Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Ek-2015-2023.pdf
PDF · 131.51 KB
Case nature
Subarea
63Ek/2015/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zast. soukeník - štrpka, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXX X, XXXX D., E. E., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 5 373,97 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 42 310 491, ktorý ju vedie pod. sp. zn. 408EX 651/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu dňa 07.08.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5 373,97 EUR s príslušenstvom, na podklade exekučných titulov
- Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Csp/43/2022 zo dňa 23.03.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.05.2023 a Uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Csp/43/2022 zo dňa 09.06.2023, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.07.2023 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Exekučný súdy vydal dňa 29.02.2024 poverenie, ktorým vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 42 310 491, ktorý ju vedie pod. sp. zn. 408EX 651/23.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané súdnym exekútorov dňa 27.08.2023. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na exekučný súd, ktorému bol doručený dňa 07.03.2025. Súd následne postúpil návrh povinného súdnemu exekútorovi. Po podaní vyjadrenia zo strany oprávneného, ho súdny exekútor predložil súdu dňa 25.11.2025. V tomto bode súd konštatuje, že povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul mu nebol do dnešných dní doručený na adresu trvalého pobytu. Súčasne povinný s vedením exekúcie nesúhlasí a považuje ju za neoprávnenú, a to pre oddlženie povinného. Rozhodnutím Okresného súdu Gmunden (Rakúsko) sp. zn. 8 S 18/22d - 17 zo dňa 11.10.2022, právoplatné dňa 13.10.2022 bol povinný oddĺžený, pričom prílohou uvedeného rozhodnutia je aj Zoznam veriteľov zo dňa 25.07.2022, vo vzťahu ku ktorým sa povinný považuje za oddlženého V predmetnom zozname veriteľov sa nachádza aj veriteľ F. G. H., I., J. XX, H. XXX XX a dlh vo výške 15 000 EUR, na ktorý sa oddlženie vzťahuje. Veriteľ aj napriek uvedenému danú pohľadávku postúpil na oprávneného v exekúcii. Pohľadávka bola preukázateľne zahrnutá do
konkurzu povinného, a to ešte pred vydaním exekučného titulu. Keďže v zmysle uznesenia rakúskeho súdu, ako aj priloženého zoznamu veriteľov bol povinný voči spoločnosti Československá obchodná banka, a.s., a tým aj voči oprávnenému, oddlžený, povinný má za to, že predmetná exekúcia sa vzťahuje na pohľadávku, na ktorú sa vzťahuje oddlženie, a teda je vedená neoprávnene. Samotným vedením exekučného konania dochádza k obchádzaniu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo veci povinný kontaktoval súdneho exekútora e-mailom, ktorým žiadal o zastavenie exekúcie. Súdny exekútor povinnému oznámil, že nie je možné zastaviť exekúcie, keďže konkurz bol vyhlásený dňa 13.10.2022 a exekučné tituly boli vydané v roku 2023. Povinný zastáva názor, že súdny exekútor riadne neposúdil návrh povinného v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a povinnému len e-mailom oznámil nemožnosť zastavenia exekúcie. K uvedenému povinný dodáva, že v tomto prípade pri prejednaní návrhu na zastavenie exekúcie súdom, je potrebné aplikovať ustanovenie§ 61k ods.3 Exekučného poriadku, tzn. v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2), nakoľko sa povinný domáhal zastavenia exekúcie priamo prostredníctvom exekútora v súlade s ust. § 61n Exekučného poriadku, avšak exekútor dostatočne neposúdil návrh povinného a bez relevantného rozhodnutia ho zamietol prostredníctvom emailu. Ďalej povinný poukázal na čl. 19 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, v zmysle ktorého každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vvnesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie, v spojení s čl. 32 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, podľa ktorého súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 a ktoré sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít. Takéto rozhodnutia sa vykonajú v súlade s článkami 39 až 44 a 47 až 57 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012. Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania, a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, a to aj v prípade, že ich vynesie iný súd. Podľa §167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. Podľa § 61n ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúciu zastavila. