Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_82Cb-45-2024.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Subarea
82Cb/45/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v Bratislave v spore žalobcu: Y. s.r.o., so sídlom S. 1, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Ing. Ľudmila Bílá, advokátka, s.r.o, so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 945, proti žalovanému: Z. O., a.s., so sídlom S. 1, 831 04 Z., R.: XX XXX XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 25.03.2024 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len ako „CSP“) a zriadil záložné právo k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného, a to k: ? nákladné motorové vozidlo zn. O. H., S.: Z ? nákladné motorové vozidlo zn. F., S.: Z ? obrážadlo, výrobné číslo: XXXXXX ? strihacie nožnice, výrobné číslo: XXXXXXXXXXXX ? frézka FA3V, výrobca TOS Olomouc, výrobné číslo: XXXXX ? fréza, typ 3CZB 05X, výroba ZSE Praha, výrobné číslo: XXXXXXX ? vyvŕtavač, typ: BL-5, výrobca Kovosvit n.p., výrobné číslo: XXXXXX ? stojanová brúska, typ ZDPV8, výrobné číslo XXXXXXXXXX ? lis, výrobca Šmeral Trnava, výrobné číslo: XX XX ? nožnice na plech, výrobca K. Z., typ HSLX 3013, výrobné číslo: XXXXX, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 12230649 vo výške 46.800,- Eur.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôvodnil tým, že dňa 16.10.2009 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov č. NZ/XX/XX/ELE/BX (ďalej ako „Zmluva“), v zmysle ktorej žalobca prenechal do užívania žalovanému nebytové priestory vymedzené v článku 3 Zmluvy. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, koncom roka 2023 žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie dohody o splátkach v zmysle splátkového kalendára. Žalovaný dohodu o splátkach neakceptoval, žalobca tak vyúčtoval žalovanému nájomné za celý kalendárny rok 2023 faktúrou č. 12230649, vo výške 46.800,- Eur, so splatnosťou celej sumy dňa 15.01.2024. Faktúra bola žalovanému doručená riadne a včas, no napriek tomu ju žalovaný ani len z časti neuhradil. Dňa 05.02.2024 žalobca videl ako pracovník žalovaného odstraňuje časť z hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, hoci žalobca eviduje voči žalovanému neuhradenú pohľadávku. Následne žalobca uskutočnil kontrolu, či užívanie predmetu nájmu je v súlade
so Zmluvou a zistil, že v predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného popísané v bode 1 tohto uznesenia.
3. Vzhľadom k uvedenému dňa 11.03.2024 doručil žalobca žalovanému list, nazvaný ako „Oznámenie o uplatnení zádržného práva“, ktorým mu oznámil, že si uplatňuje zádržné právo ku všetkým hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v predmete nájmu. Súčasne dňa 19.03.2024 doručil súdu žiadosť o vykonanie súpisu osobou podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak nie je zrejmé, kedy bude súd v danej veci konať. Žalobca podal aj návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalobca ďalším preverovaním žalovaného zistil, že jeho finančná situácia sa zhoršuje, keďže ? podľa záznamu k 19.01.2024 eviduje nevysporiadaný záväzok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 4.142,78 Eur, ? podľa záznamu k 11.03.2024 eviduje nevysporiadaný záväzok voči Sociálnej poisťovni vo výške 37.329,47 Eur, ? podľa záznamu k 20.03.2024 eviduje nevysporiadaný záväzok voči Finančnej správe titulom neuhradených daní vo výške 2.132,18 Eur.
