Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13SaZ/2/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, C., D. A., zastúpeného: Advokátska kancelária Novus s. r. o., so sídlom Magnezitárska 2B, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, so sídlom Štefánikova 10, Sobrance, v konaní o žalobe vo veci administratívneho vyhostenia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO3-2026/011186-002 zo dňa 07.01.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.01.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 24.01.2026 v spojení s jej doplnením, doručeným súdu dňa 26.02.2026, sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO3-2026/011186-002 zo dňa 07.01.2026 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. PPZ-HCP-SO16-28-010/2025-ZAV zo dňa 11.11.2025, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý súd zamietol uznesením zo dňa 12.03.2026, č. k. -52.

3. Dňa 27.06.2026 doručil žalobca súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe, v rámci ktorého podal opätovne návrh na priznanie odkladného účinku žalobe. Návrh odôvodnil tým, že právna a faktická ujma v tejto veci nevyplýva iba z fyzického presunu na územie Českej republiky. Vyplýva z existencie a účinnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako verejnoprávneho aktu, ktorý môže mať dopad na právne postavenie žalobcu v schengenskom priestore, na jeho budúce cestovanie, na posudzovanie jeho pobytovej spoľahlivosti a na možnosť vykonávať pracovný a rodinný život bez právnej neistoty. Ak by rozhodnutie ostalo vykonateľné bez súdneho odkladu, súdny prieskum by sa stal do značnej miery formálnym. Ujma spočíva v tom, že žalobca bude nútený znášať účinky rozhodnutia, ktorého zákonnosť je dôvodne spochybnená zásadnými procesnými a hmotnoprávnymi námietkami. Ide o situáciu, v ktorej je potrebné zachovať účinnosť súdnej ochrany až do rozhodnutia vo veci samej. Priznanie odkladného účinku zároveň podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný sám zdôrazňuje, že žalobcovi nebol uložený zákaz vstupu, že bol smerovaný do Českej republiky, že má legálny pobyt, rodinu a zamestnanie a že správny orgán neuvádza konkrétne okolnosti svedčiace o hrozbe pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Za týchto okolností verejný záujem spočíva predovšetkým v tom, aby súdny prieskum nezostal iluzórny a aby potenciálne nezákonné rozhodnutie nevyvolávalo účinky pred tým, ako súd preskúma jeho zákonnosť.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Predpokladom vyhovenia návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe je nielen tvrdenie existencie hrozby závažnej ujmy, ale aj uvedenie, v čom by mala ujma spočívať a preukázanie, že takáto ujma hrozí, ako aj kvalifikovaný stupeň závažnosti ujmy. Žalobca je povinný jednak dostatočne vymedziť konkrétny dôvod na priznanie odkladného účinku a skutkové okolnosti s ním spojené, a jednak reálnu hrozbu zvážnej ujmy aj preukázať. V tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Súd nie je povinný domýšľať, aká prípadná ujma by mohla žalobcovi hroziť výkonom napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu žalobca ani v opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne nešpecifikoval, v čom by v prípade výkonu rozhodnutia, mala spočívať závažná ujma a zároveň svoj návrh nepodporil dôkazmi na preukázanie svojich obáv, z ktorých by bolo možné vyvodiť hrozbu závažnej ujmy.

9. Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa musí žalobca podať spolu so správnou žalobou, a to buď ako jej súčasť, alebo prílohu. V tom je rozdiel oproti návrhu na priznanie odkladného účinku spojeného so všeobecnou správnou žalobou, ktorý možno podať samostatne po podaní správnej žaloby až do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, resp. vydania konečného rozhodnutia. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku vo veciach administratívneho vyhostenia dodatočne, po podaní správnej žaloby, teda v zásade nie je prípustné. Táto skutočnosť je už sama o sebe dôvodom na nevyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku, bez ohľadu na jeho odôvodnenie. Z tohto dôvodu súd návrh na priznanie odkladného účinku ani nedoručil žalovanému na vyjadrenie.

10. Na základe vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že návrh na priznanie odkladného účinku zo dňa 27.06.2026 nebol podaný spolu so žalobou. Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku žalobe nedostatočne, bez uvedenia, aká konkrétna závažná ujma mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí a bez toho, aby jej hrozbu preukázal. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom) bolo preto už nadbytočné.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).