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení, povinný zastáva názor, že predmetná exekúcia je vedená neoprávnene, nakoľko je vedená na pohľadávku, na ktorú sa vzťahuje oddlženie povinného, čo predstavuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný navrhuje, aby konajúci súd predmetné exekučné konanie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril podaním zo dňa 27.11.2025, v ktorom uviedol nasledovné. Návrh povinného považuje oprávnený za nedôvodný. Z návrhu je zrejmé, že povinný si nesprávne zamieňa spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 s oprávneným, ktorým je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713. V dane exekučnej veci je predmetom vymáhania pohľadávka, ktorá vznikla ako originálny nárok oprávneného priamo zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi povinným a oprávneným. Nie je teda pravdou, ako to uvádza povinný v návrhu, že by spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 postúpila na oprávneného vymáhanú pohľadávku, ergo nejedná sa ani o pohľadávku súvisiacu s pohľadávkou vo výške 15 000 EUR. Argumentácia povinného sa tak týka odlišnej pohľadávky a úplne odlišnému právnemu vzťahu, avšak ten nemá žiaden súvis s danou exekučnou vecou. Čo sa týka predložených dokumentov povinným, oprávnený konštatuje, že sa nejedná o úradný preklad ale automatický strojový preklad, a teda nespĺňa zákonné podmienky podľa zákona č. 382/2004 Z. z. Pre uvedené nemožno takto preložené listiny považovať za spôsobilé dôkazy, čo má za následok nepreukázanie svojich tvrdení. V prípade, že súd dané dôkazy pripustil, je z nich zrejmé, že oprávnený v zozname veriteľov nefiguruje. Oprávnený teda nemohol byť a ani nebol kontaktovaný správcom konkurznej podstaty a oprávnený ani nemohol vedieť o začatí zahraničného insolvenčného konania, čím nemal možnosť pohľadávku prihlásiť. S poukazom na čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 si povinný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči svojim veriteľom, a to informovať známych zahraničných veriteľov. Oprávnený nebol identifikovaný ako veriteľ a ani nebol o zahraničnom insolvenčnom konaní informovaný, a preto nemôže
mať toto zahraničné konanie žiadne účinky voči oprávnenému. Povinný mylne namieta aj skutočnosť, že exekučný titul mu nebol doručený. V prvom rade oprávnený oukazuje, že exekučným titulom nie je platobný rozkaz, ale rozsudok, pričom tento nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2023 a vykonateľnosť dňa 24.05.2023. Tvrdenia povinného o nedoručení sú zjavne mylné a neopierajú sa skutočný stav veci. Nepravdivé a nepresné tvrdenia oprávneného nemožno považovať za relevantné dôvody, ktoré by naplnili niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. V návrhu povinný nepreukázal, že by nastali skutočnosti vedúce k zániku vymáhanej pohľadávky, k jej premlčaniu alebo ku zrušeniu exekučného titulu. Zároveň povinný nepreukázal, že by bola daná exekúcia neprípustná. Povinný zakladá svoje námietky a argumentáciu na nesprávnom identifikovaní veriteľa, ako aj na nesprávnych záveroch o účinkoch zahraničného insolvenčného konania na danú exekúciu. Oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
6. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
17. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti. Absencia niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
18. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd v prvom rade konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie pop uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
19. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
20. Povinný odôvodňuje zastavenie exekúcie predovšetkým tým, že mu nebol doručený exekučný titul ako aj tým, že vymáhaná pohľadávka spadá do konkurzu vedenom Okresným súdom Gmunden v Rakúsku, ktorý rozhodol o oddlžení povinného. Povinný k návrhu priložil Uznesenie Okresného súdu Gmunden sp, zn. 8 S 18/22d zo dňa 11.10.2022 v nemeckom a slovenskom jazyku, Zoznam veriteľov zo dňa 25.07.2022.
21. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné. Čo do námietky povinného ohľadom nedoručenia exekučného titulu, súd uvádza, že námietka neobstojí. V prvom rade exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že povinný založil svoju argumentáciu na nesprávnych okolnostiach. Povinný namieta nedoručenie platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, avšak predmetná exekúcia je vedená na podklade dvoch exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Csp/43/2022 zo dňa 23.03.2023 a Uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Csp/43/2022 zo dňa 09.06.2023. Napriek uvedenému súd preveril doručovanie exekučných titulov, na podklade ktorých je vedená táto exekučná vec. Exekučný súd dopytoval Okresný súd Zvolen o poskytnutie informácie akým spôsobom a kedy boli exekučné tituly doručené povinnému. Obratom Okresný súd Zvolen predložil exekučnému súdu doručenky ku obidvom exekučným titulom, z ktorých vyplýva, že exekučný titul – rozsudok bol doručený dňa 04.05.2023, po uplynutí odbernej lehoty a exekučný titul – uznesenie bolo listinne doručené dňa 21.06.2023. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné tituly boli povinnému riadne doručené.
