Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr. Juraja Valáška a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., t. č. bytom C., F. XXXX/X, trestne stíhanému pre zločin zabitia podľa , s poukazom na , na verejnom zasadnutí dňa 30.6.2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 21.3.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa s a odvolania obžalovaného A. B. a poškodenej C. G. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 21.3.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že :

„dňa 28.12.2022 v presne nezistenom čase najneskôr do 19.29 hod. v obci E. na ul. D. v rodinnom dome č. XXX/XX na viacerých miestach v dome, minimálne v špajzi, na chodbe rodinného domu, v obývacej izbe a v spálni fyzicky napadol svoju družku H. G., s ktorou žil v spoločnej domácnosti v uvedenom rodinnom dome, a to takým spôsobom, že ju po hádke, ktorú mali medzi sebou kvôli alkoholu a peniazom, niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti hlavy a tváre, potom ju chytil pod krk a sotil pred seba, pričom narazila do steny za ňou a následne ju začal päsťami udierať do hlavy, chrbta a celého tela, po týchto útokoch sa poškodená presunula do spálne rodinného domu, kde ju opätovne obžalovaný fyzicky napadol, následne spadla na zem medzi šatník a posteľ, pričom jej obžalovaný uvedeným konaním spôsobil viacpočetné podliatiny mäkkých tkanív hlavy, tváre s tržne-zmliaždenou ranou na ľavom líci asi 1 cm dlhú, na dolnej pere úst, pomliaždenie mäkkých tkanív krku a závažné poranenie, a to krvácanie nad a pod tvrdú blanu mozgovú, krvácanie do mäkkých blán mozgových, pri pomliaždení mozgu a pri malígnom opuchu mozgu, na následky ktorých poškodená H. G. I. XX.XX.XXXX J. K. L. M. N. zomrela, “

Za to mu bol uložený podľa , , , , nepodmienečný trest odňatia slobody 10 /desať/ rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa , bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa bol obžalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej C. G., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom M. XXX, náhradu škody vo výške 5 061,60 Eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody bola podľa sa odkazaná na civilný proces.

Podľa je obžalovaný povinný uhradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, náhradu škody vo výške 15 209,93 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný s obhajcom podali proti nemu odvolanie proti všetkým výrokom vyhláseného rozsudku a splnomocnenec poškodenej proti výroku o nepriznanej náhrade škody do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Následne obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a následne uviedol nasledovné:

„ Ja v žiadnom prípade nesúhlasím s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, tak ako je uvedené v jeho rozhodnutí zo dňa 21.03.2025. Trvám na tom, že v žiadnom prípade mojím konaním dňa 28.12.2022 nebola naplnená skutková podstata ustanovenia . V žiadnom prípade som nemal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví H. G., a trvám na tom, že som jej takúto ťažkú ujmu na zdraví ani nespôsobil. V konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín, v trestnej veci obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXX/XX, sp. zn. , bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. – 602 zo dňa 10.01.2024 zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.09.2023, sp. zn. a vec bola vrátená Okresnému súdu Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd jednoznačne konštatoval, že pri otázke právneho posúdenia konania obžalovaného, ktorému sa podľa napadnutého rozhodnutia kladie za vinu aj smrť poškodenej je v rozpore s pre nenaplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona. 1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.01.2024, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 21.09.2023 bolo súdu prvej inštancie uložené na novo skutkovo ustáliť miesto, kde malo dôjsť k fyzickému útoku obžalovaného na poškodenú. Okresný súd bude musieť v odôvodnení nového rozhodnutia výslovne uviesť, ktorá výpoveď obžalovaného bola rozhodná pre zistenie skutkového stavu a ktoré ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vzal do úvahy pri jeho ustálení. 2. Okresný súd bude tiež povinný posúdiť možnosť alternatívneho priebehu skutku a za týmto účelom zopakovať dokazovanie, resp. podľa potreby vykonať dôkazy. Ďalej, následne po zistení skutkového stavu malo byť úlohou súdu prvej inštancie na novo právne posúdiť konanie obžalovaného. Pre okresný súd z toho vyplýva povinnosť nielen posúdiť formu zavinenia obžalovaného ale vzhľadom na závažnosť následku, ujma na zdraví, ktorú mal svojím konaním obžalovaný priamo spôsobiť poškodenej. Mám za to, že súd prvej inštancie napriek ďalším pojednávaniam v danej veci a opakovanými výsluchmi znalcov N. M. a N. O. nesprávne ustálil miesto, kde došlo k fyzickému kontaktu medzi mnou a neb. H. G.. Súd prvej inštancie nesprávne bral do úvahy pri svojom rozhodovaní moju výpoveď zo dňa 30.12.2022. Absolútne nesprávne posúdil formu môjho zavinenia pri smrti H. G.. Tiež nesprávne právne posúdil moje konanie pri konflikte s H. G. dňa 28.12.2022 a moje zavinenie pri úmrtí H. G.. K tej skutočnosti, ktorú moju výpoveď možno považovať za rozhodnú pre zistenie skutkového stavu uvádzam, že jednoznačne ide o moju výpoveď zo dňa 14.04.2023, kedy som bol vypočutý v prítomnosti môjho právneho zástupcu. K mojím výsluchom zo dňa 29.12.2022 o 14:30 hod. a 30.12.2022 o 11:15 hod. uvádzam, že v danom prípade pri týchto mojich výsluchoch došlo k preparácií môjho výsluchu. Preparácia obvineného ako vyšetrovacia metóda slúži na získanie priznania obvineného a je to metóda psychického a fyzického nátlaku na vôľu obvineného založená na využívaní strachu obvineného. Podrobne sa k preparácií pri výsluchu obvineného podrobne vyjadril sudca Krajského súdu v Bratislave, G. O., ktorý podrobne opísal vo svojom komentári k výsluchu kajúcnikov ako vyšetrovacie orgány postupujú, ak chcú dosiahnuť želaný výsledok. Pri mojich výsluchoch v dňoch 29.12.2022 a 30.12.2022 vyšetrovateľ K. N. G. P. postupoval tak, že mi dal počas mojich výsluchov niekoľkokrát cigaretu. Uvádzal, že mám byť kľudný, a že to pomôže pri rozhodovaní o mojom treste. Toto konanie vyšetrovateľa a môj výsluch v dňoch 29.12.2022 a 30.12.2022 jednoznačne treba považovať za formu preparácie môjho výsluchu. Ja som, vzhľadom na môj psychický stav najmä v čase výsluchu dňa 29.12.2022, v žiadnom prípade nebol schopný samostatne vypovedať v takom rozsahu, ako je moja výpoveď napísaná v

