Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/10/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rudolfa Botta a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej spoločnosti CHROBÁK.SK s. r. o., IČO: 52043657, so sídlom Černyševského 10, Bratislava, pre prečin skrátenie dane a poistného podľa , s poukazom na , , Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 25.11.2025, č. k. -765, na verejnom zasadnutí konanom 02.07.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 1825.11.2025, č. k. -765, uznal obžalovaného A. A. a obžalovanú právnickú osobu CHROBÁK.SK s. r. o., IČO: 52043657, so sídlom Černyševského 10, Bratislava (ďalej len právnická osoba) za vinných zo spáchania prečinu skrátenie dane a poistného podľa , na tom skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

2. Okresný súd za to obžalovaného A. A. odsúdil podľa , s použitím a , trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa , , mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, prokuristu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a člena dozornej rady vo výmere 6 (šesť) rokov.

3. Okresný súd za danú trestnú činnosť uložil predmetnej právnickej osobe, podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb na peňažný trest vo výške 5 000 (päťtisíc) Eur. Podľa poškodeného Slovenská republika, zastúpená Daňovým úradom Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný A. A. a opatrovník právnickej osoby vzdali práva na podanie odvolania. Prokurátor si ponechal lehotu. V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor odvolanie proti výroku o treste v neprospech právnickej osoby, a proti výroku o náhrade škody.

4.1. Následne prokurátor odôvodnil zahlásené odvolanie podaním doručeným okresnému súdu 08.01.2026, v ktorom uviedol, že obžalovaná právnická osoba bola uznaná vinnou z úmyselného prečinu skrátenia dane a poistného podľa , , teda z trestného

činu spáchaného vo väčšom rozsahu, ktorým došlo k priamemu zásahu do majetkových záujmov štátu. Napriek povahe a závažnosti trestného činu okresný súd uložil obžalovanej právnickej osobe výlučne peňažný trest vo výške 5 000,- Eur, bez uloženia ďalších zákonom predpokladaných trestov, čím porušil hmotnoprávne ustanovenia o trestnej zodpovednosti právnických osôb Takýto postup je logicky aj právne absurdný. Ide o vnútorný rozpor v úvahách súdu prvého stupňa, ktorý na jednej strane explicitne konštatuje nemajetnosť obžalovanej právnickej osoby, absenciu reálnej podnikateľskej činnosti a faktickú nefunkčnosť jej štatutárnych orgánov, no na druhej strane jej napriek tomu ukladá peňažný trest ako jediný druh trestu. Takýto postup je logicky aj právne absurdný. Peňažný trest je zo svojej podstaty sankciou, ktorej zmyslom je majetkový zásah do sféry páchateľa. Ak však súd sám vychádza z toho, že právnická osoba nedisponuje žiadnym majetkom, ani nevykonáva žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť' a ani nemá vytvorené predpoklady na nadobúdanie príjmov, potom uloženie peňažného trestu nemôže viest' k reálnemu postihu páchateľa, ale len k formálnemu výroku bez faktického dopadu. Pri takto uloženom treste absentuje akákoľvek represívna a preventívna funkcia. Absurdnosť' tohto záveru sa ešte Viac zvýrazňuje v kontraste s argumentáciou súdu, podľa ktorej by uloženie trestu zákazu činnosti bolo neúčelné, pretože by obžalovanú právnickú osobu obmedzovalo v jej potenciálnych zárobkových možnostiach. Tento argument je vnútorne rozporný, keďže okresný súd zároveň tvrdí, že obžalovaná právnická osoba žiadne reálne zárobkové možnosti nemá.