22. Vo vzťahu k námietke povinného o jeho oddlžení rakúskym okresným súdom, súd uvádza, že aj táto argumentácia povinného vychádza z nesprávnych tvrdení. Povinný namietal, že sa predmetom vymáhania má byť pohľadávka vo výške 15 000 EUR, ktorú pôvodný veriteľ Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 postúpil na oprávneného v exekučnom konaní, ktorý ju teraz od povinného vymáha, a to aj napriek skutočnosti, že pôvodný veriteľ si ju prihlásil do konkurzu. V danej exekučnej veci je však oprávneným odlišná spoločnosť, ktorá si vymáha úplne odlišnú pohľadávku, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučnými titulmi, pričom z odôvodnenia rozsudku ani uznesenia nevyplýva, že by došlo k postúpeniu pohľadávky tak, ako to namieta povinný, ale naopak z odôvodnenia preukázateľne vyplýva, že oprávnený sa domáha vymoženia svojej vlastnej pohľadávky voči povinnému, ktorá vznikla z priameho právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Napriek uvedenému sa súd musel vyriešiť otázku insolvenčného konania povinného, čo znamená, že súd sa zaoberal otázkou nie len vzniku pohľadávky ale predovšetkým aplikáciou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20.mája 2015 a rakúskeho insolvenčného práva, pre posúdenie účinkov oddlženia povinného rakúskym súdom na dané exekučné konanie.
23. Podľa Uznesenia Okresného súdu Gmunden sp. zn. 8 S 18/22d zo dňa 11.10.2022 bol schválený platobný plán uzavretý medzi povinným, ako dlžníkom a jeho veriteľmi na pojednávaní dňa 10.10.2022. Daným uzneseným rakúsky súd stanovil výšku kvóty na 24,73%, ktorá je splatná v štyroch rovnakých ročných splátkach, pričom prvá má byť uhradená do 15.10.2023 a ďalšie tri do 15.10 každoročne v nasledujúcich rokoch. Uznesenie ďalej ustanovuje povinnosť povinného uhradiť pohľadávky voči konkurznej podstate do 30.11.2022, inak je platobný plán neplatný. Povinný priložil k návrhu aj zoznam
veriteľov zhotovený ku dňu 27.10.2022, v ktorom však oprávnený nefiguruje. Pre úplnosť súd dodáva, že v zozname veriteľov sa nachádza Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, tak ako to povinný namietal, no ako už súd uviedol, jedná sa o odlišnú pohľadávku a odlišného veriteľa, čo nijakým spôsobom neovplyvňuje vedenie tejto exekúcie. Exekučný súd insolvečné konanie povinného preveril cez webový portál rakúskeho insolvenčného registra (tzv. Insolvenzdatei), ktorý je oficiálne dostupný ako súčasť centrálnej Ediktsdatei (Ediktálneho súboru), ktorú spravuje rakúske Spolkové ministerstvo spravodlivosti. Z daného registra súd zistil, že posledným zverejneným oznanom v rámci konania o vyrovnaní dlhov sp. zn. 8 S 18/22d je rozhodnutie z 03.11.2022 o potvrdení splátkového kalendára, s tým že konanie o vyrovnaní dlhu bolo ukončené a určenou lehotou splatnosti do 15.10.2026. Nakoľko medzi povinným a oprávneným došlo ku vzniku ich právneho vzťahu na podklade Leasingovej zmluvy č. LZF/18/03672 zo dňa 27.07.2018, následnému vypovedaniu zmluvy dňa 08.02.2021 a výzve na zaplatenie nedoplatku v lehote do 21.12.2021, súd ďalej zisťoval právnu úpravu podľa rakúskeho insolvenčného zákona (Insolvenzordnung, ďalej len ako „IO“) v spojení s jednotlivými článkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.
24. Podľa čl. 19 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie č. 2015/848“) každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vvnesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konania.
25. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia č. 2015/848, podľa ktorého súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie, ak toto nariadenie nestanovuje inak a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne žiadne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.
26. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2015/848 právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
27. Podľa § 51 ods. 1 IO, Pohľadávky v konkurznom konaní sú pohľadávky veriteľov, ktorí majú voči dlžníkovi peňažné práva v čase začatia konkurzného konania (konkurzní veritelia).
28. Podľa § 193 ods. 1 IO, dlžník môže požiadať o splátkový kalendár súčasne s podaním návrhu na začatie insolvenčného konania alebo neskôr, až kým nie je insolvenčné konanie ukončené. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa ustanovenia upravujúce reštrukturalizačné plány.
