Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cob/28/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: C.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, U., proti žalovanému: PLAST - MONT Consulting, s. r. o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 466 946, zastúpeného: JUDr. Jozef Kóša, advokát, Mostná 29, Nitra 949 01, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. -124 zo dňa 18.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. -124 zo dňa 18.02.2025 vo výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -124 zo dňa 18.02.2025 rozhodol tak, že (i) zrušil účasť žalobkyne: C.. G. H.O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXA, XXX XX U., ako spoločníčky v spoločnosti žalovaného: PLAST - MONT Consulting, s. r. o., IČO: 54 466 946, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd: Sro, Vložka číslo: 159275/B, a to ku dňu právoplatnosti rozsudku, (ii) vo zvyšku žalobu zamietol, (iii) žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (ďalej len „napadnutý rozsudok“). 1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že spoločnosť žalovaného bola založená zo dňa 18.2.2022. Zakladateľmi a spoločníkmi boli žalobkyňa a C.. D. C.. Výška jej obchodného podielu je 40 %, čo zodpovedá splatenému vkladu na základnom imaní vo výške 2.000,- EUR. Druhý spoločník C.. D. C. je tiež konateľom spoločnosti žalovaného a jeho obchodný podiel predstavuje 60 %, čo zodpovedá splatenému peňažnému vkladu na základnom imaní vo výške 3.000,- EUR. V období založenia spoločnosti žili ako partneri spolu v jednej domácnosti. Do spoločnosti teda vstúpila z titulu vtedajšieho partnerského zväzku s druhým spoločníkom. Vznik spoločnosti bol uskutočnený dňa 5.3.2022. Do dňa 2.4.2022 žili naďalej v spoločnej domácnosti, kedy došlo k jej nútenému odchodu z tejto domácnosti z dôvodu násilia voči jej osobe a krádeže jej osobných vecí zo strany druhého spoločníka a vtedajšieho partnera. Tieto tvrdenia preukazovala potvrdením o podaní trestného oznámenia zo dňa 3.4.2022. Konanie bolo vedené pod ČVS: ORP-413/KA-NR-2022. Odcudzené veci jej boli v priebehu konania vrátané, následne bola vec odovzdaná na príslušný okresný úrad z dôvodu posúdenia konania ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré skončilo zastavením konania. Aj vzhľadom k týmto skutočnostiam, nemá takmer od samého počiatku žiadne informácie o chode spoločnosti. Zo strany žalovaného jej bolo bránené nahliadať do účtovníctva, resp. nahliadať do dokumentov a vykonávať kontrolu dokladov týkajúcich sa spoločnosti, a ani jej neboli poskytované žiadne informácie napriek jej žiadostiam. Niekoľko mesiacov sa snažila vôbec zistiť

