Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-11S/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: M.M.K., s. r. o., so sídlom Korzo Kríková 10, 821 07 Bratislava, IČO: 44 158 785, zastúpený: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100421972/2023 zo dňa 26.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100421972/2023 zo dňa 26.01.2023 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101665639/2022 zo dňa 03.06.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Levice (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 29.09.2020, pričom začala dňa 03.11.2020 a ukončená bola doručením protokolu zo dňa 07.10.2021.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101665639/2022 zo dňa 03.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018.

3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100421972/2023 zo dňa 26.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočet dane z dodania od spoločnosti MS Media Consult s.r.o., IČO: 48 080 071 (ďalej len „spoločnosť MS Media“) – propagácia obchodného mena spoločnosti LED ulíc Svornosti-Slovnaftská ; LED „TESCO Zlaté Piesky“ ; FUTSAL ; elektronizácia dát, školenia zamestnancov – Efektívna komunikácia pracovníkov; školenia zamestnancov – vedenie a motivácia pracovníkov.

5. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že napriek predloženiu dokladov, ako aj účtovníctva žalobcom a vyjadrenia svedka – bývalého konateľa dodávateľa, mal pochybnosti o reálnom uskutočnení fakturovaných služieb. Žalobca tak nepredložil dôkazy o tom, že zdaniteľné plnenia boli poskytnuté dodávateľom uvedeným na faktúre, a to spoločnosťou MS Media. Správca dane konštatoval, že mal dôvodnú pochybnosť, že reklamné služby, súvisiace s propagáciou žalobcu, vykonávala v roku 2018 spoločnosť CONSULT MEDIA s.r.o., IČO: 35 831 162 (ďalej len „spoločnosť CONSULT MEDIA“) – správca dane uviedol, že spoločnosť MS Media bola len účelovo vloženým dodávateľom.

6. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal so svojim tvrdením, že žalobca porušil o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Záver orgánov finančnej správy bol založený na tom základe, že sa nepodarilo odstrániť pochybnosti, že plnenie uvedené na spornej faktúre bolo poskytnuté dodávateľom uvedeným na tejto faktúre – spoločnosťou MS Media.

II.

Stručné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 08.04.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci; nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu.

9. Žalobca uviedol, že orgány finančnej správy nepopreli dodanie sporných reklamných služieb, ale došlo len k spochybneniu dodania spoločnosťou MS Media. Žalobca mal za to, že orgány finančnej správny nespochybnili realizáciu sporných služieb; nespochybnili relevantnosť podkladov poskytnutých žalobcom; nespochybnili dodržanie právnych predpisov. Jediným dôvodom bolo podozrenie správcu dane, že fakturované služby boli pre žalobcu vykonané nie dodávateľom, ale subdodávateľom. Žalobca uviedol, že ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane, a to ak bolo vylúčené podvodné konanie. Žalobca konštatoval, že nebol povinný a ani oprávnený skúmať, odkiaľ jeho obchodný partner – spoločnosť MS Media – prijal zdaniteľné plnenia, či ho uskutočnil sám alebo subdodávateľsky.

10. Žalobca ďalej namietol porušenie jeho práva na obhajobu – zástupca žalobcu sa odmietol vyjadriť do zápisnice o ústnom pojednávaní, pretože žiadal 15-dňovú lehotu na vyjadrenie. Správca dane uvedené neumožnil, pretože by nebola dodržaná ročná lehota na ukončenie daňovej kontroly.

11. Žalobca poukázal na nutnosť vypočuť svedka – p. A. B., ktorý je konateľom spoločnosti MS Media od 15.02.2020, avšak správca dane nevyužil možnosť vypočutia tohto svedka, len sa uspokojil s prevzatím zápisníc z iných daňových kontrol. Žalobca ďalej namietol, že bol plánovaný výsluch konateľa žalobcu, ktorý sa vopred ospravedlnil, požiadal o náhradný termín, avšak správca dane ospravedlnenie odignoroval a nenariadil nové pojednávanie, čím došlo k porušeniu práv tohto konateľa.

12. K dodaniu služieb žalobca uviedol, že štatutárny orgán dodávateľa – Mgr. Marek Strnisko – jednoznačne dňa 29.06.2021 potvrdil dodanie deklarovaných služieb, popísal činnosti vykonávané pre žalobcu. Svedok tak podľa žalobcu vypovedal vecne, pravdivo, konzistentne, vo vzájomnej zhode a potvrdzoval reálnosť fakturovaných služieb. Žalobca ďalej poukázal na jeho návrhy na vypočutie svedkov.

13. Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné – orgány finančnej správy neviedli dokazovanie tak, aby zistili skutočnosť, že dodávateľ služby vykonal. Žalobca následne obsiahlo uviedol judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a kasačného súdu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

14. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.11.2023, pričom uviedol, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ bol skutočným dodávateľom tovaru (pozn. správneho súdu – jednalo sa o služby) pre žalobcu tak, ako to tvrdil žalobca. Žalovaný zdôraznil, že dodávateľ deklarovaný na predloženej spornej faktúre nepotvrdil dodanie služieb. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na spornej faktúre.

