Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/10/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka so sídlom Nitra, Coboriho 2, IČO: 44 140 045, proti žalovanému: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Bratislava, Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s. r. o. so sídlom Bratislava-Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. mája 2025 č. k. -140 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.226,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 20. 09. 2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 31,44% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , účinného ku dňu účinnosti uzatvorenia zmluvy 11. 12. 2012, , , , , , , , prvá veta, , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v účinnom znení ku dňu 22. 03. 2021, , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenia vlády č. . Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 15.249,99 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 15.249,99 eura odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaného do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu podal z dôvodu, že ako spoludlžník popri dlžníkovi E. F., uzatvoril dňa 11. 12. 2012 s veriteľom Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava Zmluvu o úvere č. 0034969187, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 19.500 eur s dátumom prvej splátky dňa 15. 01. 2013 a s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 15. 12. 2022. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 10. 2018 uzavretej medzi žalovaným ako postupníkom a pôvodným veriteľom ako postupcom bola pohľadávka pôvodného veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o úvere voči dlžníkovi E. F. postúpená s účinnosťou od 20. 12. 2018 na žalovaného, s tým, že podľa Oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 12. 2018 stav pohľadávky ku dňu 19. 12. 2018 je v celkovej výške 24.431,13 eura, z toho nesplatená istina vo výške 17.139,42 eura, neuhradené úroky vo výške 7.291,71 eura a neuhradené poplatky vo výške 0,00 eur. Dňa 18. 03. 2019 doručil žalovaný zamestnávateľovi žalobcovi,

spoločnosti Foxconn Slovakia, spol. s r. o. písomnú výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu zo dňa 12. 03. 2019, ktorou ako nový "majiteľ" pohľadávky titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 10. 2018 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z jeho mzdy, na tom právnom základe, že zmluva o úvere s pôvodným veriteľom obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. a nasl. , s ktorou žalobca ako spoludlžník udelil súhlas podpisom zmluvy o úvere. Vychádzajúc z predmetnej výzvy, stavu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi mal predstavovať ku dňu 12. 03. 2019 sumu vo výške 25.060,57 eura. Na základe výzvy žalovaného pristúpil zamestnávateľ žalobcu k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu, keď za obdobie 04/2019 do 04/2021 zrazil zo mzdy žalobcu celkom sumu vo výške 12.013,16 eura. Sprievodným listom zo dňa 22. 03. 2021 predložil žalovaný žalobcovi na podpis písomnú dohodu o splátkovom kalendári s uznaním dlhu a samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktoré dokumenty žalobca podpísal a po ich podpísaní všetky predložené vyhotovenia zaslal späť na adresu žalovaného. Podľa dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu žalobca ako dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy, ktorý ku dňu 22. 03. 2021 mal podľa žalovaného predstavovať sumu vo výške 19.119 eur. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je žalovaný ako veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy alebo iných príjmov na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške podľa nariadenia č. , ak žalobca ako dlžník nebude riadne a včas uhrádzať splátky dlhu podľa dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu zo dňa 22. 03. 2021. Následne písomnosťou zo dňa 27. 04. 2021 označenou ako Dohoda o zrážkach zo mzdy - súhlas so znížením zrážok, doručenou zamestnávateľovi žalobcu dňa 03. 05. 2021 oznámil žalovaný zamestnávateľovi žalobcovi, ktorý zamestnávateľ stále pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu na základe žiadosti žalovaného zo dňa 12. 03. 2019, že súhlasí s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 160 eur mesačne, pričom od doručenia tejto písomnosti zamestnávateľ žalobcu začal zrážať zo mzdy žalobcu sumu 160 eur mesačne, ktorú poukazoval v prospech bankového účtu žalovaného. Za obdobie od doručenia "súhlasu žalovaného so znížením zrážok" zamestnávateľovi žalobcu, t. j. od 05/2021 do 10. 02. 2023 bola žalobcovi z jeho mzdy zrazená celkom čiastka vo výške 3.236,83 eura. Zamestnávateľ žalobcu ukončil vykonávanie zrážok zo mzdy v 03/2023, a to na základe žiadosti žalovaného o pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy "keďže dlžník uzavrel dohodu". Žalobca dohodu o splátkovom kalendári s uznaním dlhu považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa , pre rozpor so zákonom, najmä zákonom o ochrane spotrebiteľa ( zákona o ochrane spotrebiteľa), ako aj pre rozpor s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je potrebné považovať za absolútne neplatnú aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22. 03. 2021. Ďalej žalobca namietal samotnú výšku dlhu, ktorý podľa jeho názoru v čase podpísania dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu zo dňa 22. 03. 2021, v takej výške neexistoval. Mal tak za to, že prijatie plnenia žalovaným titulom zrážok zo mzdy žalobcu v rozsahu 15.249,99 eura za obdobie od 04/2019 do 02/2023 na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere zo dňa 11. 12. 2012 a na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22. 03. 2021 je potrebné považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu, preto si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15.249,99 eura podľa a nasl. .

