Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-75-2026.pdf
PDF · 127.63 KB
Case nature
Subarea
4Co/75/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Rastislava Žiga a JUDr. Anny Kašajovej a v spore navrhovateľky: U. N., R. XX.X.XXXX, D. T. X, XXX XX D., zastúpená Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, IČO: 51 290 596, proti odporcom: X. A. N., R.Ý. X.X.XXXX, D. I. XX, XXX XX D., X. O. N., R. XX.X.XXXX, D. K. Q.B. XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. marca 2026 č. k.50C/17/2026-26, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/ a2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľka sa návrhom voči odporcom 1/ a 2/ domáhala, aby súd až do právoplatného skončenia súdneho sporu o zriadenie vecného bremena prikázal odporcom strpieť a umožniť vstup navrhovateľke do nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres D. X., obec D. - mestská časť W., katastrálne územie W.X., ako stavba - súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parcele č. XXXX/X registra „P.“ a nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W.X. ako pozemky parcely registra „P.“, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 396m2 a zdržať sa uzamykania nehnuteľnosti. Zároveň sa domáhala, aby súd do právoplatného skončenia súdneho sporu o zriadení vecného bremena prikázal odporcom strpieť a umožniť vstup dcére navrhovateľky N. I., R.. XX.XX.XXXX do nehnuteľnosti a strpieť a umožniť nerušené užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres D. X., obec D. - mestská časť W., katastrálne územie W., ako stavba - súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parcele č. XXXX/X registra „P. a nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W.X. ako pozemky parcely registra „P.“, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 396m2 a zdržať sa uzamykania nehnuteľnosti.
2. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľka uviedla, že je vlastníčkou podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcich sa v D. - mestská časť W., katastrálne územie W.X. a to zastavanej plochy a nádvoria parcela registra „P.“ č. XXXX/X o výmere 440 m2, záhrady parcela registra „P.“ č. XXXX/X o výmere 396 m2, stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele registra „P.“ č. XXXX/X, pričom odporca 1/ na predmetných nehnuteľnostiach vlastní rovnaký podiel o veľkosti 1 k celku. Ďalej uviedla, že odporcovia 1/ a 2/ vlastnia podiel 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX rovnako v D. - mestská časť W., katastrálne územie W. a to zastavanej plochy
a nádvoria na parcele registra „P.“ č. XXXX/X o výmere 276 m2, stavbu rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele registra „P.“ č. XXXX/X o veľkosti podielu 1/2. Poukázala na to, že bola podaná žaloba o zriadenie vecného bremena k parcele registra „P.“ č. XXXX/X vo vlastníctve odporcov v prospech navrhovateľky ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území W.X., ktoré má spočívať v jej práve vstupu, prechodu pešo a prejazdu nemotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok odporcov za účelom prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky. Žalobu vo veci samej zdôvodnila tým, že jediný možný prístup do nehnuteľnosti navrhovateľky vedie cez pozemok odporcov, ktorí jej bránia v riadnom užívaní nehnuteľnosti. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej tvrdila, že spornú nehnuteľnosť v súčasnosti obýva jej dcéra a odporcovia bránia navrhovateľke a jej dcére vo vstupe do nehnuteľnosti a dcére aj v jej užívaní. Odporcovia 1/ a 2/ mali viackrát vymeniť zámky na nehnuteľnosti, odpojiť nehnuteľnosti od prívodu teplej vody, preseknúť káble od elektriny, čím nehnuteľnosť odpojili od elektrickej energie. Dcéra navrhovateľky mala opakovane volať na pomoc príslušníkov Policajného zboru. Udávala, že odporcovia bránia navrhovateľke vo vstupe do nehnuteľnosti a jej dcére v riadnom užívaní (nakoľko v nehnuteľnosti žije). Podľa navrhovateľky nariadenie neodkladného opatrenia by zabezpečilo rýchlu ochranu vlastníka nehnuteľnosti a jeho vlastníckeho práva pred protiprávnym zásahom do obydlia a užívacieho práva nehnuteľnosti dcérou navrhovateľky, ktoré je odvodené od jej vlastníckeho práva. Podľa nej je nutné bezodkladne upraviť faktické pomery tak, aby sa predišlo zásadnému ohrozeniu práva na bývanie. Odporcovia svojim konaním zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľky a do práva na užívanie nehnuteľnosti dcére navrhovateľky. Navrhovateľka má aktívnu vecnú legitimáciu ako vlastníčka nehnuteľnosti, nakoľko jej svedčí stav z hmotného práva.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle ustanovení § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP, § 328 CSP, § 151a ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
4. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov p. č. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X a rodinného domu s. č. XXX, ležiacom na parcele č. XXXX/ X a to v podiele 1 a ďalším spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1 je odporca v 1/. Odporcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov p. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, rodinného domu s. č. XXX ležiacom na parcele č. XXXX/X a rodinného domu s. č. XXXXX, ležiacom na parc. č. XXXX/X. Z predloženej mapy zistil, že pozemky parc. č. XXXX/X O. XXXX/X (vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/) ležia pri prístupovej komunikácii a pozemky vo vlastníctve navrhovateľky sa nachádzajú až v línii za pozemkami p. č. XXXX/X O. XXXX/X. Z toho nadobudol dojem, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľky nemajú prístup k hlavnej komunikácii a jediný prístup k nim je možný prechodom cez pozemky vo vlastníctve odporcov, pričom toto nekonštatoval s istotou, keďže táto skutočnosť bude ešte len predmetom dokazovania v konaní vo veci samej (o nároku na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka).
5. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka sa v konaní vo veci samej vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod č. k. 24C/15/2026 domáha voči odporcom zriadenia vecného bremena na pozemku parcela registra „P.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 276m2, D. - W., katastrálne územie W.X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v prospech navrhovateľky ako podielovej spoluvlastníčky pozemku - parc. č. XXXX/X, záhrada vo výmere 396m2 a pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 440m2 na ktorom je postavený rodinný dom so súp. č. XXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v obci D. - W.X., katastrálne územie W., spočívajúce v práve navrhovateľky z vecného bremena vstupu, prechodu pešo a prejazdu nemotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok odporcov za účelom prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky. Zároveň sa domáha voči odporcom určenia povinnosti strpieť na svojom pozemku parcely registra „P.“ č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvorí o výmere 276m2, D.
- W., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vstup, prechod pešo a prejazd nemotorovým dopravným prostriedkom navrhovateľky z vecného bremena na pozemok KNC parc. č. XXXX/X, záhrada vo výmere 396m2 a pozemok KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 440m2 na ktorom je postavený rodinný dom so súp. č. XXX evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v obci D. - W., okres D. X., kat. územie W. vo vlastníctve navrhovateľky. Dôvodom podania žaloby bol ten, že jediný prístup navrhovateľky k jej domu vedie z verejnej komunikácie cez pozemok odporcov. Odporcovia bránia navrhovateľke v riadnom prístupe k nehnuteľnosti, vzťahy medzi nimi sú trvalo narušené, odmietajú sa o práve prechodu a prejazdu dohodnúť. Navrhovateľka mala za to, že na zriadenie vecného bremena
sú splnené všetky zákonné predpoklady, navrhla preto zriadiť právo prechodu a prejazdu nemotorovým dopravným prostriedkom po vybudovanom betónovom chodníku, ktorý vedie vedľa obvodového plášťa domu vo vlastníctve odporcov, alternatívne po prírodne vytvorenej (vyšliapanej) ceste, ktorý vedie pozdĺž tohto betónového chodníka.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z dôvodu neosvedčenia danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladného zásahu súdu v podobe úpravy pomerov medzi účastníkmi. Konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd návrhu navrhovateľky vyhovel a neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu nariadil. Navrhovateľka totiž nielenže neosvedčila základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ale ani danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (a to v kontexte petitu návrhu).
7. K neosvedčeniu danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana súd prvej inštancie uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa skutkovo i právne viaže na žalobu vedenú na Mestskom súde Bratislava IV pod č. k. 24C/15/2026 o zriadenie vecného bremena prechodu cez pozemok odporcov k rodinnému domu navrhovateľky v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom však samotný petit žaloby je neúplný a v rozsahu jeho formulácie mu súd nebude môcť vyhovieť. Podľa súdu prvej inštancie v ňom absentuje určenie náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech odporcov a taktiež vymedzenie rozsahu realizácie zriadeného vecného bremena, teda uvedenie, ktorej časti pozemku sa má právo prechodu a prejazdu týkať (a to uvedením konkrétneho nezameniteľného opisu prípadne priložením geometrického plánu s vyznačením odčlenenej časti, ktorú bude môcť navrhovateľka použiť a pod.). Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu žalobného návrhu v konaní vo veci samej, nemohol ustáliť danosť uplatňovaného nároku, ktorému má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť predbežnú ochranu, čo je tiež dôvodom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu.
8. Dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladného zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka súdu neposkytla presný, skutkovo a časovo vymedzený opis jednotlivých údajných zásahov odporcov (nebolo zrejmé kedy a aké zámky odporcovia menili, kedy a akým spôsobom odpojili nehnuteľnosť od prívodu teplej vody a elektriny, kedy a za akých okolností volala dcéra žalobkyne políciu), jej tvrdenia zostali len vo všeobecnej rovine. Ešte podstatnejšia je však podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že aj tieto všeobecné tvrdenia zostali v konaní osvedčené. Dôkazy predložené navrhovateľkou boli vo svojom obsahu nepresvedčivé, nepreskúmateľné a najmä z nich nemohol bezpečne vyvodiť záver o takom konaní odporcov, ktoré vedie k bráneniu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou alebo jej dcérou. Jednoducho povedané obsah predložených dôkazov nebolo možné stotožniť s akýmkoľvek konaním odporcov a už vôbec nie konaním, ktoré svojou intenzitou a časovým vymedzením, spĺňa predpoklady realizácie bezodkladného zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Všeobecne opisované konanie odporcov pritom rozhodne bolo možné osvedčiť predložením presvedčivejších dôkazov (napr. policajných správ o údajných policajných zásahoch resp. poskytovaní pomoci, čestnými vyhláseniami dcéry navrhovateľky, potvrdeniami o opravách vody a elektriny a ich rozsahu a podobne). Zo strany navrhovateľky nemal za vysvetlené, čo predložené listinné dôkazy majú osvedčovať, čo vo svojej podstate predstavujú a zobrazujú, nebolo z nich možné vyvodiť žiadne logické a na seba nadväzujúce skutkové závery, ktoré by mohli odôvodniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Konkrétne uviedol, že do spisu bola založená fotografia (č. l. 7), ktorá zobrazuje neidentifikovateľný predmet, umiestnený v prostredí, ktoré rovnako nemožno kvalifikovať a zaradiť. Z predloženého pokladničného bloku zo dňa 28.2.2026 vyvodil jedine, že bol vykonaný havarijný výjazd a inštalatérske práce. Čo bolo dôvodom výjazdu, o aké práce sa jednalo, kde sa tieto práce uskutočnili a aký subjekt sumu 180,-eur uhradil, nezistil. Posledným dôkazom bol výpis telefónnych hovorov bez konkretizácie subjektu volajúceho, z ktorého je zrejmé volanie na tiesňové číslo. Súd prvej inštancie stupňa uviedol, že bez bližšieho vysvetlenia a objasnenia predkladaných dôkazov, nemohol dôjsť k relevantným záverom o ich obsahu, o tom, čo majú osvedčiť ani o tom, či tieto vôbec skutkovo súvisia s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľka domáhala v prospech svojej dcéry, súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka nepreukázala (a to priložením žiadneho dôkazu), že by sa dcéra navrhovateľky v rodinnom dome naozaj zdržiavala, resp. že si v tomto plní svoje potreby bývania a neosvedčila ani svoj príbuzenský vzťah k nej. Súčasne konštatoval, že
aj v prípade opaku by návrhu (v časti určenia povinnosti strpieť a umožniť vstup p. N. I. a umožniť jej nerušené užívanie) vyhovieť nemohol. Poukázal pritom na to, že právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva nemožno prostredníctvom neodkladného opatrenia uplatňovať v prospech tretích osôb. V prípade prípustnosti takéhoto postupu, by sa v podstate predmetom súdneho konania stali práva subjektu, ktorý nebude mať možnosť využívať ani jeden z prostriedkov a nástrojov civilného procesu, nebude mať možnosť do konania vstupovať a nelogickým výsledkom by bolo rozhodovanie o jeho právach bez jeho imanentnej účasti. Mal za to, že navrhovateľka v tomto konaní za žiadnych okolností nemôže suplovať procesnú aktivitu svojej dcéry. Ak tak urobila (ako v prípade podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), súd musí takto formulovaný nárok v plnom rozsahu zamietnuť.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že odporcovia mali vo veci plný úspech a mali by voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní im však trovy preukázateľne nevznikli, preto im súd prvej inštancie nárok na ich náhradu nepriznal.
