Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32P-98-2026.pdf
PDF · 110.04 KB
Case nature
Subarea
32P/98/2026
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X/XXXXXXXX A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, 2/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, detí rodičov - matky: C. C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX, t.č. E. F. G. XXX, a otca: H. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX E. F., zastúpený advokátskou kanceláriou URBAN & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 244 895, sídlom Červeňova 15, Bratislava o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí, sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 01.06.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze akéhokoľvek styku otca s maloletými deťmi.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že v poslednom období dochádzalo zo strany otca maloletých k závažným fyzickým a psychickým atakom voči maloletým deťom, v dôsledku čoho maloleté deti odmietajú chodiť k otcovi. Matka je toho názoru, že konanie otca bezprostredne ohrozuje ich fyzické zdravie a duševný vývoj. Matka ďalej poukazuje na incident z obdobia od 22.05.2026 do 24.05.2026, keď boli maloleté deti u otca v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v E. F.. Uvádza, že dňa 23.05.2026 o 19:57 hod. ju telefonicky kontaktovala maloletá E., ktorá bola vystrašená a uviedla, že otec kopol ju aj maloletého B., agresívne ho chytil a udrel po zadku a do brucha. Následne matka dňa 25.05.2026 oznámila uvedený incident na OO PZ F.. Potom s maloletou E. navštívila pediatričku H. I. F., ktorá nariadila traumatologické, neurologické a psychologické vyšetrenie. Dňa 26.05.2026 absolvovali neurologické vyšetrenie u H. J. B., ktorá podľa tvrdenia matky potvrdila traumu a ustráchanosť maloletého dieťaťa. Predtým, dňa 25.05.2026, matka kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, pričom jej bola pridelená kolízna opatrovníčka K. L. M., ktorá jej odporučila podať na súd návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi. Na základe uvedeného odporúčania matka pri ďalšom pokuse otca o realizáciu styku maloleté deti otcovi neodovzdala. K priestupkovému konaniu č. ORPZ-GA-OPP4-2026/005353 matka uvádza, že boli vypočuté obe maloleté deti, ktoré opísali správanie otca. Je toho názoru, že konanie otca je neprípustné a vážne ohrozuje psychický vývoj maloletých detí, pričom okamžitý zákaz styku otca s maloletými predstavuje jediný prostriedok na zabránenie ďalšej eskalácie násilia. Ďalej uvádza, že správanie otca vykazuje znaky domáceho násilia, a preto je potrebné maloleté deti odizolovať od otca až do skončenia vyšetrovania príslušnými orgánmi. Na záver uvádza, že ponechanie styku otca s maloletými by malo za následok prehlbovanie ich psychickej traumy a priame fyzické ohrozenie. Zároveň navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletých dočasne zakáže akýkoľvek styk s maloletými deťmi E. a B., a to najmä osobnú, písomnú, telefonickú alebo elektronickú komunikáciu.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, a to so záznamami OO PZ F., lekárskymi správami zo dňa 25.05.2026 a 26.05.2026, fotodokumentáciou a komunikáciou prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Ďalej sa súd oboznámil s vyjadrením Základnej školy K. N. v F. zo dňa 12.06.2026, s vyjadrením otca zo dňa 19.06.2026 vrátane jeho príloh, ako aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXX/XXX/XXXX – 223 zo dňa 22.06.2020, právoplatným a vykonateľným dňom 29.06.2020, bolo manželstvo rodičov rozvedené a na základe rodičovskej dohody boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Podľa uvedeného rozsudku bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť voči maloletej E. vo výške 120,- EUR mesačne a voči maloletému B. vo výške 80,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, pričom styk otca s maloletými deťmi nebol upravený. Následne rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXX/XXX/XXXX – 360 zo dňa 25.03.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 26.03.2025, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E. na 240,- EUR mesačne a na maloletého B. na 140,- EUR mesačne.
