Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/135/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. A., B., C.: XX XXX XXX, A. A. D. E. XX, XXX XX A., E. F. B. G. H. I. F., B. A., C.: XX XXX XXX, A. A. G. X, XXX XX J. E. K.: G. E., B.. L. C. M., C.: XX XXX XXX, A. A. N. X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 494,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 494,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 494,96 Eur od 24.03.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

12

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 25.10.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia škody v sume 494,96 Eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 24.03.2024 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sp. zn. vydal dňa 18.11.2024 platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodenej dňa 05.12.2023. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 240107, ktorou si uplatnil nárok na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenej šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodená ešte predtým

uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody opiera o ustanovenie , , a Zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj o ustanovenie (ďalej len „“). K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 05.12.2023, zákazkový list A. M. A., faktúru, Zmluvu o prenájme vozidla č. XX/XXX F. P. XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre prenájom osobných automobilov, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2024, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2024.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Uviedol, že žalobcovi priznal náhradu nájomného len za 20 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 9 dní, ktorú žalobca požadoval. Žalovaný určil dĺžku prenájmu v primeranej dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovaný ďalej uviedol, že nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenej. Rozsah náhrady škody, ktorú je poisťovňa škodcu povinná zaplatiť je obmedzený hľadiskom účelnosti. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje podľa žalovaného žalobcu. Opravné úkony boli podľa slov žalovaného fakturované v trvaní 20,5 normohodiny. Aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla je ďalších 9 dní podľa žalovaného neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Autoservis podľa slov žalovaného zadržiaval vozidlo aj po skončení opravy ďalších 9 dní, z toho dôvodu nebol v súlade so stanoviskom Národnej banky Slovenska žalovaný povinný nahradiť poškodenej neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonania opravy. Ďalej žalovaný podotkol, že je úplne nedôvodné zapožičanie náhradného vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla, a to v prejednávanom prípade po 28.02.2024 – deň, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby vo faktúre náhradného vozidla až dňa 29.02.2024. Žalovaný uviedol, že motorové vozidlo poškodenej bolo dňa 29.02.2024 opravené a mohla si ho z autoservisu prevziať, opak však žalobca nepreukázal. To, že sa poškodená rozhodla čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, aby nemusela opravu poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov a následne čakať na jej preplatenie, bolo podľa žalovaného výlučne rozhodnutím poškodenej, čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Z vedeného podľa slov žalovaného vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. Náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 28.02.2024 podľa žalovaného nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodená vynaložila vyššie náklady na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť, avšak len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

3. Vzhľadom na prepojenie podnikateľskej činnosti žalobcu a predmetného autoservisu mal žalovaný za to, že nedôvodné zadržiavanie poškodeného motorového vozidla v autoservise bolo úmyselným konaním autoservisu pre zvýšenie zisku žalobcu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný uviedol, že nárok na ne žalobcovi nevznikol, nakoľko žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP splnil, a preto sa nemohol dostať do omeškania. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca sa v rámci repliky vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 17.12.2024 a uviedol, že poškodená má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo t.j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol odstraňovať tak, aby poškodená pociťovala následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný, navrátený do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodená nemala možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodenej. Poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jej odovzdanie ovplyvniť nemohla. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva podľa slov žalobcu práve zo skutočnosti, že tieto by neboli vznikli, keby poškodená mohla užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bola vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešila nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď jej motorové vozidlo bolo v oprave. Žalobca mal za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodená zapožičala náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodenej nachádzalo v oprave. Podľa žalobcu uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu tak žalobca považuje za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považoval žalobca za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodená dostala a ktorú zavinil klient žalovaného nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať na ťarchu poškodenej práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla.

