Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-61-2025.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/61/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou, v spore žalobcu: V. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., právne zastúpený: JUDr. Alexandra Machanová, advokátka, so sídlom Mierové námestie 19, Senec, proti žalovanej: T. C., rod. Ű., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu: V. C., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej: T.L. C., rodená Ü., nar. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom D., katastrálnym odborom, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste vlastníctva č. XXXX a to
- k pozemku registra „Q.“ parcela číslo XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- k pozemku registra „Q.“ parcela číslo XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- stavby - k bytu číslo XX na X. poschodí vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela číslo XXXX/XXX,
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, a uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 8 246,03 eur a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 16.10.2025 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie D.. Navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, predmetné nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť vyplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., žalobca v podiele X/X k celku a žalovaná je vlastníčkou podielu o veľkosti X/X k celku. Uviedol, že nehnuteľnosti výlučne užíva, medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto navrhol jeho zrušenie prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu zodpovedajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Zároveň poukázal na to, že po odpočítaní splátok úveru,
ktoré za žalovanú uhradil, navrhoval žalovanej vyplatiť sumu 8 246,03 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
3. Žalobu spolu s prílohami sa žalovanej nepodarilo doručiť na adresu jej evidovaného trvalého pobytu. Na žiadosť súdu bolo vykonané šetrenie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru D., ktoré zostalo bezvýsledné. Rovnako bezúspešné boli aj ďalšie úkony súdu smerujúce k zisteniu miesta pobytu žalovanej, vrátane telefonických pokusov o jej kontaktovanie. Keďže pobyt žalovanej sa ani pri vynaložení potrebnej súčinnosti nepodarilo zistiť, súd postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku a oznámenie o podanej žalobe zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.04.2026. Oznámenie bolo zvesené dňa 14.05.2026. Márnym uplynutím zákonnej lehoty sa žaloba považovala za doručenú. Žalovaná sa k podanej žalobe napriek tomu nijako nevyjadrila, nepredložila žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy a zostala počas celého konania procesne nečinná.
4. Na nariadené pojednávanie bola žalovaná riadne predvolaná, predvolanie si však v odbernej lehote neprevzala, svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä listom vlastníctva č. 7417, analýzou konkurenčných ponúk na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, Zmluvou o financovaní bývania reg. č. XXX/ XXXXXX/.-XXX/XXX zo dňa 18.03.2013 vrátane jej príloh, stanoviskom E. banky k predčasnému splateniu úveru, prehľadom platieb úveru za obdobie od septembra 2023 do apríla 2025, výpismi z účtu preukazujúcimi jednotlivé splátky úveru, návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zaslaným žalovanej, výpisom z Centrálneho registra exekúcií, správou Obvodného oddelenia Policajného zboru D. o neúspešnom doručovaní žalovanej, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu, predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 8 246,03 eur.
7. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., okres D., obec D. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele X/X a žalovaná v podiele X/X.
8. Z analýzy konkurenčných ponúk predloženej žalobcom súd zistil, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností predstavuje 172 329 eur. Žalovaná túto hodnotu počas konania nijako nespochybnila a nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
9. Zo Zmluvy o financovaní bývania zo dňa 18.03.2013 súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli ako spoludlžníci úverovú zmluvu na financovanie nadobudnutia predmetných nehnuteľností. Zo zmluvy zároveň vyplynulo, že bola uzavretá ešte pred uzavretím manželstva strán sporu.
10. Zo stanoviska E. banky zo dňa 28.03.2025 súd zistil, že žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru, pričom ku dňu 11.04.2025 predstavovala výška pohľadávky banky sumu 47 321,84 eur. Z prehľadu platieb a výpisov z účtu súd zistil, že žalobca po rozchode strán splácal spoločný hypotekárny úver výlučne zo svojich finančných prostriedkov a na splátkach úveru vrátane jeho predčasného splatenia uhradil celkom sumu 52 439,95 eur. Žalovaná tieto tvrdenia ani predložené listinné dôkazy nijako nespochybnila.
11. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
13. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
14. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
15. Podľa ust. § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
16. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
18. Podľa ust. § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
19. V ustanovení § 142 OZ zákon zakotvuje špeciálny spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušením podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ k dohode však nedôjde (a nie je rozhodujúce z akého dôvodu) nastupuje spôsob vyporiadania založený na ingerencii súdu, ktorého význam spočíva taktiež v tom, garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné.
20. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníka vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. Zákon pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielu a k účelnému využitiu veci.
