Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-150-2026.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Subarea
5Ek/150/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 35724803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53255739, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. - C., o vymoženie 5.998,87 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu v časti vymáhania istiny vo výške 100,- Eur a úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.998,87 Eur od 13.01.2026 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
III. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 144,18 Eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.01.2026 domáhal od povinnej vymoženia 5.998,87 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Up/606/2025 zo dňa 15.10.2025.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 26.01.2026 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce.
3. Povinná podala v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že exekučný titul - platobný rozkaz bol vydaný v základnom konaní vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom a má za to, že súd v základnom konaní a neskôr ani exekučný súd neskúmali existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a dodržanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa vrátane zákona č. 129/2010 Z.z.. Platobný rozkaz podľa nej nebol podrobený ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a iných skutočností, pričom súd v základnom konaní priznal fixný úrok v sume 1.490,- Eur, avšak nie je zrejmé, za aké obdobie bol priznaný, jeho výpočet a zdôvodnenie. Pôvodný veriteľ si nesplnil riadne povinnosti preverovať bonitu spotrebiteľa s poukazom na ustanovenie § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dodržanie týchto povinností následne nebolo predmetom prieskumnej činnosti zo strany súdu rozhodujúceho v upomínacom konaní a následne exekučného súdu, pričom sa jedná o skutočnosť, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok. Okrem toho namieta aj samotnú výšku vymáhanej sumy, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti platobného
rozkazu uhradila oprávnenému 4 splátky po 50,- Eur, pričom tieto neboli v konaní zohľadnené. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd exekúciu zastavil.
4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz a akékoľvek prostriedky obrany mohla povinná uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Taktiež poukázal na to, že vzhľadom na výšku pohľadávky nebolo možné uzatvoriť dohodu o splátkach po 50,- Eur mesačne, o čom bola povinná telefonicky oboznámená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Platby povinného zo dňa 19.11.2025 v sume 50,- Eur a 12.12.2025 v sume 50,- Eur boli zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie a platby zo dňa 15.01.2026 v sume 50,- Eur a 22.01.2026 v sume 50,- Eur boli nahlásené súdnemu exekútorovi. Povinná tak neuviedla žiadnu skutočnosť a nepredložila žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Oprávnený si zároveň voči povinnej uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vypracovanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
11. Súd preskúmal návrh povinnej spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodný. Exekučným titulom bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému istinu vo výške 6.098,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z uvedenej sumy od 28.12.2024 do zaplatenia, vyčísleným úrokom vo výške 1.490,38 Eur a trovami základného konania vo výške 1.015,15 Eur.
12. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného uviedla, že uhradila oprávnenému dňa 14.11.2025 sumu 50,- Eur, dňa 10.12.2025 sumu 50,- Eur, dňa 12.01.2026 sumu 50,- Eur a dňa 23.01.2026 sumu 50,- Eur, čo preukázala pripojenými poštovými poukážkami. Súd po porovnaní predložených dôkazov a návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil iba úhrady povinnej zo dňa 14.11.2025 a 10.12.2025 v celkovej výške 100,- Eur, ktoré započítal na vymáhanú istinu ako aj úrok z omeškania. Z uvedeného tak vyplýva, že oprávnený nezapočítal na vymáhaný nárok aj ďalšie úhrady povinnej zo dňa 12.01.2026 a 23.01.2026 v celkovej výške 100,- Eur, ku ktorým došlo ešte pred začatím exekúcie (doručením poverenia súdnemu exekútorovi). V tomto prípade teda nepostačuje, že oprávnený o týchto platbách informoval dodatočne súdneho exekútora, nakoľko k ním došlo pred začatím exekúcie a teda bol daný dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
13. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie čiastočne vyhovel a exekúciu v časti vymáhania istiny v sume 100,- Eur ako aj v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.998,87 Eur od 13.01.2026 do zaplatenia zastavil. Oprávnený si následne môže zvyšnú časť úrokov vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.948,87 Eur od 13.01.2026 do 23.01.2026 a zo sumy 5.898,87 Eur od 24.01.2026 do zaplatenia uplatniť prostredníctvom nového návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Súd však ďalej ako nedôvodné vyhodnotil námietky povinnej o tom, že exekučný titul – platobný rozkaz, bol vydaný v skrátenom konaní vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom a preto nebol podľa jej názoru vykonaný prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, konkrétne to, či pôvodný oprávnený (veriteľ) pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa, a to z dôvodu, že pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle tohto ustanovenia nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul je teda limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní. Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktorá má vplyv na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Exekučnému súdu tak nie je ani rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv na vymáhaný nárok, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých zložiek nároku a pod.).
