Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-55-2026.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Subarea
31C/55/2026
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. XXXX/ X, XXX XX E., proti odporcovi: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd ukladá odporcovi, aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadných procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej a štátnej správy a súdmi Slovenskej republiky, na ktoré bude odporca predvolaný.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
III. Navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Súd p o u č u j e odporcu, že nariadené neodkladné opatrenia súd na návrh niektorej zo strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a že odporca môže voči žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom môže byť nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na súde dňa 30.06.2026 sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej a štátnej správy a súdmi Slovenskej republiky, na ktoré bude odporca predvolaný a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva z dôvodu, že má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pretože odporca, ktorý bol jej partnerom a s ktorým bývali v jej rodinnom dome na adrese C.. D. XXXX/X, E. ju fyzicky napádal tak, že jej dal facku, kedy jej zlomil zub, vulgárne jej nadával, že je „kurva, šľapka, haraburda, piča“ a podobne a vyhrážal sa jej, že uvidí, čo sa stane. Keďže je onkologický pacient, často jej hovoril, bodaj by si zomrela v bolestiach. Odporca sa k nej takto správal už dlhšie, avšak jeho agresívne správanie sa začalo posledné mesiace stupňovať, pretože začal vo väčšom množstve požívať alkoholické nápoje, pričom po tom, ako si vypije alkohol, je neovládateľný a nevyspytateľný a nikdy nevie navrhovateľka, čo môže čakať. Viackrát volala policajnú hliadku, pričom aj pred policajtami jej vulgárne nadával. Navrhovateľke je už 4 rok zverená maloletá 7-ročná vnučka do náhradnej osobnej starostlivosti a žije s ňou v jednej domácnosti, preto nechce, aby ona bola svedkom týchto incidentov. Správanie odporcu vyvrcholilo dňa 14.06.2026, kedy jej začal vulgárne nadávať pred vnučkou, pričom bol stále agresívnejší, tak privolala políciu. Bol opäť pod vplyvom alkoholu. Následne policajti zobrali odporcu do CPZ a vykázali ho zo spoločného obydlia na 14 dní a ju poučili, že vykázanie trvá 14 dní a je nevyhnutné podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia na súd. Následne kontaktovala Intervenčné centrum Žena v tiesni, ktoré navštívila dňa 30.06.2026, kde jej poskytli pomoc. S odporcom bývali do vykázania z obydlia v jej rodinnom dome, pričom po tomto
incidente odporcovi zrušila trvalý pobyt a definitívne ukončila spolužitie, nakoľko má strach a nechce aby toto videla jej vnučka. Navrhovateľka stále dúfala, že správanie odporcu sa zmení, avšak jeho agresívne správanie sa len stupňuje a má strach, že jej fyzicky ublíži ešte viac. Nehnuteľnosť je v jej osobnom vlastníctve, preto nepodala návrh na zákaz vstupu do domu, avšak na ochranu jej osobnosti, aby ju odporca nevyhľadával a nepokúsil sa ju opäť napádať je pre jej ochranu dôležité, aby sa k nej odporca nemohol priblížiť. Má strach o svoj život a zdravie, pričom správanie odporcu voči nej má závažne negatívny charakter a smeruje voči jej fyzickej a psychickej integrite, pričom postupne sa útoky odporcu zvyšujú a naberajú na intenzite. Vzhľadom na to, že odporca neprejavil snahu o akékoľvek zlepšenie svojho správania, pričom jeho správanie je nevyspytateľné a nemá inú možnosť ako sa chrániť, navrhuje aby súd zakázal odporcovi priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m.