telefónny kontakt na osobu, ktorá vedie žalovanému účtovníctvo. Dňa 9.1.2023 bolo z jej strany na druhého spoločníka C.. D. C. podané opäť trestné oznámenie - potvrdenie o podaní trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania zo dňa 9.1.2023. Toto konanie bolo pozastavené z dôvodu, že správanie spoločníka voči nej vyústilo do nutnosti podania ďalšie trestného oznámenia z dôvodu obavy o svoj život a zdravie - potvrdenie o podaní trestného oznámenie zo dňa 09.01.2023 vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania, pričom po vznesení obvinenia bolo konanie vedené pod ČVS: ORP-747/ZA-NR-2023. V čase podania tejto žaloby predmetné konanie bolo v štádiu po skončení prípravného konania, t. j. záverečného preštudovania spisu, s návrhom vyšetrovateľa na podanie obžaloby. Vzhľadom na uvedené je medzi ňou a druhým spoločníkom spoločnosti vylúčený akýkoľvek kontakt. Následne boli „z pomsty“ a účelovo voči jej osobe zo strany spoločníka C.. D. C., ako aj priamo zo strany spoločnosti žalovaného podané viaceré podania na rôzne inštitúcie, vrátane trestného oznámenia spoločnosti žalovaného voči jej osobe ako spoločníčky, ktoré boli následne zo strany OČTK odmietnuté ako nedôvodné. Je teda zjavné, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo vážne a trvalo rozvrátené a neexistuje medzi nimi žiadna dôvera. V priebehu vyššie opísaných nezrovnalostí žalovaného, resp. spoločníka opakovane požiadala, aj formou emailu, o prevod jej obchodného podielu na jeho osobu, nakoľko nemala žiadne informácie o chode spoločnosti. Aj po nahliadnutí do verejne prístupných databáz zistila, že spoločnosť mala dlh a nedoplatok v sociálnej poisťovni, o ktorého dôvode nemala vedomosť. Nakoľko pôsobí ako advokátka, jej číslo je verejne prístupné, týmto spôsobom dochádza aj k očierňovaniu jej mena v spoločnosti, proti ktorému sa nemá žiadnym spôsobom možnosť brániť. Po jej snahe o konfrontáciu so spoločníkom, ten tieto skutočnosti poprel. Taktiež predmetný obchodný podiel ponúkla na predaj za 1,- EUR druhému spoločníkovi a aj v rámci jej výsluchu svedka - poškodenej dňa 31.1.2024 vo vyššie opísanom trestnom konaní ČVS: ORP-747/ZA-NR-2023. Žalovaný, resp. druhý spoločník na danú výzvu žiadnym spôsobom nereagovali. Je toho názoru, že podmienky v zmysle (ďalej len „“), vzhľadom na vyššie opísané, nastali. Vyše dva roky pretrvávajú medzi nimi spory, jednak v rámci fungovania spoločnosti, jednak osobného charakteru, ktoré vyústili do trestných a iných konaní. Uvádzané okolnosti nastali po jej vstupe do spoločnosti a nebolo teda možné ich predvídať. Medzi nimi je vylúčený akýkoľvek kontakt. Z vyššie opísaného teda vyplýva, že podnikateľské aktivity realizuje dlhodobo výlučne spoločník a zároveň konateľ C.. D. C., t.j. bez akejkoľvek jej účasti. Nemala žiadnu vedomosť o tom, ako si žalovaný plní svoje zákonné povinnosti. Od založenia spoločnosti do dnešného dňa si žalovaný neplnil povinnosť zvolať valné zhromaždenie podľa , ohľadom vedenia účtovníctva nemá žiadnu informáciu, nakoľko žalovaný ju nikdy neinformoval a teda ani nepredkladal valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú závierku podľa . Aj týmto konaním žalovaného bolo porušené jej právo ako spoločníka podieľať sa na chode spoločnosti a právo požadovať informácie o chode spoločnosti podľa a . Jej účasť v spoločnosti je výlučne formálna a na aktivitách spoločnosti sa žiadnym spôsobom nepodieľa. Vyjadrila aj pochybnosť nad konaním konateľa s odbornou starostlivosťou pri vedení spoločnosti ako aj nad vynakladanie finančných prostriedkov spoločnosti na neodôvodnené, resp. súkromné záležitosti, čím môže dochádzať k poškodzovaniu spoločnosti a k ohrozovaniu jej činnosti. 1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa videla dôvody zrušenia jej účasti spoločníka v spoločnosti v dvoch rovinách. Tou prvou mali byť osobné animozity medzi ňou a C.. D. C., ktoré vyústili do podaní trestných oznámení zo strany žalobkyne na spoločníka žalovaného C.. D. C. (a tiež opačne), v dôsledku čoho bol, podľa žalobkyne, medzi ňou a druhým spoločníkom „vylúčený akýkoľvek kontakt“. Tieto skutočnosti mali preukazovať podané trestné oznámenia. Druhou rovinou mala byť podľa žalobkyne skutočnosť, že podnikateľské aktivity „dlhodobo realizuje druhý spoločník a konateľ žalovaného C.. D. C.“, ktorý si nemá plniť svoje zákonné povinnosti. K podaným trestným oznámeniam, ktoré sa majú týkať druhého spoločníka C.. D. C. uviedol, že potvrdenia o podaní trestného oznámenia o osobných konfliktoch medzi ňou a C.. D. C. s poukazom na prezumpciu neviny, nijako nepreukazovalo naplnenie dôvodov na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Takúto argumentáciu žalobkyne považuje za účelovú v snahe poškodiť C.. D. C.. Dôvodmi na zrušenie účasti spoločníka môžu byť len dôvody objektívne a nie tie, ktoré pramenia z osobných a subjektívnych dôvodov. V prípade objektívnych dôvodov, ktoré mal porušiť druhý spoločník a konateľ žalovaného C.. D. C., tak tie sú vyslovene nepravdivé a nepreukázané. Podklady k založeniu spoločnosti pripravovala a spoločnosť spolu s druhým spoločníkom zakladala sama žalobkyňa. Disponovala aj kontaktom na ekonómku spoločnosti od konateľa spoločnosti, ktorý jej na žiadosť v plnej miere zaručil uplatnenie práva spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Ohľadom údajného porušenia povinnosti žalovaného zvolať valné

