Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-20-2026.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/20/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov, právnych nástupcov po nebohej žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XX, XXX XX F., 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, 4/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, proti žalovaným: 1/ A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XXX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, 2/ I. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX H. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní právneho zástupcu nebohej žalobkyne a právnej nástupkyne 2/ po nebohej žalobkyni, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 13C/60/2021-43 zo dňa 15.12.2023, takto
r o z h o d o l :
I. P o k r a č u j e v konaní s dedičmi po nebohej žalobkyni: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XX, F. 2. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX X. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX
L.. Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„Konanie z a s t a v u j e.
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 63 ods. 1 a 2, § 64, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa (A. B.) počas konania skôr, ako sa právoplatne skončilo, zomrela. Súd prvej inštancie posudzoval, či má v konaní pokračovať s jej dedičmi. Konanie o dedičstve po nej bolo pre nemajetnosť zastavené, preto žiadne (ani len potenciálne) majetkové práva v dedičskom konaní prejednané neboli. Z výsledku dedičského konania nevyplýva žiadny jej dedič. Uplatnený nárok (petit) tak, ako bol formulovaný (že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti), navyše právne nezodpovedá ani žiadnemu nároku akéhokoľvek (hoci aj potenciálneho) dediča, a preto vzhľadom na úmrtie žalobkyne a povahu veci konanie zastavil.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že konanie bolo zastavené pre zánik procesnej subjektivity strany sporu, teda spôsobilosti mať práva a povinnosti, a to bez meritórneho rozhodnutia, preto nemožno uvažovať o pomere úspechu strán vo veci. Okrem toho, z dôvodu neexistujúcemu subjektu by ďalej nebolo možné rozhodovať ani o výške náhrady trov konania medzi stranami sporu, a preto súd prvej inštancie náhradu trov konania stranám nepriznal. Pre úplnosť doplnil, že doposiaľ ešte nebol zaplatený ani súdny poplatok za žalobu, a tak nie je potrebné rozhodovať ani o jeho vrátení.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny zástupca nebohej žalobkyne advokát JUDr. Peter Čurilla. Namietal, že nebohá žalobkyňa zastúpená advokátom, sa právne kvalifikovaným žalobným návrhom domáhala ochrany svojich práv a oprávnených záujmov súvisiacich s naplnením zákonných predpokladov pre vrátenie daru, poukazujúc na právnu úpravu obsiahnutú v § 630 Občianskeho zákonníka. Samotná žalobkyňa za života urobila voči obdarovaným, teda žalovaným v 1. a 2. rade prejav smerujúci k vráteniu daru, a teda je podľa odvolateľa nepochybné, že sa jedná o majetkové právo, pričom právo domáhať sa vydania predmetu daru ex lege prechádza na jej dedičov. Napadnuté rozhodnutie je v príkrom rozpore s dikciou ustanovenia § 63 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal vedomosť o úmrtí žalobkyne a miesto toho, aby zistil okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov, zastavil konanie v rozpore s citovanou právnou úpravou. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie dedička 2/ A. G.. Predostrela obdobnú argumentáciu ako právny zástupca nebohej žalobkyne v odvolaní, a teda odvolanie podala z obdobných dôvodov. Zdôraznila, že má za to, že sa stranou konania stala dňom smrti jej matky a v konaní chce pokračovať.
7. K odvolaniu právneho zástupcu nebohej žalobkyne a odvolaniu dedičky 2/ sa vyjadrila žalovaná v 1./ rade. Poukázala na nečinnosť nebohej žalobkyne, ktorá do momentu svojej smrti nereagovala na výzvu súdu prvej inštancie, ktorou bola vyzvaná na doplnenie skutkových okolností podanej žaloby z dôvodu, že absentoval opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých nebohá žalobkyňa vyvodzovala svoj právny nárok. Nebohá žalobkyňa vytýkaný nedostatok neodstránila. Poukázala na skutočnosť, že právo domáhať sa odvolania účinkov darovania je osobným právom darcu, ktoré je neprevoditeľné, ide o privilégium darcu rozhodnúť sa, či toto právo využije, čomu následne zodpovedá aj vymedzenie vecných dôvodov na vrátenie daru. Keďže žalobkyňa nesubstancovala rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré je možné podradiť pod hypotézu ust. § 630 Občianskeho zákonníka, nie je možné, aby na jej miesto nastúpili dedičia, ktorí by prijali procesný stav konania, aký existoval v čase smrti žalobkyne a aby tieto vytýkané nedostatky žaloby za osobu darcu odstraňovali, keďže tento procesný nedostatok bolo možné odstrániť len procesnou aktivitou nebohej žalobkyne, a to v čase, keď disponovala procesnou subjektivitou, čo sa však nestalo.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 CSP).
9. Podľa zistení odvolacieho súdu pôvodná žalobkyňa A. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda predtým, ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.12.2023 zastavil konanie. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala dedička 2/ A. G. ako aj právny zástupca nebohej žalobkyne, ktorý uviedol, že si je vedomý, že žalobkyňa smrťou stratila v zmysle ust. § 61 CSP právnu subjektivitu, a teda stratila i spôsobilosť byť stranou konania, no postup súdu prvej inštancie považuje za výsostne nezákonný.
10. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu procesu. Vady konania je možné rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Neexistencia procesnej subjektivity môže za istých okolností viesť k odstrániteľnej i neodstrániteľnej vade konania. V prípade, ak strana nedisponovala procesnou subjektivitou od začiatku sporu, ide o neodstrániteľnú vadu konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Ak však strana sporu disponovala do určitej fázy konania procesnou
subjektivitou a potom ju v priebehu procesu stratila, nemusí vždy nevyhnutne ísť o neodstrániteľnú vadu konania. Takáto vada sa za istých okolností definovaným procesným postupom odstrániť dá.
11. V prejednávanej veci žalobkyňa do určitej fázy konania disponovala procesnou subjektivitou, t. j. do 08.02.2022, z čoho vyplýva, že žaloba, ktorá bola podaná dňa 23.07.2021, bola podaná v čase, keď žalobkyňa disponovala procesnou spôsobilosťou.
12. Pokiaľ ide o odvolanie právneho zástupcu nebohej žalobkyne, odvolací súd dáva do pozornosti zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácií“), konkrétne ust. § 18 („Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.“) ako aj ust. § 22 ods. 5 („Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.“). V danej veci splnomocnenie právneho zástupcu zastupovať žalobkyňu zaniklo smrťou žalobkyne. Takúto situáciu Zákon o advokácií vyslovene neupravuje. V tejto súvislosti je dôležité ust. § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka („Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“) Vychádzajúc z uvedeného mal teda právny zástupca nebohej žalobkyne výslovne povinnosť vykonať všetky neodkladné úkony, pod ktoré spadá aj podanie odvolania, keďže CSP striktne vymedzuje lehotu na podanie odvolania, ako aj prípadné následky spojené so zmeškaním tejto lehoty.
13. Vo vzťahu k odvolaniu dedičky 2/ po nebohej žalobkyni, a to A. G., odvolací súd uvádza, že jej odvolanie len sotva možno posúdiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Totiž jej odvolanie smerovalo voči uzneseniu, ktorým jej súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože stranou v konaní mala byť, o čom mal súd prvej inštancie rozhodnúť uznesením o pokračovaní v konaní s dedičmi po nebohej žalobkyni.
14. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že v priebehu prvoinštančného konania došlo dňa XX.XX.XXXX k úmrtiu žalobkyne, pričom dedičské konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 39D/206/2022-17, Dnot 77/2022 zo dňa 09.05.2022 skončilo zastavením dedičského konania (výrok I.), vydaním majetku nepatrnej hodnoty (výrok II.) a určením odmeny notárovi ako súdnemu komisárovi (výrok III.). Identifikované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2022. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy potomkovia poručiteľky, a to: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XX, F., 2. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 3. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX. Poručiteľka zomrela ako vdova.
15. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
16. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že súd pokračuje v konaní najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Civilný sporový poriadok neuvádza normatívnu definíciu majetkového sporu, ba dokonca neexistuje legálna definícia majetku použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Treba teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pati) a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový spor treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva).
18. V prejednávanej veci je predmetom sporu určenie vlastníckeho práva na základe skutkových okolností vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je
rýdzo jeho osobným právom, ktoré jeho smrťou neprechádza na ďalšie osoby, ale zaniká. Ak však darca urobil počas svojho života úkon voči obdarovanému o vrátenie daru, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania predmetu daru. O takýto prípad ide aj v danej veci.
19. Ak teda strana zomrie počas konania a ide o spor majetkovej povahy, súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Zákonodarca teda ustanovuje súdu obligatórnu povinnosť v konaní pokračovať vtedy, ak je to objektívne možné, t. j. ak existujú dedičia, prípadne iné subjekty podľa § 63 ods. 2 CSP. Slovo „môže“ v § 63 ods. 1 CSP je podľa odvolacieho súdu potrebné vykladať ako objektívnu možnosť či nemožnosť v konaní pokračovať, nie ako voľnú úvahu súdu, či v konaní bude alebo nebude pokračovať.
20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania, t. j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o jej žalobnom návrhu, zomrela. Dedičské konanie vedené po nebohej žalobkyni ako poručiteľke bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka po sebe zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Nebohá žalobkyňa po sebe zanechala potenciálnych dedičov, svojich potomkov, s ktorými mal súd prvej inštancie v konaní v súlade s ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP obligatórne pokračovať, keďže takýto postup súdu bol objektívne možný vzhľadom na existenciu právnych nástupcov nebohej žalobkyne a majetkový charakter sporu.
21. Odvolací súd mal za preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre pokračovanie v konaní s dedičmi nebohej žalobkyne, preto v súlade s § 63 ods. 2 CSP za použitia § 378 ods. 1 CSP v konaní pokračoval so subjektami uvedenými vo výroku I. tohto uznesenia.
22. Za danej situácie, keď sa súd prvej inštancie nepokračoval v konaní s dedičmi žalobkyne, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania, a nie vykonávanie základného dokazovania).
23. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude jeho úlohou konať s dedičmi po nebohej žalobkyni, vo veci nariadiť pojednávanie a v súlade so skutkovými zisteniami riadne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcov. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.