Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-344-2024.pdf
PDF · 77.08 KB
Case nature
Subarea
47Ek/344/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Ing. Lívia Bachratá, nar: 11.01.1983, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., zast.: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 02 Nové Zámky, IČO: 42 369 436, proti povinnému: C., D., E. D. A. XXXX/XX, XXX XX C. – F. A. B., G.: XX XXX XXX, o vymoženie 64.400,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod číslom XXXXX XXX/ XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2024, sp. zn. 47Ek/344/2024, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť povinného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.) a nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok II.).
2. Uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženie peňažnej pohľadávky na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 36Up/93/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27.02.2024.
3. Povinný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal podanie, ktoré súdny úradník podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, s tým, že oprávnenou vymáhaný nárok vznikol na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou (ako kupujúcou) a povinným (ako predávajúci). Kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá vo výške 64.400,- eur a oprávnenou bola uhradená 16.10.2023 na bankový účet povinného. Oprávnená však od kúpnej zmluvy po dohode s povinným odstúpila. V zmysle dohody o odstúpení boli oprávnenej vrátené prevodom na bankový účet dňa 08.11.2023 sumy 15.000,- eur a 10.000,- eur, dňa 10.11.2023 suma 18.000,- eur a dňa 14.11.2023 suma 19.000,- eur. Suma 2.400,- eur, ktorá tvorila rozdiel medzi kúpnou cenou 64.400,- eur a vrátenou sumou 62.000,- eur, bola medzi účastníkmi konania dohodnutá ako odmena pre povinného. Ak oprávnená tvrdí, že 64.400,- eur uhradila povinnému titulom „zmluvy o pôžičke,“ uvedené nie je pravdou. Ak by aj skutočne existovala pohľadávka oprávnenej voči povinnému (čo povinný rozporuje) v sume 64.400,- eur splatná 14.10.2023, tak najneskôr od 14.11.2023 mala oprávnená na jej bankovom účte od povinného 62.000,- eur, ktoré je nevyhnutné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie oprávnenej na úkor povinného. To znamená, že sa stretli dve pohľadávky rovnakého druhu (peňažné) spôsobilé na započítanie. Došlo tak k zániku pohľadávky oprávnenej v sume 62.000,- eur započítaním. Ďalej povinný uviedol, že oprávnená využila to, že povinný bol v čase vydania platobného rozkazu na plánovanej dlhodobej dovolenke. O tomto bola informovaná, preto v rámci tohto obdobia podala návrh na vydanie platobného rozkazu. Povinný bol na cestách v tretích krajinách, pričom v rámci týchto používal len lokálne sim karty a bol bez signálu a nestihol voči platobnému rozkazu podať odpor.
4. Oprávnená k návrhu povinného uviedla, že nie je dôvod na zastavenie. Povinný nepreukázal, že bankové prevody boli realizované titulom vrátenia kúpnej ceny, o čom svedčí aj skutočnosť, že ani súčet prevodov nie je istina nároku oprávnenej. V exekučnom konaní sa nevykonáva dokazovanie ohľadom nároku oprávneného. Povinný tak mohol a mal učiniť včasným a odôvodneným odporom. To, že využila dobu, kedy mal byť povinný na dovolenke, je podľa oprávnenej len čistou fabuláciou.
5. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1 až 3, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom. Povinným namietané dôvody vyhodnotil súdny úradník ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie však môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. Súdny úradník tak uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie. Keďže si žiadny z účastníkov náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súdny úradník rozhodol tak, že túto žiadnemu z účastníkov nepriznal.
6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný s tým, že žiada jeho zrušenie alebo zmenu tak, že sa exekúcia zastaví. Povinný kompletne zopakoval svoju argumentáciu z návrhu na zastavenie exekúcie a zároveň uviedol, že súdny úradník neprihliadol na započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenej. Zopakoval, že ak by aj skutočne existovala pohľadávka oprávnenej voči povinnému (čo povinný rozporuje) v sume 64.400,- eur splatná 14.10.2023, tak najneskôr od 14.11.2023 mala oprávnená na jej bankovom účte od povinného 62.000,- eur, ktoré je nevyhnutné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie oprávnenej na úkor povinného. To znamená, že sa stretli dve pohľadávky rovnakého druhu (peňažné) spôsobilé na započítanie. Došlo tak k zániku pohľadávky oprávnenej v sume 62.000,- eur započítaním. Povinný priložil aj komunikáciu medzi účastníkmi z mesiaca 4/2024, v ktorej sa povinný opakovane u oprávnenej dopytoval, či jej „prišli tie peniaze za to auto,“ pričom oprávnená ich obdŕžanie žiadnym spôsobom nepoprela. Povinný záverom uviedol, že oprávnená sa dostala k exekučnému titulu doslova podvodom, pričom exekučný súd by mal zasiahnuť a uvedené konanie neprehliadať.
