmi zabezpečené bezodplatné bývanie prostredníctvom bytu vlastného otcovou matkou, nenahrádza vyživovaciu povinnosť otca a ani ho tejto povinnosti nezbavuje, táto skutočnosť má zásadný vplyv práve na posúdenie otázky, či je osvedčená bezodkladná potreby úpravy pomerov obzvlášť, ak tým nie sú v celom rozsahu pokryté len náklady na bývanie maloletých detí (čo napokon zohľadňoval aj súd prvej inštancie) ale sú tým pokryté v celom rozsahu náklady na bývanie samotnej matky, ktoré tak matka nemusí vynaložiť. Už zo samotného návrhu matky pritom vyplývalo, že otec sa v čase podania návrhu matky stretával s deťmi striedavo s každým z nich prakticky každý víkend, čo rovnako predstavovalo istú mieru plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktorú je potrebné zohľadniť.
21. Aj pre obdobie od podania návrhu na súd vo veci vyživovacej povinnosti do vykonateľného rozhodnutia súdu vo veci samej platí, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia nariaďujúceho jednému z rodičov hradiť výživné v nevyhnutnej miere sú dané, ak si jeden z rodičov neplní vyživovaciu povinnosť aspoň v nevyhnutnom rozsahu (čo v tomto prípade osvedčené nie je, otec si ju plnil, hoci vo výrazne menšom rozsahu, ako do mesiaca február) a druhý rodič nedokáže pokrývať nevyhnutný rozsah potrieb maloletých detí (pri adekvátnom uplatňovaní svojich schopností a možností) a to vedie k bezprostrednému ohrozeniu výživy maloletých detí (ani toto v konkrétnom prípade osvedčené nie je). Žiaden z rodičov sa v konečnom dôsledku zo svojej vyživovacej povinnosti nevyviaže. Bude o nej rozhodnuté spätne, ku dňu podaniu návrhu, so zohľadnením oprávnených potrieb maloletých detí, pri súčasnom zohľadnení možností a schopností rodičov a ich životnej úrovne, na ktorej sa majú maloleté deti právo podieľať, teda nie len v nevyhnutnom rozsahu a to aj za obdobie, kedy boli deti prakticky v starostlivosti matky s víkendovým (striedavým) stykom s otcom. Toto je však predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, ktoré je na súde prvej inštancie vedené. Nateraz platí (a platilo to aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), že dôvod rozhodovať o uložení povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, tak ako to predpokladá ustanovenie § 366 CMP, nie je.
22. Podstatnou skutočnosťou, ku ktorej došlo následne, po rozhodnutí súdu prvej inštancie, je dohodnutie skúšobného obdobia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti na stretnutí rodičov na Okresnom súde Nitra dňa 6.5.2026, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti tak, že tieto sa budú u rodičov striedať v rovnakých týždňových intervaloch. Táto skutočnosť neznamená, že súd po riadne vykonanom dokazovaní neurčí žiadnemu z rodičov vyživovaciu povinnosť, ak by aj bol tento model do budúcna upravený vo veci samej. Bude postupovať v zmysle zákonných ustanovení zákona o rodine, otázku vyživovacej povinnosti bude posudzovať v závislostí o výšky nákladov na krytie oprávnených potrieb maloletých detí v závislosti od schopností a možností oboch rodičov (a to aj pri aplikácii ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine) a v závislosti od životnej úrovne rodičov, na ktorej sa maloleté deti majú právo podieľať. Na účely posúdenia bezodkladnej potreby zasahovať súdom nariadeným neodkladným opatrením je však aktuálna skúšobná realizácia striedavej osobnej starostlivosti ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/32/2026. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).