1.2. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. 08. 2019 sp. zn. , v ktorom konaní krajský súd zaujal stanovisko, že "dohoda o zrážkach zo mzdy je iba formou, ktorou môže dôjsť k splneniu záväzku, sama však záväzok na plnenie nezakladá. Preto ani prípadná neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nemôže byť dôvodom pre vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ je platný záväzok, ktorý zabezpečuje hoci aj neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy, a na tento platný záväzok je zo strany dlžníka plnené zrážkami zo mzdy, ide jednoznačne o plnenie na existujúci dlh a na strane veriteľa nevzniká bezdôvodné obohatenie". V ďalšom krajský súd poukázal na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerozlišoval, že dohoda o zrážkach nie je ten právny úkon, ktorý mal zakladať povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému poskytnutý úver. Povinnosť vrátiť úver vyplýva z úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie sa stotožnil s uvedeným stanoviskom Krajského súdu v Trenčíne a nakoľko v prejednávanej veci nebola preukázaná neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere, považoval žalobu žalobcu, uplatnenú titulom bezdôvodného obohatenia pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej podľa a nasl. (podľa článku 4.8. zmluvy o úvere), za nedôvodnú.

1.3. Nakoľko mal súd prvej inštancie za nesporné, že zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom dňa 11. 12. 2012 treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, čo nebolo medzi stranami sporné, preto je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho

Na základe toho sa súd zaoberal námietkou žalobcu, že tento úver treba považovať za úver bezúročný a bezpoplatkov. Podľa súdu predmetná zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadujúce ustanovením , až k), a , požadované o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne predmetná zmluva neobsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru požadovanú ustanovením , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ide pritom o údaj potrebný preto, aby spotrebiteľ mohol posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto v zmysle je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov. V takom prípade má spotrebiteľ nárok na vrátenie súm, ktoré zaplatil naviac, oproti výške úveru, ktorý bol na základe zmluvy o úvere poskytnutý. Z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva výška poskytnutého úveru 19.500 eur. Z prehľadu úhrad zo strany žalobcu vyplýva úhrada celkom 24.726,95 eura, pričom výška úveru predstavovala sumu 19.500 eur a rozdiel naviac v úhradách predstavuje sumu 5.226,95 eura.

1.4. V danej veci došlo k uzatvoreniu dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu dňa 22. 03. 2021, ktorá dohoda je dvojstranným právnym úkonom iba v časti dohody o splátkovom kalendári. V časti uznania dlhu ide o jednostranný právny úkon v zmysle . Vzhľadom na uznanie dlhu a posúdenie, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a úhrady, žalobca by takto zjavne uhradil neexistujúci dlh oproti celkovej úhrade a uznávaciemu prejavu, a preto podľa súdu uznať bolo možné iba existujúci dlh týkajúci sa výšky poskytnutého úveru. Pokiaľ aj dochádza zo strany žalobcu k uznaniu dlhu, ktorý v čase uznania neexistoval, túto skutočnosť je potrebné podľa súdu zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku žalobcu na základe toho, že súd dospel k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca namietal platnosť dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu. Súd prvej inštancie sa však stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca túto dohodu uzatváral slobodne a vážne, ktorá dohoda mu bola zaslaná domov, kedy mal dostatok času si ju prečítať, preštudovať a oboznámiť sa s ňou a rozhodnúť sa ju podpísať, alebo nepodpísať. Z dohody vyplýva, že žalovaný ( správne malo byť žalobca) vedel o tom, že dlh je premlčaný a že uznáva premlčaný dlh, ako to vyplýva z článku I. bodu 2., na čo bol výslovne upozornený veriteľom.