5. Z lekárskej správy zo dňa 25.05.2026 vyhotovenej všeobecnou lekárkou pre deti a dospelých H. I. F. vyplýva, že maloletá E. bola vyšetrená dňa 25.05.2026 o 14:15 hod. Podľa správy boli u maloletej diagnostikované povrchové poranenia a ľahký úraz následne odporučila psychologické a neurologické vyšetrenie. Zo záveru neurologického vyšetrenia zo dňa 26.05.2026 vyplýva, že neurologický nález bol bez patologických zmien, bez prejavov intrakraniálneho poranenia, pričom bola diagnostikovaná trauma krčnej oblasti bez koreňovej lézie. Odporučený bol kľudový režim a kontrola pri pretrvávaní ťažkostí.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 11.06.2026 vyplýva, že vykonali šetrenie bytových a sociálnych pomerov u oboch rodičov, informatívne pohovory s rodičmi, ako aj samostatný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov. Zo šetrenia bolo zistené, že matka býva spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome na adrese E. F. XXX vo vlastníctve svojich rodičov, pričom maloleté deti majú vytvorené primerané bytové podmienky, spoločnú detskú izbu zariadenú podľa ich potrieb a hygiena domácnosti bola na dostatočnej úrovni. Matka je zamestnaná ako manažér prevádzky s čistím príjmom 1.100,- EUR mesačne. Matka uviedla, že od incidentu z mája 2026 maloleté deti k otcovi neposiela, pretože sa obáva o ich život a zdravie. Zároveň uviedla, že doposiaľ sa styk otca s maloletými realizoval spravidla každý druhý víkend na základe vzájomnej dohody rodičov, keďže styk nebol súdne upravený. Zo samostatného pohovoru dňa 09.06.2026 s maloletou E. vyplynulo, že opísala incident, ku ktorému malo dôjsť počas pobytu u otca v máji 2026, keď mal otec fyzicky napadnúť ju aj maloletého B.. Maloletá zároveň opísala aj ďalšie udalosti z minulosti, pri ktorých podľa jej tvrdenia dochádzalo zo strany otca k fyzickým trestom alebo nevhodnému správaniu. Uviedla, že približne pred dvoma rokmi hodil maloletého B. do studenej sprchy. Opakovane uviedla, že sa otca bojí, nechce sa s ním stretávať ani navštevovať domácnosť otca, pričom výslovne súhlasila s tým, aby obsah jej pohovoru bol oboznámený aj rodičom. Zo samostatného pohovoru s maloletým B. vyplynulo, že taktiež opísal incident z druhej polovice mája 2026, pri ktorom mal byť podľa jeho slov otcom fyzicky napadnutý. Počas pohovoru bol maloletý rozrušený, rozplakal sa a uviedol, že sa svojho otca bojí a nechce sa s ním stretávať. Zároveň opísal aj ďalšie situácie z minulosti, pri ktorých mal byť zo strany otca fyzicky trestaný. Maloletý rovnako súhlasil s tým, aby sa s obsahom jeho pohovoru oboznámili obaja rodičia. Zo šetrenia pomerov u otca na adrese E. F. XXX v rodinnom dome v BSM vyplynulo, že otec má vytvorené primerané bytové podmienky pre pobyt maloletých detí, ktoré majú v jeho domácnosti zriadené samostatné detské izby a domácnosť je účelne zariadená a udržiavaná. Otec uviedol čistý príjem 1.350,- EUR. Otec vo svojom vyjadrení poprel, že by maloleté deti fyzicky napádal alebo im ubližoval. Uviedol, že počas pobytu detí u neho dodržiavajú stanovený režim, deti fyzicky netrestá a problémy pri realizácii styku vznikajú najmä z dôvodu nezhôd medzi rodičmi. Styk sa realizoval tak, že otec poslal SMS správu matke a ona uviedla, či jej to vyhovuje alebo nie.