5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný priznal náhradu nájomného len za 20 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o podľa žalovaného neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 9 dní, ktorú žalobca požadoval. Žalovaný teda sám, na základe svojich interných výpočtov, ktoré v konaní nie je možné nijakým spôsobom overiť, dospel k záverom, že dĺžka opravy mala byť neprimeraná, a to bez toho, aby tieto jeho tvrdenia v konaní aj relevantne preukázal. Napriek tomu žalobca si je vedomý toho, že uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu a zákazkový list servisu, z ktorých vyplýva časové obdobie, počas ktorého bola oprava vozidla vykonávaná. Z predloženej Zmluvy o nájme č. XX/XXX F. P. XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodená mala zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponovala svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave. Pre posúdenie účelnosti doby zapožičania náhradného vozidla je podstatná doba faktického obmedzenia poškodenej. Poškodená bola v prejednávanom prípade fakticky obmedzená v užívaní svojho vlastného motorového vozidla až do dňa 29.0.2024. Do tohto dátumu je potom podľa slov žalobcu nájom náhradného vozidla nepochybne účelný. Servis vystavuje faktúru pred odovzdaním opraveného motorového vozidla, pričom túto zasiela poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní záväzného prísľubu poisťovne o preplatení nákladov vynaložených na opravu resp. po úhrade faktúry, dochádza k vydaniu poškodeného vozidla. Okamih vystavenia faktúry totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodená už nemusela v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Relevantným okamihom je až faktické ukončenie opravy a odovzdanie vozidla. Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Samotné servisy majú prax čo najskôr vozidlo odovzdať zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidlá zadržiaval, prípadne, aby naťahoval dĺžku opravy poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čím najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje

vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný.

6. Žalobca ďalej poukázal na zákazkový list servisu, z ktorého vyplýva, že predbežný termín dokončenia opravy bol stanovený na deň 01.03.2024, servis však ukončil opravu ešte pred týmto dňom. Servis teda na základe poškodení na vozidle ako aj na základe jeho skladového hospodárstva, pracovnej vyťaženosti a vyťaženosti pracovných nástrojov vopred predpokladal, že oprava poškodeného vozidla bude trvať zhruba mesiac. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy je tak podľa slov žalobcu nutné považovať za ničím nepreukázané. Žalobca tiež poukázal na nález ÚS SR č. – 34 zo dňa 16.02.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Tvrdenie žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič nemení na faktickom obmedzení poškodenej, ktoré poškodená nedokázala žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca dal tiež súdu do pozornosti, že neexistuje ani zákonná ani zmluvná povinnosť, stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby v čo možno najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Záverom žalobca opätovne uviedol, že pokiaľ stále prebieha oprava poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa ústavného súdu možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Žalobca tiež poukázal na to, že oprava poškodeného vozidla v prejednávanom prípade predstavovala sumu 5.968,14 Eur, čo nie je suma, ktorú bežný človek má len tak k dispozícii a teda ktorú by poškodená mohla použiť na úhradu opravy jej poškodeného vozidla. Napokon, ak by aj poškodená uvedenou sumou disponovala, nebolo by spravodlivé od nej požadovať, aby túto použila na úhradu faktúry za opravu vozidla, ktoré sa v oprave nachádzalo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. V súvislosti s nárokom na zaplatenie úroku z omeškania žalobca uviedol, že tento je podľa neho dôvodný, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný si nesplnil záväzok riadne a včas, keď neposkytol poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, čím sa dostal do omeškania - § 11 ods. 8 Zákona o PZP.

7. V rámci dupliky žalovaný oznámil súdu, že požiadal znalca o vypracovanie odborného vyjadrenia za účelom posúdenia časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla a primeranosti dĺžky opravy v autoservise, ktoré po jeho obdržaní dodatočne zašle súdu. Uviedol, že žalovaný nezodpovedá za činnosť autoservisu, ktorý si slobodne vybrala poškodená na opravu svojho poškodeného motorového vozidla. Vo vzťahu medzi poškodenou a autoservisom vystupuje žalovaný ako tretí subjekt, ktorý plní namiesto poškodenej. Aj oznámenie o poistnom plnení je adresované poškodenej a nie autoservisu. Inak vo vzťahu medzi poškodenou a autoservisom nevystupuje, a preto nie je ani zodpovedný za konanie autoservisu voči jeho klientovi – poškodenej. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodená splnomocnila autoservis na komunikáciu s poisťovňou. Žalovaný mal za to, že všetky úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. Autoservis ako zástupca poškodenej svojou nečinnosťou zväčšil rozsah škody, ktorá vznikla jeho splnomocniteľovi. Uvedené konanie splnomocnenca poškodenej možno podľa slov žalovaného považovať za konanie splnomocniteľa t.j. poškodeného. Autoservis ukončil opravu poškodeného motorového vozidla dňa 28.02.2024, avšak faktúru predložil žalovanému na úhradu až dňa 29.02.2024. Žalovaný v rovnaký deň ako mu servis faktúru zaslal vystavil krycí list – oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.02.2024.

