Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoEk-1-2026.pdf
PDF · 87.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoEk/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., o vymoženie pohľadávky v sume 306,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/10/2009-67 zo dňa 26.08.2025 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého uznesenia vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú, II. výrokom exekúciu zastavil a III. výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie v sume 40,82 eura, do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, § 879l Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008, § 232 ods. 2, 3, § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. (správne malo byť – návrhom spísaným pred súdny exekútorom, pozn. Krajského súdu v Nitre) dňa 11.12.2008, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 09890/08 vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom zo dňa 25.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 306,71 eura spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania.
2. Po preskúmaní exekučného spisu súd prvej inštancie zistil, že vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy o úvere č. 4440493 zo dňa 23.04.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“) jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver, pretože zmluva o úvere spĺňa atribúty
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o spotrebiteľský vzťah v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. rozhodcovská doložka bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Súd prvej inštancie dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi na dodávateľovi, ktorý si na prejednanie sporu vyberie konanie pred rozhodcovským súdom. Súd mal preto za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie mal za to, že exekučný titul predložený oprávneným je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.
3. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 40,82 eura v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia podľa § 232 ods. 3 CSP v spojení s 234 ods. 2 CSP, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia uznesenia v súlade s § 238 ods. 3 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Namietal, že v postavení veriteľa uzavrel s povinnou v postavení dlžníka zmluvu o úvere č. 4440493 zo dňa 23.04.2008, na základe ktorej sa zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške 165,97 eura. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Poukázal na to, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, ako tomu došlo v predmetom spore. Namietal, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú súčasťou zmluvy o úvere a dlžník podpisom zmluvy o úvere prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka bola písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nepredstavuje zároveň ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 11.12.2008 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09890/08 zo dňa 25.09.2008 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. Podkladom na jeho vydanie bola Zmluva o úvere č. 4440493 zo dňa 23.04.2008. Okresný súd Levice vydal poverenie súdnemu exekútorovi pod číslom 5402058339 * dňa 26.01.2009.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
11. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Uvedená úverová zmluva nad mieru všetkých pochybností napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, preto rovnako ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd považuje vzťah medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský.
12. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere č. 4440493 uzatvorenej dňa 23.04.2008 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Svoju právomoc si rozhodcovský súd odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinná dlh riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok.
Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
14. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dojednaná s povinnou individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
15. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd preto posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).