Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-43-2026.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/43/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a sudkýň JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23.04.2026, sp. zn. 7Nt/16/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 2. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a/ zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/52/2025 zo dňa 21.06.2025 v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 21.05.2025 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 22.09.2025 v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a to preradením do ústavu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu podal odsúdený z dôvodu, že chce byť bližšie k rodine, mal kladné zápisy v práci. Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí a vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že odsúdený splnil dňom (dátum uvedený nebol, mal byť uvedený dátum 16.0.12026) formálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu – vykonal jednu tretinu trestu, avšak nesplnil materiálnu podmienku, pretože nie je možné konštatovať, že by plnil program zaobchádzania na požadovanej úrovni. Poukázal na to, že pre vyhovenie návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu trestu odňatia slobody do ústavu s nižším stupňom stráženia je najskôr potrebné dôsledne zhodnotiť jeho pobyt vo výkone trestu. Poukázal na hodnotenie odsúdeného ústavom na výkon trestu z ktorého nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o významnejšej aktivite odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania. Súd I. stupňa poukázal najmä na závery hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu, podľa ktorého program zaobchádzania plní iba čiastočne, jeho postoj k spáchanej činnosti možno zhodnotiť len ako čiastočne kritický, správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, nedostatky sa u odsúdeného vyskytli už počas výkonu trestu v ÚVTOS Leopoldov v súvislosti s dodržiavaním ustanovení ústavného poriadku a po premiestnení do ÚVTOS Želiezovce bol v jednom prípade účastníkom fyzického konfliktu so spoluodsúdeným, pričom do resocializačného alebo výchovnovzdelávacieho programu nebol zaradený a nie je členom žiadneho záujmového krúžku a nebola mu udelená ani disciplinárna odmena.
Konštatoval preto, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a naďalej je potrebné na odsúdeného pôsobiť prísnejšími výchovnými prostriedkami v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu, podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený v ktorej uviedol, že zamietnutie bolo nedôvodné, nakoľko jeho správanie je na požadovanej úrovni, pokyny a príkazy príslušníkov zboru ZVJS plní a do aktivít sa zapája v rámci možností, nakoľko je pracovne zaradený. Dodal, že o jeho polepšení svedčí aj to, že bol v diferenciačnej skupine B a momentálne je v diferenciačnej skupine A, čo znamená voľný pohyb.
Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o výkone trestu) ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest. Podľa § 9 ods. 4 písm. a/ zákona o výkone trestu, o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 9 ods. 5 zákona o výkone trestu odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov, po plynutí troch mesiacov.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o výkone trestu program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí formou videokonferencie a po výsluchu odsúdeného rozhodol zákonne a správne, keď návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zamietol ako nedôvodný. Zároveň konštatuje, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody a to od 30.06.2025, na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.06.2025 sp. zn. 0T/52/2025, ktorým bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov (do trestu mu bola započítaná doba zadržania od 18.06.2025 do 21.06.2025). Predpokladaný koniec tohto trestu má odsúdený 27.06.2026, kedy zároveň nastúpi trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.05.2025 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 22.09.2025.