8. Zodpovednosť za porušenie povinnosti autoservisu ako zástupcu poškodenej je podľa názoru žalovaného poškodená mala vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi a nie voči žalovanému resp. klientovi (škodcovi) z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

9. V rámci repliky žalobca reagoval na podanie žalovaného a uviedol, že súdu predložil čestné prehlásenie poškodenej o tom, že nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie ceny opravy, a to v nadväznosti na to, že žalovaný namietal, že poškodená nepreukázala, že nemala finančné prostriedky za opravu. Ďalej uviedol, že odborné vyjadrenie, ktoré v obdobných konaniach žalovaná predkladá, býva vypracované len na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytne žalovaný.

Znalec si pri vypracovaní podkladov nevyžiadal celú správu o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu, a to aj napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti majú objektívny vplyv na trvanie opravy vozidla v autoservise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná tak, ako tvrdí žalovaný. Až po tom, ako by boli všetky tieto individuálne skutkové okolnosti zohľadnené a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, by bolo možné prijať záver, že odborné vyjadrenie je objektívne a v danej veci relevantné. Inak nemožno na základe takéhoto odborného vyjadrenia prijať záver, že oprava vozidla bola neprimeraná. Podľa slov žalobcu tak v budúcnosti predložené odborné vyjadrenie nemožno považovať za rozhodné, pretože nebude zohľadňovať individuálne skutkové okolnosti danej veci, pričom oprava každého jedného vozidla v servise sa rieši individuálne, je ovplyvnená viacerými faktormi. Žalobca mal za to, že odborným vyjadrením nie je možné preukázať, že by servis v období, kedy bolo vozidlo poškodenej v oprave, na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne tak predlžoval dobu opravy. Žalobca ďalej poukázal na to, že v obdobných veciach, v ktorých si dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie znalec dospel k záveru, že zodpovedne a čo najpresnejšie posúdiť časový rozsah opravy v servise z predložených dokladov nie je možné. Na to, aby bolo možné presne posúdiť časový rozsah opravy v servise by bolo totiž podľa znalca potrebné skúmať viacero faktorov a rovnako tak osobne navštíviť servis, kedy by si znalec od servisu vyžiadal viacero podkladov a následne by vykonával skúmanie, ktoré by sa skladalo z preštudovania viacerých opravovaných vozidiel, preberacích protokolov, zisťovania na viacerých vzorkách vozidiel príjem do opravy a termín odovzdania vozidla v skladovom hospodárstve, kontrola termínov dodania náhradných dielov potrebných na opravu vozidla, preskúmanie logistiky opravy v danom servise, plánovanie prác na jednotlivých opravárenských pracoviskách či už sú to práce mechanické, klampiarske a nakoniec lakovnícke. S poukazom na uvedené tak tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy nič nemenia na faktickom obmedzení poškodenej, ktoré poškodená nedokázala ovplyvniť. Počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodenej, a to také, že poškodená bola obmedzená v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Jej postavenie sa zmenilo až keď jej bolo vozidlo vydané zo servisu, preto počas celej dĺžky opravy mala poškodená nárok na nájom náhradného vozidla.