7. Oprávnená k sťažnosti uviedla, že skutočnosti, ktoré uvádza povinný na svoju obranu, sa nezakladajú na pravde. Povinný opätovne nepreukázal, že bankové prevody boli realizované z dôvodu vrátenia kúpnej ceny. V rámci exekučného konania nemá prebiehať dokazovanie ohľadom nároku oprávneného. Tento bol priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, voči ktorému sa mohol povinný brániť dostupnými procesnými prostriedkami. To, že nepodal voči platobnému rozkazu odpor, svedčí o tom, že súhlasí s uplatneným nárokom a tento zároveň uznáva. Oprávnená teda navrhla sťažnosť povinného zamietnuť.
8. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
9. Súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdneho úradníka v plnom rozsahu, keď tento správne skutkovo vec posúdil, skutkový stav podriadil pod správne právne normy, tieto správne interpretoval a aplikoval. Súd tak na odôvodnenie súdneho úradníka odkazuje, pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
10. Skutočne platí, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii (v zásade) prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť,
že vymáhaná pohľadávka vznikla. Zároveň musí exekučný súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 349.). Exekučný súd tak nemôže skúmať povinným tvrdené okolnosti danej veci, t. j. k uzatvoreniu akej zmluvy (kúpnej zmluvy či zmluvy o pôžičke) medzi účastníkmi došlo, či došlo k plneniu, odstúpeniu od zmluvy a vráteniu plnení. Exekučný súd nemôže skúmať a ani zaujať právny názor na to, či pohľadávka v čase vydania predmetného platobného rozkazu (ešte) existovala. Musí vychádzať z judikovaného záveru, že pohľadávka v čase vydania predmetného platobného rozkazu, t. j. dňa 25.01.2024, existovala a existovala vo výške judikovaných 64.400,- eur. Akékoľvek skutočnosti o úhradách v mesiac november 2023 sú mimo rámca pôsobnosti a právomoci exekučného súdu.
11. Povinný sa proti exekúcii môže relevantne brániť tvrdením (v návrhu na zastavenie exekúcie), že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. Povinný takúto obranu realizoval tvrdením o započítaní vzájomných pohľadávok, čo zdôraznil aj v podanej sťažnosti. Je zrejmé, že s touto obranou sa súdny úradník v zásade nevysporiadal, čo však podľa súdu je dané tým, že tvrdenia povinného o tomto započítaní sú neúplné a strácajú sa v hlavných námietkach povinného o nesprávnosti súdneho rozhodnutia predstavujúceho exekučný titul.
12. Tvrdenie o započítaní je neúplné predovšetkým v tom, že povinný vôbec neuvádza, kedy a akým úkonom toto započítanie vykonal, kedy realizoval započítací prejav. Povinný započítanie uvádza len ako možnosť, keby zlyhala jeho hlavná námietka nesprávnosti exekučného titulu. Nie je teda vôbec z podaní povinného a z ním predložených dokladov zrejmé (a ani preukázané), či vôbec povinný pristúpil k tomuto jednostrannému započítaniu. Keďže je to práve povinný, koho zaťažuje pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno, bolo na ňom, aby preukázal skutočnú realizáciu započítania, a teda (čiastočného) zániku pohľadávky oprávnenej.
13. Súčasne však nutno poukázať na § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu (§ 61e Exekučného poriadku). Povinný vonkoncom nespomína, že by mal voči oprávnenej judikovanú pohľadávku. Preto akýkoľvek poukaz a uskutočnené (a nepreukázané) započítanie je v danom prípade pre vec nerelevantný, nakoľko súd by naň (ak by bolo realizované po začatí exekúcie) neprihliadal.
14. Napokon pokiaľ ide o tvrdenie povinného o nemorálnom až podvodnom konaní oprávnenej, ktorá údajne využila neprítomnosť povinného na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu vediac, že tento nebude mať možnosť podať odpor, súd v zhode s oprávnenou uvádza, že toto tvrdenie nemožno považovať za viac ako špekuláciu až fabuláciu. Predovšetkým povinný je právnickou osobou, ktorá na dovolenku ísť nemohla. Na dovolenku mohol ísť len jej štatutár, ktorého povinnosťou (hlavne pri dlhodobej a plánovanej dovolenke, ako to povinný uvádza) bolo zabezpečiť pravidelnú kontrolu došlej pošty v povinne zriadenej a aktivovanej elektronickej schránke. Ak tak štatutár povinného neučinil a bezdôvodne sa spoliehal, že počas jeho dlhodobej a plánovanej dovolenky nemusí do elektronickej schránky nahliadať, sám sa vystavil riziku, ktorého následky teraz musí znášať v podobe riadneho a vykonateľného exekučného titulu.
15. Súdny úradník tak správne považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, správne ho zamietol. Nedôvodnou je aj podaná sťažnosť povinného, preto súd zamietol aj túto (§ 250 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).