Súd I. stupňa oprel svoje rozhodnutie hlavne o hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Želiezovce z ktorého vyplýva, že odsúdený do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil sám 30.06.2025 (do ÚVTOS Leopoldov) a jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, nedostatky sa vyskytli v súvislosti s dodržiavaním ustanovení ústavného poriadku (neustlané lôžko, pri vstupe príslušníka zboru do izby sa nepostavil a na výzvu príslušníka zboru sa nepredstavil), disciplinárna odmena mu udelené nebola a nebol mu uložený ani disciplinárny trest. Do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený dňa 05.08.2025 a v rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený do diferenciačnej skupiny B, pričom program zaobchádzania plní čiastočne. V oblasti vzdelávania je program zaobchádzania zameraný na zapájanie odsúdeného do aktivít pedagogického pôsobenia formou individuálnych pohovorov, prednášok a besied zameraných na protialkoholickú osvetu, do uvedených aktivít sa zapája, aktuálne je členom celoústavnej špeciálnopedagogickej diskusnej skupiny. Pedagogicky je taktiež vedený k osvojeniu si kritického postoja k spáchanej trestnej
činnosti, prijatiu zodpovednosti za spáchaný trestný čin, dodržiavaniu ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, avšak jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti možno zhodnotiť ako čiastočne kritický. Ďalej z hodnotenia vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, v jednom prípade bol účastníkom fyzického konfliktu so spoluodsúdeným a po intervencii zo strany väzenského personálu došlo k náprave a ďalšie nedostatky už neboli zaznamenané, aktuálne je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plní, voľný čas trávi oddychom na izbe, sledovaním televíznych programov, počúvaním rozhlasového vysielania a hraním spoločenských hier, o kultúrno-osvetového aktivity prejavuje záujem. Do resocializačného alebo výchovno-vzdelávacieho programu v hodnotenom období zaradený nebol. V minulosti bol pracovne zaradený na nestráženom pracovisku s dohľadom poľnohospodárskeho charakteru C. X, jeho pracovná morálka bola na požadovanej úrovni, avšak z dôvodu fyzického konfliktu so spoluodsúdeným na uvedenom pracovisku bol preradený na obdobné pracovisko C., v pracovnej morálke nedostatky doposiaľ zaznamenané neboli, pracovné povinnosti si plní k celkovej spokojnosti. V závere hodnotenia je uvedené, že disciplinárna odmena mu udelená nebola, disciplinárne tresty evidované nemá a preradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, riaditeľ ÚVTOS neodporúča. Z odpisu registra trestov GP SR vyplýva, že odsúdený v ňom má 5 záznamov, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený (OS Bratislava 2, sp. zn. 4T/97/2018). Ďalšie odsúdenie bolo na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 0T/184/2019 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (trest vykonal 29.11.2019), ako i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky, z ktorého trestu bolo podmienečne upustené 12.05.2022 so skúšobnou dobou do 13.05.2024, avšak odsúdenému bol zvyšok trestu zákazu činnosti v trvaní 19 mesiacov a 18 dní nariadený 07.11.2023. Ďalším odsúdením Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/12/2023 trestným rozkazom zo dňa 24.01.2023 bol odsúdenému opakovane pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia (trest vykonal 21.05.203) a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 6 rokov. Pre zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. bol odsúdený uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.05.2025 sp. zn 8T/21/2025 a bol mu uložený trest odňatia slobody podmienečne na 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, do 06.06.2027, avšak už dňa 26.09.2025 mu bol trest nariadený v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Posledné odsúdenie je pre odsúdenie, ktorého trest si aktuálne odsúdený vykonáva, t. j. Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/52/2025 zo dňa 21.06.2025 a opätovne pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne 1 rok v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako i zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na doživotie.
Nadriadený súd zdôrazňuje, že spôsob výkonu trestu z pohľadu prísnosti jeho režimu primárne stanovuje Trestný zákon v ustanovení § 48. Pri posudzovaní možnosti zmeny spôsobu výkonu trestu, resp. preradenia odsúdeného do ústavu s menej prísnym stupňom stráženia, musí súd skúmať jednak splnenie formálnej podmienky zakotvenej v § 9 ods. 4 zák. č. 475/2005 Z. z., v tomto prípade, či odsúdený v zmysle ustanovenia podľa písmena a/ vykonal jednu tretinu trestu, keďže bol zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a následne splnenie materiálnej podmienky, ktorá vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. a to, či odsúdený plní program zaobchádzania. Z citovaných zákonných ustanovení preto vyplýva, že pre vyhovenie návrhu odsúdeného o preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, musia byť súčasne splnené všetky formálne i materiálne podmienky.
Odsúdený formálnu podmienku splnil dňa 16.01.2026 a čo sa týka materiálnej podmienky, tu súd I. stupňa svoje rozhodnutie správne oprel o závery hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce z ktorého vyplýva, že program zaobchádzania plní čiastočne, postoj k spáchanej trestnej činnosti možno zhodnotiť ako čiastočne kritický, do resocializačného alebo výchovno-vzdelávacieho programu v hodnotenom období zaradený nebol, pracovne je zaradený, svoje pracovné povinnosti si plní k celkovej spokojnosti, disciplinárna odmena mu udelená nebola, disciplinárne tresty evidované nemá, avšak preradenie odsúdeného neodporúčal. Čiže zo záverov hodnotenia nevyplýva jednoznačne priaznivý vývoj resocializačného procesu odsúdeného. Možno preto konštatovať, že aj vzhľadom na doterajšie odsúdenia (5-krát, z toho 3-krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a 1-krát v prípade uloženia podmienečného trestu mu aj tento
bol premenený ešte v priebehu skúšobnej doby na nepodmienečný trest), odsúdený doposiaľ svojou osobnou aktivitou nepreukázal negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti, ani snahu o polepšenie sa v budúcnosti, i s poukazom na posledné odsúdenie, kde mu bol popri nepodmienečnom treste uložený i zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na doživotie.