10. V ďalšom žalobca uviedol, že ak žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že poškodená splnomocnila autoservis na komunikáciou s poisťovňou, tak žalobca uviedol, že v konaní nebola preukázaná nečinnosť autoservisu pri vykonávaní opravy. Navyše tieto úvahy žalovaného vyznievajú absurdne. Poškodená splnomocnila servis na to, aby so žalovaným komunikoval. Rozsah splnomocnencovho oprávnenia bol v tomto smere stanovený na komunikáciou so žalovaným. Nemožno preto prijať závery žalovaného, že by na základe splnomocnenia na komunikáciu s poisťovňou mohlo byť konanie autoopravcu súvisiace s opravou poškodeného motorového vozidla považované za konanie poškodenej. Poškodená sa ako vlastník vozidla obrátila na autorizovaný servis vlastnej značky vozidla, čo samo o sebe predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným personálom, za zachovania technologických postupov danej značky vozidla. Ak by daný servis nebol schopný dodržiavať prísne pravidlá stanovené dílerom predmetných vozidiel na území SR, nemohol by dostať označenie autorizovaný servis. Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa poškodený dohaduje o možnom termíne začiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé, že na danom mieste a v danom čase bude oprava vykonaná čo možno najrýchlejšie ale najmä kvalitne.

11. V závere žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , kde súd uviedol, že „je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho prísľub poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke ( ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. ), ide v občianskoprávnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúcej dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno

poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti ( ) t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).“

12. Žalovaný už svoje právo v rámci dupliky nevyužil a písomne sa nevyjadril.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.04.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súdu oznámil, že súhlasí s priebehom pojednávania bez jeho účasti, pričom poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia vo veci, na ktorých zotrvával a žiadal, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 01.04.2025 súd žalobe žalobcu vyhovel a to z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania a z uvedených skutkových tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti, a to dopravnej nehody zo dňa 05.12.2023 zapríčinenej klientom žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodenej. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. V dôsledku uvedeného poškodená bola nútená užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičala u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 01.02.2024 s tým, že na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa nehody a poškodenia jej vozidla splnomocnila p. E. J.. Po ukončení nájmu žalobca poškodenej vystavil dňa 29.02.2024 faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 29 dní vo výške 1.594,88 Eur. Žalovaný dňa 08.03.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.099,92 Eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Následne poškodená dňa 29.02.2024 uzavrela so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 05.12.2023 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenej žalobca. V zmysle bodu 5 tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodenej. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodenej v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Z prehlásenia poškodenej obsiahnutého v Zmluve o prenájme (č.l. 11) vyplynulo, že náhradné vozidlo si poškodená prenajala na súkromné účely – cesta do práce, z práce, cesty J. – K.. Uvedené prehlásila tiež v Dotazníku k prenájmu náhradného vozidla (č.l. 15 rub, č.l. 16). Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá nebola žalovaným spochybnená, súd stručne uvádza, že poškodená uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, a to dňa 29.02.2024, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 05.12.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenej žalobca. Z bodu 5 Zmluvy je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodenej. Keďže žalovaný neuhradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodenej v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 1.594,88 Eur. O tom, že pohľadávka poškodenej bola postúpená na žalobcu bol žalovaný upovedomený (č.l. 13) a uvedené žalovaný nijako nerozporoval.

14. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b ) Zákona o PZP vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ – žalovaný nahradil za neho poškodenej – v tomto prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej uplatnené nároky na náhradu škody. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o PZP žalobca ako právny nástupca poškodenej bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi – žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným - , , , , , .

15. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, v danom smere súd konštatuje, že poškodená náhradné motorové vozidlo používala v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to v období od 01.02.2024 do 29.02.2024 t.j. 29 dní, kedy dňa 29.02.2024 náhradné motorové vozidlo vrátila a v rovnaký deň si prevzala aj svoje opravené motorové vozidlo zo servisu (č.l. 11).

16. Podľa názoru súdu, žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Poškodená totiž mala nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy jej bolo dňa 29.02.2024 odovzdané jej

opravené motorové vozidlo. Ako totiž vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR č.k. -34 zo dňa 16.02.2023, ústavný súd sa priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného motorového vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci, v bode 23. nálezu uviedol „doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a časť komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla, aké časové obdobia sú primerané závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.