1.5. Súd prvej inštancie sa ialej zaoberal námietkou premleania vznesenou žalovaným a uviedol, že pre zaeiatok plynutia dvojroenej subjektívnej premleacej doby je rozhodujúci deo, kei sa oprávnený skutoene dozvedel (bez oh3adu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedie? skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal, prieom žalobca to, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedel až vtedy, kei došlo k prevzatiu jeho právneho zastúpenia, a to v marci 2024. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na vec sa má vz?ahova? desa?roená premleacia doba, kei nebolo možné vo veci konštatova?, že na strane žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Rovnako sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu, aby súd neprihliadal na vznesenú námietku premleania zo strany žalovaného, vzh3adom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, kei pod3a názoru súdu strana sporu môže namieta? premleanie v priebehu celého konania až do rozhodnutia vo veci samej.

1.6. Na základe vykonaného dokazovania, kei dospel súd k záveru, že na základe predmetnej zmluvy o úvere, dojednaný úver treba považova? za úver poskytnutý ako bezúroený a bez poplatkov žalobcovi, súd priznal nárok titulom bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi sumou uhradenou a sumou poskytnutou na základe zmluvy o úvere, a to vo výške 5.226,95 eura. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 517 Obeianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády a rozhodol o úroku z omeškania vo výške 9,50 % roene, a to odo doa 20. 09. 2024, t. j. kei žalobca požadoval úroky z omeškania nasledujúcim doom po dorueení žaloby žalovanému, k eomu došlo doa 19. 04. 2024. Vo zvyšnej easti tak súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.7. V zmysle ustanovenia a , priznal súd žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomernej easti vo výške 31,44%, vzh3adom na jeho eiastoený úspech v konaní, kei sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 15.249,99 eura, priznané mu bolo 5.226,95 eura. Úspešnos? žalobcu predstavuje 34,28 % a neúspešnos? žalobcu predstavuje 65,72 %, eo tvorí úspešnos? žalovaného vo výške 31,44%. Takže vyššia úspešnos? je na strane žalovaného, a to 31,44% (65,72-34,28). Trovy konania pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutoeooval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzhliadol žalobca v tom, že, súd prvej inštancie síce na vec aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, kei dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vo zvyšnej easti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je žaloba nedôvodná, ako aj v nesprávnom právnom posúdení predbežnej právnej otázky týkajúcej sa posúdenia platnosti zmluvy o úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu, ako aj právnej otázky týkajúcej sa aplikácii desa?roenej objektívnej premleacej doby pri práve spotrebite3a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ialej, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vníma v tom, že súd prvej inštancie na vec neaplikoval ustanovenie § 3 odsek 1 Obeianskeho zákonníka, pod3a ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z obeianskoprávnych vz?ahov nesmie bez právneho dôvodu zasahova? do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie by? v rozpore s dobrými mravmi, Obeianskeho zákonníka, ani ustanovenie zákona e. o ochrane spotrebite3a, pod3a ktorého každý spotrebite3 má právo na ochranu pred neprijate3nými podmienkami v spotrebite3ských zmluvách, rovnako ani tohto zákona, pod3a ktorého predávajúci používa? nekalé obchodné praktiky a neprijate3né podmienky v spotrebite3ských zmluvách, ani tohto zákona v znení úeinnom ku dou postúpenia poh3adávky na žalovaného, pod3a ktorého predávajúci nesmie kona? v rozpore s dobrými mravmi. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku absolútne nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jeho ?ažiskovým argumentom oh3adom absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej do zmluvy o úvere, ktorú oznaeil za neprijate3nú zmluvnú podmienku v rámci zmluvy o úvere. Z rozsudku nevyplýva, ei súd prvej inštancie podrobil úverovú zmluvu, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebite3skú, z poh3adu jej platnosti, z toho poh3adu, ei táto úverová zmluva obsahuje neprijate3né zmluvné podmienky, ktoré sú v prípade ich zistenia v zmysle Obeianskeho zákonníka neplatné, a to práve vo vz?ahu k tvrdeniu, že práve dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijate3nou zmluvnou podmienkou predmetnej zmluvy o úvere, ako aj z toho poh3adu, že v danej veci ide o spotrebite3ský spor, kei pod3a je súd povinný (aj bez návrhu) skúma? neprijate3nos? zmluvných podmienok uvedených v spotrebite3skej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch s oou súvisiacich. Ialej z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako súd prvej inštancie vlastne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutoenosti považuje za preukázané a ktoré nie, a to v spojitosti s jeho argumentom o tom, že poh3adávka z úveru bola voei nemu premleaná už v ease postúpenia tejto poh3adávky na žalovaného; rovnako z rozsudku nie je zrejmé, ako vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu o nekalej obchodnej praktike žalovaného spoeívajúcej vo vymáhaní už premleanej poh3adávky na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, predstavujúcej neprijate3nú zmluvnú podmienku zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie rovnako v napadnutom rozsudku nedal žiadnu odpovei na argument, týkajúci sa jeho nevedomosti o premleaní poh3adávky žalovaného zo zmluvy o úvere v ease uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu zo doa 22. 03. 2021, konkrétne že na to, aby mohlo by? platné uznanie premleaného dlhu, musí ma? spotrebite3 preukázate3nú vedomos? aj o úeinkoch premleania poh3adávky, t.j. že premleanú poh3adávku nemožno voei nemu súdne vymáha? a pre premleanú poh3adávku nemusí zaplati?, kei takáto vedomos? z dohody nevyplýva. Súd prvej inštancie vôbec v tejto súvislosti nehodnotí vykonaný dôkaz, v podobe jeho výsluchu ako strany sporu, ktorý pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že doteraz nechápe, eo je vlastne premleanie. K nedostatoenému odôvodneniu napadnutého rozsudku pristupuje aj to, že súd prvej inštancie v rámci svojho zdôvodnenia, preeo v danej veci nie je možné aplikova? pod3a jeho právneho názoru desa?roenú objektívnu dobu, nevysvetlil svoj odklad od ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Vo vz?ahu k zákazu prekvapivých rozhodnutí žalobca poukázal na to, že na pojednávaní doa 07. 02. 2025 po jeho výsluchu a jednotlivých prednesoch právnych zástupcov strán, v rámci svojho predbežného právneho názoru súd prvej inštancie uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy v rámci úverovej zmluvy považuje za neplatnú, jeho nárok uplatnený žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný a nepremleaný. Na pojednávaní doa 09. 04. 2025 súd prvej inštancie neoznámil, že zmenil svoj právny názor oh3adom dôvodnosti uplatneného nároku, vzh3adom k tomu, že dohoda o zrážkach nie je právnym úkonom, na podklade ktorého sa plnilo s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Treneíne zo doa 28. 08. 2019, eím mu odoal možnos? tvrdi? ialšie skutoenosti významné z h3adiska tohto zmeneného právneho názoru súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nezodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia a súslednosti jednotlivých eastí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne)