21. Vzhľadom na záväzné poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zisťoval, či je možné reálne delenie nehnuteľnosti. Pri rozdelení stavieb (budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska nehnuteľnosti, či uvedeného právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť aj k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome (NS SR sp. zn. 5Cdo/156/2021). Vzhľadom na charakter nehnuteľností - byt súd dospel k záveru, že reálne deľba nehnuteľnosti nie je technicky možná tak, aby vznikli samostatné bytové jednotky pre dvoch spoluvlastníkov. Rovnako nie je dobre možné rozdeliť pozemky, ktoré prináležia bytu.
22. Vzhľadom na predmet spoluvlastníctva a s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OZ mal súd za to, že ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu sa javí jeho prikázanie do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu za podmienky, že existujú predpoklady pre možné vysporiadanie náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi, aspoň na strane jedného zo spoluvlastníkov. Súd sa pri zvažovaní tohto spôsobu vyporiadania musí zaoberať otázkou, či spoluvlastníci, ktorým by vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné.
23. Súd preto pristúpil k druhému zákonnému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri svojom rozhodnutí prihliadol najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď žalobca je vlastníkom podielu X/X a žalovaná podielu X/X, na účelné využitie predmetných nehnuteľností, ako aj na skutočnosť, že žalobca zabezpečoval ich financovanie a po rozchode strán výlučne splácal spoločný hypotekárny úver, zatiaľ čo žalovaná sa na splácaní úveru nepodieľala, o nehnuteľnosti nejavila záujem a počas celého konania zostala procesne nečinná.
24. Pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 172 329 eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške X/ X preto predstavuje sumu 34 466 eur. Tým však vyporiadanie vzájomných majetkových vzťahov strán nekončí. V konaní bolo preukázané, že žalobca po rozchode strán z vlastných finančných prostriedkov uhradil spoločný hypotekárny úver, na ktorom bola žalovaná spoludlžníčkou, v celkovej výške 52 439,95 eur. Keďže žalovaná bola povinná podieľať sa na splácaní spoločného záväzku v rozsahu jednej polovice, žalobca za ňu uhradil sumu 26 219,98 eur.
25. Súd považoval za potrebné túto skutočnosť zohľadniť už v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže ide o vzájomné majetkové nároky strán priamo súvisiace s financovaním predmetných nehnuteľností. Preto od hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 34 466 eur odpočítal sumu 26 219,98 eur predstavujúcu plnenie, ktoré žalobca poskytol za žalovanú na splatenie spoločného úverového záväzku. Výsledná suma predstavuje 8 246,03 eur, ktorú súd priznal žalovanej ako primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel a žalobcovi uložil povinnosť ju zaplatiť v lehote určenej vo výroku rozsudku. Súd pri určení lehoty na splnenie povinnosti vyplatiť primeranú náhradu prihliadol aj na výšku priznanej sumy a na okolnosti prejednávanej veci. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami potrebnými na úhradu primeranej náhrady, keďže v priebehu konania preukázal schopnosť uhrádzať splátky hypotekárneho úveru, ako aj jeho predčasné splatenie z vlastných finančných prostriedkov. Súd preto považoval lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku za primeranú na splnenie uloženej povinnosti.
26. Žalobca navrhol, aby časť primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej bola poukázaná priamo súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach vedených voči žalovanej. Súd tomuto návrhu nevyhovel. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd rozhoduje výlučne o vzájomných právach a povinnostiach účastníkov konania, a preto nemôže uložiť žalobcovi povinnosť plniť priamo tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Povinnosť žalobcu spočíva vo vyplatení primeranej náhrady žalovanej. Ak žalobca po splnení tejto povinnosti uhradí za žalovanú jej záväzky voči súdnemu exekútorovi alebo iným veriteľom, môže si prípadné nároky z takéhoto plnenia uplatniť v samostatnom konaní, ak budú na to splnené zákonné podmienky.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2023). Najvyšší súd SR, v rozhodnutí 6Cdo/94/2022 z 26.09.2023 uviedol, že „nad rámec uvedeného dovolací súd dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku odvolacieho súdu, že za úspech žalobcu v spore sa považuje, ak súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu, respektíve ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zásade spôsobom navrhovaným žalobcom. Žalobcovi preto patrí voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu zároveň
vyplýva, že žalobca sa pokúsil vec riešiť mimosúdne, žalovaná však na návrh nereagovala a počas konania zostala procesne nečinná. Žalobca sa preto obrátil na súd dôvodne.
30. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).