7. Zo správy Základnej školy K. N. v F. zo dňa 12.06.2026 vyplýva, že maloletý B. pravidelne navštevuje školu, je primerane pripravený na vyučovanie a zo strany matky má zabezpečenú dobrú a láskavú starostlivosť. Matka sa aktívne zaujíma o jeho školské výsledky a spolupráca školy s matkou je na veľmi dobrej úrovni. B. sa v školskom prostredí vyjadruje o otcovi prirodzene, spomína spoločné zážitky a počas rozhovorov nikdy nespomínal negatívne správanie zo strany matky ani otca. V školskom prostredí
sa u neho neprejavujú výrazné výkyvy v správaní, emočnom prežívaní ani psychickom stave a podľa pozorovania triednej učiteľky má pozitívny vzťah k obom rodičom. Pokiaľ ide o maloletú E., triedna učiteľka uviedla, že komunikuje výlučne s matkou, maloletá chodí do školy čistá, upravená a neboli zistené známky zanedbávania zo strany rodičov. E. sa nikdy nesťažovala na žiadneho z rodičov a ani ostatní vyučujúci nezaznamenali známky psychického alebo fyzického ubližovania. Zo správania maloletej v škole nie je možné rozpoznať, v starostlivosti ktorého z rodičov sa aktuálne nachádza.
8. Dňa 22.06.2026 bolo doručené aj vyjadrenie otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Otec sa k návrhu matky vyjadril tak, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí a všetky tvrdenia matky o fyzickom a psychickom ublížení voči maloletým deťom označil ich za nepravdivé, účelové a nezodpovedajúce skutočnému priebehu udalostí. Uviedol, že sa voči maloletým nikdy nesprával spôsobom, ktorý by mohol odôvodňovať zákaz styku, pričom podľa jeho názoru matka návrhom sleduje výlučne znemožnenie jeho kontaktu s maloletými deťmi. Poukázal na to, že ak by matka skutočne nadobudla presvedčenie, že počas styku došlo k fyzickému napadnutiu detí, bolo by prirodzené, aby ho o tejto skutočnosti bezodkladne informovala, konfrontovala ho s tvrdeniami maloletých alebo okamžite vyhľadala pomoc. Matka ho však podľa jeho tvrdení o údajnom incidente vôbec neinformovala, styk neukončila predčasne a maloleté deti si prevzala až v riadnom čase podľa dohody. Ďalej uviedol, že matka po prevzatí detí s ním prestala komunikovať a nereagovala ani na jeho následné žiadosti o realizáciu ďalšieho styku. Otec zároveň poukázal na to, že maloleté deti sa dňa 25.05.2026 zúčastnili školského vyučovania a následne boli vyšetrené lekármi až po skončení časti vyučovania. Podľa jeho názoru preto z predložených lekárskych správ nemožno jednoznačne vyvodiť príčinnú súvislosť medzi zisteniami lekárov a priebehom styku u otca. Rovnako poukázal na správu Základnej školy K. N. v Seredi, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že škola u maloletých nezaznamenala známky fyzického ani psychického ubližovania, maloleté deti sa o otcovi vyjadrovali prirodzene a ich správanie v školskom prostredí nenasvedčovalo tomu, že by boli vystavené násiliu alebo nevhodnému správaniu zo strany otca. Vo vzťahu k priebehu styku uviedol, že víkend prebiehal pokojne a štandardným rodinným spôsobom. S maloletými navštívil detské ihrisko, pripravoval im stravu, pomáhal maloletej E. s domácimi úlohami a prípravou do školy, zúčastnili sa rodinnej oslavy, boli na zmrzline, deťom objednal večeru podľa ich želania, navštívili ich starí rodičia z otcovej strany a nasledujúci deň spolu navštívili Aquapark v Trnave a následne reštauráciu McDonald's. Tvrdí, že počas celého víkendu nedošlo k žiadnym konfliktom ani udalostiam, ktoré by mohli odôvodňovať zákaz jeho styku s maloletými deťmi. Na podporu svojich tvrdení predložil čestné vyhlásenia viacerých osôb, fotografie z priebehu styku, zvukový záznam z odovzdania maloletých a potvrdenia o platbách za vstup do aquaparku a občerstvenie. Z predložených čestných vyhlásení tiež vyplýva, že starí rodičia maloletých boli v čase predmetného styku prítomní v dome, kde sa realizoval styk. Na záver uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie považuje za neprimerané, keďže podľa jeho názoru neexistujú žiadne objektívne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by svojim správaním ohrozoval maloleté deti alebo že by bol dôvod na úplné prerušenie ich kontaktu s otcom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
9. Na základe oznámenia OO PZ F. zo dňa 25.06.2026 vyplýva, že skutok je v štádiu objasňovania z dôvodu zabezpečovania konečnej lekárskej správy. Z predložených dôkazov tiež vyplýva, že predmetný skutok vyšetrujú ako priestupok a je v štádiu objasňovania.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
22. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
23. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd dočasne zakázal styk otca s maloletými deťmi.
24. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri
splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
25. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Právo styku vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov; v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa; tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).
26. Úplný zákaz styku otca s dieťaťom je najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv. K takejto úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, kedy jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia styku alebo úplného zákazu styku dieťaťa s jedným z rodičov je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť vyplýva. Ide o intenzívny zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na ochranu rodinného života. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo, či ide o stav vyvolaný pôsobením rodiča, ktorý má maloleté dieťa vo svojej faktickej osobnej starostlivosti. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. Je nutné mať tiež na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa v dôsledku odcudzenia, je v neskoršom období len ťažko napraviteľná.
27. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, ktoré výrazne zasahuje nielen do rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom. Aj Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu styku. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 665/2014 z 25. novembra 2014).
28. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Zákonná povinnosť navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia.
29. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ako to je uvedené vyššie a ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá preukázané, že by maloleté deti boli v ohrození. Maloleté deti sa nachádzajú na základe súdneho rozhodnutia v osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými nebol upravený.
30. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že matka sa svojím návrhom domáhala dočasného zákazu akéhokoľvek styku otca s maloletými deťmi až do skončenia preverovania veci príslušnými orgánmi Policajného zboru a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vo svojom návrhu však nijako neuviedla, aké opatrenia alebo aký ďalší režim styku navrhuje po skončení uvedených konaní, resp. za akých okolností by podľa jej názoru mal byť styk otca s maloletými obnovený. Súd nevylučuje možnosť, že zo strany otca mohlo dôjsť voči maloletým deťom k nevhodnému správaniu alebo určitému psychickému tlaku, prípadne k neprimeranému spôsobu výchovného pôsobenia. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však nebolo dostatočne osvedčené, že by konanie otca dosahovalo takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úplnom zákaze akéhokoľvek styku otca s maloletými deťmi. Súd prihliadol aj na správu Základnej školy K. N. v F., z ktorej vyplýva, že u maloletých detí neboli zo strany pedagogických zamestnancov pozorované známky fyzického alebo psychického týrania, ani iné prejavy nasvedčujúce tomu, že by boli vystavené násiliu zo strany niektorého z rodičov. Rovnako súd prihliadol aj na čestné vyhlásenia starých rodičov z otcovej strany, ktorí uviedli, že sa v čase tvrdeného incidentu nachádzali na mieste a nepotvrdili, že by zo strany otca došlo k fyzickému útoku voči maloletým deťom.
31. Súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou otca, že pokiaľ matka po skončení styku spozorovala na maloletých deťoch známky fyzického napadnutia alebo mala dôvodné podozrenie, že boli vystavené násiliu, bolo by očakávateľné, aby bez zbytočného odkladu konfrontovala otca s uvedenými skutočnosťami, oznámila ich príslušným orgánom a zabezpečila bezprostredné (urgentné) lekárske vyšetrenie oboch maloletých detí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že lekárske vyšetrenie absolvovala iba maloletá E., hoci z tvrdení matky obsiahnutých v návrhu vyplýva, že fyzického útoku sa mal otec dopustiť aj voči maloletému B..
32. Súd opätovne zdôrazňuje, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje jeden z najintenzívnejších zásahov do rodičovských práv a zároveň do práva maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu s rodičom. K takémuto opatreniu je preto potrebné pristupovať len vo výnimočných prípadoch, ak sú dostatočne osvedčené okolnosti preukazujúce bezprostredné a závažné ohrozenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že takéto okolnosti neboli v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v potrebnej miere osvedčené.
33. Súd poukazuje na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Matka je povinná po dohode s otcom maloletého umožniť otcovi styk s maloletými deťmi. Pokiaľ by sa rodičia nevedeli dohodnúť na konkrétnej úprave styku otca s maloletými deťmi, môže si ktorýkoľvek z rodičov podať na súd návrh na úpravu styku otca s maloletým.
34. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.