2. Z listinných dôkazov priložených k návrhu súd zistil nasledovné skutočnosti:
3. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine zo dňa 18.06.2026 bolo súdu oznámené, že dňa 16.06.2026 príslušníci tunajšieho OO PZ zrealizovali oprávnenie podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. vykázanie zo spoločného obydlia voči osobe F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ktorý je podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
4. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Vrútky zo dňa 18.06.2026 vyplýva, že sa na toto oddelenie PZ dňa 16.06.2026 dostavila navrhovateľka, ktorá uviedla, že jej druh, ktorému dovolila bývať v jej rodinnom dome, jej dňa 14.06.2026 v obývačke domu nadával, že je kurva, haraburda, že chodí s kadekým. Odporca mal mať dosť vypité. Navrhovateľka reagoval tak, že ho poslala z domu preč, na čo odporca reagoval agresívne. Pri odchode z domu kopol do dverí domu, poškodil ich, čím vznikla na nich škoda v sume približne 100 eur. Následne navrhovateľka zavolala políciu, ktorá prišla na miesto okolo 21:30 hod. Následne sa vrátil aj odporca, ktorý bol stále agresívny a hliadka ho zobrala preč. Dňa 15.06.2026 okolo 16:00 hod prišiel odporca do domu navrhovateľky, na čo mu ona uviedla, že si neželá, aby býval na tejto adrese a aby sa odsťahoval, znovu došlo medzi nimi k slovnej výmene a odporca z domu odišiel. Následne v čase okolo 20:18 hod prišiel pod vplyvom alkoholu, vošiel na dvor a začal jej vulgárne nadávať. Následne volala znovu políciu. Chovanie odporcu, a to vulgárne nadávky z dní 14.06.2026 a 15.06.2026 považuje za hrubé správanie voči jej osobe. Odporcu nepovažuje za blízku osobu, nakoľko vzťah s ním ukončila pred časom. Na základe uvedených skutočností bol dňa 16.06.2026 v čase o 10:20 hod odporca vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru Vrútky o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.06.2026 mal súd preukázané, že odporca bol dňa 16.06.2026 o 10:20 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby – navrhovateľky. Vykázanie sa vzťahuje na priestor: E. –B. C.. D. XXXX/XX na dobu 14 dní. Odporca uviedol, že sa bude zdržovať na adrese XXX XX E..
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá dostatok času a priestoru na rozsiahle dokazovanie tak, ako je to pri rozhodovaní vo veci samej. Súd vychádza len z návrhu a priložených listinných dôkazov.
8. Z návrhu a pripojených listinných dôkazov mal súd osvedčené dostatočným spôsobom splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Súd mal osvedčené, že odporca svojim konaním, ktorého sa dopúšťa voči navrhovateľke či už v podobe fyzického útoku ako aj slovnými urážkami a vyhrážkami na jej osobu najmä pod vplyvom alkoholu ohrozuje fyzickú a duševnú integritu navrhovateľky. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia tejto problematiky. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu priblíženia sa, ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej čeliť atakom (verbálnym alebo fyzickým). Nariadením neodkladného opatrenia nemusí žiť v strachu a obavách. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a urážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Navrhovateľkou opísané správanie odporcu nasvedčuje tomu, že u neho nejde o ojedinelé vybočenie z bežného spôsobu života, ale ide u neho už o dlhodobejšie správanie sa k navrhovateľke. Správanie odporcu používaním slovných nadávok na adresu navrhovateľky a vzhľadom aj na jej zdravotný stav prianie umierania v bolesti, tak vzbudzuje u navrhovateľky dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Prejavom tejto obavy je napokon aj jej opakované privolanie policajnej hliadky a následné vykázanie odporcu z jej obydlia, ako aj podanie samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je úlohou súdu v takýchto prípadoch chrániť slabšiu stranu, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, bol obmedzený na svojich, hoc Ústavou SR zaručených, právach. V záujme ochrany navrhovateľky mal súd za to, že je potrebné ju chrániť tým, že uložil odporcovi zákaz úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke, s výnimkou prípadných úkonov potrebných na konanie pred orgánmi verejnej moci.
9. Pokiaľ ide o vymedzenie zákazu priblíženia sa prostredníctvom určenia vzdialenosti, ktorú odporca nesmie prekročiť bez toho, aby neporušil súdom uložený zákaz, súd mal za to, že primeraná a dostatočná je v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 metrov. Uvedená vzdialenosť je dostatočná na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie navrhovateľky a odporcu, ako aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženia. Navrhovateľkou navrhovaná vzdialenosť menej ako 50 metrov nemala podľa názoru súdu reálne základy pre hrozbu fyzického alebo psychického násilia ako aj vzhľadom na zásadu proporcionality, t.j. neprimeranému zásahu do práv odporcu ohľadom slobody pohybu, preto návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zákazu priblíženia sa k navrhovateľke zamietol (II. výrok).
10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na účel, ktorý navrhovateľka sledovala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zohľadňujúc sledovaný účel súd konštatuje, že navrhovateľka bola úspešná v plnom rozsahu. Súd v rozhodnutí len modifikoval vzdialenosť zákazu priblíženia sa. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania a navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, zároveň poučil odporcu o tom, že uvedené nariadené neodkladné opatrenie súd na návrh niektorej zo strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a zároveň aj o tom, že odporca môže podať žalobu vo veci samej voči navrhovateľke na nedôvodnosť uložených zásahov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).