zhromaždenie, uviedol, že konateľ žalovaného túto svoju povinnosť splnil. Nepravdivé bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný nepredložil valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú závierku a predložil výpis zo zbierky listín, z ktorého vyplýva, že účtovná závierka za obdobie 03/2022-12/2022 bola schválená a uložená v zbierke listín. Účtovná závierka za obdobie 01/2023-12/2023 sa zostavuje k 31.12. daného roka a podľa ust. . Takéhoto porušenia sa však spoločnosť žalovaného nedopustila, čo vyplýva z verejne prístupných registrov. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že objektívne dôvody, ktoré majú zakladať dôvodnosť žaloby, neboli zo strany žalobkyne preukázané. Žalobu považoval za predčasne podanú. Žalobkyňa neučinila zákonné postupy, aby ukončila svoju účasť v spoločnosti ako spoločník. Za takéto kroky nemožno považovať prehlásenia pred OČTK o tom, že žiada druhého spoločníka C.. D. C. o vystúpenie zo spoločnosti. Žalobkyňa nepožiadala o zvolanie valného zhromaždenia, ktoré môže ako jediné v zmysle spoločenskej zmluvy schváliť prípadný prevod obchodného podielu. Tvrdenie žalobkyne o tom, že požiadala druhého spoločníka formou emailu o prevod obchodného podielu, preto nemôže za žiadnych okolností obstáť, nakoľko takýto postup prevodu obchodného podielu by bol v rozpore so spoločenskou zmluvou. 1.3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu zistil nasledovný skutkový stav veci: žalobkyňa je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, ktorá bola založená Spoločenskou zmluvou spoločnosti s ručením obmedzeným PLAST - MONT Consulting, s.r.o. uzavretou medzi žalobkyňou a C.. D. C.. Žalovaný bol do obchodného registra zapísaný dňa 5.3.2022. Výška vkladu žalobkyne ako spoločníka predstavovala sumu 2.000,- EUR a bola v celom rozsahu splatená. Z potvrdení Okresného riaditeľstva PZ Nitra vyplýva, že žalobkyňa podala na druhého spoločníka viacero trestných oznámení (3.4.2022 - obmedzovanie osobnej slobody podľa v súbehu s krádežou podľa (ďalej len „Tr. zák.“); 9.1.2023 - nebezpečného prenasledovania podľa Tr. zák.; 20.6.2023 - nebezpečného prenasledovania podľa v súbehu s nebezpečným vyhrážaním podľa Tr. zák.). Z mailovej komunikácie (21.1.2023, 24.1.2023, 4.3.2023) medzi žalobkyňou a druhým spoločníkom (resp. jeho zástupcom 29.2.2024) vyplýva, že žalobkyňa mala záujem o prevod svojho obchodného podielu na druhého spoločníka, čo deklarovala aj počas svojho výsluchu ako svedka-poškodeného dňa 31.1.2024. Žalovaná spoločnosť v zastúpení konateľa podala na žalobkyňu dňa 11.7.2023 a 25.7.2023 trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. Medzi žalobkyňou a druhým spoločníkom zároveň prebiehalo civilné sporové konanie o zaplatenie sumy 660,-- EUR s prísl., iniciované v postavení žalobcu druhým spoločníkom, pričom žaloba bola zamietnutá (rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -85 zo dňa 22.4.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -136 zo dňa 13.11.2024). 1.4. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , (ďalej len „“) a uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia svojej účasti v spoločnosti žalovaného, nakoľko medzi spoločníkmi (ako bývalými partnermi žijúcimi v spoločnej domácnosti) sú závažným spôsobom narušené ich vzájomné vzťahy, dochádza k nezhodám pri realizovaní podnikateľského zámeru a riadení spoločnosti, pričom žalobkyňa fakticky neovplyvňuje činnosť spoločnosti a nezúčastňuje sa na jej riadení. Preto nie je možné od žalobkyne ďalej požadovať, aby v spoločnosti ďalej zotrvala. 1.5. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v časti zrušenia účasti opodstatnený. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že vzťahy medzi spoločníkmi sú diametrálne odlišné, ako boli pri zakladaní spoločnosti, kedy spolu žili v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti. V súčasnosti sú však ich vzájomné vzťahy tak vážne naštrbené, že ich vzájomná spolupráca pri riadení spoločnosti (v rámci prijímania rozhodnutí na valných zhromaždeniach) je prakticky vylúčená. Konflikty medzi spoločníkmi vyústili až do takého stavu, že sú predmetom viacerých trestných oznámení, prípadne súdnych konaní. Ojedinelý konflikt, resp. nezhoda pri riadení spoločnosti by síce nemal byť vo všeobecnosti dôvod pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, je však potrebné skúmať každý jeden prípad osobitne. V prejednávanej veci sa jedná o tak závažné narušenie partnerských vzťahov a vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi, že od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti naďalej zotrvala. 1.6. Argument žalovaného, že žalobkyňa nepožiadala o zvolanie valného zhromaždenia, ktoré predmetom by bolo prerokovanie možného prevodu obchodného podielu žalobkyne na druhého spoločníka súd prvej inštancie poznamenal, že bol čisto formalistický. Žalobkyňa dostatočným spôsobom prejavila záujem ukončiť svoju účasť ako spoločníka v spoločnosti prevodom obchodného podielu. Jej ponuky však zostali zo strany druhého spoločníka bez reálneho záujmu a bolo logicky dôvodné predpokladať, že valné zhromaždenie s uvedeným bodom programu by s takýmto postupom