zápisnici zo dňa 29.12.2022. Išlo však iba o moje domnienky v nadväznosti na otázky vyšetrovateľa. Vyšetrovateľ uvedeným konaním jednoznačne vytváral na mňa psychický nátlak. V danom prípade som bol dňa 29.12.2022 zadržaný v skorých ranných hodinách a umiestnený do CPZ, kde v čase o 00:54 hod. som mal ešte 1,25 etanolu v krvi (2,5 promile). Následne som bol vypočutý 29.12.2022 o 14:30 hod. Pri tejto mojej výpovedi som mal uviesť také tvrdenia, ako „taktiež ju udrel päsťou, počas tej bitky som ju niekoľkokrát 10 krát však určite udrel do oblasti hlavy a všade kam som trafil po jej tele .... nakoľko som bol pod vplyvom alkoholu, dá sa povedať, že mám zatmenie.“ V konaní vypočutí znalci N. M. a N. O., M. jednoznačne uviedli, že nemohlo sa stať, že by som 10x udrel H. G. do oblasti hlavy. Napriek jednoznačnému tvrdeniu znalcov o mojom fyzickom ataku voči H. G. sa toto „moje vyjadrenie“ nachádza v zápisnici o mojom výsluchu zo dňa 29.12.2022. Takéto moje slovné vyjadrenie muselo nastať iba na základe otázok vyšetrovateľa N. P., ktorý ak mi položil otázku či som H. G. udrel 10 x do hlavy, tak som bez rozmýšľania uviedol, že áno, pričom k takémuto môjmu konaniu voči H. G. dňa 28.12.2022 nedošlo. Tiež v zápisnici o mojom výsluchu je napísané aj to, že som utieral krv na podlahe, čo sa tiež nikdy nestalo. Znalci N. O., M. aj N. M. vylúčili, že by obžalovaný A. B. mohol poškodenú H. G. pri konflikte dňa 28.12.2022 udrieť päsťou 10 krát. V zápisnici zo dňa 29.12.2022 je uvedené, že pri prečítaní a podpise zápisnice o mojom výsluchu bol prítomný K. Q. O.. Ja trvám na tom, že pri prečítaní a podpise zápisnice absolútne v žiadnom prípade nebol K. Q. O. prítomný, tak ako je to uvedené v zápisnici zo dňa 29.12.2022. Tento v žiadnom prípade nebol prítomný pri tom, keď som vraj mal prečítať zápisnicu. K. Q. O. na vyzvanie vyšetrovateľa K. N. P. iba prišiel z vedľajšej kancelárie podpísať zápisnicu a z miestnosti, kde som bol vypočúvaný, odišiel. Ja som bol opätovne vypočutý dňa 30.12.2022, kedy pred začatím môjho výsluchu som uviedol: „...fyzicky sa cítim momentálne v poriadku, trošku sa trasiem, asi abstinenčný príznak, chýba mi alkohol...“ Ďalej som pri výsluchu uviedol nasledovné: „chytil som ju pod krk a sotil som ju väčšou silou, za ňou bola stena a tam sa určite buchla hlavou o stenu. Začali sme sa biť, udrel som ju päsťou do tváre, počas tej bitky som ju niekoľkokrát 10 krát nepočítal som to, udrel päsťou do oblasti hlavy a všade kam som trafil, medzi tým som jej dal aj niekoľko faciek... Počkal som do príchodu sanitky, medzitým som handrou poutieral krv, ktorá bola po zemi na chodbe a pri dverách, kde sme sa bili, aby tam krv nebola.“ Jednoznačne možno konštatovať, že pri mojom výsluchu dňa 30.12.2022 bola v podstate „kopírovaná“ moja výpoveď zo dňa 29.12.2022. Daná výpoveď však bola doplnená o text, ktorý nebol uvedený vo výpovedi dňa 29.12.2022, t.j., že som mal handrou poutierať krv, ktorá bola po zemi na chodbe a pri dverách, kde sme sa vraj mali biť, aby tam krv nebola. V danom prípade ide o absolútne zavádzajúci údaj, pretože pri obhliadke rodinného domu v E. nebolo zistené, že by bola na zemi na chodbe a pri dverách poutieraná krv, z toho dôvodu, aby tam krv nebola vidieť. Opätovne išlo o tzv. navádzaciu otázku vyšetrovateľa, či som mohol utierať aj krv na zemi v priestoroch rodinného domu v E.. Vzhľadom k tomu, že som si celú situáciu nepamätal, na otázku vyšetrovateľa, či som mohol utierať krv na zemi, tak som uviedol, že sa to mohlo stať. V skutočnosti sa nič také nestalo, t.j. žiadnu krv handrou na chodbe a pri dverách v rodinnom dome v E. som neutieral. V zápisnici o mojom výsluchu zo dňa 30.12.2022 je uvedené: Prítomná pri úkone a podpise, zapísala: N. R. Q. H.. N. R. Q. H. v žiadnom prípade nebol prítomný pri mojom výsluchu, ani pri oboznamovaní zápisnice. Toto moje tvrdenie preukazuje text tohto zápisu, t.j. že zápisnicu mala písať žena. N. R. Q. H. po ukončení môjho výsluchu iba tzv. „dobehol“ do kancelárie vyšetrovateľa K. N. P. podpísať zápisnicu a následne z kancelárie N. P. odišiel. Skutočnosť, že ďalší príslušník polície nie je prítomný pri výsluchu vypočúvanej osoby potvrdzuje aj výsluch C. G., ktorý sa uskutočnil 27.01.2023, kde je uvedené, že osoba prítomná pri prečítaní a podpise je: F. S. G. B.. Uvedená osoba v žiadnom prípade pri prečítaní zápisnice prítomná nebola. F. S. B. sa dostavil na podpísanie zápisnice a opätovne odišiel z miestnosti preč. Text zápisnice v dňoch 29.12.2022 a 30.12.2022 som nemohol prečítať, pretože pri mojich výsluchoch v uvedených dňoch som nemal okuliare. Toto moje tvrdenie potvrdil vyšetrovateľ K. N. P. pri svojom výsluchu na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. , čo je aj zapísané v odôvodnení predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.09.2023 na strane 6, 2. odsek, 16. riadok. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.03.2025 je k výpovedi svedka N. P. uvedené: Obžalovaný sám vypovedal, svedok jeho výpoveď zapísal, následne mu prečítal zápisnicu, ktorú podpísal obžalovaný, svedok a prítomný kolega. Svedok predtým obžalovaného vyzval, aby si zápisnicu prečítal, ten mu uviedol, že ju prečítal. Svedok ďalej neskúmal, či ju obžalovaný skutočne prečítal. Pravdepodobne obžalovaný nemal okuliare. Vyšetrovateľ N. P. mi v žiadnom prípade zápisnice o mojich výsluchoch nečítal. Ja som zápisnice nemohol čítať, pretože som nemal okuliare, bez ktorých som text v zápisniciach nevidel.

Poukazujem i na časť môjho vyjadrenia uvedeného v zápisnici a to: Fyzicky sa cítim momentálne v poriadku, trošku sa trasiem, asi abstinenčný príznak, chýba mi alkohol, som schopný výsluchu. Ja mám za to, že ani v čase tohto výsluchu som nebol psychicky a mentálne schopný vypovedať tak, ako je uvedené v zápisnici o mojom výsluchu. Jednoznačne išlo o moje vyjadrenia na základe navádzacích otázok vyšetrovateľa N. P.. K určeniu tej skutočnosti, ktorá moja výpoveď má byť braná do úvahy pre konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie poukazujem na zápisnicu o mojom výsluchu zo dňa 30.12.2022 o 17:30 hod. sp. zn. napísaná na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, kde som bol vypočutý sudcom pre prípravné konanie: JUDr. Ing. Erika Trtalová, kde som na otázku G. S. T. C., či si spomínam, či som družku len udieral alebo som do nej aj kopal, uviedol nasledovné: Ja si práveže nepamätám, či som družku kopol alebo len udieral. Nikdy som ju nekopol, neviem, prečo by som to mal spraviť teraz. Mňa aj kontrolovali, povyzliekali ma, mal som obuté šľapky, potom tenisky. Tenisky sú plátené, tak by asi tam bola nejaká škvrna, preto si myslím, že som ju nekopol. Priznávam, že z toho čo sa dialo mám výpadok. Dôkaz: Zápisnica o výsluchu A. B. napísaná na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom dňa 30.12.2022 o 17:30 hod., sp. zn. . Navrhujem pripojiť spis Aj v nadväznosti na toto moje vyjadrenie dňa 30.12.2022 o 17:30 hod. je absolútne zrejmé, že ja som nemohol do zápisníc, ktoré napísal N. P., vyšetrovateľ ORPZ Nové Mesto nad Váhom uviesť skutočnosti uvádzané v týchto zápisniciach, pretože v tom čase som si ešte vôbec neuvedomoval čo sa udialo 28.12.2022 pri konflikte medzi mnou a H. G. a nepamätal som si priebeh nášho konfliktu tak ako to je v týchto zápisniciach napísané. Jednoznačne sú tieto zápisnice písané tak, že vyšetrovateľ N. P. sa ma pýtal, či som mohol H. G. udrieť napr. 10 krát, tak som povedal, že mohol, hoci som ju takto v žiadnom prípade neudieral. Aj zvyšné časti týchto zápisníc sú písané obdobným spôsobom, takže N. P. sa spýtal, či sa mohlo stať to a to, na čo ja som odpovedal, že sa to mohlo stať a N. P. napísal, že sa to stalo. Týmto spôsobom sú napísané obidve zápisnice v dňoch 29.12.2022 a 30.12.2022 na ORPZ v Novom Meste nad Váhom. Z uvedených dôvodov trvám na tom, že súd prvej inštancie nesprávne pri svojom rozhodovaní o mojom konaní voči H. G. bral do úvahy moju výpoveď z 30.12.2022. Jednoznačne možno konštatovať, že za rozhodnú pre zistenie skutkového stavu treba považovať výpoveď A. B. zo dňa 30.04.2023, kedy som bol vypočutý v prítomností svojho právneho zástupcu. K určeniu miesta, kde malo dôjsť k môjmu fyzickému útoku voči H. G. uvádzam nasledovné: Dňa 18.06.2024 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli opätovne vypočutí znalci N. M. a N. O. M.. Pred začatím výsluchu znalcov sudca OS TN, pracovisko NM v krátkosti oboznámil stanovisko Krajského súdu Trenčín. Vzhľadom na veľmi krátke vysvetlenie stanoviska Krajského súdu Trenčín sudcom Okresného súdu Trenčín je zrejmé, že obaja znalci boli s uznesením Krajského súdu Trenčín už pred pojednávaním dňa 18.06.2024 oboznámení inou osobou. Nebolo reálne, aby pre krátkosť tohto vysvetlenia sudcom Okresného súdu Trenčín obaja znalci pochopili, resp. brali na vedomie, čo Krajský súd v Trenčíne vytkol súdu prvej inštancie a čo má byť predmetom výsluchu znalcov. N. O. M. na začiatku svojej výpovede uviedol nasledovné: Pozrime sa na to, čo si to na nás Krajský súd vymyslel! Uviedol to veľmi výrazným spôsobom, resp. zvýšeným hlasom, z ktorého som mal dojem, že N. O. M. sa domnieva, že Krajský súd v Trenčíne nejakým spôsobom mal spochybniť jeho znalecký posudok a znalecký posudok N. M.. Aj následne počas svojich výpovedí N. O., M. a N. M., som mal za to, že svojími vyjadreniami pri ich opakovanom výsluchu dňa 18.06.2024, že tzv. bojujú proti stanovisku (stanoviskám) Krajského súdu v Trenčíne z jeho uznesenia zo dňa 10.01.2024 o možnom priebehu konfliktu medzi mnou a H. G. dňa 28.12.2022 a príčine úmrtia H. G.. V danej súvislosti poukazujem na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie na str. 14, odsek 2, štvrtá veta a ôsma veta, kde N. O., M. polemizuje so stanoviskom Krajského súdu v Trenčíne. Tiež poukazujem na vyjadrenie N. M. uvedené v odôvodnení súdu prvej inštancie na str. 17. štvrtá veta od spodu (je menej pravdepodobné, že by poškodená spadla voľným pádom a krvácanie si spôsobila bez pričinenia obžalovaného, tak ako to tvrdí krajský súd. Ja však mám za to, že nie je žiadny podstatný rozdiel v stanovisku N. O., M. a N. M. a tiež stanoviska Krajského súdu v Trenčíne ku konfliktu medzi mnou a H. G., že je vylúčené pokračovanie konfliktu v obývačke v rodinnom dome v E.. Tiež že je zrejmé, že najzávažnejšie poranenia u poškodenej boli vyvolané dynamickým pádom poškodenej pri jej ťažkej opitosti na tvrdú podložku. V žiadnom prípade však tvrdá podložka nie je v spálni, čo pri svojej prvej výpovedi potvrdili obaja znalci. Pri týchto pôvodných výsluchoch uviedli, že k pádu H. G. na tvrdú podložku v spálni nemohlo dôjsť, pretože sa tam žiadna tvrdá podložka nenachádza.

Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.01.2024 však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by Krajský súd v Trenčíne akýmkoľvek spôsobom spochybňoval znalecké posudky N. O., M. a N. M.. Vo svojom uznesení zo dňa 10.01.2024 Krajský súd v Trenčíne naopak jednoznačne bral do úvahy znalecké posudky znalcov N. M. a N. O. M., tak ako je to uvedené na str. 10 posledný odsek, posledná veta a na str. 11 prvý odsek. Odvolací súd následne odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 10.01.2024 na str. 11 v ods. 2, 3, 4 a 5 iba uvádza dôvody pre ktoré má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval priebehu úrazového deja, nedostatočne sa vyporiadal so závermi znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vyhotovené a nebral vôbec do úvahy tú skutočnosť, že ja som nemal žiadne vedomosti o veľmi zlom zdravotnom stave H. G.. K priebehu konfliktu medzi mnou a H. G. sa na pojednávaní na Okresnom súde Trenčín dňa 18.06.2024 vyjadroval najprv N. O., M.. Tento uvádzal spôsob možného krvácania pri úraze H. G. s tým, že je rozdiel, že či ide o subdurálne krvácanie alebo epidurálne krvácanie. Subdurálne krvácanie má priebeh taký, že krv z poškodených ciev sa zbiera, zráža a vzniká krvná zrazenina, postupne sa zvyšuje tlak v lebke. Epidurálne krvácanie je krvácanie do priestoru medzi tvrdou blanou mozgu a lebkou. N. O., M. ďalej konštatoval, že v prípade úrazu hlavy u H. G. nešlo o akcelerovaný úraz, ale o pád, ktorý bol dynamický. Po takomto páde a úraze hlavy je takáto osoba spôsobilá padnúť, postaviť sa a aj chodiť a je časový priestor aj k tomu, aby sa premiestnila v určitom priestore v dome, kde sa konkrétne nachádza. Ďalej znalec N. O., M. na otázku sudcu, ako sa podieľalo ochorenie H. G. na jej smrti uviedol, že jednoznačne sa na jej smrti podieľala cirhóza pečene a opitosť. Pri cirhóze pečene sa netvoria bielkoviny, ktoré umožňujú zrážanie krvi (znalec: použil termín lepenie), krv je tzv. tekavejšia, rýchlejšie takáto osoba krváca a dochádza k nedostatku kyslíka u takejto osoby. Opakovane N. O. uviedol, že po páde pri uráze ako mala H. G. je táto osoba dezorientovaná, spadne, postaví sa a nevie, čo sa vlastne dialo. N. O., M. tiež uviedol, že v prípade úrazu H. G. možno hovoriť o tzv. lucídnom intervale, t.j. že mohla H. G. prejsť po dome a určitý čas mohla byť teda v pohybe. N. O., M. ďalej odpovedal na otázku sudcu, či zápal pľúc, ku ktorému došlo u H. G. nebol príčinou smrti. K tejto otázke sudcu N. O. M. opísal priebeh vzniku zápalu pľúc, t.j. že ležiaci pacient má skôr zápal pľúc a krv sa dobre u takého pacienta neokysličuje. V žiadnom prípade však zápal pľúc u H. G. nebol základnou príčinou jej smrti. Následne sudca v rámci vykonávania dokazovania na pojednávaní dňa 18.06.2024 oboznamoval fotografie z miesta činu. Z týchto fotografií bolo zistené, že pri vstupe do komory je krvný mazanec, kde išlo o krv H. G.. Tiež bolo zistené, že pri vešiaku je na podlahe krv, kde tiež znalci konštatovali, že ide o odfrknutú krv, kde mohlo ísť o odpľutie H. G., napríklad pri páde. Na ľavej strane spálne znalci konštatovali, že ide o odfrknutú krv. Pri pokračovaní výpovede N. O., M. v čase 01:22:00 (čas na CD zo zápisnice zo dňa 18.06.2024) na otázku obhajcu G. M., aký vplyv na smrť H. G. malo jej ochorenie, N. O., M. uvádzal, že poranenie, ktoré mala H. G. nie je smrteľné poranenie. Ako príklad uviedol, že jeho otec mal ťažšie poranenie a prežil. V danom prípade ide teda o to, aby čím skôr prišla záchranka, otvorila sa lebka. Ešte raz N. O., M. konštatoval, že nešlo u H. G. o ultimatívne smrteľné poranenie. Ak by nemala H. G. cirhózu pečene a nemala ťažkú opitosť, poranenie by prežila, pričom by mohla mať určitý zdravotný deficit, napr. že by ťahala nohu za sebou a podobne. V čase 01:28:00 (CD) sa N. O. M. vyjadril k môjmu možnému úderu voči H. G., že ja som vysoký, mám širokú dlaň a pri tzv. páke môj úder mohol byť razantnejší. Ďalej však N. O., M. uviedol, že by bol opatrný pri konštrukcii deju, čo sa udialo medzi mnou a H. G.. Použil výraz, že „musel by mať krištálovú guľu, aby mohol jednoznačne vedieť o priebehu konfliktu“. Po oboznámení fotodokumentácie z miesta činu N. M. uviedol, že má za to, že ku konfliktu medzi mnou a H. G. došlo pravdepodobne aj v spálni. Použil výrazy: „že sa mu zdá, že to tak mohlo byť... že si to myslí“ ale tiež uviedol, že „nemá krištálovú guľu, aby skutočný priebeh konfliktu opísal“. Ďalej uviedol, že mohlo dôjsť v spálni aj k soteniu H. G.. Jednoznačne však poranenie hlavy nastalo nárazom na tvrdú podložku, pri čom v spálni taká tvrdá podložka nie je. N. M. uviedol, že on prítomný nebol, ale uvádza tieto skutočnosti podľa svojich skúseností. Aj N. M. potvrdil, že ak by bola H. G. zdravá, že by úraz, ktorý mala prežila. Podľa znalcov, zhoršovanie zdravotného stavu u H. G. bolo limitované natekaním krvi pod blanu mozgovú a došlo k následnému vyblokovaniu životných funkcií. V čase natekania krvi sa takáto osoba pohybuje ako keby sa nič nedialo, avšak opätovne ide u tzv. lucídny interval, t.j. dokedy už dochádza k zastaveniu životných funkcií. Z vyjadrení znalcov N. O. M. a N. M. absolútne jednoznačne vyplýva, že k smrteľnému poraneniu hlavy H. G. došlo v dôsledku dynamického pádu na tvrdú podložku, t.j. napríklad na keramickú dlažbu. Takáto dlažba sa nachádza iba v predsieni rodinného domu v E., kde je zrejmé, že v týchto priestoroch sa H. G.

jednoznačne v určitom časovom úseku nachádzala, resp. týmto priestorom po konflikte so mnou musela prejsť. Z vykonaného dôkazu, t.j., že bol pri vešiaku pľuvanec krvi H. G. mám za to, že práve k vytvoreniu tohto pľuvanca H. G. došlo po tom, čo v priestoroch chodby spadla na keramickú dlažbu, udrela sa pri tomto páde, do ľavej časti záhlavia svojej hlavy, následne sa postavila a prešla do spálne, kde v priestore medzi posteľou a skriňou spadla na zem. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že za miesto kde došlo k začiatku konfliktu medzi mnou a H. G. treba považovať obývaciu izbu rodinného domu v E., kde boli nájdené stopy mojej krvi v dôsledku fyzického útoku H. G. voči mne. Následne po mojom prudkom odsotení narazila H. G. zadnou časťou do steny pri vstupných dverách do obývacej izby. Po tomto údere hlavou do steny a výjdení H. G. z obývacej izby po pohybe v priestoroch chodby, ja som naďalej zostal v obývacej izbe. Z tohto dôvodu muselo dôjsť k pádu H. G. na chodbe, kde je keramická dlažba. Nemôžem presne uviesť či a kde ešte H. G. spadla alebo ako sa pohybovala než vošla do spálne, kde spadla do priestoru medzi posteľou a skriňou. Okrem konfliktu v obývacej izbe, v ďalšej časti rodinného domu v obci E., dňa 28.12.2022 vo večerných hodinách, nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi mnou a H. G.. V žiadnej ďalšej časti rodinného domu v E. neboli zistené dôkazy o prípadnom ďalšom konflikte medzi mnou a H. G. dňa 28.12.2022. K tomuto tvrdeniu uvádzam, že ja som navrhol prípisom zo dňa 27.03.2023 zaslaným na ORPZ Nové Mesto nad Váhom, vykonať vyšetrovací pokus na možný priebeh konfliktu medzi mnou a H. G.. K môjmu návrhu na vykonanie vyšetrovacieho pokusu mi bolo vyšetrovateľom ORPZ Nové Mesto nad Váhom K. N. P. prípisom zo dňa 04.04.2023 oznámené, že môjmu návrhu sa nevyhovuje, a to z dôvodu že, uvedený návrh na doplnenie vyšetrovania sa považuje za nadbytočný. Okresný súd v Trenčíne zamietol môj návrh na výsluch znalkyne N. D., ktorá vyhotovila dňa 22.01.2023 znalecký posudok číslo 03/2023. V tomto svojom posudku uvádza na str. 19, 4. odsek text v znení: „po vytriezvení sa na skutok nepamätal. Ide o poruchu pamäte, tzv. alkoholický palimpsest, ku ktorému došlo po spáchaní skutku.“ Mám za to, že ide veľmi vážne stanovisko znalkyne N. D., aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v čase konfliktu, ku ktorému došlo dňa 28.12.2022 medzi mnou a H. G., som mal množstvo alkoholu v krvi v rozsahu cca 3 promile (výpočet množstva alkoholu v krvi je uvedený v nadväznosti na výpočet množstva alkoholu v krvi u mňa a po mojom zadržaní v polhodinovou časovom odstupe). Ak tvrdenie znalkyne N. D. zodpovedá skutočnosti, t.j., že som si priebeh konfliktu nemusel pamätať, je závažným dôkazom pre rozhodnutie v súdu v danom konaní. Súd prvej inštancie však uviedol, že moje vyjadrenie pred znalcom počas klinického vyšetrenia nie je možné použiť v konaní ako dôkaz, ani v môj prospech ani v môj neprospech, pretože nejde o výsluch obvineného (obžalovaného) podľa a nasl. . Nebol som poučený o svojich právach a takýto postup by bol v rozpore so zákazom sebaobviňovania. Pohovor v rámci klinického vyšetrenia slúži len pre účely podania znaleckého posudku k duševnému stavu obvineného. (str. 27 odsek 2 odôvodnenia rozsudku zo dňa 21.03.2025). V danej súvislosti poukazujem na tú skutočnosť, že jednoznačne N. D. v konaní mala byť opätovne vypočutá na doplnenie svojich vedomostí o mojom duševnom stave v čase keď som bol vypočúvaný na polícii v dňoch 29.12.2022 a 30.12.2022 a najmä mojej schopnosti pamätať si priebeh konfliktu medzi mnou a H. G.. Ja nepopieram to, že dňa 28.12.2022 vo večerných hodinách došlo ku konfliktu medzi mnou a H. G. avšak v žiadnom prípade priebeh konfliktu nebol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.09.2023. Absolútne nelogicky je opísaný tento priebeh nášho konfliktu. Pri tomto konflikte som mal udrieť H. G. niekoľkokrát otvorenou dlaňou do oblasti hlavy a tváre, potom ju chytiť pod krk a sotiť pred seba. K priebehu tejto časti uvádzaného konfliktu medzi mnou a H. G. uvádzam, že konflikt začal tým, že došlo medzi nami najprv k slovnému konfliktu, kde ja som H. G. vytýkal, že nikde nepracuje a ja musím finančne zabezpečovať nielen našu domácnosť ale aj platiť za ňu výživné na jej dcéru C. G.. Počas tohto slovného konfliktu H. G., ktorá bola otočená v miestnosti chrbtom k stene, začala mňa napádať rukami, tak že sa ma snažila udrieť po tvári a po rôznych častiach prednej vrchnej časti môjho tela. Ja som sa bránil tým, že som „odhadzoval“ ruky H. G. tak, aby ma neudrela do tváre. Nepopieram, že v nadväznosti na útoky H. G. voči mne, som tejto dal pravou rukou facku do ľavej časti tváre. Nikdy sa však nestalo, že by som H. G. následne začal päsťami udierať do hlavy, chrbta a celého tela. Takéto vyjadrenie súdu 1. stupňa v jeho výrokovej časti rozsudku nezodpovedá žiadnym dôkazom vykonaným v prípravnom konaní. V žiadnom prípade som teda dňa 28.12.2022 pri našom konflikte s H. G. túto neudieral päsťami do hlavy, chrbta a celého tela. Ak by som bil H. G. päsťami do tváre resp. iných častí hlavy, musela by mať preukázateľne pri obhliadke znalcami N. N. M. a N. U. O. M. na tvári tzv. modriny, prípadne zlomeninou nosa, krvou z nosa, úst, poranenia v okolí očí H. G. a podobne, prípadne iné znaky po úderoch päsťou, a to v krátkom časovom období predtým než vykonali znalci obhliadku tela H. G.. Takéto znaky poranenia na tvári H. G. neboli