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s tým, že zo strany navrhovateľky nebolo v návrhu vysvetlené, čo predložené dôkazy znamenajú a nebolo z nich možné vyvodiť žiadne logické a na seba nadväzujúce skutkové závery na vyhovenie návrhu. Uviedla, že do konania predložila účet za výjazd a inštalatérske práce zo dňa 28.02.2026, čím potvrdila, že došlo k nevyhnutnej oprave. Čo sa týka elektrickej energie a elektrických káblov, ktoré boli zo strany odporcu vytrhané, oprava tejto skutočnosti je časovo a finančne náročná a tak nebolo možné do konania predložiť dôkaz o oprave a policajné správy nemá k dispozícii. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5Cdo/25/2019 ohľadom rozsahu dokazovania, ako aj na to, že súd môže vykonať výsluch, ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, pričom navrhovateľka takýto výsluch navrhla. Čo sa týka dôkazu spočívajúcom v preukázaní výmeny zámkov, táto výmena zámkov prebehla bez prítomnosti navrhovateľky, alebo jej dcéry, alebo ďalších svedkov, ktorí by mohli preukázať výmenu zámkov. Navrhovateľka a jej dcéra sa nevedeli do nehnuteľnosti dostať, pričom v prípade, ak sa jedná o spory o užívanie nehnuteľnosti, bezdôvodná výmena zámku je považovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi (navrhovateľkina dcéra disponuje aj SMS komunikáciou kde syn odporcu uvádza, že idú vylamovať zámky vzhľadom na údajné vlámanie sa do nehnuteľnosti, pričom náhradný kľúč im nebol daný k dispozícii). Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či k nehnuteľnosti nevedie iná cesta. V prípade, pokiaľ sa jednalo o iné neodkladné opatrenia, nariaďované v prípade obydlia osôb, na osvedčenie záujmu bolo dostačujúca skutočnosť, že osoby obývali nehnuteľnosti, ku ktorým chceli nariadiť neodkladné opatrenie s poukazom na uznesenie NS SR sp. un. 3Cdo/42/2024 bez nutnosti ďalšieho osvedčovania. Namietala záver súdu prvej inštancie, že neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a poukázala na uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 34C/12/2022 zo dňa 10.06.2022. Dcéra navrhovateľky je zdravotne ťažko postihnutou osobou, pričom užívala nehnuteľnosť na základe spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky. Namietala porušenie práva na obydlie. Aj napriek tomu, že nehnuteľnosť patrí aj navrhovateľke, táto ju nemôže reálne so svojou dcérou užívať, nakoľko im je v tom bránené zo strany odporcov. Namietala absentovanie určenia náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech odporcov, keďže podľa jej názoru vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné toto určenie náhrady uvádzať. Navyše nakoľko sa strany sporu sa nedohodli o výške náhrade za takéto obmedzenie, súd musí rozhodnúť o určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v konaní. Tvrdila, že súd môže finančnú náhradu určiť aj bez návrhu. Ďalej namietala posúdenie súdu vo vzťahu k jej dcére. V tomto prípade navrhovateľka vzhliada nesprávny výklad zákonnej normy, nakoľko ak platí, že podľa Civilného sporového poriadku je možné nariadiť neodkladné opatrenia aj voči inej osobe ako sporovej strane, ad contrario je možné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v mene tretej osoby. Zároveň je navrhovateľke priznané podústavné právo, ktoré jej priznáva postavenie blízkej osoby. Civilný sporový poriadok zároveň nevylučuje podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prospech inej osoby. Aktívnu vecnú legitimáciu má vlastník nehnuteľnosti v medziach vstupu a užívania nehnuteľnosti, pričom dcéra navrhovateľky má právo užívania nehnuteľnosti odvodené od vlastníckeho práva navrhovateľky. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Odporcovia 1/ a 2/ v zmysle § 329 ods. 1 CSP využili možnosť písomne sa vyjadriť k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.06.2026 uviedli, že žiadajú napadnuté zamietajúce uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Majú za to, že navrhovateľka nepreukázala existenciu akútneho zásahu do svojich práv, neosvedčila hroziacu ujmu a opiera sa výlučne o jednostranné, nepreukázané a nepravdivé tvrdenie ohľadom užívania spoločnej veci. Poukázali na to, že neodkladné opatrenie je výnimočný inštitút, ktoré nemožno použiť na riešenie sporov, ktoré patria do meritórneho konania. Navrhovateľka pritom nikdy spornú nehnuteľnosť ani neužívala a má vlastnú nehnuteľnosť, preto nedochádza k zásahu do jej práva na bývanie. Čo sa týka užívania spornej nehnuteľnosti na ktorej nadobudla dedením spoluvlastnícky podiel, mali za nevyhnutné riešiť dohodou s druhým spoluvlastníkom, pričom k žiadnemu návrhu nedošlo. Potvrdili, že dcéra navrhovateľky N. I. bývala v spornej nehnuteľnosti, ale odtiaľ sa vysťahovala a žije v nehnuteľnosti patriacej odporcovi 1/. Navrhovateľka nie je oprávnená podať žalobu v mene N. I. ako jej matka. Uviedli, že odporcovia nemali v čase užívania nehnuteľnosti dcérou navrhovateľky k dispozícii kľúče od rodinného domu a teda jej nemohli ani brániť v užívaní. Namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkyne 2/, keďže odporca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a §380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
14. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, keď splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je ho potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť proporcionálne prípustné. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere mala navrhovateľka neodkladného opatrenia.
16. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú, alebo trvalú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Musia sa mať na zreteli aj oprávnené záujmy tretích osôb.
17. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní, t. j. v rozsahu odvolacích dôvodov, ktoré navrhovateľka síce výslovne neoznačila, ale odvolací súd tieto dôvody vyvodil práve z obsahu odvolania, v ktorom navrhovateľka namietala nesprávne posúdenie
skutkového stavu, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd tak sám z obsahu odvolania navrhovateľky vyabstrahoval nosné dôvody odvolania, ktoré identifikoval ako odvolací dôvod precizovaný v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a síce, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol nedôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno nič vytknúť, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na tieto závery (§ 387ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.
19. Súd prvej inštancie sa nepochybne zaoberal tým, či je v danej veci potrebné bezodkladne upraviť pomery a dospel k záveru, že navrhovateľka tento nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil a vyhodnotil dostatočným spôsobom v intenciách potreby bezodkladnej úpravy pomerov, za splnenia predpokladov ktorých môže byť neodkladné opatrenie nariadené. Odvolací súd uvádza, že je otázkou voľnej úvahy súdu, ako vyhodnotí potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Súd nariadi neodkladné opatrenie, najmä ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania jeho nároku. Súd prvej inštancie správne konštatoval po vyhodnotení navrhovateľkou predložených dôkazov, že svoje tvrdenia uvedené v návrhu riadne neosvedčila. Navrhovateľka v odvolaní nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany navrhovateľky nebolo v návrhu vysvetlené, čo predložené dôkazy znamenajú a nebolo z nich možné vyvodiť žiadne logické a na seba nadväzujúce skutkové závery na vyhovenie návrhu. Odvolací súd námietku navrhovateľky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vyhodnotil ako nedôvodnú. Navrhovateľka v samotnom návrhu neuviedla, aké dôkazy súdu predkladá a čo sa snaží nimi preukázať. Súd prvej inštancie riadne predložené dôkazy s poukazom na body 6 až 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia vyhodnotil. Navyše hoci navrhovateľka v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba neurčito bez uvedenia spisovej značky uviedla, že neodkladné opatrenie žiada nariadiť do právoplatného skončenia súdneho sporu o zriadení vecného bremena, súd prvej inštancie si z úradnej činnosti zistil spisovú značku a oboznámil sa so spisom Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 24C 15/2026, v ktorom sa navrhovateľka domáha voči odporcom zriadenia vecného bremena, pričom dôvodnosť neodkladného opatrenia vyhodnotil aj vo vzťahu ku konaniu vo veci samej.
20. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že predložila účet za výjazd a inštalatérske práce zo dňa 28.02.2026, čím podľa nej potvrdila, že došlo k nevyhnutnej oprave. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení uviedol, že z predloženého pokladničného bloku zo dňa 28.2.2026 bolo možné vyvodiť jedine, že bol vykonaný havarijný výjazd a inštalatérske práce. Čo bolo dôvodom výjazdu, o aké práce sa jednalo, kde sa tieto práce uskutočnili a aký subjekt sumu 180,-eur uhradil, nebolo možné zistiť. Navrhovateľka ohľadne preukázania tvrdenia o preseknutí káblov v odvolaní namietala, že do konania nemohla predložiť dôkaz, keďže oprava by bola časovo náročná. Taktiež uviedla, že policajné správy na preukázanie skutočnosti, že jej dcéra volala príslušníkov polície nemá k dispozícii. Čo sa týka dôkazu spočívajúcom v preukázaní výmeny zámkov, v odvolaní uviedla, že táto výmena zámkov prebehla bez prítomnosti navrhovateľky, alebo jej dcéry, alebo ďalších svedkov, ktorí by mohli preukázať výmenu zámkov. Namietala, že súd prvej inštancie mohol vykonať nešpecifikovaný výsluch, ktorý mala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhnúť. Odvolací súd však jednak takýto návrh na dokazovanie v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenašiel, pričom bez riadneho návrhu nie je možné dokazovanie vykonať a jednak súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu strán sporu a nariadenia pojednávania. Odvolací súd preto uvádza zhodne so súdom prvej inštancie, že dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľku, ktorá tvrdené skutočnosti neosvedčila. Navrhovateľka v odvolaní poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5Cdo/25/2019, pričom k tomu odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o
návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno ani vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľky. Navrhovateľka bola preto povinná svoje tvrdenia spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka svoje tvrdenia neosvedčila. K tvrdeniu navrhovateľky, že sa súd prvého inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, či k nehnuteľnosti nevedie iná cesta, odvolací súd poukazuje na bod 5 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom sa súd prvého inštancie s predmetnou skutočnosťou riadne vysporiadal. Uviedol, čo mal osvedčené na účely neodkladného opatrenia, pričom danú skutočnosť bude možné bezpečne ustáliť až v rámci dokazovania vo veci samej. K týmto záverom súdu prvej inštancie nie je čo vytknúť.
21. Čo sa týka v poradí druhého petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prvom rade navrhovateľka neosvedčila (a to priložením žiadneho dôkazu), že by sa dcéra navrhovateľky v rodinnom dome naozaj zdržiavala, resp. že si v tomto plní svoje potreby bývania a dokonca neosvedčila ani svoj príbuzenský vzťah k nej. K tomu odvolací súd dodáva, že ani neuviedla dostatočné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné posúdiť, v akom období dcéra navrhovateľky mala bývať v spornej nehnuteľnosti, či ju obýva aj v súčasnosti, resp. za akých okolností túto nehnuteľnosť mala opustiť. Neosvedčila žiadnym spôsobom, že by jej odporcovia bránili v jej užívaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 11 odôvodenia napadnutého uznesenia a k tomu dodáva, že navrhovateľka neosvedčila, že je vôbec oprávnená podať takýto návrh, že by s ním jej dcéra súhlasila, z predložených dôkazov nevyplýva, že by ju bola oprávnená zastupovať, či na základe splnomocnenia alebo na základe rozhodnutia súdu a teda vo veci nebola daná ani jej aktívna legitimácia vo vzťahu v poradí druhému petitu navrhovaného neodkladného opatrenia. Tvrdenie navrhovateľky uvedené až v odvolaní, že jej dcéra je ťažko zdravotne postihnutá, jednak nebolo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie osvedčené a jednak samo o sebe nespôsobuje, že by navrhovateľka bola oprávnená podať za plnoletú dcéru návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše odvolací súd konštatuje, že oba výroky navrhovaného neodkladného opatrenia sú značne neurčité, nie je zrejmé, akým spôsobom odporcovia majú umožniť vstup navrhovateľke a jej dcére do nehnuteľnosti, pričom sa viaže výlučne na nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXXX. Potom nie je zrejmé, aký má vzťah k požadovanému neodkladnému opatreniu odporkyňa 2/, ktorá nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a jej pasívnu legitimáciu navrhovateľka v návrhu nevysvetlila, keďže návrhom od nej nežiada, aby strpela prechod cez parcelu vo vlastníctve odporkyne 2/.