29. Podľa § 156 ods. 1 IO, právne záväzné potvrdenie reštrukturalizačného plánu oslobodzuje dlžníka od povinnosti následne kompenzovať svojim veriteľom vzniknutý schodok alebo následne uhradiť akúkoľvek inú poskytnutú výhodu bez ohľadu na to, či sa zúčastnil insolvenčného konania alebo hlasovania o reštrukturalizačnom pláne, hlasoval proti reštrukturalizačnému plánu alebo mu vôbec neboli udelené hlasovacie práva.
30. Podľa § 156a ods. 1 IO, Pre veriteľov, voči ktorým dlžník neplní reštrukturalizačný plán, sa podstata a ďalšie výhody priznané reštrukturalizačným plánom stávajú neplatnými.
31. Podľa § 197 ods. 1 Veritelia, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky pri hlasovaní o splátkovom kalendári, majú nárok na kvótu splatnú podľa splátkového kalendára len vtedy, ak neboli informovaní o začatí konkurzného konania, a len na zostávajúcu dobu trvania splátkového kalendára, najmenej však do uplynutia troch rokov odo dňa prijatia splátkového kalendára, aj keď lehota skončí skôr, a len v rozsahu, v akom táto kvóta zodpovedá príjmom a majetku dlžníka. § 156 odsek 4 zostáva nedotknutý.
32. Podľa čl. 33 Nariadenia 2015/848, Každý členský štát môže odmietnuť uznať insolvenčné konanie začaté v inom členskom štáte, alebo vymáhať výkon súdneho rozhodnutia vyneseného v súvislosti s takýmto konaním, ak by účinky takéhoto uznávania alebo vymáhania boli v zjavnom rozpore s verejnou
politikou tohto štátu, predovšetkým pokiaľ ide o jej základné zásady alebo ústavné práva a slobody jednotlivca.
33. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 2015/848 Hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
34. Povinný vo svojom návrhu argumentuje, že potvrdenie splátkového kalendára má vplyv aj na vymáhanú pohľadávku v danej exekúcii. Exekučný súd však dospel k záveru, že vzhľadom na zahraničné insolvenčné konanie povinného je návrh na zastavenie exekúcie nie len nedôvodný ale aj predčasný. V zmysle vyššie citovaných článkov Nariadenia č. 2015/848 má právomoc začať insolvenčné konanie dlžníka ten členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, t. j. v danom prípade Rakúska republika. Poukazujúc na čl. 19 a čl. 20 Nariadenia č. 2015/848 sa súdne rozhodnutie členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie, a to bez ďalších formálnych požiadaviek a s rovnakými účinkami v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Podľa právnej úpravy Rakúskej republiky, konkrétne ustanovenia § 51 IO je pre posúdenie či tá- ktorá pohľadávka môže byť prihlásená do konkurzu to, či existovali v čase začatia konkurzného konania. V danej exekučnej veci teda možno tvrdiť, že pohľadávka oprávneného existovala v čase vyhlásenia konkurzného konania, keďže povinný uzatvoril zmluvu dňa 27.07.2018, pričom dlh sa stal splatným dňa 22.12.2021, zatiaľ čo insolvenčné konanie povinného začalo v roku 2022. Avšak podľa § 156 ods. 1 IO v spojení s § 193 ods. 1 IO platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením plánu, t. j schválený splátkový kalendár, odpustenie dlhu a iné výhody sa stávajú neplatnými. Inými slovami povedané, na to, aby schválenie splátkového kalendára nadobudlo právoplatné účinky, ekvivalentné so slovenským inštitútom oddlženia, tak ako to namieta povinný, musí povinný plniť v zmysle dohodnutých splátok, ktoré boli Uznsením sp. zn. 8 S 18/22d schválené ako 4 rovnaké každoročné splátky splatné do 15.10.2023, do 15.10.2024, do 15.10.2025 a do 15.10.2026. Nakoľko z rakúskeho insolvenčného registra vyplýva, že lehota splatnosti splátkového kalendára povinného uplynie až dňa 15. októbra 2026, t. j. splatnosťou poslednej splátky, tak je zrejmé, že účinky oslobodenia od dlhov ešte nemohli nastať, v opačnom prípade by podľa argumentácie povinného bol oslobodený automaticky aj bez splatenia schválených splátok. Keďže lehota na splatenie splátkového kalendára uplynutie až 15.10.2026, súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je v čase rozhodovania predčasný a neopodstatnený.
