Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-67-2020.pdf
PDF · 69.03 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/67/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441 zastúpený spoločnosťou JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO : 52 058 310 proti žalovanému Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX C. o zaplatenie sumy vo výške 3.377,78 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.07.2020 doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2020 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.377,78 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., V.: XX XXX XXX, poistnú zmluvu č. 6588250250 (podľa návrhu č. 5677834717) pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Dňa 07.08.2018 došlo k škodovej udalosti - poistnej udalosti (zavinenej žalovaným), čím poistenému vznikla škoda na motorovom vozidle poistenom u žalobcu. Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval pod PU č. 9566164574 a v prospech BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. uhradil poistné plnenie v sume 3.377,78 eura. Žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 3.377,78 eura ako regresný nárok žalobcu, keďže žalobca v tejto sume poskytol poistné plnenie poistenému. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, žalovaný však túto neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek výzve žalobcu. Žalobca žiada úrok z omeškania v zákonnej výške. Podaním zo dňa 28.05.2021 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o urovnaní zo dňa 25.05.2021, v ktorej sa dohodli nielen na spôsobe a splatnosti dodatočného plnenia záväzku, ale aj na tom, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať voči druhej nárok na náhradu trov súdneho konania.
2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť z dôvodu mimosúdneho vyriešenia veci Dohodou o urovnaní zo dňa 25.05.2021, ktorou si zmluvné strany v čl. III bod 8. dohodli, že náhradu trov konania si strany nebudú uplatňovať, z čoho možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol a contrario § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie uvedenej dohody o urovnaní, ktorou si zmluvné strany v čl. III ods. 8 dohodli, že náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia si žalobca nebude uplatňovať. Z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
5. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.