Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/70/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, E., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Zámocká 18, Bratislava, a otec - F. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, G., toho času bytom H. A. XX, G., zastúpený splnomocnenkyňou: PATÁČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Karadžičova 16, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 12. novembra 2025 č. k. -641, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zveril mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že matka bude osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať s výnimkou sviatkov upravených osobitne vždy od piatka v nepárnom kalendárnom týždni od 17:00 hod. do piatka v právnom kalendárnom týždni do 17:00 hod a otec bude osobnú starostlivosť zabezpečovať s výnimkou sviatkov upravených osobitne vždy od piatka v párnom kalendárnom týždni od 17:00 hod. do piatka v nepárnom kalendárnom týždni do 17:00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom II. súd návrh matky zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 5, § 24 ods. 1 a 3, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na základe vykonaného dokazovania dospel v prejednávanej veci k jednoznačnému záveru, že zverenie maloletej A., aktuálne vo veku 8 rokov, do striedavej osobnej starostlivosti je v danom prípade plne v súlade s najlepším záujmom maloletej, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať, o výkon osobnej starostlivosti o maloletú majú obaja rodičia záujem, a niet tiež pochybností o tom, že zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené jej potreby, ktorá ako vyplynulo z vyjadrenia samotnej maloletej má vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obidvom svojim rodičom a s obidvoma rodičmi je zvyknutá tráviť čas rovnocenne v zmysle súdom nariadeného neodkladného opatrenia o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti

v týždňových intervaloch. Tento režim sa u maloletej realizuje prakticky od rozchodu jej rodičov, resp. od januára roku 2024. Ako už bolo uvedené a potvrdili to výsledky rozsiahleho dokazovania v podobe nielen pohovoru vykonaného s maloletou zo strany súdu, ale aj opakované šetrenia a pohovory vykonané v priebehu konania zo strany kolízneho opatrovníka, maloletá A. má vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obom svojim rodičom a prejavuje intenzívnu potrebu ponechať jej rodinné pomery čo najviac zachované tak, aby sa naďalej na jej výchove podieľali obaja rodičia v čo najširšej miere, na čo práve striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov vytvára najlepšie predpoklady. Vo vzťahu k pochybnostiam matky ohľadom vplyvu striedavej osobnej starostlivosti na maloletú v budúcnosti, ako aj k matkou tvrdenej možnej manipulácii maloletej zo strany otca, ktorá sa rovnako môže podľa nej v budúcnosti prejaviť, poukázal súd na ustanovenie , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Skutočnosti v rovine predpokladov, ktoré môžu nastať v budúcnosti, nie je možné brať pri rozhodovaní na zreteľ. V čase rozhodovania súdu, neboli zo strany matky preukázané, ani zo strany súdu zistené, resp. nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by otca z výkonu osobnej starostlivosti o maloletú diskvalifikovali, a ktoré by mali zakladať dôvod na zásah súdu do stability výchovného prostredia maloletej a jej zverenie výlučne do osobnej starostlivosti matky. Sumarizujúc všetky uvedené dôvody súd zveril maloletú A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú osobnú starostlivosť zabezpečovať v týždňových intervaloch. Uviedol, že bral na zreteľ tiež správanie rodičov vo vzťahu k rešpektovaniu, resp. nerešpektovaniu ich rodičovských práv navzájom v minulosti, pri ich rozchode v decembri roku 2023, ktoré viedlo k potrebe urgentného zásahu súdu do pomerov maloletej vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Z dôvodu, že vykonané dokazovanie preukázalo zjavný nepomer v príjmových pomeroch rodičov, súd uložil otcovi povinnosť prispievať za trvania striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletej výživným v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca v zmysle ustanovenia Zákona o rodine sa súd zaoberal tak nákladmi maloletej, ako aj majetkovými pomermi, možnosti a schopnosťami obidvoch rodičov. Vo vzťahu k maloletej vychádzal zo skutočnosti, že ide o dieťa vo veku 8 rokov, navštevujúce 1.stupeň štátnej základnej školy, ktorej zvýšené náklady spočívajú v úhradách za krúžok výtvarnej a taliančiny spolu vo výške 50 eur mesačne. Mesačné náklady na maloletú boli súdom ustálené v sume 543 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky predstavuje sumu vo výške cca 1.200 eur vrátane daňového bonusu aktuálne vo výške 100 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol zistený vo výške 2.300 eur. Súd na výpočet výživného určeného otcovi použil vzorec ustálený pre výpočet vyživovacej povinnosti za trvania striedavej osobnej starostlivosti v rovnakých intervaloch súdnou praxou, podľa ktorého ak má otec príjem 2.300 eur, príjem matky predstavuje sumu 1.200 eur a mesačné výdavky maloletej predstavujú sumu cca 540 eur, potom otec by mal hradiť cca 350 a matka 200, (pomer 2:1, čo zodpovedá príjmom rodičov), rozdiel predstavuje sumu 150 eur, ktorá by sa pomerne mala rozdeliť medzi rodičov na dve polovice, t. j. 75 eur, ktorú sumu súd aj vzhľadom na rozdiel vo výdavkoch na bývanie maloletej, ktoré matka na základe požiadavky otca zabezpečuje prostredníctvom prenájmu za nájomné v sume 500 eur mesačne a otcovi, ktorý býva u rodičov tieto výdavky na bývanie maloletej nevznikajú, navýšil primerane na sumu 100 eur mesačne. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť platiť výživne na maloletú vo výške 350 eur mesačne alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Netvrdila, že existujú dôvody, ktoré by diskvalifikovali schopnosť otca osobne sa starať o maloletú úplne. Mala za to, že ňou uvádzané skutočnosti svedčia v neprospech striedavej osobnej starostlivosti. V konaní upozorňovala na nasledovné skutočnosti, ktoré zostali bez povšimnutia súdu prvej inštancie, resp. bez preukázania záveru o ich (i)relevantnosti: - so striedavou osobnou starostlivosťou maloletá nemá problém aktuálne, - otec izoluje maloletú od rovesníkov v ŠKD,