náplne, nezakladajú súhrnne ich zrozumite3nos? a aj všeobecnú interpretaenú presvedeivos?. Súd prvej inštancie plne opomenul jasne a výstižne vysvetli?, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy, a pri právnom a skutkovom vyhodnotení veci a pri prijatom rozhodnutí opomenul na daný prípad aplikova? ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých podmienkach v spotrebite3ských veciach oh3adom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúma? aj bez návrhu nekalos? zmluvných podmienok v spotrebite3ských zmluvách, ktorá povinnos? súdu je premietnutá do . Uvedené navodzuje stav, kedy prijaté závery súdu prvej inštancie uvedené vo výrokoch e. II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, sú skutkovo a právne neudržate3né Taktiež namietal, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci nevzhliadol na konkrétne okolnosti tohto prípadu, ktoré neboli medzi stranami sporné, a síce, že v tomto konkrétnom prípade, už v ease postúpenia poh3adávky z úverovej zmluvy na žalovaného doa 25. 10. 2018 bola postupovaná poh3adávka z úverovej zmluvy voei žalobcovi premleaná, kei premleania doba na uplatnenie si práva na zaplatenie zostatku úveru voei žalobcovi v súdnom konaní uplynula doom 04. 09. 2018. K výkonu zrážok zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávate3om žalobcu došlo na základe výzvy žalovaného zo doa 12. 03. 2019, t. j. za úeinnosti ustanovenia Obeianskeho zákonníka (úeinného od 05.12.2018), pod3a ktorého premleané právo zo spotrebite3skej zmluvy nemožno vymáha? ani ho platne zabezpeei?. V spojitosti s uvedeným treba uzavrie?, že nako3ko žalovaný vymáhal od roku 2019 premleaný dlh, a to na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú vzh3adom k doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe súdov treba vyhodnoti? ako absolútne neplatnú v zmysle , 37 odsek 1 Obeianskeho zákonníka, konal žalovaný v rozpore s ust. Obeianskeho zákonníka. Vymáhanie premleanej poh3adávky od spotrebite3a na základe neplatnej dohody o zrážkach mimo súdneho konania, je potrebné vyhodnoti? ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorá nesmie požíva? právnu ochranu. Zrážky zo mzdy boli vykonávané bez potrebného právneho základu, eím došlo k neúmernému zásahu a nedôvodnému zásahu do jeho majetkovej sféry, a bez toho, aby ako spotrebite3 vedel o premleaní poh3adávky, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe takejto obchodnej praktiky, takýmto konaním v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný získal peoažné plnenie vo výške žalovanej sumy, ktoré mu nemohli by? priznané v riadnom súdnom spore zo strany súdu z dôvodu premleania, na ktoré súd je povinný v spotrebite3ských sporoch prihliada? ex offo. Súd prvej inštancie sa uvedenými konkrétnymi okolnos?ami absolútne nezaoberal. Napriek uvedenému súd prvej inštancie vyhodnotil peoažné plnenia, ktoré by inak v súdnom konaní nemohli by? žalovanému priznané z dôvodu premleania, a ktoré boli získané nezákonným vymáhaním premleaného dlhu na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy vykonanými zrážkami za mzdy, za plnenie z existujúceho dlhu titulom zmluvy o úvere, teda za plnenia v súlade so zákonom – ktorý právny názor by mohol by? akceptovate3ný len v prípade, ak by vymáhaná poh3adávka nebola premleaná. V konaní bolo pritom preukázané, že zamestnávate3 žalobcu vykonával zrážky zo mzdy žalobcu práve na podklade neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere, a nie na základe dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu z roku 2021, vo vz?ahu ku ktorej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že v ease jej uzavretia mal žalobca už vedomos? o tom, že jeho dlh je premleaný. Žalobca je toho názoru, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je aj v easti, v ktorej súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, dôvodný, a v tejto easti je preto napadnutý rozsudok nesprávny. Za nesprávny považuje tiež právny názor súdu prvej inštancie oh3adom toho, že dohoda o splátkovom kalendári a uznanie dlhu je platný právny úkon. V danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považova? za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobi? ako ústupok žalovaného vo forme povolenia splátok dlhu s nižšou výškou avšak jeho cie3om je dosiahnutie uznania záväzku, ktorý bol spätne už nieko3ko rokov premleaný. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalovaný používa vo vz?ahu k neureitému poetu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatova?, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cie3 sledovaný predovšetkým verite3om a nie dlžníkom a keiže ide o predformulované tlaeivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvni?. Aj kei v roku 2021 podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorom uviedol, že má vedomos? o premleaní dlhu a jeho následkoch, takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Zároveo je vždy potrebné prihliadnu? aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol; v tomto smere treba zdôrazni?, že od roku 2019 boli na jeho mzde vykonávané mesaené zrážky s priemernou výškou zrážky za obdobie 1/2021-04/2021 v sume 386,83 eura mesaene, za rok 2020 v sume 457,73 eura mesaene, za obdobie 04/2019-12/2019 v sume 552,57 eura mesaene, v spojitosti s ktorou mesaenou výškou zrážky zo mzdy predstavovala zrazu nová mesaená splátka (zrážka) vo výške 160 eur pre neho klamlivú výhodu, ktorá ovplyvnila jeho rozhodnutie dohodu o splátkovom kalendári s uznaním dlhu a dohodu o zrážkach zo mzdy podpísa?. Logicky, ak