znalcami zistené. Poranenia, ktoré boli u H. G. zistené na hlave a rôznych častiach tela, boli poranenia, ku ktorým došlo niekedy v minulosti, napr. rôznymi pádmi. Tvrdenie súdu o tom, že som mal H. G. biť do chrbta a celého tela je absolútne nelogické. V izbe, kde bol stôl nebola absolútne žiadna možnosť k tomu, aby som mohol H. G. biť do chrbta alebo do iných častí tela. Okrem nášho vzájomného sácania a môjho úderu dlaňou do tváre H. G. k žiadnemu inému vážnejšiemu fyzickému konfliktu dňa 28.12.2022 neprišlo. Na pojednávaní dňa 04.07.2023 znalec N. U. O., M., počas výpovede znalca N. N. M. ukazoval rukami, ako asi mohol prebiehať konflikt medzi mnou a H. G., t.j., že sme sa vôbec nemuseli udierať, ale že sme sa iba sápali po sebe rukami! Stav opitosti H. G. a mňa ani iný priebeh konfliktu neumožňoval. Na stav opitosti H. G. počas nášho konfliktu poukázali obaja znalci, t.j., že H. G. v stave opitosti ťažkého stupňa až intoxikácie alkoholom sa pohybovala neisto a mala porušenú koordináciu pohybov a rovnováhy, mohli byť prítomné pády na podložku a neschopnosť samostatnej chôdze (str. 17 posudku N. U. O., M.). Jednou z najzávažnejších skutočností pre vypracovanie znaleckých posudkov, samozrejme s uznaním odborných vedomostí znalcov N. N. M. a N. U. O., M., bolo to, že obaja znalci brali do úvahy iba moje výpovede zo dňa 29.12.2022 a 30.12.2022. Ja trvám na tom, že ide o výpovede, ktoré nemali byť vôbec brané do úvahy pri rozhodovaní súdu o mojej vine a mojom treste. Znalec N. U. O., M. povedal, že nemôže zodpovedať skutočnosti, že by som mal H. G. udrieť 10x do tváre. Ja trvám na tom, že päsťou som H. G. neudrel ani raz pri konflikte dňa 28.12.2022. K tomuto môjmu tvrdeniu opakovanie uvádzam, že v rámci dokazovania nebol preukázaný ani jeden dôkaz o tom, že som mal dňa 28.12.2022 vo večerných hodinách udrieť päsťou do hlavy – tváre H. G.. H. G. nemala okrem poranenia ľavej časti úst žiadne iné poranenie, napr. krv z nosa, pri očiach, resp. na iných častiach tváre a pod. Znalec N. N. M. vo svojom znaleckom posudku číslo 004/2023 uviedol: Do oblasti tela a končatín boli s najväčšou pravdepodobnosťou vedené údery či už rukou útočníka alebo nohou útočníka, o slabej až stredne silnej intenzite vedeného násilia.“Uvedené tvrdenie zopakoval N. N. M. na pojednávaní dňa 04.07.2023, čo možno zistiť aj prehratím výpovede znalca N. N. M. z CD nosiča zo dňa 04.07.2023. V priebehu výpovede N. N. M. na pojednávaní dňa 04.07.2023 uvádzal i nasledovné vyjadrenia: „ H. G. bola chronická alkoholička, k jej pádu pri požití alkoholických nápojov mohlo dôjsť aj z dôvodu straty stability“. „Údery do tváre H. G. boli slabej intenzity, pretože jej poranenia tváre neboli vážne.“ „Nedá sa vylúčiť, že prešla do inej miestnosti, mohla aj spadnúť“. N. U. O., M. vo svojom znaleckom posudku č. 3/2023 okrem iného uvádza: „Poškodená H. G. v čase vzniku úrazu dňa 28.12.2022 v poobedňajších hodinách sa musela nachádzať v stave opitosti v rozmedzí ťažký stupeň opitosti až akútna intoxikácia alkoholom – mala v krvi 3.8 g/“l. „ V stave v oblasti motorickej je neistá chôdza s prestrelovaním pohybov, je porušená koordinácia pohybov a rovnováhy, môžu byť prítomné pády na podložku aj neschopnosť samostatnej chôdze.“ Chronické ochorenie pečene v zmysle cirhóza sa prejavuje okrem iného aj poruchou tvorby bielkovín, ktoré tvoria reťazec zrážanlivosti krvi. To znamená, že u osoby s cirhózou pečene sa pri aj pôsobení minimálneho mechanického násilia na povrch tela vytvorí krvný výron väčšieho rozsahu a rýchlejšie než je tomu u zdravého jedinca. Krv pri poranení má predĺžený čas zrážania sa, teda pri natekaní do poškodenej lebečnej dutiny u chorého jedinca natečie viac a skôr, než je tomu u jedinca s normálnou zrážanlivosťou krvi. Ďalej k vzniku krvácania takého rozsahu aké bolo zistené, že pri takej opitosti a ochorení pečene (H. G.) nemuseli byť údery zo strany útočníka (A. B.) také silné, aby vyvolali krvácanie u zdravého a triezveho jedinca. V ďalšej časti svojho posudku N. O., M. uvádza: „ že skutočnosť opitosti a chronického ochorenia poškodenej je potrebné v danom prípade zohľadniť (str. 21). Na pojednávaní dňa 04.07.2023 bol vypočutý znalec N. U. O., M.. Tento uviedol, že pitvu H. G. vykonal 11.01.2023. Okrem oboznámenia pitevného nálezu hneď na začiatku výpovede znalec uviedol, že: „Vzhľadom na množstvo alkoholu u H. G. nemožno považovať vyjadrenie A. B., že udrel H. G. 10 krát za relevantnú výpoveď“. (čas 02:50:50 CD nosič). Následne znalec uviedol na smrti H. G. sa podielal alkohol – cirhóza pečene, zápal pľúc a ťažký stupeň opitosti. (čas 02:51:50 CD nosič) Pri svojej výpovedi po opise poranení na tvári, mozgu a iných častiach tela, zápal obličiek H. G. znalec uviedol, že: „Pri prijatí H. G. v nemocnici v Trenčíne bola zistená akútna intoxikácia alkoholom, kde tento stav spôsobuje slabý reakčný čas, neistú chôdzu, pády na podložku, sú negatívne psychomotorické funkcie, vtedy postačuje aj facka“. (čas 02:55:25 CD nosič) N. U. O. následne opísal fázu vzniku úrazu, fázu protinárazu a fázu rozvoja patofyziologických poúrazových zmien H. G.. (čas 02:59:30 CD nosič) Ako vo svojom znaleckom posudku, tak aj na pojednávaní dňa 04.07.2023 znalec N. U. O., M. uviedol priebeh krvácania pri opitosti H. G. nasledovne: „Alkohol zvyšuje tlak krvi a znižuje zrážanlivosť krvi, „krv lepšie tečie“, menej sa zráža. Je teda rýchlejšie natekanie krvi. Pri takej opitosti a ochorení pečene H. G. nemusel byť útok taký silný. (čas 03:04:40 CD nosič). Na otázku sudcu JUDr. Ivana Pavloviča k dôsledku