35. Zároveň súd poukazuje na čl. 33 Nariadenia č. 2015/848, podľa ktorého majú členské štáty právo odmietnuť uznať insolvenčné konanie začaté v inom členskom štáte, ak by účinky takéhoto uznávania alebo vymáhania boli v zjavnom rozpore s verejnou politikou tohto štátu, predovšetkým pokiaľ ide o jej základné zásady alebo ústavné práva a slobody jednotlivca. V princípe je v danom článku premietnuté právo slovenského súdu odmietnuť účinky rakúskeho insolvenčného konania voči povinnému, ak je toto konanie v zjavnom rozpore s ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Povinný, ktorý musel mať vedomosť o svojom dlhu voči oprávnenému, vedome zatajil pohľadávku oprávneného v rámci rakúskeho insolvenčného konania, čím mu odňal možnosť uplatniť svoje procesné práva ako napr. právo prihlásiť si pohľadávku, čo predstavuje hrubé porušenie práva na spravodlivý proces garantovaného Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinný si tak nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 2015/848 v spojení s § 197 IO podľa ktorých bol rakúsky súd hneď po začatí insolvenčného konania alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informovať známych zahraničných veriteľov, pričom povinný ako dlžník mal súdu oznámiť všetkých svojich zahraničných veriteľov, ktorým je aj oprávnený v tomto exekučnom konaní. Povinný však oprávneného ako svojho známeho zahraničného veriteľa zamlčal a ani naopak oprávnenému neoznámil začatie insolvenčného konania, pričom povinný o svojom dlhu voči oprávnenému preukázateľne vedel. Tým, že oprávnený nebol zohľadnený nestráca svoj nárok, ale naopak s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 IO majú nezohľadnení veritelia nárok po skončení insolvenčného konania právo na vyplatenie sumy vo výške schválenej kvóty splátkového kalendára. Inými slovami povedená, dokonca aj v prípade, že by splátkový kalendár mal účinky oslobodenia od dlhov, oprávnený má stále nárok minimálne do výšky schválenej kvóty. V zmysle uvedeného súd konštatuje porušenie čl. 54 a čl. 33 Nariadenia č. 2015/848, a preto má súd za to, že uznanie účinkov rakúskeho insolvenčného konania so značným nepoctivým zámerom povinného, by bolo v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
36. Pre úplnosť súd dodáva, že okrem doteraz uvedeného, súd vyhodnotil povinným namietané dôvody ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučných titulov, ktoré sú podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených výnimiek pre návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ergo návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene.
37. Exekučný súd teda nemá za preukázané, že by povinný poukázal na niektorú skutočnosť v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorú by mal súd exekúciu zastaviť. Súd ma za to, že sa povinnému nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a zdôvodniť na poklade akých skutočností by mal exekučný súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Argumentácia povinného vo vzťahu k nedoručeniu exekučného titulu, ako aj zahraničného insolvenčného konania neobstojí, nakoľko exekučné tituly povinnému preukázateľne doručené boli a v časti námietky insolvenčného konania je návrh predčasný, avšak zároveň sa jedná o skutočnosť, ktorú povinný mohol a mal namietať v základnom konaní, ako to okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučných titulov a návrh povinný podal po zákonnej lehote. Povinný neuviedol iné tvrdenia a ani iným spôsobom nepreukázal súdu skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, respektíve dôvody, pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť. Súd nevzhliadol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukázali, že vymáhaný nárok zanikol, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu, alebo že by existovali iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný. Nakoľko povinný neuniesol dôkazné bremeno a súd nemá za preukázané, že skutočnosti namietané povinným bránia vo vykonateľnosti exekučného titulu alebo vo vymáhaní pohľadávky oprávneného, nemôže na ne v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku prihliadať.
38. Zároveň súd dodáva, že predmetný nárok opravného bol priznaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, z titulu ktorých si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučných titulov nesplnil, a teda že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 a § 48 Exekučného poriadku. K uvedenému súd konštatuje, že exekučné konanie ako aj samotná exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd nevidí a po preskúmaní všetkých predložených dokumentov a písomností povinným nenašiel žiadne nesprávnosti alebo prekážky, ktoré by bránili vo vymáhaní daného nároku zo strany oprávneného.
39. Nakoľko povinný nepreukázal súdu žiadny dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
40. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
41. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
42. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
43. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
44. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
45. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
46. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
49. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko si ich oprávnený ani neuplatnil. Vzhľadom na zamietnutie návrhu povinného, čím povinný nebol vo veci úspešný, súd
povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva, pričom si trovy exekučného konania ani neuplatnil (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.