by v tom ease mal vedomos? o tom, že z dôvodu premleania nie je povinný dlh žalovanému zaplati?, k podpísaniu predmetných dohôd by nikdy nepristúpil, kei touto dohodou si zhoršil svoje postavenie. K týmto skutoenostiam ním tvrdeným sa súd prvej inštancie nevyjadril. K dobrovo3nému rozhodnutiu so znalos?ou veci z jeho strany ako spotrebite3a a dlžníka uzna? premleaný dlh nedošlo, ale naopak žalovaný v snahe reparova? pochybenie svojho právneho predchodcu, spoeívajúce v nepodaní návrhu na zaeatie konania pred uplynutím premleacej doby, v snahe zlegalizova? svoje dovtedy nezákonné vymáhanie dlhu na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu bez podania adekvátneho vysvetlenia dlžníkovi, v eom spoeívajú vlastne úeinky premleania. Rovnako za nesprávny považuje právny názor súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci nie je možné aplikova? 10 roenú objektívnu premleaciu dobu, kei z jeho strany ako spotrebite3a nebolo preukázané úmyselné zavinenie. Tento právny názor súdu prvej inštancie je vyvrátený aktuálnou rozhodovacou praxou súdov. Vo vz?ahu k odvolaním napadnutému výroku týkajúceho sa náhrady trov konania (výrok III rozsudku) uviedol, že pod3a jeho mienky prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania v prípade, ak odvolací súd vyhodnotí jeho odvolanie ako nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd pod3a v spojení s svojim uznesením zrušil v easti odvolaním napadnutých výrokov a vrátil vec súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok v easti odvolaním napadnutých výrokov tak, že jeho žalobe v zostávajúcej easti vyhovie a súeasne mu prizná voei žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že v celom rozsahu nesúhlasí s podaným odvolaním žalobcu, nako3ko toto nie je dôvodné a žiaden žalobcom deklarovaný odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie dostatoeným spôsobom objasnil svoje meritórne rozhodnutie a vyjadril sa aj k jednotlivým argumentom a tvrdeniam žalobcu. Súd prvej inštancie jednoznaene odôvodnil svoje právne stanovisko k namietaným dohodám o zrážkach zo mzdy, ako i dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako rozhodol. K tvrdeniam žalobcu oh3adom premleania poh3adávky uviedol, že jeho poh3adávka bola zo strany žalobcu uznaná, na základe ktorej skutoenosti nemožno hovori? o premleaní poh3adávky. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako i vo výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia , zruši? a vec vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 15.249,99 eura spolu s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje prijatie plnenia žalovaným na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktoré plnenie je bezdôvodným obohatením žalovaného prijaté ako plnenie z neplatného právneho úkonu. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je v rámci odvolacieho konania napadnutý zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, ktorý bol napadnutý podaním odvolania zo strany žalobcu.

6. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho ťažiskovou právnou argumentáciou ohľadom absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, s argumentáciou že pohľadávka z úveru bola voči nemu premlčaná už v čase jej postúpenia, ako ani z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil jeho tvrdenie o nekalej obchodnej praktike spočívajúcej vo vymáhaní už premlčanej pohľadávky, v kontexte i toho, že na to, aby mohlo byť platné uznanie premlčaného dlhu, musí mať spotrebiteľ preukázanú vedomosť aj o účinkoch premlčania pohľadávky (t.j. že premlčanú pohľadávku nemožno voči nemu súdne vymáhať a pre premlčanú pohľadávku nemusí zaplatiť, keď táto vedomosť z dohody nevyplýva), s takouto odvolacou argumentáciou žalobcu sa odvolací súd stotožňuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto ohľade, napriek jeho rozsiahlosti, spočívajúcej však prevažne v opise priebehu konania a prednesov a výpovedí strán sporu, potrebné považovať za nepreskúmateľné. Rovnako treba vzhliadnuť za dôvodnú aj odvolaciu argumentáciu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom

prvej inštancie v otázkach platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu.