22. Odvolací súd považuje za potrebné k záverom súdu prvej inštancie dodať, že samotná skutočnosť, že navrhovateľka osvedčila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcich sa v D. - W., katastrálne územie W., do ktorých žiada, aby jej súd neodkladným opatrením umožnil vstup a uložil odporcom povinnosť sa zdržať ich uzamykania, ešte sama o sebe nezakladá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto smere je významné, že i keď jej prináležia práva vyplývajúce jej z vlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade navrhovateľka svoj návrh ani vo vzťahu k potrebe bezodkladnosti dostatočne neodôvodnila a neuviedla relevantné skutkové tvrdenia. Hoci navrhovateľka v odvolaní poukazovala na rozhodnutie NS SR 3 Cdo 42/2024 s tým, že pokiaľ ide o neodkladné opatrenia, nariaďované v prípade obydlia osôb, na osvedčenie záujmu dostačuje skutočnosť, že osoby obývali nehnuteľnosti, ku ktorým chceli nariadiť neodkladné opatrenie bez nutnosti ďalšieho osvedčovania, sama navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani netvrdila, že by sama spornú nehnuteľnosť obývala. Naopak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by navrhovateľka pred podaním návrhu užívala tieto nehnuteľnosti na trvalé alebo prechodné bývanie a neuviedla, či ich vôbec užívala a za akým účelom, prípadne aká bola dohoda spoluvlastníkov na užívaní týchto nehnuteľnosti. Neuviedla, že by aktuálne bezodkladne potrebovala vstup do predmetných nehnuteľností za účelom riešenia svojej potreby bývania. Podľa jej tvrdení v návrhu mala tieto nehnuteľnosti obývať iba jej plnoletá dcéra, pričom ani skutkové tvrdenie ohľadne užívania nehnuteľnosti jej dcérou dostatočne nešpecifikovala.
23. Navrhovateľka iba všeobecne uviedla, že odporcovia 1/ a 2/ majú jej dcére brániť vo vstupe do domu a jeho užívaní a taktiež brániť vo vstupe navrhovateľke tým, že viac krát vymenili zámky, odpojili nehnuteľnosť od elektrickej energie a jej dcéra musela volať políciu. Avšak v návrhu neuviedla žiadne časové údaje, kedy mali nastať tieto tvrdené skutočnosti, či ide o dlhodobý stav a
prečo je nevyhnutný aktuálne bezodkladný zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka netvrdila, že by jej bránili objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním žaloby ohľadom užívania, domáhania vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou. Teda z časového aspektu navrhovateľka neosvedčila skutočný právny záujem navrhovateľky na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88). Odvolací súd preto musí konštatovať, že navrhovateľka nielen neosvedčila tvrdené skutočnosti, ako to konštatoval správne súd prvej inštancie, ale ani neuniesla samotné bremeno tvrdenia konkrétnych skutočností ohľadne bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov formou nariadenia neodkladného opatrenia.
24. Samotné neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami formou neodkladného opatrenia je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby bolo potrebné ďalšie skúmanie trvania nároku vo veci samej. Súd prvej inštancie nad rámec skúmal v bode 10 odôvodnenia neodkladného opatrenia trvanie nároku vo veci samej. Odvolací súd uvádza, že predmet neodkladného opatrenia bol vymedzený neurčito ako umožnenie vstupu na sporné parcely zapísané na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúce sa v D. - K. Č. W., katastrálne územie W., ktorých podielovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka, avšak predmetom neodkladného opatrenia nie je umožnenie dočasného vstupu a prechodu cez pozemky v bezpodielovom vlastníctve odporcov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX rovnako v D. - K. Č. W., katastrálne územie W.X., ku ktorým zriadenia vecného bremena sa navrhovateľka domáha. Samotné vyhodnotenie trvania nároku k tomuto konaniu vo veci samej bolo bezpredmetné.
25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých by mali úspešní odporcovia 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odporcovia 1/ a 2/, v konaní neboli zastúpení advokátom a zo spisu nevyplýva, že by im vznikli v odvolacom konaní iné trovy konania, odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nepriznal odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).