krvácania u H. G. dňa 28.12.2022 znalec N. U. O., M. uviedol: „Ak by nemala (H. G.) taký zlý zdravotný stav, nebolo by u nej také silné krvácanie. Následnou operáciou by nastal vysoko pravdepodobne stav, že by žila aj keď s obmedzeniami, resp. trvalými následkami. Zdravý jedinec by pri tomto úraze prežil s dlhodobou práceneschopnosťou.“ (čas 03:06:24 CD nosič).Na ďalšiu otázku sudcu aký stav by nastal pri náraze, ak by nebol prítomný alkohol znalec uviedol: „Ak by nebol prítomný alkohol, aj v takom prípade by nastalo krvácanie“. Treba zdôrazniť spolupodieľajúci faktor opitosť a chronická choroba pečene.“. (čas 03:57:03 CD nosič) K pohybovým schopnostiam H. G. sa znalec N. U. O., M. vyjadril nasledovne: „Ťažko opitý človek je ochabnutý, mľandravý, nemá reflexy, je u neho ochabnuté svalstvo, môže urobiť pár krokov, padne a ide ďalej“. (čas 03:11:15, 03:12:50 CD nosič) K spôsobu útoku A. B. znalec N. U. O., M., že A. B. si nemohol pamätať či a koľko faciek dal H. G.. Jednoznačne však konštatoval: „Zdravotný stav (H. G.) prispel k smrti H. G.“. Je nutné zdôrazniť výpoveď (stanovisko) znalca N. U. O., M. na pojednávaní dňa 04.07.2023, kde jednoznačne konštatoval, „že ak by nemala H. G. tak vážne chorú pečeň, v žiadnom prípade by neprišlo k jej smrti v dôsledku úrazu, ku ktorému u nej prišlo dňa 28.12.2022 pri konflikte s A. B.“. H. G. by po konflikte 28.12.2022 s A. B. po poskytnutí primeranej zdravotnej starostlivosti žila, aj keď možno s určitými zdravotnými obmedzeniami. Zo znaleckých posudkov N. N. M. a N. U. O., M. je preukázané, že v čase nášho konfliktu bola H. G., tak ako je uvedené aj zhora v stave opitosti ťažkého stupňa až intoxikácie alkoholom. N. U. O., M. vo svojom posudku na str. 20 posledný odsek uvádza: Na tomto mieste znaleckého posudku znalci považujú za potrebné zdôrazniť fakty, ktoré sa týkajú opitosti poškodenej, jej dlhodobého nadužívania alkoholu a negatívneho vplyvu samotného alkoholu a ochorenia pečene na priebeh a finálny koniec celého jej prípadu. Ďalej N. U. O., M. na pojednávaní dňa 04.07.2023 uviedol nasledovné: Ak by nemala (H. G.) taký zlý zdravotný stav, nebolo by u nej také silné krvácanie. Následnou operáciou by nastal vysoko pravdepodobný stav, že by žila, aj keď s obmedzeniami resp. trvalými následkami. Zdravý jedinec by pri tomto úraze prežil s dlhodobou práceneschopnosťou. Ťažko opitý človek je ochabnutý, mľandravý, nemá reflexy, je u neho ochabnuté svalstvo, môže urobiť pár krokov, padne a ide ďalej. Zdravotný stav (H. G.) prispel k smrti H. G.. V ďalšej časti tohto znaleckého posudku N. U. O., M. uvádza zvýrazneným tmavým písmom nasledovné: Znalci sú toho názoru, že skutočnosť opitosti a chronického ochorenia poškodenej je potrebné v danom prípade zohľadniť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 25 odsek 2 uviedol nasledovné: Po subjektívnej stránke posúdil súd konanie obžalovaného ako nepriamy úmysel, pretože zo spôsobu vedenia útokov, ich intenzity, ich smerovania na hlavu poškodenej, škrtenie ako aj sotenie do poškodenej, obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, keďže útočil na hlavu (kde sa nachádza mozog – životne dôležitý orgán) o to viac, že vedel, že poškodená je alkoholička a je fyzicky slabšej telesnej konštrukcie ako on a pre prípad, že zákonom predpokladaný následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Uzrozumenie vyplýva zo spôsobu vedenia útoku (najmä údery päsťami, fackami, sotenie) smeru útoku, miesta vedenia útoku (hlava, tvár a telo) a sily vedeného útoku (silná intenzita). Poškodenej svojim konaním z nedbanlivosti spôsobil smrť, keďže vzhľadom na intenzitu útokov, početnosť útokov, smer útokov vedel o možnosti následku ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto smrteľný následok nespôsobí. Tieto tvrdenia súdu prvej inštancie sú absolútne zavádzajúce, nezrozumiteľné a nezodpovedajú dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané. Nie je vôbec zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že ja som mal vedieť, že môžem H. G. spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Nemal som absolútne žiadnu možnosť vedieť o jej veľmi zlom zdravotnom stave – cirhóza pečene. Nie je teda zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že ja som vedel o možnosti následku, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto smrteľný následok nespôsobí. Ja som napriek priebežným nedorozumeniam medzi mnou a H. G. nikdy nemal úmysel spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Ja jednoznačne trvám na tom, že súd prvej inštancie nemal žiadnym spôsobom jednoznačne preukázané, že ja som mal H. G. udierať päsťami do hlavy, chrbta a celého tela, kde po tom, čo sa presunula do spálne rodinného domu som ju mal opätovne fyzicky napadnúť. K tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie nemal žiadne dôkazy. Ide teda o absolútne nezrozumiteľné a skutočnosti nezodpovedajúce stanovisko súdu ku konfliktu medzi mnou a H. G. dňa 28.12.2022. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia tiež absolútne opomenul vyjadrenia znalcov N. O., M. a N. M., ktorí obaja zhodne uviedli, že ak by nemala H. G. závažným spôsobom poškodené svoje zdravie, že by prežila, aj keď z určitými zdravotnými obmedzeniami. I táto skutočnosť preukazuje, že v žiadnom prípade nebola u mňa v dôsledku konfliktu medzi mnou a H. G. naplnená subjektívna stránka ustanovenia , .

K veci ďalej uvádzam, že v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.01.2024 je na str. 11 posledný odsek a na str. 12 prvý odsek uvedené nasledovné: Nakoľko výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku nepreukázali vedomosť obžalovaného o chronických zmenách zdravotného stavu poškodenej, v dôsledku čoho obžalovaný nemohol ani len tušiť, že by svojím konaním mohol poškodenej smrť, táto skutočnosť v spojení s vyššie uvedenými zisteniami súdnych znalcov podľa názoru odvolacieho súdu neoprávňujú prijať záver o zavinení obžalovaného na smrti poškodenej. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, bude potrebné zaoberať sa aj úmyslom obžalovaného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenej. Zistenie zranenia na tvári poškodenej a odsotenie poškodenej do steny vyvolávajú potrebu opätovného posúdenia, či konanie obžalovaného smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Preto minimálne otázka právneho posúdenia konania obžalovaného, ktorému sa podľa napadnutého rozhodnutia kladie za vinu aj smrť poškodenej, je v rozpore s pre nenaplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa , s poukazom na . Mám za to, že súd prvej inštancie sa touto časťou odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.01.2024 vôbec nezaoberal. V odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 21.03.2025 vôbec žiadnym spôsobom neuviedol, prečo nesúhlasí so stanoviskom Krajského súdu v Trenčíne v tom smere, že mojím konaním nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa . ods. 2 písm. a) , resp. prečo horeuvedené stanovisko Krajského súdu v Trenčíne nezodpovedá skutočnosti. V žiadnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie neuvádza žiadne skutočnosti preukazujúce, že ja som mal vedomosť alebo mohol som mať vedomosť o zlom zdravotnom stave H. G.. Takéto tvrdenia súd prvej inštancie ani nemohol uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, pretože počas konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by som mal mať nejakú vedomosť o veľmi zlom zdravotnom stave H. G.. Ja som skutočne nemal vedomosť o veľmi zlom zdravotnom stave H. G., pretože táto počas nášho spolužitia nebola na žiadnom lekárskom vyšetrení, ktoré by sa týkalo ochorenia pečene, nikdy mi v tomto smere nič nehovorila. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie absolútne ignoroval uvedené stanovisko Krajského súdu v Trenčíne v odôvodnení jeho uznesenia zo dňa 10.01.2024. Ja trvám na tom, že som nikdy nemal žiadny záujem úmyselne spôsobiť H. G. ťažkú ujmu na zdraví. Je teda zrejmé, že naďalej pri právnom posúdení môjho konania nie je v žiadnom prípade naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa , v danom prípade s poukazom na . Na str. 28 odsek 2 súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie takto: S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v intenciách , a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, dospel súd v súhrne k záveru, že skutok vo výrokovej časti rozsudku sa stal, vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa , s poukazom na a spáchal ho obžalovaný A. B., pretože v inkriminovaný večer pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku H. G. údermi pästí do hlavy, tváre a sotením jej spôsobil zranenia uvedené v skutkovej vete rozsudku, na následky ktorých dňa XX.XX.XXXX v K. L. M. N. zomrela. Súd kvalifikoval konanie obžalovaného podľa , ktorý nadobudol účinnosť po spáchaní skutku kladeného obžalovanému za vinu a ktorý je pre obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti priaznivejší. Jednoznačne možno konštatovať, že súd prvej inštancie len iba povrchne odôvodnil svoje rozhodnutie. V tomto odôvodnení svojho rozhodnutie netvrdí súd prvej inštancie, že bolo nepochybne preukázané, že som sa dopustil konania, ktoré súd uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil bežné formálne formulácie bez akýchkoľvek konkrétnych dôkazov preukazujúcich, že z mojej strany došlo ku konaniu, ktoré mi súd prvej inštancie kladie za vinu. Takúto možnosť však súd prvej inštancie ani nemal, pretože takéto dôkazy o mojej vine neboli v priebehu celého dokazovania súdu predložené. Ak súd uvádza, že ja som v tzv. inkriminovaný večer pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku H. G. a údermi pästí do hlavy, tváre a sotením jej spôsobil zranenia uvedené v skutkovej vete rozsudku, na následky ktorých dňa XX.XX.XXXX v K. L. M. N. zomrela, tak toto tvrdenie súdu prvej inštancie vôbec nekorešponduje s výrokovou časťou rozsudku zo dňa 21.03.2025. Aj v nadväznosti na tieto moje tvrdenia je opätovne nezrozumiteľné tvrdenie súdu prvej inštancie, že súd dospel v súhrnne k záveru, že skutok vo výrokovej časti rozsudku sa stal, vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa , s poukazom na . Mám za to, že súd prvej inštancie nevedel ako pri písomnom vyhotovení môže