17. Súd konštatoval, že žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo poškodenej v autoservise, a to zákazkou na servis (č.l. 6), faktúrou (č.l. 7) a tiež prehlásením poškodenej (č.l. 11, č.l. 15), z ktorých vyplynulo, že poškodené vozidlo poškodenej sa v servise z dôvodu vykonávania jeho opravy nachádzalo od 01.02.2024 do 29.02.2024 s tým, že poškodená si následne svoje opravené vozidlo prevzala dňa 29.02.2024. Ak teda žalovaný rozporoval uvedenú dĺžku opravy, bol povinný tieto svoje tvrdenia a námietky v konaní pred súdom aj preukázať.

Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. V danom prípade považuje súd za relevantné, že vozidlo sa do 29.02.2024 vrátane nachádzalo z dôvodu jeho opravy v servise bez vplyvu poškodenej, pričom prenájom bol pre poškodenú nevyhnutým dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila. Uplatnený nárok na náhradu škody je teda podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia t.j. okrem vzniku škody (predstavujúcej náklady na nájom náhradného motorového vozidla) a protiprávneho úkonu (protiprávne konanie škodcu – poistenca žalovaného na úseku cestnej premávky) aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti – existencia právneho úkonu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil sú podľa súdu splnené. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Zhodne so žalobcom možno podľa súdu uzavrieť, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla závisí od viacerých faktorov (vyťaženosť servisu, doba dodania náhradných dielov, počet pracovníkov), ktoré však poškodená nemá ako ovplyvniť. Rovnako tak poškodená nemá povinnosť hľadať opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy.

18. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku súd vychádzal v prvom rade z toho, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodenej až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla ale aj v primeraných nákladoch, ktoré poškodená vynaložila s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle , vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutí plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

19. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodenej (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodenej či tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodená užívala náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej

súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodenej správať sa tak, aby škoda nevznikla resp. aby sa táto ďalej nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu) atď.

20. Zároveň súd uvádza, že v najrelevantnejších obdobných prípadoch je toho času naďalej záver ÚS SR č.k. -34 zo dňa 16.02.2023, v zmysle ktorého poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešením ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov) za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla t.j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v Náleze č. k. z 14.januára 2021.

21. Z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

22. Voči vydanému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd v Žiline, sp. zn. zo dňa 27.02.2026 kedy rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. – 123 zo dňa 01.04.2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd vytýkal prvostupňovému súdu, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to odborné vyjadrenie predložené žalovaným, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 103 a nasl. Na preukázanie dôvodnosti krátenia žalobcom požadovaného poistného plnenia žalovaný totiž na prvom stupni predložil do konania odborné vyjadrenie, ktoré vypracoval znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel C. H., v ktorom znalec posudzoval časový rozvrh opravy poškodeného motorového vozidla z dôvodu preskúmania správnosti postupu žalovaného pri uznaní dĺžky opravy v rozsahu 14 až 17 dní. Znalec vo vyjadrení výslovne uviedol, že z technického hľadiska mala oprava trvať 3 až 4 pracovné dni, pričom navýšil dobu opravy na 14 až 17 pracovných dní, nakoľko zohľadnil všetky situácie, ktoré môžu v autoservise nastať. Žalovaný v konaní nenamietal potrebu opravy poškodeného vozidla, ani rozsah opravy. Namietal však výlučne neprimerane dlhú dobu opravy, čím podľa jeho slov došlo k navyšovaniu nákladov na poskytovanie náhradného vozidla. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že sa Okresný súd Martin nevysporiadal všetkými ním predloženými dokladmi, predloženými za účelom preukázania jeho tvrdení. V napadnutom rozsudku podľa neho absentuje akékoľvek vyhodnotenie argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu, spadá to všetkým vo vzťahu k odbornému vyjadreniu, ktoré predložil. Súd podľa neho na uvedený predložený dôkaz vôbec nereflektoval. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že konajúci súd vychádzal zo skutočností, že odborné vyjadrenie žalovaný v konaní nepredložil. Na druhej strane je uvedený dôkaz (nelogicky) súd zamietol a neprihliadol naň, teda podľa odvolacieho súdu obsahovo protirečil. Odvolací súd v uznesení ďalej konštatoval, že bolo povinnosťou okresného súdu vysporiadať sa nielen s argumentáciou žalovaného o neprimeranej dĺžke doby opravy, ale aj s odborným vyjadrením ako listinným dôkazom, na ktorý táto strana sporu poukazovala v konaní pred súdom prvej inštancie. Je vecou posúdenia okresného súdu, či vyhodnotí takýto dôkaz ako relevantný, či naň bude prihliadať, avšak je nevyhnutné aby sa s jeho existenciou okresný súd vysporiadal. Žalobca (č.l. 195 a nasl.) podal vyjadrenie k odbornému vyjadreniu predloženým žalovaným. Uviedol, že servis pri prijatí poškodeného vozidla predpokladal, že