15. Z uvedeného tak vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať len tie zmluvné podmienky, ktoré majú priamy vplyv na vymáhaný nárok, avšak otázku skúmania bonity dlžníka veriteľom nemožno v
žiadnom prípade subsumovať pod pojem „neprijateľné zmluvné podmienky“, ale ide len o okolnosti dodržania či nedodržania zmluvných a zákonných ustanovení, pričom tieto otázky nespadajú do pôsobnosti exekučného súdu, ktorého právomoc je oklieštená už spomenutým ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Povinná mala po doručení platobného rozkazu možnosť tieto námietky uplatniť prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, čo však neurobila a v konaní zostala pasívna, čím stratila možnosť akokoľvek spochybňovať existenciu vymáhaného nároku do budúcna. Povinná nekonala v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou a preto je následne povinná znášať následky, ktoré jej z takéhoto správania vyplynuli. Uvedené závery možno vyvodiť aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. uznesenia sp. zn. I. ÚS 369/2024-46 zo dňa 27.08.2024, podľa ktorého: „Riadne skúmanie bonity klienta s následkom posúdenia platnosti zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky na oprávneného rovnako pojmovo presahuje povinnosť skúmať existenciu súvislosti medzi vymáhaným nárokom a existenciou neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na závery uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2024: „Sťažovateľ požadoval prieskum splnenia ďalších povinností pôvodného veriteľa, ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však zistené neboli. Tento záver je plne aplikovateľný aj na argumentáciu sťažovateľky, pričom na jeho podporu možno vysloviť, že ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 455/2024-46 zo dňa 21.08.2024 a náleze sp. zn. IV. ÚS 371/2024-32 zo dňa 22.10.2024. Navyše ako to vyplýva zo spisového materiálu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, právny predchodca oprávneného skúmal aj bonitu povinnej a teda jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde a nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom.
16. Exekučný súd tak v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vykonal ex offo prieskum Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozsahu určenom v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a nezistil existenciu žiadneho zmluvného ustanovenia, ktoré by obsahovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku priamo ovplyvňujúcu vymáhaný nárok. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme a disponuje podstatnými náležitosťami podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dojednané úroky vo výške 11,90 % ako aj výška RPMN vo výške 11,90 % nijako nevybočujú z bežného rámca pre uzatváranie obdobných zmlúv. Podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala. Oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len neuhradenú splatnú istinu poskytnutého úveru a k nemu prislúchajúci zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny. Taktiež návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uplatnený nárok na náhradu trov základného konania. Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných podmienok (napr. zmluvné pokuty, poplatky za upomienky či iné) neboli oprávneným v základnom súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok a súd tak dospel k záveru, že zo strany pôvodného či súčasného oprávneného nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi či dobrými mravmi. 17. Vzhľadom na uvedené preto súd vo zvyšnej časti návrh povinnej zamietol.
18. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
20. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Súd v zmysle citovaného ust. § 255 ods. 2 CSP vychádzal pri rozhodovaní o trovách oprávneného z pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.998,87 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech oprávneného predstavuje tá časť, v ktorej súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, t.j. v časti sumy vo výške 5.898,87 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 98,33 %. Úspech povinnej predstavuje tá časť, v ktorej súd jej návrhu vyhovel a exekúciu zastavil, t.j. v časti istiny vo výške 100,- Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 1,67 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 96,66 % (98,33 % - 1,67 %). Vzhľadom na uvedené preto súd oprávnenému priznal náhradu trov konania v celkovej výške 144,18 Eur, čo činí 96,66 % zo sumy 149,16 Eur za jeden polovičný úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH. Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe dodatku k povereniu pre súdneho exekútora. O trovách povinnej súd nerozhodoval, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.