odôvodniť svoje rozhodnutie zo dňa 21.03.2025. Aj z tohto dôvodu samotnému odôvodneniu svojho písomného vyhotovenia rozsudku venoval veľmi malú časť odôvodnenia rozsudku. V žiadnom prípade teda nesúhlasím s právnou kvalifikáciou skutku, tak ako uviedol súd 1. stupňa 21.09.2023. Trvám na tom, že dňa 28.12.2022 vo večerných hodinách došlo medzi nami iba k vzájomnému sácaniu. Tak ako uvádzam zhora, nestalo sa, že by som pri tomto našom konflikte dňa 28.12.2022 udrel H. G. päsťou do tváre. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o právnej kvalifikácii môjho skutku absolútne žiadnym spôsobom nezohľadňoval vyjadrenia znalcov týkajúceho sa zdravotného stavu H. G.. Nikdy som nemal úmysel spôsobiť H. G. ani z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, tak ako to tvrdí súd 1. stupňa. Nemal som absolútne žiadnu vedomosť o zdravotných problémoch H. G. – chronické ochorenie pečene. I táto skutočnosť preukazuje, že som vôbec ani nemal možnosť vedieť o tom, že ak by mala H. G. nejaký úraz hlavy, že by mohlo dôjsť k tomu, že by mohla zomrieť. Z uvedeného dôvodu je nutné posudzovať moje konanie ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa . Následne mal súd k tomuto zákonnému ustanoveniu uložiť primeraný trest odňatia slobody. Pri rozhodovaní o výške trestu súd 1. stupňa uviedol, že u mňa nezistil, žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Je pravdou, že som sa nepriznal ku skutku, tak ako bol uvedený v obžalobe, pretože tak sa skutok, ktorý mi je kladený za vinu, ani nestal. Súd však tvrdí, že som svoje konanie úprimne neoľutoval. Ide o nezrozumiteľné vyjadrenie súdu 1. stupňa, ktoré sa súd ani nesnažil vysvetliť. Ja som pri každej svojej výpovedi, či už na OR PZ Nové Mesto nad Váhom alebo na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom uvádzal, že ľutujem, to, čo sa stalo. Vždy išlo u mňa o úprimnú ľútosť a ľutujem doteraz to, že v nadväznosti na incident medzi mnou a H. G. dňa 28.12.2022, H. G. zomrela. Ide teda o poľahčujúcu okolnosť v zmysle . Tiež žiadam priznať poľahčujúcu okolnosť podľa , pretože som zavolal Záchrannú službu po mojom zistení, že H. G. má veľmi vážny zdravotný problém, čo možno považovať za oznámenie môjho trestného činu. Ja nesúhlasím s tým, aby som mal absolvovať ústavnú protialkoholickú liečbu, pretože v žiadanom prípade nepožívam alkoholické nápoje v takom rozsahu, aby bola u mňa nariadená ústavná protialkoholická liečba. Žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázaná nutnosť nariadenia ústavnej protialkoholickej liečby u mňa. Vzhľadom ku všetkým skutočnostiam a dôkazom vykonaným počas konania vyšetrovacích orgánov a konania súdu prvej inštancie, nebolo preukázané, že by som sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uvedené tvrdenie potvrdzujú aj vyjadrenia znalcov, ktorí obaja zhodne uviedli, že museli by mať krištálovú guľu, aby vedeli čo sa udialo pri konflikte medzi mnou a H. G.. Z tohto dôvodu žiadam, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní o mojej vine použil zásadu: in dubio pro reo, to je, v pochybnostiach má súd rozhodnúť v prospech obvineného. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.03.2025 zrušil a rozhodol tak, že mojím konaním bola naplnená skutková podstata , , , a k tomuto zákonnému ustanoveniu uložil primeraný trest odňatia slobody. Zároveň navrhujem, aby mi bolo uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ďalej žiadam, aby poškodená C. G. a Všeobecná zdravotná poisťovňa boli odkázané so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. „

Podané odvolanie písomne odôvodnil aj samotný obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolanie obžalovaný fakticky poukázal na rovnaké nedostatky ako jeho obhajca v dôvodoch odvolania.

K odvolaniu obžalovaného sa cestou splnomocnenca písomne vyjadrila poškodená. Vo vyjadrení uviedla nasledovné :

„Obžalovaný v čase výsluchu výslovne uviedol, že naňho nebol vyvíjaný žiaden psychický ani fyzický nátlak. Táto výpoveď bola zaznamenaná v zápisnici z výsluchu na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom dňa 30.12.2022 o 17:30 hod. Výpoveď bola poskytnutá pred zákonným sudcom. Obžalovaný v oboch prípadoch podpísal zápisnicu o výsluchu, čím potvrdil jej obsah, ako aj to, že výsluch prebehol zákonne a že s jeho priebehom súhlasí. Tvrdenie, že si zápisnicu nemohol prečítať kvôli absencii okuliarov, neobstojí, keďže mu bola zápisnica prečítaná pracovníkom a následne výslovne uviedol, že s jej obsahom súhlasí. Tvrdenia obžalovaného o tzv. „preparácii výsluchov“ sú nepodložené dôkazmi. Skutočnosť, že mu vyšetrovateľ ponúkol cigaretu alebo že ho upokojoval slovami o prípadnom treste, nie je možné považovať za psychický nátlak, ale skôr za štandardné snahy o udržanie kľudnej atmosféry počas

výsluchu. Ani jeden z týchto úkonov neprekračuje zákonné medze policajnej činnosti, a nepredstavuje donucovanie k výpovedi. Ak vyšetrovateľ položil otázku v hypotetickej forme (napr. „Je možné, že ste ju udreli aj 10-krát?“), odpoveď „áno“ je vlastným vyjadrením obžalovaného. Záznam výsluchu bol následne autorizovaný obžalovaným podpisom. Navyše, výpovede znalcov nepopierajú výpoveď obžalovaného, len uvádzajú, že výška počtu úderov nebola jednoznačne preukázaná. Tvrdenie, že pri podpise zápisnice nebol prítomný K. Q. O., nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom. Zápisnica je riadne vyhotovená, podpísaná a neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali nezákonné manipulácie. Všetky úkony počas výsluchov prebehli za účasti obžalovaného, s dodržaním zákonných procesných pravidiel. Obžalovanému bolo umožnené vyjadriť sa, výsluchy boli riadne zaznamenané, a v prípade nezrozumiteľnosti mu bol obsah vysvetlený a prečítaný. Na základe vyššie uvedeného neexistuje dôvod vylúčiť výpovede obžalovaného z 29.12.2022 a 30.12.2022. Výsluchy prebehli zákonne, dobrovoľne a bez donucovania. Skutočnosti, na ktoré sa obžalovaný odvoláva (napr. ponúknutie cigarety, hypotetická otázka, absencia okuliarov), nezakladajú dôvod pre ich diskvalifikáciu ako dôkazného materiálu. Preto tieto výpovede majú byť riadne zohľadnené pri rozhodovaní vo veci samej. Právny zástupca Poškodenej týmto v mene svojej klientky kategoricky nesúhlasí s odvolaním obžalovaného, v ktorom tento žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a právne kvalifikoval jeho konanie ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa , , . V mene Poškodenej navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zákonný. Rozhodnutie okresného súdu bolo založené na riadne vykonanom dokazovaní, dôkladne a logicky odôvodnené a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa . Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že: • Obžalovaný bol v čase skutku pod silným vplyvom alkoholu, pričom sám uviedol, že mimo pracovného času pravidelne a intenzívne konzumuje alkohol, • Medzi obžalovaným a poškodenou došlo najprv k verbálnemu a následne k fyzickému konfliktu, pri ktorom obžalovaný opakovane fyzicky zaútočil na poškodenú, najmä do oblasti hlavy, • Následky týchto útokov boli fatálne a priamo spôsobili smrť nebohej. Súd správne konštatoval, že obžalovaný si musel byť vedomý, že takýmto útokom môže spôsobiť smrť, a bol s týmto následkom minimálne zmierený. Táto právna úvaha je v súlade s definíciou nepriameho úmyslu v zmysle . Zdravotný stav poškodenej mohol v istom rozsahu ovplyvniť reakciu organizmu na zranenia, avšak sám o sebe by bez zásahu obžalovaného k smrti neviedol. Obžalovaný si nemôže nárokovať miernejšiu právnu kvalifikáciu len z dôvodu, že napadol osobu so zdravotným oslabením – naopak, ide o útok voči zraniteľnej osobe, čo závažnosť jeho konania ešte zvyšuje. Obžalovaný vo svojom odvolaní navrhuje, aby odvolací súd aplikoval zásadu in dubio pro reo a rozhodol v jeho prospech s tým, že skutkový stav nebol spoľahlivo objasnený. S týmto návrhom zásadne nesúhlasíme, nakoľko táto zásada nemá slúžiť ako všeobecný nástroj obhajoby, ale len vtedy, ak po vyčerpaní všetkých zákonných dôkazných prostriedkov pretrvávajú skutočné, objektívne neodstrániteľné pochybnosti o tom, čo sa stalo alebo ako sa skutok právne kvalifikuje. V predmetnej veci však takéto pochybnosti neexistujú. Skutkový stav bol náležite preukázaný výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami, dokumentáciou z miesta činu aj samotnými výpoveďami obžalovaného. Súd 1. stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy zákonným spôsobom, riadne ich vyhodnotil a svoje hodnotenie presvedčivo odôvodnil. Dôkazy nie sú v rozpore – naopak, vzájomne sa dopĺňajú. Nejde teda o stav, keď by bolo potrebné rozhodovať medzi dvoma protichodnými, rovnako pravdepodobnými verziami skutku. Takáto situácia nenastala, a preto zásada in dubio pro reo nemá opodstatnenie. Zavinenie a následok boli v konaní preukázané. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že obžalovaný nebohú napadol, čo malo následky v podobe ťažkých poranení, ktoré viedli k jej smrti. Je nesporné, že bez zásahu obžalovaného by k smrteľnému následku nedošlo, a to bez ohľadu na zdravotný stav nebohej. Z výpovede znalca N. N. M. jednoznačne vyplynulo, že nebohá utrpela viacero závažných poranení, a to najmä:

• pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy s masívnym krvným výronom v záhlavovo-temennej oblasti, • subdurálne krvácanie pozdĺž celej ľavej hemisféry mozgu s útlakom mozgových štruktúr, • krvácanie do mozgu a mozočka (hemocefalus), • viaceré tržne-zmliaždené rany na tvári a ústach, • početné pomliaždeniny a hematómy na tele, vrátane starších poranení, • zlomeniny nosových kostí a viacerých rebier, a to aj staršieho dáta vzniku. N. M. výslovne uviedol, že tieto zranenia boli spôsobené opakovaným pôsobením vonkajšieho mechanického násilia počas života poškodenej - nebohej. Ako najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku uviedol údery rukou zovretou v päsť alebo nohou útočníka do oblasti hlavy, tváre a tela, ako aj náraz hlavy nebohej na tvrdú podložku, ku ktorému došlo v dôsledku predchádzajúcich fyzických útokov zo strany obžalovaného. Znalec ďalej uviedol, že nebohá v dôsledku týchto útokov stratila stabilitu (čiastočne aj v dôsledku opitosti), a utrpela akcelerovaný pád dozadu, pri ktorom záhlavím narazila na tvrdý predmet (napr. stenu alebo podlahu), čo viedlo k masívnemu krvácaniu do lebky a mozgu, ktoré bolo priame príčinou smrti. Znalec N. U. O., M. tento záver potvrdil, keď konštatoval, že k akcelerovanému pádu poškodenej mohlo dôjsť v dôsledku silného úderu, ktorý spôsobil náraz hlavy na stenu, pričom vzniknuté krvácanie (epidurálny hematóm) bolo spôsobené násilím. Obaja znalci sa zhodne vyjadrili, že tvrdenie obžalovaného o „voľnom páde“ nebohej nie je pravdepodobné. N. M. dokonca uviedol, že podľa výsledkov znaleckého skúmania došlo k fyzickému násiliu v rôznych častiach domu, nie iba v obývačke, ako tvrdil obžalovaný. Taktiež jednoznačne vyvrátil možnosť, že by zdravotný stav poškodenej – nebohej (napr. cirhóza pečene, alkoholizmus, zlá zrážanlivosť krvi) bol príčinou smrti bez priameho pôsobenia vonkajšieho násilia. Naopak, poranenia, ktoré viedli k smrti, boli spôsobené aktívnym násilím inej osoby – obžalovaného. V tejto súvislosti je irelevantné, či obžalovaný poškodenú udrel desaťkrát alebo menej. Podstatné je, že jeho útoky viedli k zraneniam, ktoré mali smrteľné následky. Akcelerovaný pád a náraz hlavy na tvrdý predmet boli priamym dôsledkom predchádzajúceho násilného konania obžalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že skutkové a právne závery okresného súdu sú plne v súlade s vykonanými dôkazmi, vrátane znaleckých posudkov. Preto právny zástupca Poškodenej v mene svojej klientky žiadame, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.“

Ku dňu rozhodnutia o podaných odvolaniach Krajský súd v Trenčíne neobdŕžal písomné odôvodnenie odvolania poškodenej a ani vyjadrenie prokurátora k podaným odvolaniam.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podaných odvolaniach, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolania zamietnuť ako nedôvodné. Obhajoba navrhla vyhovieť ich odvolaniu. Splnomocnenkyňa poškodenej navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť a priznať poškodenej v celom rozsahu nárok na náhradu škody.

Pred tým ako krajský súd pristúpi k samotnému preskúmaniu správnosti výrokov napadnutého rozsudku považuje za potrebné uviesť, že napadnutý rozsudkoch predstavuje v poradí druhé rozhodnutie okresného súdu v tej istej trestnej veci. Uznesením odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 10.1.2024 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 21.9.2023 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a poškodenej podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaných odvolaní podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a poškodenej sú nedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, odvolací súd od svojho ostatného rozhodnutia nezistil žiadne nové okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od svojich skorších právnych názorov týkajúcich sa procesného postupu okresného súdu pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný

v dôvodoch podaného odvolania namietal nezákonnosť jeho výsluchu zo dňa 30.12.2022. Podľa obhajoby mal mať obžalovaný už v tom čase povinne obhajcu z dôvodu, že okolnosti, za ktorých sa výsluch obžalovaného uskutočnil, nasvedčovali pochybnostiam o spôsobilosti obžalovaného sa náležite obhajovať. V namietanom postupe orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní obhajoba videla porušenie práva obžalovaného na povinnú obhajobu, čo by malo podľa názoru obhajoby zakladať odvolací dôvod podľa .

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku odvolací súd opätovne konštatuje, že nezistil dôvodnosť námietky obhajoby o procesnej nepoužiteľnosti jeho výsluchu zo dňa 30.12.2022, ktorú výpoveď ako jedinú z prípravného konania okresný súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré nevyvolávali pochybnosti o spôsobilosti obžalovaného sa v tom čase náležite sám obhajovať. Obžalovaný bol pred samotným výsluchom zákonne poučený o práve zvoliť si obhajcu alebo požiadať o ustanovenie obhajcu podľa , ktoré práva však nevyužil. Pritom ani odvolací súd z obsahu spisového materiálu neustálil danosť okolností zakladajúcich dôvod povinnej obhajoby počas výsluchu obžalovaného dňa 30.12.2022. V prípade obžalovaného dôvod povinnej obhajoby vznikol až následným vydaním rozhodnutia z rovnakého dňa, ktorým bol obžalovaný vzatý do väzby.

V súvislosti s výsluchom obžalovaného dňa 29.12.2022 je potrebnú uviesť, že nakoľko okresný súd na hlavnom pojednávaní neoboznámil výpoveď obvineného zo dňa 29.12.2022 a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, že by okresný súd na ňu prihliadal pri zisťovaní skutkového stavu, s poukazom na odvolací súd nemal dôvod sa k nej akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať.

Pokiaľ obžalovaný poukazuje na porušenie svojich práv, nakoľko z dôvodu svojej krátkozrakosti sa nemohol osobne oboznámiť s obsahom zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 30.12.2022, v tomto ohľade odvolací súd v zmysle jednoty prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia poukazuje na správne odôvodnenie okresného súdu v napadnutom rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje.

Odvolací súd nezistil procesné pochybenia ani v súvislosti s námietkou obhajoby o zamietnutí návrhov na vykonanie rekonštrukcie alebo návrhu na výsluch súdnej znalkyne N. D., ktoré zo strany okresného súdu nezostali bez povšimnutia a o ktorých návrhoch okresný súd procesne rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami tak, že ich ako nadbytočné zamietol.

Vzhľadom k uvedenej argumentácii odvolací súd nezistil namietané pochybenia, ktoré by zakladali porušenia práva obžalovaného na obhajobu v zmysle .

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu, z odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný napádal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu v rozpore s a v rozpore so zásadou v pochybnostiach prospech obžalovaného a fakticky sa domáhal vyvodenia iných skutkových ako aj právnych výsledkov hodnotenia vykonaných dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu obhajobou namietané nedostatky by mali predstavovať odvolacie dôvody podľa a .

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie . Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd

postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením , môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, podľa ktorého výsledky dokazovania spoľahlivo preukázali vinu obžalovaného. Okresný súd svoje skutkové zistenia o vine obžalovaného oprel o výpoveď obžalovaného zo dňa 30.12.2022 a na hlavnom pojednávaní, v ktorých sa priznal k opakovanému fyzickému útoku voči poškodenej, ale nie v takom rozsahu, ktorý by viedol k smrteľnému následku u poškodenej. Pri odôvodňovaní viny obžalovaného okresný súd ďalej poukázal aj na reťaz viacerých nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu spoľahlivo a presvedčivo usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku a trestného činu, ktorý sa mu kládol za vinu v podanej obžalobe a v napadnutom rozsudku. Po preskúmaní obsahu trestného spisu a obsahu napadnutého rozsudku pritom odvolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by vyvolával pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti týchto usvedčujúcich dôkazov, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Verziu obžalovaného, že nechcel poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a že vôbec ani len netušil, že jej môže privodiť smrť, vyvracajú viaceré nepriame dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. V tomto ohľade boli rozhodujúce závery znaleckých posudkov od súdnych znalcov N. N. M. a N. U. O., M., ktorí na svojich odborných záveroch zotrvali aj počas výpovedí na hlavnom pojednávaní, kde svoje odborné zistenia aj náležite a presvedčivo vysvetlili. Okresný súd na ich základe dospel k odôvodnenému záveru, že poškodená bola vystavená opakovanému fyzickému násiliu vysokej intenzity zo strany tretej osoby vedenému hlavne voči jej tvári a hlave. V dôsledku takto intenzívneho opakovaného násilia, kedy sa znalci priklonili k úderom päsťou z dôvodu nálezu tržnej rany na líci, u poškodenej došlo k poškodeniu mozgových ciev s následným subdurálnym (pod tvrdú blanu mozgovú), ale hlavne epidurálnym (nad tvrdú blanu mozgovú) krvácaním, ktoré viedlo k opuchu mozgu, ktoré nezvratné poranenie nezlučiteľné so životom bolo bezprostrednou príčinou smrti poškodenej. Nález epidurálneho krvácania, ku ktorému dochádza len v prípade pôsobenia násilia väčšej intenzity, podľa oboch znalcov vylučuje, aby vnútro lebkové krvácanie a opuch mozgu vznikli ako následok len bežného nárazu alebo pádu na tvrdú podložku (stena v obývačke alebo podľa oboznámených obrazových záznamov aj podlaha v spálni), ale muselo ísť o pád/náraz značne akcelerovaný úderom.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vzhľadom na uvedené odborné zistenia správne na podklade vykonaných dôkazov ustálil minimálne nepriamy úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Vysoká intenzita opakovaného násilia, ku ktorému podľa nálezov krvných stôp, dochádzalo na viacerých miestach rodinného domu popísaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku, vrátane spálne, kde boli objavené striekance krvi poškodenej, a ktoré násilie vo veľkej miere smerovalo na hlavu poškodenej, kde je uložený životu dôležitý orgán – mozog, s prihliadnutím na značnú fyzickú prevahu obžalovaného nad ťažko opitou poškodenou, spoľahlivo svedčia právnemu záveru okresného súdu, že obžalovaný, ktorý sa ako jediný na mieste činu nachádzal s poškodenou, musel vedieť a aj vedel, teda bol uzrozumený, že svojim konaním môže spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví (poškodenie mozgu), ktorej zákonné znaky v zmysle § 123 ods. 3 a 4 Tr. zákona vyplynuli zo záverov súdnych znalcov.