4.2. Prokurátor ďalej uviedol, že daný postup okresného súdu je v rozpore so systémom trestania právnických osôb ako ho koncipuje , a popiera samotný zmysel osobitnej trestnej zodpovednosti právnických osôb. Podľa je súd pri ukladaní trestu právnickej osobe povinný prihliadať' na celý komplex kritérií, a to nielen na jej majetkové pomery, ale predovšetkým na povahu a závažnosť' trestného činu, spôsob jeho spáchania, následky trestného činu, mieru zavinenia právnickej osoby a potrebu zabrániť' ďalšej trestnej činnosti. V posudzovanom prípade ide o úmyselnú daňovú trestnú činnosť, pri ktorej bola právnická osoba účelovo použitá ako nástroj trestného činu, a to prostredníctvom fiktívnych zdaniteľných plnení a neoprávneného uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty. Takýto spôsob spáchania trestného činu má vysoký stupeň sofistikovanosti, je typickým prejavom ekonomickej kriminality a zasahuje do základných fiškálnych záujmov štátu. Za tejto situácie nie je prípustné, aby okresný súd reagoval len jedným druhom trestu, navyše trestom, ktorý je pri deklarovanej nemajetnosti právnickej osoby prakticky nevymožiteľný a sankčne neúčinný. Ak by bol peňažný trest jediným uloženým trestom, trestná represia by sa redukovala na formálny zápis v registri bez reálneho dosahu, čo by popieralo účel trestania právnických osôb. Naopak, kombinácia viacerých druhov trestov je v danom prípade nevyhnutná, pričom každý z nich plní odlišnú, ale navzájom sa dopĺňajúcu funkciu. Peňažný trest je nevyhnutný ako základný majetkový postih, ktorý vyjadruje ekonomický rozmer trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Aj v prípade zhoršených majetkových pomerov má tento trest význam ako vyjadrenie spoločenského odsúdenia a ako podklad pre následné vymáhanie, pričom jeho uloženie samo osebe nemôže byt' dôvodom na rezignáciu na ďalšie sankcie. Prokurátor ďalej uviedol, že trest zákazu činnosti je v danom prípade kľúčový. Právnická osoba bola použitá na páchanie trestnej činnosti práve v rámci svojich podnikateľských oprávnení, a preto je nevyhnutné dočasne jej znemožniť' vykonávať' tie predmety podnikania, prostredníctvom ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Uložením tohto trestu sa zabráni opakovaniu obdobného konania a zároveň sa naplní preventívna funkcia trestania. Argument, že zákaz činnosti by bránil právnickej osobe v úhrade škody, neobstojí, keďže súd sám konštatuje, že obžalovaná právnická osoba žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť' nevykonáva. Ďalej trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku je v prípade daňovej a ekonomickej kriminality osobitne významný. Ide o sankciu, ktorej cieľom je reputačný rozmer trestnej zodpovednosti právnických osôb a plní zásadnú funkciu generálnej prevencie. V situácii, keď je právnická osoba využitá ako nástroj trestnej činnosti a následne „tzv. prepísaná na bieleho koňa”, je práve tento trest jedným z mála efektívnych prostriedkov, ktorými možno vyslať' jasný signál o neprípustnosti takéhoto konania. Práve uložením všetkých troch druhov trestov sa dosiahne účinná represia voči konkrétnej právnickej osobe, reálna ochrana finančných záujmov štátu, a najmi generálna prevencia vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom, ktoré by inak mohli považovať' využívanie „schránkových” spoločností na daňové podvody za nízkorizikové.

4.3. K náhrade škody prokurátor uviedol, že okresný súd odkázal poškodeného Daňový úrad Bratislava na civilný proces, bez uloženia povinnosti obžalovanému na náhradu škody odkázal, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil administratívnoprávnou povahou daňových nárokov. Takýto právny záver je v priamom rozpore s , podľa ktorého sa za škodu na účely Trestného

zákona považuje aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, ako aj neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty. Rozhodovanie o náhrade škody v trestnom konaní má odlišný právny základ, účel aj funkciu než rozhodovanie správneho orgánu v daňovom konaní. Zatiaľ čo správny orgán rozhoduje o existencii, Výške a splatnosti daňovej povinnosti v rámci verejnoprávneho vzťahu, trestný súd rozhoduje o zodpovednosti páchateľa za následok jeho protiprávneho konania, a to v rámci uplatnenia represívnej funkcie trestného práva. Tento rozdiel je výslovne reflektovaný aj v hmotnom trestnom práve, keď jednoznačne stanovuje, že škodou sa na účely rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, ako aj neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty. Zákonodarca týmto ustanovením explicitne kvalifikoval daňový výpadok spôsobený trestným činom ako škodu v trestnoprávnom zmysle, a to bez ohľadu na osobitnú administratívnoprávnu úpravu správy daní. Okresný súd mal preto obžalovaným uložiť' povinnosť nahradiť poškodenému Daňovému úradu Bratislava škodu vo Výške 24 558,- Eur, a len vo zvyšku uplatneného nároku postupovať podľa a poškodeného odkázať' na civilný proces.

4.4. S poukazom na vyššie uvedené dôvody prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) ako odvolací súd s poukazom na , napadnutý rozsudok zrušil a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby odvolací súd podľa sám vo veci rozhodol.

5. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril poškodený Ďaňový úrad Bratislava, ktorý uviedol, že sa s odvolaním prokurátora v plnom rozsahu stotožňuje a v odôvodnení odvolania v časti týkajúcej sa výroku o náhrade škody prokurátor uviedol, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas podľa , pričom boli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o tomto nároku priamo v trestnom konaní. Záver okresného súdu, ktorým bol poškodený odkázaný na civilné konanie, považuje za rozporný s .

6. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj právny zástupca obžalovaného A. A., prostredníctvom obhajcu JUDr. Romana Hriadela, ktorý uviedol, že aj pri zohľadnení skutočnosti, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody včas v prípravnom konaní a už po účinnosti novely , nemožno považovať záver prvostupňového súdu o odkázaní poškodeného mimo trestného konania za nesprávny ani nezákonný. Je nesporné, že novelizované znenie výslovne kvalifikuje skrátenú, neodvedenú alebo nezaplatenú daň, poistné, ako aj neoprávnene vrátenú daň z pridanej hodnoty ako „škodu” na účely . Táto úprava má však primárne význam hmotnoprávny, teda pre posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu a pre určenie následku trestného činu v rovine trestnoprávnej zodpovednosti. Sama osebe však ešte nerieši procesnú otázku, či ide o nárok, ktorý je možné a prípustné rozhodovať adhéznom konaní podľa a nasl. . Obhajca uviedol, že definícia škody v hmotnom trestnom práve totiž sama osebe nevytvára procesnú právomoc trestného súdu rozhodovať o akomkoľvek nároku, ktorý je ako škoda kvalifikovaný. Inak by sa trestný súd stal univerzálnym orgánom rozhodujúcim o všetkých majetkových vzťahoch, ktoré sú sekundárne dotknuté trestným činom, čo zjavne nie je ani účelom, ani obsahom trestného konania. Práve táto procesná a kompetenčná rovina bola predmetom zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 39-60/2017, podľa ktorého majetkové nároky štátu vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní majú administratívnoprávnu povahu, o ich existencii a výške rozhoduje príslušný správny orgán v konaní podľa Daňového poriadku a tieto rozhodnutia podliehajú prieskumu správneho súdu. Zároveň bolo výslovne konštatované, že nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov v civilnom konaní, a teda nejde ani o typický adhézny nárok, o ktorom by trestný súd mal rozhodovať v odsudzujúcom rozsudku. Novela 5 124 ods. 4 na tomto systémovom rozhraní nič výslovne nemení. Zákonodarca síce rozšíril pojem škody na účely trestného práva, avšak nevyslovil, že tým zároveň ruší administratívnoprávnu povahu daňových nárokov štátu ani že tým zakladá právomoc trestného súdu rozhodovať o týchto nárokoch v adhéznom konaní. Ak by mal byť doterajší kompetenčný model prekonaný, muselo by to byť zo zákona zrejmé jednoznačne a výslovne. Takýto záver však z textu novely nevyplýva. Pokiaľ by zákonodarca sledoval zámer prelomiť doterajší kompetenčný model, urobil by tak explicitne, a nie nepriamo prostredníctvom definície pojmu škoda v hmotnom práve. Odvolacia argumentácia prokurátora je preto založená na neodôvodnenom domýšľaní zákonodarnej vôle. Aj pri včasnom a riadnom uplatnení nároku poškodeným teda zostáva otvorená a rozhodujúca otázka, či ide o nárok, ktorý je svojou povahou spôsobilý byť predmetom adhézneho rozhodovania. Prvostupňový súd v tomto smere správne

vychádzal z toho, že by v prípade priznania náhrady škody musel fakticky rozhodovať o daňovom nároku štátu, ktorý je výsledkom aplikácie daňových predpisov, vrátane posudzovania správnosti daňového základu, odpočtov, splatnosti a prípadných korekcií. Takýto postup by viedol k neprípustnému prelínaniu daňového a trestného rozhodovania a k faktickému suplovaniu činnosti správcu dane zo strany trestného súdu. Z uvedených dôvodov je možné uzavrieť, že hoci novela posilnila hmotnoprávnu argumentáciu prokuratúry v tom smere, že daňová ujma je škodou v trestnoprávnom zmysle, neodstránila systémové a kompetenčné prekážky rozhodovania o daňových nárokoch štátu v adhéznom konaní. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď poškodeného odkázal s nárokom na iné konanie, keďže len v tomto rámci je možné o daňových majetkových nárokoch štátu rozhodovať spôsobom zodpovedajúcim ich právnej povahe. Prvostupňový súd preto postupoval v súlade so zákonom, so zjednocujúcou judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj so zásadou zákonnosti. Odvolacia argumentácia prokurátora tak v podstate smeruje k tomu, aby odvolací súd prelomil doterajší jednotný výklad Najvyššieho súdu SR založený na stanovisku Tpj 39-60/2017 bez toho, aby na to existoval jednoznačný zákonný podklad. Takýto postup by však znamenal významný zásah do systémového rozhrania medzi správnym a trestným právom a nebol by opretý o dostatočne jasnú a výslovnú vôľu zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v časti smerujúcej proti výroku o náhrade škody zamietol a postup prvostupňového súdu, ktorým poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody mimo trestného konania, ako vecne správny potvrdil.

7. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora dňa 27.01.2026.

8. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 02.07.2026, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, opatrovník obžalovanej právnickej osoby A. B. C. sa ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, taktiež poškodený Daňový úrad Bratislava sa ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor sa pridržal v plnom rozsahu podaného odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a žiadal, aby mu krajský súd vyhovel.

9. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

10. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods.

1 krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o treste a o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo

11. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste a výroku o náhrade škody, v tomto smere žiadne námietky prokurátor nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto napadnutých výrokov vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

K trestu všeobecne

12. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

13. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

14. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov a taktiež aj právnických osôb. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

15. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

16. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

17. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

K výroku o treste konkrétne pre právnickú osobu

18. Prokurátor v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú miernosť s poukazom na trestnú zodpovednosť právnickej osoby vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť.

19. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej miernosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom. Krajský súd uvádza, že uložený peňažný trest pre právnickú osobu bol okresným súdom uložený zákonným a správnym spôsobom v zmysle v znení neskorších predpisov.

20. Krajský súd je rovnakého právneho názoru ako súd okresný a v plnej miere sa stotožnil argumentáciou okresného súdu, že v danom prípade pri ukladaní trestu bolo potrebné zohľadniť všetky skutočnosti ohľadom obžalovanej právnickej osoby. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by daná spoločnosť mala nejaký majetok alebo obrat, alebo či vykoná obchodnú činnosť. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v predmetnej spoločnosti bol jeho jediný spoločník a konateľ, ktorý podľa vyjadrenia orgánov Českej republiky je nezastihnuteľný bezdomovec. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti je možné konštatovať, že najúčelnejším a primeraným trestom pre danú právnickú osobu bude peňažný trest. Krajský súd poukazuje, že výška peňažného trestu stanovená okresným súdom vo výmere 5 000,- Eur, je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a vecne správna. Podľa názoru krajského súdu okresný súd postupoval v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov, keď prihliadal na potrebný komplex kritérií a to na majetkové pomery a taktiež aj závažnosť trestného činu a spôsob jeho páchania, následky trestného činu, mieru zavinenia právnickej osoby a potrebu zabrániť ďalšej trestnej činnosti. Krajský súd poukazuje, že uložený peňažný trest napĺňa všetky tieto atribúty a je to nevyhnutný a základný majetkový postih právnickej osoby.

21. K odvolacej námietke ohľadom trestu zákazu činnosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v prípade ak by bol daný druh trestu uložený mohlo by to spôsobiť obmedzenie podnikateľských aktivít danej spoločnosti a tým by nebol dosiahnutý účel trestu a neprišlo by k úhrade škody. V danom smere sa krajský súd stotožnil s argumentáciou okresného súdu.

22. K namietanému neuloženiu trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku krajský súd uvádza, že v danom prípade by daný druh trestu nemal osobitný význam a neplnil by funkciu generálnej prevencie. Krajský súd poukazuje, že oboznámenie verejnosti s odsudzujúcim rozsudkom vzhľadom na okolnosti a závažnosť prípadu pri danej trestnej činnosti by nebol účelný, pretože by predmetný druh trestu sa týka najmä spoločností ohľadom celospoločenských záujmov napríklad pri odsúdení právnickej osoby pre trestné činy drogového charakteru, obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie a iné. Predmetný trest a oboznámenie verejnosti s odsudzujúcim rozsudkom sa ukladá najmä, ak to vyžaduje záujme na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo majetku a zdôrazňuje sa najmä preventívny aspekt tohto druhu trestu, predovšetkým keď právnická osoba spáchaním trestného činu ohrozila bezpečnosť alebo zdravie ľudí, zvierat a majetku.

K výroku o náhrade škody

23. Krajský súd považuje výrok okresného súdu ohľadom odkázaní poškodenej na civilný proces za zákonný a správny. Krajský súd poukazuje na odôvodnenie okresného súdu ohľadom predmetného výroku o odkázaní na náhradu škody. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne uviedol, že majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku. Krajský súd uvádza, že predmetný nárok má administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa . Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu v tom, že je vylúčené prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov a to správneho orgánu a súdu, resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku, kde okresný súd správne poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 71/2017, písm. A/. Krajský súd poukazuje, že novela ustanovenia určitým spôsobom posilnila hmotnoprávnu argumentáciu prokuratúry, v tom smere, že daňová ujma je škodou v trestnoprávnom zmysle, ale doposiaľ neboli odstránené systémové a kompetenčné prekážky rozhodovania o daňových nárokoch štátu v adhéznom konaní. Krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu v tom, že poškodeného správne odkázal s nárokom na iné konanie, keďže len v tomto kompetenčnom rámci je možné o daňových majetkových nárokoch štátu rozhodovať iba spôsobom zodpovedajúcim ich právnej povahe.

Záver

24. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, preto ho postupom podľa na verejnom zasadnutí zamietol.

25. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.