súhlas nevyslovilo, keďže žalobkyňa ako spoločník s potrebným počtom hlasov pre prijatie rozhodnutia nedisponuje. 1.7. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj otázkou, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá žalobkyni z nepriznania práva. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa, aj keď síce je spoločníčka v spoločnosti, avšak bez reálnej možnosti ovplyvniť jej chod. Druhý spoločník zároveň disponuje dostatočným počtom hlasov potrebných pre uznášaniaschopnosť valných zhromaždení a prijímanie rozhodnutí ( ), čím je vylúčená možnosť paralyzovania spoločnosti. 1.8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe účasť žalobkyne ako spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným zrušil ( výrok I. napadnutého rozsudku). Výrok II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala priznania práva na vyrovnávací podiel v spoločnosti žalovaného. 1.9. Žalovaný navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch strán sporu. Tieto dôkazy súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko na základe predložených listinných dôkazov je skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu a zodpovedal všetky podstatné otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci. 1.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle (ďalej len „“). Keďže v tomto konaní mala v podstate plný úspech vo veci žalobkyňa, súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti prvému a tretiemu výroku napadnutého rozsudku z dôvodov podľa , a Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobcu zamietne, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. Nesúhlasil s odsekmi 14 a 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku (odseky 1.4 a 1.5 tohto odôvodnenia). Mal za to, že dôvodom zrušenia účasti nemôže byť samo o sebe „závažné narušenie partnerských vzťahov a vzájomnej dôvery“. Narušenie partnerských vzťahov medzi spoločníkmi, ktorí však nevykonávajú podnikateľskú činnosť nemôže byť samo o sebe dôvodom na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Osobné resp. partnerské vzťahy sú mimo obliga výkonu práv a povinností spoločníka spoločnosti a ich posúdenie je preto irelevantné, nijako sa netýkajú výkonu podnikateľskej činnosti a jednotlivých práv a povinnosti, ktoré prináležia spoločníkom. 2.2. Žalovaný ďalej nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil jeho argument ako formalistický, keď žalobkyňa nepožiadala o zvolanie valného zhromaždenia, ktorého predmetom by bolo prerokovanie možného prevodu obchodného podielu žalobkyne na druhého spoločníka. Tiež nesúhlasil s posúdením, že by bolo možné predpokladať nevyslovenie súhlasu valným zhromaždením s takýmto postupom, keďže žalobkyňa ako spoločník nedisponuje s potrebným počtom hlasov pre prijatie takéhoto rozhodnutia. Podmienka schválenia prevodu obchodného podielu na iného spoločníka valným zhromaždením vyplýva z , pričom v spoločenskej zmluve žalovaného táto podmienka nie je upravená. Ak teda žalobkyňa mienila previesť obchodný podiel ako deklarovala pred vyšetrovateľom bolo jej povinnosťou zvolať valné zhromaždenie a požiadať o súhlas s týmto prevodom valné zhromaždenie, až prípadný nesúhlas druhého spoločníka by v teoretickej rovinne mohol naplniť dôvod na zrušenie jej účasti. Žalovaný nepovažuje za dostatočný spôsob prejavenia záujmu o prevod ak sa spoločník vyjadrí pred vyšetrovateľom resp. zašle email druhému spoločníkovi. Takýto postup nekoreluje so zákonom ani spoločenskou zmluvou. 2.3. Žalovaný má za to, že popreté tvrdenia žalobkyne, ktoré sa týkajú samotných dôvodov jej vylúčenia zo spoločnosti neboli preukázané, keďže súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe navrhol vypočuť ku skutkovým tvrdeniam strany sporu. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe tvrdení žalobkyne, ktoré však žalovaný poprel bez vykonania výsluchom strán konania zapríčinili nesprávnosť a tým aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Rovnako namietol nepresvedčivé a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhla ho potvrdiť. Uviedla, že dostatočným spôsobom prejavila záujem ukončiť svoju účasť ako spoločníka v spoločnosti prevodom obchodného podielu a to dlhodobo a rôznymi spôsobmi. Ak by mal žalovaný úmysel umožniť jej ukončenie činnosti v spoločnosti formou prevodu, reagoval by na dané už v rámci prvého písomného vyjadrenia, resp. by nemal problém s ukončením mojej činnosti v spoločnosti hoci už aj formou meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o zrušení jej účasti v spoločnosti. Mala za to, že ide o naťahovanie času, čo aj podľa jej názoru potvrdila žiadosť o odročenie pojednávania zo