- otec nerešpektuje školské aktivity maloletej, - otec si maloletú „kupuje“, - otec nedodržiaval povinnú predškolskú dochádzku maloletej, - otec nedodržiava denný režim maloletej, - otec manipuluje maloletú proti nej, - otec nekomunikuje s matkou konštruktívne, - dohoda s otcom nie je možná, - osobnosť otca je ovplyvnená návykovými látkami. Uviedla, že súd je povinný prihliadať na všetky dôkazy, teda aj oba znalecké posudky z trestného konania, tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Z trestného konania vyplynulo, že ona trpí dôsledkami konania otca voči nej, čo nepochybne preukazuje nevhodné rysy v osobnosti otca, ktoré môžu mať negatívny dopad aj vo vzťahu k maloletej. Poukázala na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania aj z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že otec maloletú

vťahuje do konfliktu medzi rodičmi, pričom sám priznal, že maloletú ovplyvňuje. Narušená komunikácia rodičov, ktorá je problémom aj do budúcna, je v kontexte všetkých ostatných skutočností danej veci zásadná a je potrebné zistiť jej príčinu, a tiež zistiť, čo bráni jej zeefektívneniu. Bolo a je nutné podrobiť osoby rodičov a ich správanie a komunikáciu znaleckému dokazovaniu, a to aj z dôvodu, aby sa odhalila prípadná patológia na strane niektorého z rodičov, ktorá by ohrozila maloletú a jej zdravý vývin. V danej veci nemožno opomínať ani navrhované znalecké dokazovanie na prítomnosť návykových látok v tele otca. Poukázala na to, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje od 01/2024, bola však nariadená neodkladným opatrením, pričom v tejto súvislosti nemožno opomínať všetky okolnosti nariadenia tohto opatrenia. Rešpektuje názor maloletej, avšak aj tento je potrebné vykladať v kontexte všetkých okolností, na ktoré poukazovala počas konania. Maloletá si nevie predstaviť byť bez úplného kontaktu s ňou počas týždňa, keď je u otca. Je potrebné si uvedomiť, že je rozdiel medzi záujmom dieťaťa (jeho názorom) a najlepším záujmom dieťaťa. Rozhodnutie v časti výšky výživného považovala za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Nie je zrejmé, aké dokazovanie súd za účelom zistenia odôvodnených výdavkov a potrieb maloletej vykonal a aké závery z neho vyvodil. Rozhodnutie je arbitrárne aj vo vzťahu k zisťovaniu majetkových pomerov, v rámci ktorých sa nezisťuje iba príjem rodičov, prípadne ich vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ale aj ich výdavky a pod.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril opatrovník maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že na pojednávaní dňa 12.11.2025 navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti a to v režime, ako je rodičmi realizovaná na základe právoplatného a vykonateľného neodkladného opatrenia. Pridržal sa svojich vyjadrení na pojednávaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A..

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola mal. A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a otcovi bolo uložené počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispievať na maloletú výživným vo výške 100 eur mesačne.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu , keď súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

10. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a chránené jeho práva a oprávnené záujmy (porov. čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem najlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa.

11. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

13. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil (bod 45. – 50. odôvodnenia), na ktoré odôvodnenie odvolací súd v podrobnostiach odkazuje bez potreby opakovania dôvodov použitých súdom prvej inštancie. Súd správne v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, pričom rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti dostatočným spôsobom odôvodnil a uvedené dôvody považuje odvolací súd za správne a v podrobnostiach na ne odkazuje (body 51. - 54.). Súd prvej inštancie tiež správne určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by niektorého z rodičov vylučovali.

14. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ).

15. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu ( ). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné. Vo veciach upravených je podstatným, aby bol náležite zistený skutočný stav. Podľa názoru odvolacieho súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový (skutočný) stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania odôvodnil tak na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu uznesenia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 28.), pričom uvedené dôvody považuje odvolací súd za správne a nemá dôvod s nimi polemizovať.

16. Pokiaľ matka namieta, že s otcom je problematická komunikácia a nedá sa s ním na ničom dohodnúť, odvolací súd udáva, že otázka kvality vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je síce otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie súdu, či maloleté dieťa zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov alebo do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich, pretože zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do vzájomných problémov, avšak ide len o jednu z množstva ďalších relevantných otázok, ktoré pri tomto posúdení súd musí zvažovať. Z uvedeného teda vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa a lepšie zabezpečenie jeho potrieb musí súd zisťovať a posudzovať komplexne, a nie izolovane v nadväznosti na jednu čiastkovú otázku - v danom prípade otázku vzájomnej komunikácie medzi rodičmi dieťaťa. Otázka kvality vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je okolnosťou, ktorú súd musí zohľadniť pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, avšak táto otázka sama osebe a izolovane nie je natoľko rozhodujúca pre meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré vychádza z komplexného posúdenia ďalších relevantných skutočností a okolností určujúcich najlepší záujem maloletého dieťaťa.

17. Záverom odvolací súd dodáva, že striedavá osobná starostlivosť je v prejednávanej veci v záujme maloletej a zároveň takto budú najlepšie zaistené potreby maloletej, čo vyplýva aj z tohto, že táto forma starostlivosti sa realizuje od 01/2024 a maloletá z nej profituje, teda je v najlepšom záujme mal. A..

18. Súd prvej inštancie správne podľa rozhodol aj o trovách konania.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).