oprava bude vykonávaná od 01.03.2024, čo uvedené vyplýva zo zákazkového listu (č.l. 6 rub dole). Opravu napriek uvedenému ukoknčil skôr a to dňa 28.02.2024. Servis sám najlepšie vie približne v akej dĺžke budú vykonávané opravné práce na poškodenom vozidle, a to aj na základe pracovnej vyťaženosti servisu, vyťaženosti pracovných nástrojov, dostupnosti náhradných dielov a rôznych ďalších premenných, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy vozidla. Podľa neho nemožno stotožňovať dĺžku opravy z technického hľadiska s reálnou dĺžkou opravy, nakoľko dĺžka opravy z technického hľadiska nezohľadňuje pracovnú vyťaženosť servisu, vyťaženosť pracovných nástrojov, atď. Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Podľa žalobcu odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalovaný je vypracované len na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytol žalovaný. Znalec si pri vypracovávaní podkladov nevyžiadal od servisu správu o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu, a to napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti majú objektívny vplyv na trvanie opravy vozidla v servise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná, tak ako to tvrdí žalovaný. Až potom, ako by boli všetky tieto individuálne skutkové okolnosti zohľadnené a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, by bolo možné podľa slov žalobcu prijať záver, že odborné vyjadrenie je objektívne a v danej veci relevantné. Inak nemožno na základe takéhoto odborného vyjadrenia prijať záver, že oprava vozidla bola neprimeraná.

23. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 02.07.2026 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

24. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že s odborným vyjadrením, ktoré predložil žalovaný sa nestotožňuje, nakoľko znalec posudzoval adekvátnu dĺžku opravy iba z technického hľadiska, bez toho aby mal od servisu akékoľvek informácie ohľadom toho ako oprava reálne prebiehala, nemal informácie o tom, aká bola pracovná vyťaženosť jednotlivých pracovníkov, koľko vozidiel mali prijatých v servise v danom čase, kedy sa uskutočňovala oprava, aká bola dostupnosť náhradných dielov, ako bola vyťažená lakovňa, klampiareň. Uviedla, že toto je len teoretické vyjadrenie, na základe ktorého je určený primeraný čas opravy z technologického hľadiska, bez toho, aby bol zohľadnený reálny priebeh opravy. Mala za to, že takéto odborné vyjadrenie nemôže byť smerodajné, nakoľko žalobca preukázal čas od kedy do kedy bolo vozidlo v servise za účelom jeho opravy, pričom aj zo zákazkového listu vyplynulo, že servis predpokladal, že oprava bude vykonávaná ešte dlhšie ako napokon reálne bola a servis sám najlepšie vie, na základe aj svojej pracovnej vyťaženosti, ako aj svojich skúseností, koľko bude taká oprava vozidla trvať. Podľa právnej zástupkyne žalobcu žaloba je dôvodná a navrhla jej vyhovieť v plnom rozsahu.

25. Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením, ktoré bolo predložené žalovaným a vyhotovil znalec, ktorý podľa súdu preukazuje len „primeranú“ dobu opravy poškodeného vozidla z technického hľadiska v ideálnom stave, avšak nijakým spôsobom nie je možné preukázať, že by servis v období, kedy bolo vozidlo v servise na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne tak predlžoval dobu opravy. Tu súd podotýka to, že znalec, ktorý odborné vyjadrenie vypracoval si od autoservisu žiadne podklady nežiadal a teda odborné vyjadrenie, resp. posúdenie podával len v teoretickej rovine, ktorá podľa súdu neodrátala reálnu situáciu v servise v čase opravy. Znalec pri vypracovaní podkladov si nevyžiadal od servisu správu o priebehu opravy, informáciu ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu, a to napriek tomu, že podľa súdu všetky tieto skutočnosti majú objektívny vplyv na trvanie opravy vozidla v servise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná tak, ako to tvrdí žalovaný. Ak by boli tieto individuálne skutkové okolnosti zohľadnené a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, bolo by možné prijať záver, tak ako uviedol aj žalobca, že odborné vyjadrenie je objektívne a v danej veci relevantné. Na základe takéhoto podaného odborného vyjadrenia podľa súdu nemožno prijať záver, že oprava vozidla bola neprimeraná. Žalovaný takýmto predloženým odborným vyjadrením preukázal len „primeranú“ dobu opravy poškodeného vozidla z technického hľadiska v ideálnom stave. Avšak nijakým spôsobom nie je možné preukázať, že by servis v období, kedy bolo vozidlo v servise na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne tak predlžoval dobu opravy. Všeobecne platí, že servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr, aby mu boli zaplatené náklady na opravu a mohol

tak mať priestor na vykonanie opravy ďalšieho vozidla a na druhej strane sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiadny dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak ako to vykresľoval žalovaný. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v obdobných veciach si dal vypracovať odborné vyjadrenie, kedy znalec dospel k záveru, že zodpovedne a čo najpresnejšie posúdiť časový rozvrh opravy v servise z predložených dokladov nie je možné. Na to, aby bolo možné presne posúdiť časový rozvrh opravy v servise by bolo podľa znalca potrebné skúmať viacero faktorov a rovnako tak osobne navštíviť servis, kedy by si znalec od servisu vyžiadal viacero podkladov a následne by vykonával skúmanie, ktoré by sa skladalo z preštudovania viacerých opravovaných vozidiel, preberacích protokolov, zisťovania na viacerých vzorkách vozidiel príjem do opravy a termín odovzdania vozidla, v skladovanom hospodárstve kontrola termínov dodania náhradných dielov potrebných na opravu vozidla, preskúmanie logistiky opravy v danom servise, plánovanie prác na jednotlivých opravárenských pracoviskách, či už ide o práce mechanické, klampiarske a nakoniec lakovnícke. Súd sa stotožnil aj so žalobcom predloženou analýzou opráv autoservismi, kde sa servisy vyjadrujú k odborným vyjadreniam, ktoré do konania predkladá žalovaný a z ktorých vyplýva, že každý znalec uvádza určitý rozsah predĺženia opravy z technického hľadiska podľa vlastného uváženia, bez odzrkadlenia aktuálnej situácie v autoservise a objektívnych faktorov, ktoré nastanú počas opravy, ktoré je nemožné predvídať, či už je to ohliadka, rýchlosť reakcie poisťovne na požiadavky autoservisu na vykonanie ohliadky, schválenie opravy, čerpanie dovoleniek a podobne. Príjem zákaziek realizovaný v každom autoservise na základe vlastného harmonogramu opráv, časový horizont dodávok náhradných dielov je individuálny podľa typu vozidla, zákazku realizuje karosár, ktorému bola určená, avšak čo správne podotkol aj žalobca, ten nerealizuje iba jednu opravu, ale pracuje súčasne na viacerých vozidlách. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť. Počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného a to také, že bol obmedzený v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Jeho postavenie sa zmenilo až keď mu bolo jeho opravené vozidlo vydané z autoservisu, preto počas celej dĺžky opravy má poškodený nárok na nájom náhradného vozidla. Zároveň súd uvádza, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využiť hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.

26. Na základe uvedených skutočností opätovne súd dospel k záveru, že žalobca žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.

27. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,50 % ročne od 24.03.2024 do zaplatenia, možno konštatovať, že žalovaný (poisťovňa) bola v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktoré šetrenie ukončil podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.03.2024. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16 dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiada úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 24.03.2024, žiada ich podľa názoru súdu v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č.

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

J. 02.07.2026

JUDr. Alena Káčeriková

sudkyňa