Zároveň je potrebné poukázať na to, že podľa účelu inštitútu preradenia do ústavu s nižším stupňom stráženia, nejde o nárokové rozhodnutie založené výlučne na formálnom plnení povinností odsúdeného počas výkonu trestu, ale o výsledok komplexného hodnotenia jeho osoby, správania, plnenia programu zaobchádzania, postoja k trestnej činnosti a prognózy ďalšieho vedenia riadneho života.
K námietkam odsúdeného nadriadený súd uvádza, že hoci aktuálne správanie odsúdeného je hodnotené ako zodpovedajúce požadovanej úrovni a odsúdený plní pokyny príslušníkov, tieto okolnosti samy osebe neodôvodňujú záver o splnení podmienok na preradenie. ÚVTOS dôvodne poukázal na to, že správanie odsúdeného nebolo počas celého doterajšieho výkonu trestu bezproblémové a nedostatky boli zaznamenané už v predchádzajúcom ústave, po nastúpení do výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a to v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku. Nejde teda o dlhodobo stabilizované a bezvýhradné plnenie povinností. Rovnako nemožno prehliadnuť okolnosti pracovného zaradenia odsúdeného. Skutočnosť, že je pracovne zaradený, je síce pozitívnym faktorom, avšak jeho preradenie z pracoviska v dôsledku konfliktu so spoluodsúdeným svedčí o tom, že adaptácia na výkon trestu a schopnosť zvládať záťažové situácie nie sú bez výhrad. Za významnú nadriadený súd považuje aj skutočnosť, že postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti bol hodnotený len ako čiastočne kritický a program zaobchádzania plní len čiastočne. Práve vnútorné prijatie zodpovednosti za protiprávne konanie a aktívne plnenie resocializačných cieľov patria medzi podstatné kritériá pri rozhodovaní o zmene stupňa stráženia. Formálne dodržiavanie režimových povinností bez dostatočného hodnotového posunu nemožno automaticky považovať za dôvod na preradenie. Nadriadený súd neprisvedčil ani argumentu odsúdeného o preradení z diferenciačnej skupiny B do diferenciačnej skupiny A, keďže diferenciačné zaradenie predstavuje vnútorný režimový nástroj organizácie výkonu trestu a samo osebe nepreukazuje splnenie zákonných podmienok na preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia.
Súd I. stupňa správne prihliadol aj na osobu odsúdeného v širších súvislostiach, najmä na jeho trestnú minulosť. Odsúdený bol doposiaľ viacnásobne súdne trestaný, opakovane mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom ani predchádzajúce miernejšie trestnoprávne opatrenia neplnili svoj preventívny účel – podmienečné odsúdenie bolo premenené na nepodmienečný trest a v minulosti bol nariadený aj zvyšok trestu zákazu činnosti. Táto skutočnosť oslabuje záver o dostatočnej resocializačnej prognóze.
Významnú skutočnosť zohráva aj to, že po skončení aktuálne vykonávaného trestu má odsúdený bezprostredne nastúpiť na výkon ďalšieho nepodmienečného trestu, čo rovnako neumožňuje urobiť záver o potrebe zmeny stupňa stráženia v aktuálnej fáze výkonu trestu. Nadriadený súd neznižuje význam pozitívnych prejavov odsúdeného, avšak tieto zatiaľ neprevažujú nad okolnosťami svedčiacimi o tom, že účel preradenia ešte nebol dosiahnutý a zároveň, riadne správanie vo výkone trestu je očakávaným štandardom, nie automatickým dôvodom na preradenie.
Za daného stavu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa nepochybil, keď návrhu odsúdeného nevyhovel. Jeho rozhodnutie vychádzalo z úplne zisteného skutkového stavu, zohľadňuje všetky rozhodné okolnosti a nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené, ani arbitrárne. Preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.