4. Ak by sa finančná situácia žalovaného zhoršovala naďalej, došlo by k zaťaženiu hnuteľných vecí žalovaného a/alebo k ich predaju v rámci exekúcie a teda k ohrozeniu, resp. k nemožnosti vykonania exekúcie v prospech úhrady pohľadávky žalobcu. Žalobca ako prenajímateľ má pritom zo zákona záložné právo k hnuteľným veciam podľa § 672 odsek 1 Občianskeho zákonníka, avšak toto záložné právo nie je nikde registrované a z hľadiska poradia záložného práva je v zmysle § 151k OZ rozhodujúce na určenie poradia uspokojenia zabezpečených pohľadávok práve poradie registrácie. Prakticky tak, keďže záložné právo podľa § 672 odsek 1 OZ nie je nikde registrované, je možné, že v dôsledku zhoršujúcej sa finančnej situácie žalovaného dôjde k uspokojeniu iných veriteľov z výťažku z predaja hnuteľných vecí, hoci ich záložné právo bolo zriadené neskôr. Okrem toho záložné právo podľa § 672 odsek 1 OZ bude trvať len počas trvania Zmluvy a je neúnosné, aby žalobca vzhľadom na rastúci dlh na nájomnom neukončil Zmluvu. Podľa vyjadrenia samotného žalovaného žalovaný totiž mimo vlastníctva hnuteľných vecí nevlastní už žiaden iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
5. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom k hnuteľným veciam v prospech žalobcu je dôvodné, proporcionálne a nezasahuje neprimerane do práv žalovaného. A zároveň je žalobca toho názoru, že nemôže mať ani negatívny vplyv na postavenie žalovaného. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením pohľadávky žalobcu. Tento záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne a ani žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že tak dobrovoľne urobí. Keďže existuje dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky v exekučnom konaní môže byť ohrozená, resp. nemožná, je žalobca toho názoru, že účel zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky je možné dosiahnuť práve prostredníctvom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia súdu.
6. Žalobca k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pripojil list žalobcu označený ako „Oznámenie o uplatnení zádržného práva“ zo dňa 11.03.2024, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. W., platobný rozkaz Okresného súdu Z. Z. v upomínacom konaní sp.zn. XXUp/ XXX/XXXX zo dňa 18.03.2024, Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. NZ/XX/XX/ELE/BX zo dňa 16.10.2009 s prílohami, faktúru č. 12230649 zo dňa 31.12.2023, fotodokumentáciu hnuteľných vecí v predmete nájmu a výpis žalovaného z finstat.sk.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
15. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
17. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu pripojenými, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. V danom prípade žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Strana sporu, ktorá navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia by bolo jeho právo ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy je bezprostredné a konkrétne.
18. V predmetnom prípade žalobca existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. Argumenty uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah, z ktorých konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon
budúceho rozhodnutia nebude možný. Žalobca len krátko uviedol, že videl, ako pracovník odstraňuje časť z hnuteľných vecí v predmete nájmu, žalobca však svoje tvrdenia ničím nepodložil, neuviedol, o ktoré z hnuteľných vecí malo ísť a ani neuviedol a neosvedčil ďalšie skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku na úkor žalobcu v snahe úmyselne sa vyhnúť plneniu svojho peňažného záväzku. Totiž samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu v lehote splatnosti bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
19. Súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenia žalobcu, ten dňa 19.03.2024 doručil súdu žiadosť o vykonanie súpisu osobou poverenou súdom podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca realizuje kroky na zadržanie hnuteľných vecí v predmete nájmu postupom podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe zádržného práva má prenajímateľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia (exekúcie) na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom. Z uvedeného dôvodu, keďže na základe návrhu žalobcu už začalo a prebieha konanie vo veci súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 OZ, nemá súd osvedčenú hrozbu, že exekúcia je ohrozená, a že táto hrozba je tak bezprostredná a konkrétna, že by si vyžadovala zároveň nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
20. Ďalej je súd toho názoru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť aj z toho dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom súdu neosvedčil, že popísané hnuteľné veci sú skutočne vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Predmetné hnuteľné veci môžu byť totiž aj majetkom iných osôb, žalovaný ich môže mať v užívaní napr. na základe leasingovej zmluvy alebo nájomnej zmluvy. Žalovaný však nijakými relevantnými dôkazmi neosvedčil, že tieto hnuteľné veci patria skutočne žalovanému, preto súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť. Okrem toho, podľa názoru súdu, nie je v danom prípade splnená ani ďalšia podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to princíp proporcionality. Žalobca ani odhadom neuviedol predpokladanú hodnotu hnuteľných veci, ohľadom ktorých má byť zriadené záložné právo. Súd tak nemôže relevantne posúdiť primeranosť a adekvátnosť ceny hnuteľných vecí vo vzťahu k výške k zabezpečovanej pohľadávky v sume 46.800,- Eur.
21. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako neopodstatnený zamietol.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne vo dvoch vyhotoveniach, resp. do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.