Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30C-53-2026.pdf
PDF · 86.14 KB
Case nature
Subarea
30C/53/2026
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, proti povinnému z neodkladného opatrenia: F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom bytom C. D. E. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 2.7.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“) zakázal vstupovať do rodinného domu s. č. XXX nachádzajúceho sa na parcelách registra „C" p. č. 371/4 o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie a p. č. 372/3 o výmere 156 m2, zastavaná plocha a nádvorie; na parcely č. 371/4 o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie a č. 372/3 o výmere 156 m2, zastavaná plocha a nádvorie, do hospodárskej budovy prislúchajúcej k domu nachádzajúcej sa na parcele č. 371/5 o výmere 7 m2 a na parcele č. 372/4 o výmere 13 m2 zastavaná plocha a nádvorie; na parcely č. 371/5 o výmere 7 m2 a č. 372/4 o výmere 13 m2 zastavaná plocha a nádvorie; na parcely č. 371/3 o výmere 64 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 372/1 o výmere 498 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 372/2, o výmere 51 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej ako „nehnuteľnosti“), ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Liste vlastníctva č. XX, pre k.ú. C. D. E., obec C. D. E., G. H., a sú vo vlastníctve navrhovateľky a povinného v spoluvlastníckom podiele 1/1, a to do doby 6 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
2. Návrh odôvodnila tým, že povinný je jej manžel, s ktorým uzatvorili manželstvo dňa 3.9.2016, pričom z manželstva sa im narodili dve deti: dcéra I. B., nar. X.X.XXXX a I. J. B., nar. XX.X.XXXX. Uviedla, že žijú v rodinnom dome s. č. XXX E. C. D. E., ktorý majú v BSM v podiele 1/1, pričom k domu prislúcha aj hospodárska budova. Dôvodila, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu agresívny a nevyspytateľný a jeho agresívne správanie sa časom čoraz viac zvyšuje, pričom nechce, aby deti vyrastali v prostredí, kde budú mať taký nesprávny vzor správania sa a tiež sa s deťmi v prítomnosti povinného pod vplyvom alkoholu, necítia bezpečne. Spoločne s deťmi sa rozhodli dať povinnému poslednú šancu na nápravu. Pokiaľ do šiestich mesiacov od nariadenia NO nastúpi na odvykaciu liečbu a bude po nej abstinovať, môže sa k nim vrátiť a ak sa tak nestane, alebo znova zlyhá, bude situáciu riešiť rozvodom manželstva a rozdelením spoločného majetku. Tvrdila, že v čase zoznámenia a po svadbe, ak si aj povinný vypil, bolo to príležitostne a nesprával sa násilne, však jeho vzťah k alkoholu sa pomaly začal meniť na neznesiteľný po narodení syna J., približne v roku 2019. Po požití alkoholu sa začal správať hlučne, vulgárne, obviňoval ju, že syn nie je jeho. Jeho vzťah k alkoholu spôsoboval v rodine napätie a nezhody, lebo pod jeho vplyvom začal byť vulgárny, hlučný a násilnícky. Stávalo sa, že mal také záchvaty zlosti a agresivity, že trieskal do dverí, urobil diery do sadrokartónu a vulgárne jej nadával. Keď mal obdobia, že nepil, žili dobre, nehádali sa, staral sa o deti, nemali žiaden spor, avšak keď sa rozpil, nevedel sa zastaviť, bol vulgárny a agresívny a nebezpečný. Dvakrát prišiel o vodičské oprávnenie, nakoľko šoféroval pod vplyvom alkoholu. Takéto jeho správanie im postupne zničilo vzájomný vzťah. Prosili ho, aby sa liečil,
pričom na liečbu raz aj nastúpil a potom nepil 52 dní. Keď znova zlyhal a opil sa, nevedel povedať dôvod. Keď začne piť, nie je to jednorazová záležitosť, pije v kuse aj dlhšie obdobie a doma s ním nemôžu vydržať. Deti sa ho boja, nechcú byť s ním samé doma. Naposledy vydržal nepiť 7 mesiacov. Znova sa opil dňa 19.6.2026, prišiel okolo 18.00 hod. opitý. Z minulých čias vedela, že ak odíde, znova pôjde do krčmy a príde ešte viac pod vplyvom alkoholu, a tak som mu v tom chcela zabrániť, preto mu vzala peňaženku, aby nemal pri sebe peniaze, na čo on v prítomnosti syna a tety reagoval veľmi vulgárne a násilne. Nadával, kopal do steny domu, do kvetináčov s tujami, rozkopal plastovú stoličku, potom vbehol do domu, vzal nôž, vrátil sa k bazénu a vyhrážal sa im s nožom v ruke. Veľmi sa ho báli, lebo nevedeli, čoho je s tým nožom schopný. Potom priskočil k bazénu, rozrezal ho a na to vybehol preč z domu. Keďže nemali odvahu zostať v dome a čakať čo ďalej urobí, o 18.26 hod. zavolala na OO PZ v Šali, odkiaľ prišla policajná hliadka. Povinného našli v neďalekom pohostinstve na terase popíjať alkohol a následne ho zaistili a predviedli na OO PZ v Šali. Následne podala na OO PZ v Šali oznámenie o vyhrážkach žalovaného, ktorá vec sa vedie pod č. ORPZ-SA-OPDP2-156/2026-P. Po jej oznámení policajti žalovaného vykázali zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. Následne ju kontaktovali z Intervenčného centra Slniečko z Nitry a ponúkli jej bezplatnú právnu a sociálnu pomoc pri spísaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V závere uviedla, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa úplne vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany povinného a že nie je potrebné, aby podala v určenej lehote žalobu na vec samu a z rovnakého dôvodu ani nenavrhovala súdu, aby jej túto povinnosť uložil.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila sobášny list, výpis z listu vlastníctva č. XX pre kat. úz. C. D. E., úradný záznam o zaistení osoby zo dňa 19.6.2026, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 19.6.2026, poučenie ohrozenej osoby, poučenie vykázanej osoby a potvrdenie OO PZ v Šali zo dňa 19.6.2026 o podaní oznámenia.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
7. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania,
strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: 1. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, 2. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 3. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), 4. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, 5. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), 6. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Preukázanie, resp. osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.