strany žalovaného pár hodín pred jeho otvorením ako aj s tým súvisiaci návrh na vykonanie dôkazu, na ktorého predloženie mal žalovaný dostatok času. Sám žalovaný využil možnosť neúčasti na vytýčenom pojednávaní nakoľko v súlade so zákonom je to jeho právo a nie povinnosť. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalujúcej strany a jeho argumenty zostali iba v rovine ústnych tvrdení. Skutkový stav bol dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci. 3.1. Zo samotného množstva trestných ako aj iných konaní medzi nimi ako spoločníkmi a medzi ňou ako spoločníkom a spoločnosťou žalovaného jednoznačne vyvodila, že vzťahy sú dlhodobo vážne a trvalo rozvrátené a neexistuje dôvera. 3.2. Do spisu doložila ďalšie dve rozhodnutia v právoplatne ukončených trestných konaniach, ktoré boli zo strany žalovaného podané voči jej osobe. V rámci konania na súde prvej inštancie žiadala, aby súd prvej inštancie vyžiadal konečné rozhodnutia a uviedla aj spisové značky, pretože nimi nedisponovala. Navyše žalovaný ani nepopieral ani nerozporoval v rámci svojej procesnej obrany tieto ňou uvádzané okolnosti. 3.3. Mala za to, že sú naplnené podmienky podľa . Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa je zrejmé, že ako spoločník nemá ďalej možnosť zotrvať v danej spoločnosti ako z objektívnych tak aj subjektívnych dôvodov, nemožno odo nej spravodlivo požadovať zotrvanie v spoločnosti, rozpory medzi spoločníkmi sú neprekonateľné a za daných okolností nemá inú možnosť ako žiadať súd o zrušenie svojej účasti v spoločnosti podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti jej vystúpenie zo spoločnosti je možné spravodlivo požadovať.

