Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-81-2026.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/81/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov: matka C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. XXXX/XX, A., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. februára 2026, č.k. 55P/93/2025-120, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil otcovi povinnosť prispievať na maloletého A. zvýšeným výživným v sume 175 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2025 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.), určil zročné výživné vo výške 375 eur za čas od 01.09.2025 do 31.01.2026, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok a exekúcie (výrok II.), čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č.k. 11P/262/2015-40 zo dňa 21.01.2016 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého a splatnosti výživného s tým, že v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na 200 eur mesačne od 01.08.2025 z dôvodu, že maloletý výrazne vyrástol, zmenili sa jeho životné potreby ako školské pomôcky, krúžky, stravné, oblečenie. Výživné v sume 100 eur už nepokrýva jeho základné potreby. Otcove príjmové pomery sa zlepšili, vyrába nábytky na mieru. Matka sa o syna stará celodenne, zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť, hradí väčšinu nákladov spojených s jeho starostlivosťou. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, so synom sa stretáva sporadicky, nad rámec výživného mu niečo kúpil na narodeniny. Je ženatý, žije v domácnosti s manželkou a maloletým synom, pracuje ako brigádnik, zarobí približne 1.000 eur mesačne. Maloletý A. chodí podľa vyjadrenia matky na futbalový krúžok, kde musí zakupovať športovú obuv a oblečenie, nosí dioptrické okuliare. Náklady do školy uviedla vo výške 1.300 eur (taška, vybavenie), na ktorých sa otec nijako nepodieľal. So synom bývajú v 3-izbovom byte. V čase posledného určenia výživného bola na rodičovskej dovolenke, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec styk so synom od marca 2025 obmedzil. Otec doplnil svoje vyjadrenie keď uviedol, že je zamestnaný bez pracovnej zmluvy ako šofér u kamaráta v pizzerii v H. s príjmom 1.000 eur mesačne a ďalšími brigádami montovaním nábytku si privyrobí 500 – 600 eur mesačne. Je vyučený automechanik, vo svojom odbore si trvalý pracovný pomer nehľadal kvôli exekúciám za neplatenie odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne, kde by mal mať dlhy 7.000 – 10.000 eur. V pizzerii pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom z prvého manželstva k maloletému F. vo výške 70 eur mesačne, maloletej I. 50 eur mesačne a J. 30 eur mesačne. Dňa 17.02.2026 otec uviedol, že v pizzerii už nepracuje od januára 2026 z dôvodu, že potreboval ísť pracovať do zahraničia, do F., kde aj reálne týždeň pracoval ako pomocník.
Snaží sa robiť brigádnickú činnosť ako montovanie a skladanie nábytku, z čoho má príjem asi 500 eur mesačne. Jeho manželka je nezamestnaná, pomáha svojej matke v krajčírskej dielni, kde dostáva sumu 500 eur mesačne. Uviedol, že nemá ani 100 eur na zaplatenie výživného, maloletému synovi F. platí sumu 50 eur do futbalového klubu. Bol v posledných 2 – 3 mesiacoch na dovolenke lyžovať v Rakúsku, túto si však zaplatil ešte minulý rok. Bol tam s manželkou a maloletým F.. Má iba jediný príjem a to z brigádnickej činnosti skladanie nábytku 500 – 600 eur mesačne. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému A. upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/262/2015-40 zo dňa 21.01.2016, ktorým súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné v sume 100 eur mesačne. V tej dobe maloletý A. mal 1,5 roka, bol v celodennej starostlivosti matky. Aktuálne je vo veku 11,5 roka, je žiakom 5. ročníka základnej školy. Matka uviedla mesačné výdavky na bývanie pre 2 osoby 153 eur, nájomné 33 eur, 29 eur TV a internet, čo predstavuje alikvótnu časť na maloletého 107,50 eur. Ďalej uviedla náklady na stravu vo výške 400 eur t.j. 200 eur na maloletého, drogéria 100 eur teda 50 eur na maloletého, oblečenie približne 100 eur na maloletého, pomôcky do školy + kaderník 40 eur mesačne, lieky na atopický ekzém 20 eur mesačne, na krúžky chodí v rámci školy, čiže náklady na starostlivosť o syna + náklady súvisiace s bývaním prepočítané na 1 osobu sú 517,50 eur mesačne. V čase poslednej úpravy matka bývala spolu s maloletým v spoločnej domácnosti so svojou matkou, bola na rodičovskej dovolenke. Aktuálne je matka zamestnaná ako pedagogička na K. L. M. s čistým mesačným priemerným príjmom 1.430 eur. Spláca hypotéku v sume 293 eur, úver na rekonštrukciu bytu 419 eur. Bývajú s maloletým v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve matky. Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy dobrovoľne nezamestnaný, mal vyživovaciu povinnosť k piatim maloletým deťom. V súčasnosti má okrem maloletého A. ďalšie vyživovacie povinnosti a to k maloletému F. s ktorým žije v spoločnej domácnosti, k plnoletému F. vo výške 70 eur, maloletému J. vo výške 50 eur a maloletej I. vo výške 50 eur mesačne. Otec vyčíslil náklady na domácnosť vo výške 350 eur nájomné, 7 eur plyn, 40 eur elektrina, 30 eur TV, poplatok na školné za maloletého F. 40 eur mesačne, pohonné hmoty 150 eur mesačne a strava 250 – 300 eur mesačne. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 121 CMP, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62, § 65, § 75, § 76, § 77, § 78 Zákona o rodine. Posudzoval, či u účastníkov konania došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného. Maloletý v čase poslednej úpravy mal 1,5 roka, aktuálne má 11,5 roka, čiže náklady na jeho výchovu a starostlivosť vzrástli. Matka maloletého poberala v čase poslednej úpravy rodičovský príspevok, bývala spolu so svojou matkou. Aktuálne je zamestnaná s príjmom 1.430 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu so synom býva v 3-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy dobrovoľne nezamestnaný, mal 5 vyživovacích povinností, v súčasnosti je ženatý, manželka je nezamestnaná, avšak vypomáha svojej matke s príjmom 500 eur mesačne. Spolu s manželkou vychovávajú maloletého F.. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť k plnoletému F., maloletému J. a maloletej I.. Súd mal za preukázané odôvodnené výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletého A. vo výške 410 eur mesačne (škola, lieky, hygiena, oblečenie, kaderník) + mesačné výdavky súvisiace s bývaním rozpočítané na osobu vo výške 107,50 eur. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na každodennej osobnej starostlivosti o syna žiadnym spôsobom nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa je súd povinný skúmať aj potenciálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča a na základe toho súd zohľadnil pri výpočte výšky výživného tú skutočnosť, že ak by sa otec zamestnal na trvalý pracovný pomer vo svojom odbore – automechanik, v čom mu nebránia žiadne objektívne príčiny ani zdravotné obmedzenia, otec by potenciálne mohol dosahovať na základe pracovných ponúk, ktoré súd zisťoval na portáli profesia.sk (č.l. 55 – 62 spisu) priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.600 eur. Súd postupoval pri výpočte výške výživného v zmysle metodickej príručky Ministerstva spravodlivosti SR, v zmysle ktorej otcovi prináleží platiť výživné na maloletého vo výške 11% z príjmu pri piatich vyživovacích povinnostiach. Súd vychádzal z príjmu ktorý by otec mohol dosahovať 1.600 eur mesačne, z ktorej sumy 11% je 176 eur. Skonštatoval, že skutočnosť, že otec sa nechce zamestnať na trvalý pracovný pomer nemôže byť v neprospech maloletého. Súd preto vyživovaciu povinnosť zvýšil na 175 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2025. Nakoľko otec od 1.9.2025 neprispieval na výživu syna zvýšeným výživným vznikol mu na výživnom nedoplatok za obdobie od 1.9.2025 do 31.1.2026 vo výške 375 eur (5 mesiacov x 75 eur), ktorú sumu vzhľadom na žiadosť otca povolil mu splatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje približne 1.000 eur. Okrem maloletého A. má ďalšie vyživovacie povinnosti voči štyrom deťom. Po odpočítaní základných životných nákladov bývanie, strava, energie
a zabezpečení potrieb ostatných detí, nie je v jeho možnostiach dlhodobo plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 175 eur mesačne. Súd podľa jeho názoru nedostatočne zohľadnil rozsah jeho vyživovacích povinností a reálne finančné možnosti. Je si vedomý svojej povinnosti prispievať na výživu maloletého, avšak výška výživného musí zodpovedať aj jeho schopnostiam a možnostiam. Súdom určené výživné považuje za neprimerane vysoké, navrhuje jeho zníženie na sumu 100 eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že určenie výživného je na prospech a v záujme maloletých detí, odporúčajú, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zvýšení výživného na maloletého A..
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa výrazne zvýšili náklady na syna, maloletý je starší, navštevuje základnú školu, pribudli výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, školské potreby, zdravotnú starostlivosť a bežné životné náklady. Zvýšili sa aj ceny energií, potravín a ostatných potrieb pre domácnosť. Výživné 100 eur mesačne už dlhodobo nepokrýva ani základné potreby maloletého. Suma 175 eur zodpovedá súčasným potrebám dieťaťa, aj možnostiam a schopnostiam otca. Poukazuje na to, že obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa podľa svojich možností, schopností. Každodennú osobnú starostlivosť zabezpečuje ona, čo predstavuje nielen finančné, ale aj časové a osobné zaťaženie. Navrhla rozsudok potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 55P/93/2025 je zvýšenie výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia zo sumy 100 eur mesačne na 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2025. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné otca voči maloletému A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 175 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2025, zároveň určil zročné výživné na maloletého A. za obdobie 01.09.2025 do 31.01.2026 vo výške 375 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. 11P/262/2015-40 zo dňa 21.01.2016 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca.
7. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zo zákona povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o detí osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).
8. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, okrem výživného pre maloletého je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý súdny proces. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu vymedzuje § 220 ods. 2 CSP. Korektným i ústavne konformným výkladom tohto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami uvedenými v §220 ods.2 je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, respektíve prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a naopak nielen všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené.
11. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom v porovnaní s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné ako aj náhodné výdavky dieťaťa, ako aj jeho. Rovnako na strane povinných osôb musí porovnávať aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s konkrétnymi pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo. Majetkové pomery pritom treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako aj objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
12. Vyššie uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie dôsledne neaplikoval. Absentuje porovnanie zistených pomerov v čase poslednej úpravy so súčasnými, zistenými, odôvodnenými potrebami maloletého, ako aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil tiež majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň a s týmito sa nijakým spôsobom nevysporiadal, nevyhodnotil ich, takže nezistil riadne skutočný stav veci.
13. Pokiaľ sa týka príjmu otca tu súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu. Pri posudzovaní potencionality príjmu povinnej osoby musí súd postupovať veľmi prísne, zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. V mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp, preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzv. príjmov, ktoré povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k jeho strate. Na zníženie, či stratu príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. V danom prípade súd prvej inštancie skonštatoval, že ak by sa otec zamestnal na trvalý pracovný pomer vo svojom odbore – automechanik, v čom mu nebránia žiadne objektívne prekážky, by potenciálne mohol dosahovať na základe pracovných ponúk zistených na portáli profesia.sk priemerný čistý príjem 1.600 eur mesačne. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené konkrétne ponuky ani výška príjmu, je tam iba odkaz na čl. spisu. Odvolací súd však z týchto ponúk nezistil príjem vo výške 1.600 eur netto, nakoľko v ponukách je uvedený príjem brutto a v 1. ponuke je uvedený plat 2.000 eur brutto, v 2. ponuke 1.300 eur brutto a v 3.ponuke 1.000 – 1.600 eur brutto, takže konštatácia súdu o výške príjmu 1.600 eur netto nie je preukázaná. Z odôvodnenia rozsudku je tak zrejmé, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými skutočnosťami ohľadne zisťovania výšky potenciálneho príjmu. Z odôvodnenia je zrejmé, aké má otec skončené vzdelanie, v akom odbore, nie je však zrejmé akú má v tomto odbore prax, keď školu vzhľadom na jeho vek skončil cca pred 20 rokmi a vo výpovedi neuvádzal, že by pracoval ako automechanik, uvádzal, že robil rozvoz pizze a montoval nábytky, takže bude potrebné zistiť otcovu prax, či vôbec robil automechanika a kedy a následne dopyt na trhu práce či už v odbore automechanik, montáž nábytku či rozvoz jedla a z konkrétnych ponúk ustáliť potenciálny čistý príjem. Takže na zistenie potenciálneho príjmu nevykonal potrebné dokazovanie. Odvolací súd má za to, že pri uplatnení princípu potencionality musí byť uvedená
a odôvodnená konkrétna výška príjmu, prípadne rozpätie potenciálneho príjmu, z ktorého súd následne stanoví výšku výživného na dieťa. Ak takáto výška nie je riadne uvedená a tiež riadne odôvodnená, nemožno považovať rozhodnutie za preskúmateľné. Potenciálny príjem musí byť konkrétnym spôsobom vyjadrený, nielen zhrnuté pomery otca bez bližšieho záveru, ktoré v danom prípade však ani dostatočne zistené neboli. Navyše súd sa vôbec nezaoberal životnou úrovňou rodičov, najmä povinného rodiča a túto žiadnym spôsobom nevyhodnotil napriek tomu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tiež sa nezaoberal dôsledne odôvodnenými mesačnými výdavkami otca, ich výškou a či je schopný tieto uhrádzať z ním uvedeného dosahovaného príjmu 500 eur. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od 1.9.2025 napriek tomu, že matka požadovala jeho zvýšenie od 1.8.2025 bez akéhokoľvek odôvodnenia. V danom prípade ide o nedostatok rozhodnutia a zásahu do procesných práv účastníka, ktorého intenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov rodičov, príjmu otca, výdavkov rodičov, porovná ich so stavom v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Porovná a následne vyhodnotí zistené zmeny pomerov, konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu zdôvodnenia prípadnej potreby zmeny výživného a tiež o primeranosti určeného výživného. Následne súd opätovne rozhodne o výživnom a v prípade potreby aj o zročnom výživnom. Svoje nové rozhodnutie náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodní a v novom rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).