14. Tiež je potrebné zdôrazniť, že medzi potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán a výrokom nariadeného neodkladného opatrenia musí byť ipso facto bezprostredná súvislosť. Platí to najmä v prípade, keď sa navrhovateľ neodkladného opatrenia dožaduje, aby súd uložil povinnému povinnosť zdržať sa/zákaz určitých úkonov. Tento zákaz musí reagovať na obavy, o ktoré navrhovateľ svoj návrh opiera, a musí byť nevyhnutne spôsobilý ich rozptýliť úplne alebo aspoň v podstatnej miere, inak by sa neodkladné opatrenie míňalo účinkom. Je preto úlohou navrhovateľa, aby vysvetlil, aká obava súvisí s tým-ktorým zákazom/povinnosťou, ktorého uloženia sa domáha.
15. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. sa vzťahuje na výnimočné situácie väčšinou zjavného fyzického (alebo osvedčeného vážneho psychického) násilia zo strany niektorej spolužijúcej osoby. Podľa písm. e) možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. V takomto prípade je rozhodujúcim faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Na preukázanie (osvedčenie) existencie dôvodného podozrenia z násilia voči žalobcovi bývajú spoločne s návrhom predložené lekárske správy zachytávajúce fyzické následky útoku žalovaného, svedecké výpovede - čestné prehlásenia osvedčujúce útokový skutkový dej, rozhodnutia OO PZ o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, osvedčujúce posúdenie aktuálnej situácie nezávislým subjektom s vyhodnotením zavinenia, rozhodnutia OO PZ o začatí trestného stíhania žalovaného v konaní.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie vo všeobecnosti slúži na poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať, je potom i to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda iba vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
17. Podľa názoru súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
18. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tvrdeniami o nadmernom požívaní alkoholu zo strany povinného, s čím spája jeho agresívne a vulgárne správanie v spoločnej domácnosti. Uviedla, že povinný mal pod vplyvom alkoholu byť hlučný, vulgárny, poškodzovať zariadenie domu, mať záchvaty zlosti a agresivity a že sa ho ona i maloleté deti boja. Tieto tvrdenia však zostali formulované len vo všeobecnej rovine. Navrhovateľka neuviedla, kedy malo k jednotlivým incidentom dochádzať, aký bol ich konkrétny priebeh, intenzita ani frekvencia, a neoznačila žiadne ďalšie konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na dlhodobé alebo opakované násilné správanie povinného voči nej alebo maloletým deťom.
19. Jedinou konkrétne časovo vymedzenou udalosťou je incident zo dňa 19.6.2026. Ani z jeho opisu však podľa názoru súdu nevyplývajú dostatočné skutkové okolnosti osvedčujúce dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľke v intenzite odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka uviedla, že povinný jej vulgárne nadával, kopal do steny domu, poškodil kvetináče a plastovú stoličku, vzal nôž, následne rozrezal bazén a z domu odišiel. Hoci uviedla, že sa jej mal s nožom vyhrážať, nekonkretizovala obsah ani spôsob týchto vyhrážok, ani neuviedla skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezprostredné ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity alebo integrity maloletých detí. Zo samotného opisu skutku tak nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že boli osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Listinné dôkazy predložené navrhovateľkou, a to najmä potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, úradný záznam o zaistení osoby a potvrdenie o podaní oznámenia, osvedčujú, že v súvislosti s udalosťou zo dňa 19.6.2026 zasahovali príslušníci Policajného zboru a že povinný bol vykázaný zo spoločného obydlia na zákonom ustanovenú dobu. Samy osebe však neosvedčujú skutkové okolnosti rozhodujúce pre záver o splnení podmienok ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p..
21. Súd zároveň prihliadol aj na samotný obsah návrhu, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka sa domáha zákazu vstupu povinného do spoločného obydlia na dobu šiestich mesiacov s tým, že počas tejto doby má povinný nastúpiť na protialkoholické liečenie a po úspešnom absolvovaní liečby a abstinencii sa môže do spoločnej domácnosti vrátiť. Navrhovateľka sama uvádza, že cieľom navrhovaného opatrenia je poskytnúť povinnému „poslednú šancu na nápravu“ a až v prípade, ak liečbu nepodstúpi alebo opätovne zlyhá, bude situáciu riešiť rozvodom manželstva a vyporiadaním spoločného majetku.
22. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že návrh nesmeruje primárne k poskytnutiu bezodkladnej súdnej ochrany pred bezprostredne hroziacim zásahom do práv navrhovateľky, ale sleduje vytvorenie časového priestoru na zmenu správania povinného a jeho dobrovoľné absolvovanie protialkoholického liečenia. Takýto účel však nezodpovedá povahe neodkladného opatrenia, ktorého funkciou je poskytnutie okamžitej a dočasnej ochrany subjektívnym právam v prípade potreby ich bezodkladnej ochrany.
23. Keďže navrhovateľka neosvedčila existenciu takých skutkových okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov formou navrhovaného neodkladného opatrenia, ani dôvodné podozrenie z násilia v rozsahu predpokladanom ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.