15. Žalovaný uviedol, že bolo nepochybne zistené, že spoločnosť MS Media uvedená na faktúrach ako dodávateľ, nepotvrdila dodanie služieb a žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu dodaniu fakturovaných služieb zdaniteľnou osobou, spoločnosťou MS Media. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

16. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

17. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. .

18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s a nasl. na deň 01.07.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v a za splnenia podmienok uvedených v a .

20. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

21. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

23. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je

povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

25. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

26. Podľa , platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 28. Podľa daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

31. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

32. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so , ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane, majú oporu v administratívnom spise.

Všeobecne k východiskám odpočítania dane

33. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

34. V zmysle sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej

hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu.

35. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane subdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé o sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci C. D., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).

36. Vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné poukázať na to, že v súvislosti s posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je potrebné postaviť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.

K prejednávanému prípadu

37. Správny súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím konštatuje, že orgány finančnej správy svoj záver opreli o to, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenie uvedené na spornej faktúre bolo poskytnuté dodávateľom uvedeným na tejto faktúre, a to spoločnosťou MS Media (napr. strana 8 napadnutého rozhodnutia alebo strana 47, 59 prvostupňového rozhodnutia). Žalovaný súčasne konštatoval, že správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že služby súvisiace s propagáciou žalobcu vykonávala v roku 2018 spoločnosť Media Constult.

38. Správny súd tak ustálil, že zo strany orgánov finančnej správy bol spochybnený práve deklarovaný dodávateľ – spoločnosť MS Media, a to napriek tomu, že v administratívnom spise sú ilustračné zábery LED obrazoviek s logom žalobcu, ako aj potvrdenie spoločnosti CONSULT MEDIA, že tieto služby boli vykonávané pre spoločnosť MS Media (teda subdodávateľsky). Zároveň bývalý konateľ spoločnosti MS Media potvrdil vykonanie týchto služieb.

39. Vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné poznamenať to, že daňové orgány viedli dokazovanie so zameraním na to, či boli plnenia, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na odpočet DPH dodané deklarovaným dodávateľom (MS Media). Zjavne tak vychádzali z právneho názoru, že nárok na odpočet je spojený s preukázaním toho, že skutočným dodávateľom bol ten, kto bol ako

dodávateľ uvedený na daňových dokladoch. Ako to uviedol už správny súd vyššie, došlo však k posunu judikatúry, pričom nepostačuje, ak orgány finančnej správy založia svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané, že služby dodal deklarovaný dodávateľ, a to najmä v prípade, ak z administratívneho spisu vyplýva dodanie služieb a ich dodanie subdodávateľom (čo potvrdil samotný žalovaný). Orgány finančnej správy tak priamo konštatovali, že osoba odlišná od deklarovaného dodávateľa služby dodala (čo potvrdil aj samotný dodávateľ).

40. V intenciách prípadu Kemwater potom možno konštatovať, že ak sa počas daňového konania alebo aj v konaní pred súdom zistí, že dodávateľ uvedený na faktúre službu daňovému subjektu neposkytol (osobitne ak jej poskytnutie sám popiera či nepotvrdzuje), ale ju poskytol niekto iný, možno v takej situácii priznať daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane len za predpokladu, že daňový subjekt upraví svoje tvrdenia a označí skutočného dodávateľa so statusom platiteľa dane, prípadne ak je z informácií dostupných finančnej správe zrejmé, že dodávateľom je iný (konkrétny) platiteľ dane. Z ustálenej súdnej praxe tak vyplýva, že pochybnosti správcu dane pri spochybnení dodania služby musia byť dostatočnej intenzity. Hmotnoprávnou podmienkou je status dodávateľa, ktorý musí byť tzv. zdaniteľnou osobou, t. j. platcom dane. Status dodávateľa však nemôže byť spochybnený nekontaktnosťou dodávateľa (rovnako to platí na subdodávateľov) a jeho právnych nástupcov, ani faktom, že sídlili na fiktívnych sídlach, pretože daňový subjekt nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa. Takýmito okolnosťami nemohli byť ani nepodávanie daňových priznaní a neplnenie iných daňových povinností dodávateľov, vrátane zrušenia registrácie platiteľa dane po uskutočnení zdaniteľných plnení ani podrobné nepreukázanie pôvodu tovaru a taktiež nezrovnalosti medzi objednávkami a faktúrami ohľadom času dodania, miesta dodania, spôsobu platieb a podobných okolností, pretože platná právna úprava nebráni v následnom precizovaní dodania zdaniteľného plnenia podľa potrieb a okolností.

41. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

42. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, prípadne či došlo k zneužitiu práva.

43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).