4. Žalovaný v odvolacej replike zotrvával na svojej argumentácií. Ďalšie skutkové tvrdenia neuvádzal.

5. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvávala na svojich stanoviskách.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.1. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.2. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.3. Podľa , spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia a platia obdobne.

7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje. 7.1. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia svojej účasti v spoločnosti žalovaného, keď mala za to, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti žalovaného zotrvala. Spoločnosť žalovaného mala dvoch spoločníkov - žalobkyňu a p. C.. D. C.. Druhý spoločník bol od založenia a aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku konateľom spoločnosti žalovaného. V čase založenia a vzniku spoločnosti žalovaného obaja spoločníci boli aj životnými partnermi. Dôvodom zrušenia účasti spoločníka súdom podľa je podmienka, že nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Nemôže ísť o ojedinelú udalosť, ale o také skutočnosti na základe, ktorých súd dospeje k záveru o naplnení tejto podmienky. V súdenej veci sa jedná o vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi po ukončení ich partnerského vzťahu. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej

inštancie vyplýva, že žalobkyňa podala na druhého spoločníka trestné oznámenia pre obmedzovanie osobnej slobody, nebezpečného prenasledovania a aj v súbehu s nebezpečným vyhrážaním. Zároveň spoločnosť žalovaného konajúca konateľom - druhým spoločníkom podala trestné oznámenia na žalobkyňu. Rovnako medzi žalobkyňou a druhým spoločníkom prebiehal civilný spor, na základe žaloby druhého spoločníka, pričom žaloba bola právoplatne zamietnutá. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vzťahy medzi spoločníkmi sú vážne narušené, ich vzájomná spolupráca ako spoločníkov je prakticky vylúčená a preto žalobe v napadnutej časti vyhovel. 7.2. Odvolací súd ďalej uvádza, že v odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní žalovaného uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

8. K námietke žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k tomu, že osobné alebo partnerské vzťahy a ich vyhodnotenie sú v tomto prípade irelevantné keďže sa netýkajú výkonu podnikateľskej činnosti a jednotlivých práv a povinnosti, ktoré patria spoločníkom, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie v odseku 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku (1.5 tohto odôvodnenia). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd opätovne uvádza, že v spoločnosti žalovaného druhý spoločník bol aj štatutárnym orgánom spoločnosti, jej konateľom. Ukončenie partnerského spolužitia medzi spoločníkmi samo o sebe nie je dôvodom na vyhovenie takejto žaloby súdom. Avšak vzhľadom na povahu trestných oznámení zo strany žalobkyne na bývalého partnera - druhého spoločníka a z trestných oznámení spoločnosti žalovaného podávaným konateľom - druhým spoločníkom na žalobkyňu je preukázaním vážneho narušenia vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi, ako aj medzi žalobkyňou ako spoločníčkou a spoločnosťou žalovaného. Tieto preukázané skutočnosti majú dopad na samotnú spoločnosť žalovaného a to na absenciu zhodných podnikateľských zámerov. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