Súdny znalci tiež pripustili, že poranenia utrpené poškodenou, neboli smrteľné, keďže na smrteľnom následku sa podieľal zdravotný stav poškodenej. Poškodená – chronická alkoholička mala chorú pečeň, v dôsledku čoho mala poruchy zrážanlivosti krvi. Tiež v čase skutku bola pod značným vplyvom alkoholu,

ktorý zvyšuje tekavosť krvi. Obe zmienené okolnosti podporovali krvácanie a viedli k masívnejšiemu úniku krvi do vnútra lebky ako u zdravého jedinca. Pre posúdenie a uznanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného aj za ťažší následok v podobe smrti poškodenej boli významné okolnosti, ktoré vyplynuli z ďalšieho dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, s ktorými sa náležite vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. V neprospech obžalovaného svedčia z výpovedí obžalovaného a svedkov vyplývajúce okolnosti, že obžalovaný žil s poškodenou v jednej domácnosti, chodil s ňou lekárovi a poškodená v minulosti absolvovala aj protialkoholické liečenie. Obžalovaný preto mal vedomosť o zdravotnom stave poškodenej. Pri tejto vedomosti a vyššie popísaných okolnostiach vedenia útoku voči poškodenej obžalovaný musel vedieť a aj vedel, teda mohol predpokladať, že môže privodiť poškodenej také poranenia, ktoré môžu viesť k jej smrti, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k tomu nedôjde (vedomá nedbanlivosť vzhľadom na absenciu vôle páchateľa spôsobiť fatálny následok, o ktorom nebol v čase skutku ani uzrozumený).

V neprospech obžalovaného svedčia aj odborné závery znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctva, psychiatria N. N. D., ktorá vylúčila nepríčetnosť obžalovaného v čase stíhaného skutku. Súdna znalkyňa konštatovala u obžalovaného závislosť od alkoholu, pod vplyvom ktorého má sklony k agresivite. Agresívnu povahu obžalovaného potvrdila vo svojej výpovedi aj dcéra poškodenej-nebohej, svedkyňa C. G., ktorá bola nielen priamym svedkom agresívneho správania obžalovaného v minulosti, ale tiež potvrdila značne konfliktné spolužitie obžalovaného a poškodenej, ktoré bolo u oboch poznačené ich alkoholizmom.

Pozornosti odvolacieho súdu neušli závažné vyjadrenia súdnych znalcov, podľa ktorých krvácanie do mozgu a opuch mozgu viedli k nezvratnému poškodeniu mozgu už v čase príchodu záchranky. Uvedený fakt len potvrdzuje ostatnými dôkazmi potvrdenú skutočnosť, že k smrti poškodenej došlo v priamej príčinnej súvislosti so zavineným konaním obžalovaného tak ako to ustálil okresný súd v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o ostatnú námietku obhajoby týkajúcu sa tvrdenia súdnej znalkyne N. D., že obžalovaný mal po skutku výpadok pamäte, tú treba vykladať v kontexte jeho výpovede zo dňa 30.12.2022. Z uvedenej výpovede vyplýva, že aj napriek tomu, že obžalovaný si nepamätal niektoré podrobnosti toho, čo sa stalo dňa 28.12.2022, zrozumiteľne popísal opakované fyzické útoky voči poškodenej v obývačke domu, čo korešponduje s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Tvrdenie súdnej znalkyne preto nemožno vykladať ako absolútnu neschopnosť obžalovaného rozpamätať sa na prežité udalosti a vypovedať o nich, ale len ako zníženú mieru tejto schopnosti, čo zodpovedá obsahu zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 30.12.2026 a vyplýva z výpovede svedka K. N. G. P., ktorý vykonal výsluch obžalovaného. Z tohto dôvodu ani odvolací súd uvedenú námietku obhajoby nepovažuje za dôvodnú.

Vzhľadom na skôr prezentované úvahy odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil s výsledkami dokazovania vykonanými na hlavnom pojednávaní ako postačujúcimi a spoľahlivými na spravodlivé rozhodnutie o vine obžalovaného, odvolací súd nevypočutie súdnej znalkyne N. D. a nevykonania rekonštrukcie činu ani z pohľadu úplnosti a správnosti skutkových zistení nepovažoval za potrebné.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že skutkové závery okresného súdu prezentované v skutkovej vete majú plnú oporu v dôkazoch vykonaných a vyhodnotených na hlavnom pojednávaní.

S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o obžalovanom namietanom porušení ustanovenia okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani o porušení zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ z dôvodu nesprávne alebo neúplne zisteného skutkového stavu veci. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, na podklade ktorých bez dôvodných pochybností ustálil a objasnil všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorého obrana bola preukázaná ako účelová a nedôvodná. Zistenia prezentované okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku preto podľa názoru odvolacieho súdu majú plnú oporu vo vykonanom dokazovaní a jednoznačne svedčia o vine obžalovaného.

Na rozdiel od názoru obhajoby, ktorá podľa odvolacieho súdu do značnej miery odignorovala nové skutočnosti, ktoré vzišli z doplneného dokazovania, má odvolací súd za to, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a komplexne vysporiadal s obranou obžalovaného a so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o vine bez ohľadu či svedčili v prospech alebo neprospech obžalovaného a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhala obhajoba v podanom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou okresného súdu hodnotiť dôkazy podľa subjektívnych očakávaní a predstáv obhajoby.

Preto odvolací súd berúc do úvahy skutočnosti tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného sa nestotožnil s názorom obhajoby o danosti namietaných nedostatkov odôvodňujúcich zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle .

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného okresným súdom, odvolací súd uvádza, že výsledky vykonaného dokazovanie pred okresný súdom predstavujú spoľahlivý a zákonný skutkový podklad pre právne závery, ktoré prijal okresný súd v napadnutom rozsudku. Okresný súd preto nepochybil, ak konanie obžalovaného v zhode s podanou obžalobou právne posúdil ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný poškodenej - svojej družke ako blízkej osobe v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu jej z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil danosť obhajobou namietaného odvolacieho dôvodu v zmysle spočívajúceho v tvrdenom nesprávnom právnom posúdení stíhaného konania obžalovaného.

Pokiaľ ide o správnosť výrokov o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu odvolací súd považuje uložený druh a výmeru trestu odňatia slobody za zákonný a primeraný zodpovedajúci účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, ale aj základným zásadám pre ukladanie trestu upraveným v ustanovení § 33a a 34 ods. 4 Tr. zákona. Z registra trestov vyplývajúce sklony obžalovaného páchať trestnú činnosť, potreba ochrany spoločnosti pred recidívou obžalovaného podmienenou predovšetkým jeho závislosťou od alkoholu, nutnosť nápravy obžalovaného, ktorý si nevzal ponaučenie z predchádzajúcich odsúdení, vrátane odsúdenia za zločin, spôsob spáchania činu a jeho následky vo svojom súhrne zvyšujú celkovú závažnosť jeho konania a odôvodňujú nutnosť uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona v rozpätí od 10 rokov do 12 rokov. Okresnému súdu nemožno nič vytknúť, ak pri rozhodovaní o výmere trestu nezohľadnil obhajobou požadované poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a m), na ktorých použitie neboli splnené zákonné podmienky. Z tohto dôvodu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v žiadnom prípade nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti.

Okresný súd nepochybil ani pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súčasne z zhode s názorom okresného súdu má odvolací súd za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu bude jeho náprava lepšie zabezpečená v strednom stupni stráženia.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou obžalovaného čo do uloženia ochranného liečenie protialkoholického ústavnou formou. V preskúmavanom prípade bol okresný súd popri ukladanom nepodmienečnom treste odňatia slobody povinný v súlade s ustanoveniami § 73 ods. 1 písm. c) v spojení s § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zákona uložiť obžalovanému ústavnú formu ochranného protialkoholického liečenia.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej C. G. voči výroku o škode, ktorým bola v časti nemajetkovej škody odkázaná na civilné konanie, odvolací súd dospel k záveru o správnosti tejto časti rozhodnutia okresného súdu. Podľa o obetiach trestných činov (ďalej aj zákon) o nároku na náhradu škody v rozsahu podľa zákona rozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a nie súd, ktorý rozhoduje o vine a treste. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje odvolanie poškodenej za nedôvodné.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a poškodenej sú nedôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.