Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Ek-2833-2024.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Subarea
63Ek/2833/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ELTLAKO – REVÍZIE VTZ s.r.o., so sídlom Červenej armády 353/1, Martin 036 01, IČO: 50 037 366, právne zast.: JUDr. Mgr. Marián Kušnir, advokát, so sídlom Robotnícka 1A, 036 01 Martin, IČO: 55 726 020, proti povinnému: MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny 267, 036 07 Lipovec, IČO: 36 424 056, právne zast.: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 12 384,40 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marián Kráľ, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 35 663 456, ktorý ju vedie pod sp. zn. 90EX 570/24, o náhrade trov exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z a s t a v u j e.
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.12.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12 384,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 148/2024 zo dňa 07.10.2024, v konaní s ustanoveným rozhodcom A. B. C., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2024 a vykonateľnosť dňa 20.10.2024 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených, vydal dňa 23.12.2024 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marián Kráľ, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 35 663 456, ktorý ju vedie pod sp. zn. 90EX 570/24. 3. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 22.01.2025. Následne dňa 11.09.2025 bolo do spisu doručené Upovedomenie o ukončení exekúcie XXXX XXX/XX zo dňa 09.09.2025. Súdny exekútor ukončil exekúciu podľa ustanovenia § 61o z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), z dôvodu že exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. Súčasťou tohto upovedomenia bolo aj konečné vyúčtovanie exekučného konania. 4. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a) exekučný titul bol zrušený, b) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, c) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, d) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 6. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 7. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 8. Podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. 9. Podľa § 61o ods. 3 Exekučného poriadku, upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí. 10. Súd v exekučnom konaní je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré predstavujú predpoklady, za naplnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť. K naplneniu týchto podmienok musí dôjsť nie len na strane súdu, ale aj strán sporu, resp. účastníkov konania. Exekučný súd skúma ich splnenie ex offo počas celého trvania exekučného konania. Ak bude v konaní absentovať niektorá z procesných podmienok je podstatné, či ide o nedostatok odstrániteľný alebo neodstrániteľný. V prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, súd musí konanie zastaviť v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Napriek skutočnosti, že CSP neobsahuje taxatívny výpočet procesných podmienok konania, je možné usúdiť, že procesné podmienky zahŕňajú aj určité vlastnosti na strane súdu ako aj účastníkov konania, ktoré musia byť splnené za účelom dosiahnutia cieľa toho- ktorého súdneho konania. 11. Pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa za procesnú podmienku konania považuje napríklad aj to či prebieha exekúcia, resp. exekučné konanie. V prípade, že by došlo k zastaveniu alebo ukončeniu exekúcie či exekučného konania ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu, je ďalšie rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bez právneho významu. Po preukázaní ukončenia exekučného konania zaniká povinnosť súdu rozhodnúť o podanom návrhu povinného, nakoľko už nie je splnená podmienka pre vedenie konania o návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia už bola ukončená. Momentom doručenia upovedomenia o ukončení exekúcie súdu, ktoré v danej exekučnej veci bolo doručené dňa 11.09.2025, nastal účinok v zmysle ustanovenia § 61o ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý ma za následok ukončenie exekučného konania ex offo. V danej exekučnej veci má súd za preukázané, že ukončením exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky vrátane trov exekúcie odpadol predmet exekúcie, a to aj vrátane konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené možno považovať za prekážku konania, pričom prítomnosť takejto prekážky v konaní je dôvodom na zastavenie konania o návrhu o zastavenie exekúcie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 301/2024 zo dňa 24.09.2024) 12. Súd má z obsahu podania súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, a preto došlo k ukončeniu exekúcie a exekučného konania podľa ustanovením § 61o Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného sa exekúcia ukončila doručením Upovedomenia o ukončení exekúcie súdu. Exekučný súd musí zohľadniť všetky skutočnosti týkajúce sa predmetného exekučného konania, a teda skutočnosť, že odpadol dôvod na rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie nakoľko došlo k ukončeniu exekúcie súdnym exekútorom podľa § 61o Exekučného poriadku, a preto súd konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavuje (výrok I.). 13. Podľa § 195 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 15. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu 17. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. 18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 19. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 20. Podľa § 199e prvej vety Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. 21. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 25. Podľa § 256 ods. 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. V návrhu zo dňa 17.01.2025 si povinný uplatnil nárok na náhradu trov konania spojených s podaným návrhom voči oprávnenému v rozsahu 100%. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného zo dňa 21.01.2025 uplatnil nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom povinného vo výške 158,41 EUR za 1 úkon právnej služby. K uplatneným nárokom účastníkov konania, súd uvádza nasledovné. 28. Čo do právnej úpravy trov a ich náhrady je Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis, ktorý vymedzuje aké výdavky za trovy možno považovať. Vymedzuje taxatívny výpočet, z ktorého jasne vyplýva čo možno považovať za účelne vynaložené náklady účastníkov konania či súdneho exekútora, pričom právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku sa použije podporne, ako právneho predpisu v postavení lex generalis. Exekučný poriadok má tak osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného, oprávneného a súdneho exekútora. Podľa ustanovenia § 199a Exekučného poriadku trovy oprávneného predstavujú výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. V rámci exekučného konania sa uplatňuje zásada civilného procesu, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Z uvedeného vyplýva povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania, ale platí pre každé konanie. V prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. 30. Z už citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného, respektíve oprávneného a povinného. Miera úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Z dikcie citovaného § 255 ods. 2 CSP ďalej vyplýva, že čiastočný úspech vo veci sa môže v rozhodnutí o trovách konania prejaviť dvoma spôsobmi, a to tak, že súd (i) náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo (ii) náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán. Avšak v prípade, že zastavenie konania alebo trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli zaviní niektorá zo strán, súd musí podľa § 256 priznať náhradu trov konania protistrane. 31. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu povinného bolo zastavené z dôvodu ukončenia exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku, čim odpadol predmet exekučného konania, súd musel uplatnené nároky účastníkov na náhradu trov konania posúdiť podľa procesného zavinenia na zastavení tohto konania. 32. Pre posúdenie dôvodnosti uplatnených nárokov na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie je kľúčové, že súd v dôsledku zákonného ukončenia exekúcie už nemôže vykonať vecný (meritórny) prieskum argumentov uvedených v návrhu povinného, ani vyjadrení oprávneného. Súd konštatuje, že k zániku predmetu konania došlo nezávisle od procesných postojov strán v tomto konkrétnom exekučnom konaní, a preto nemožno konštatovať jednostranné procesné zavinenie ani na strane povinného, ani na strane oprávneného. Povinný síce inicioval konanie o svojom návrhu na zastavenie exekúcie, avšak k zastaveniu konania došlo ukončenie exekúcie a odpadnutie dôvodu, ergo nebolo vyvolané návrhom povinného, v dôsledku čoho nemožno procesné zavinenie pripísať povinnému a obdobne ani oprávnenému, ktorý svojím vyjadrením rovnako nezavinil zastavenie konania, ergo miera procesného zavinenia strán na zastavení konania je neutrálna, resp. absentuje u oboch účastníkov. 33. Na základe uvedeného súd zastáva názor, že keďže nedošlo k meritórnemu prejednaniu podaní povinného z dôvodu ukončenia exekúcie súd konštatoval, že ani jedného z účastníkov konania by nebolo možné považovať za úspešného, resp. neúspešného. Vzhľadom na to, že žiadnej zo strán nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania spojených s návrhoch na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.