9. Žalovaný ďalej namietal hodnotenie súdu prvej inštancie k skutočnosti, že žalobkyňa nepožiadala o zvolanie valného zhromaždenia za účelom schválenia prevodu obchodného podielu žalobkyne na druhého spoločníka s tým, že sa jedná o formalistický argument. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a dopĺňa, že nebolo sporné, že žalobkyňa ponúkla druhému spoločníkovi emailovou komunikáciou v januári a februári 2023 svoj obchodný podiel, ktorý na túto ponuku vôbec nereagoval, pričom žalobkyňa ponúkla tento obchodný podiel za cenu 1,-- EUR. Z tohto správania druhého spoločníka je zrejmé, že o obchodný podiel žalobkyne nemá záujem, keď na jej ponuky nereagoval. Naviac aj ako konateľ spoločnosti žalovaného mohol tomuto sporu predísť, prípadne v priebehu konania na súde prvej inštancie mohol na ponuku žalobkyne reagovať, čím mohlo dôjsť k mimosúdnemu urovnaniu sporu a zvolaniu valného zhromaždenia s pozitívnym výsledkom - schválením prevodu obchodného podielu žalobkyne na druhého spoločníka. Avšak postoj druhého spoločníka je zrejmý aj z toho, že žalovaný podal odvolanie proti zrušeniu účasti žalobkyne ako spoločníčky v spoločnosti žalovaného. Preto táto odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná a hodnotenie súdu prvej inštancie správne.

10. Na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie a poukázal na nevykonanie dôkazu strany konania, ktoré navrhol v podaní zo dňa 18.6.2024. Odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťaží dôkaznú pozíciu strany sporu.

10.1. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol a nešpecifikoval akékoľvek právne významné skutočnosti, ktoré mal tvrdiť, či poprieť a ktoré mali byť preukazované výsluchom strán sporu. Žalovaný len všeobecne uvádza rozhodujúce skutočnosti či nesprávne skutkové zistenia, pričom vôbec nešpecifikuje o aké rozhodujúce skutočnosti, či skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel sú nesprávne a v čom sú nesprávne. Preto túto námietku žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

11. V prípade námietky žalovaného, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnený odvolací súd poukazuje na Podľa tohto ustanovenia má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11.1. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

12. Odvolací súd na záver dodáva, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania oznámil, že príslušný registrový súd dňa 05.02.2026 vykonal zápis navrhovaných údajov v spoločnosti žalovaného tak, že z funkcie štatutárneho orgánu, konateľa vymazal C.. D. C. k 14.11.2025 a do funkcie konateľa sa k 14.11.2025 zapísal M. D., ďalej vymazal ako spoločníka s výškou vkladu 3.000,- EUR C.. D. C. a ako spoločníka sa zapísal M. D. s výškou vkladu 3.000,- EUR. Zápisom uvedenej zmeny odpadol dôvod na jej zrušenie účasti spoločníka žalobkyne v spoločnosti žalovaného, ktorý bol viazaný výlučne na osobu spoločníka a konateľa C.. D. C.. 12.1. K tomuto oznámeniu sa vyjadrila žalobkyňa s tým, že o týchto skutočnostiach sa dozvedela náhodne po nazretí do elektronického súdneho spisu. Tiež uviedla, že tieto zmeny jej ako spoločníčke neboli oznámené, nebola jej doručená zápisnica z valného zhromaždenie, tieto skutočnosti považuje za sporné a bola jej odňatá možnosť podať žalobu o neplatnosť valného zhromaždenia. 12.2. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto skutočnosti, ktoré nastali v spoločnosti žalovaného v priebehu odvolacieho konania nezohľadňoval.

13. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

14. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne, preto v zmysle a napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15.1. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).