7. K vyššie uvedenému odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné: Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v , keď nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledku jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

8. V prejednávanom prípade je dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 11. 12. 2012 súčasťou uzatvorenej formulárovej zmluvy o úvere, v jej bode 4.8. Táto dohoda nebola individuálne dojednaná, jej celý obsah je obsiahnutý v bode 4.8 zmluvy o úvere, dohoda o zrážkach zo mzdy rovnako neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a takúto dohodu je potrebné podrobiť prieskumu súdu podľa a jednoznačne konštatovať jej neplatnosť.

9. Pokiaľ ide o dohodu o Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním dlhu, obe zo dňa 22. 03. 2021, napriek tomu, že tieto sú uzatvorené ako samostatné dokumenty, naďalej majú charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Rovnako tak platí, že ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala uspokojenie záväzku podľa Dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu zo dňa 22. 03. 2021. K uvedenému odvolací súd udáva, že predmetné uznanie dlhu nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon, a to z dôvodu, že ide o právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože vychádza z nekalej obchodnej praktiky žalovaného. Je nesporné, a v súdnej praxi už opakovane judikované, že účelom, ktorý predložením dohody na podpis žalobcovi veriteľ sledoval, bolo prelomenie účinku premlčania predlžením premlčacej doby na 10 rokov. Jednoznačne možno uzavrieť, že nebol to žalobca, ktorý mal záujme na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzatvorením takejto dohody sa zhoršilo jeho postavenie spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalovaného z úverovej zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní takejto dohody konal v rozpore s dobrými mravmi, keď pod zámienkou uzatvorenia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil od žalobcu uznanie dlhu, o premlčaní ktorého a o následkoch premlčania, vedomosť nemal , čím zhoršil jeho postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby, lebo v dôsledku uznania premlčaného dlhu sa tento znova stal vymožiteľným. Pohľadávka žalovaného už bola pritom nesporne v čase uzatvárania dohody premlčaná. Vzhľadom na nepreukázanú vedomosť žalobcu (bez ohľadu na formulárové ustanovenie v dohode) o premlčaní dlhu a o jeho následkoch v čase uznania, k účinnému uznaniu dlhu nedošlo. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalovaný postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a dohoda o uznaní dlhu ako nekalá obchodná praktika je neplatná.

10. V kontexte vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie nepodrobil uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy a dohodu o splátkovom kalendári s uznaním dlhu súdnemu prieskumu s prijatými preskúmateľnými závermi, ktoré navyše v opakovaných prípadoch boli i vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému judikované, ale len stroho, odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne uzavrel, že keďže nebola preukázaná neplatnosť zmluvy o úvere, považoval žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za nedôvodnú, takýto postup súdu prvej inštancie a ním prijaté, navyše nedostatočne odôvodnené právne závery, nemožno považovať za správne. Súd prvej inštancie v okolnostiach danej veci, v kontexte toho, čo odvolací súd uviedol vyššie, vôbec neprihliadol na skutočnosť, či žalovaným vymožené plnenie na základe dohody o zrážkach zo mzdy ako pohľadávka zo zmluvy o úvere nie je pohľadávkou premlčanou, čo v danou prípade jednoznačne bolo a žalovaný tak vymohol premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je podľa nevymáhateľný.

11. Keďže vyššie uvedeným sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní veci nezaoberal, hoci sa, i s ohľadom na procesný útok žalobcu, zaoberať mal, odvolací súd v zmysle ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie opätovne posúdi platnosť, resp. neplatnosť napádaných právnych úkonov v intenciách názoru prezentovaného odvolacím súdom, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Záverom odvolací súd udáva, že odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia plynutia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie nároku spotrebiteľa z bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd bližšie nezaoberal, keďže táto na výsledok odvolacieho konania nemala žiaden vplyv a neviedla ani k vydaniu zamietajúceho výroku rozhodnutia súdu, i keď treba stručne uviesť, že i túto odvolaciu argumentáciu je potrebné považovať za správnu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).