Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7To-23-2026.pdf
PDF · 114.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/23/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Rudolfa Botta a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a obžalovaného ml. A. D., nar. XX.XX.XXXX v C., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 10.11.2025, č. k. 1T/79/2025 – 2312, na verejnom zasadnutí konanom 02.07.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného ml. A. B. a u obžalovaného ml. A. D..
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalé bydlisko E. F. G. XXX
o d s u d z u j e :
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 117 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ml. A. B. výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť po ukončení štúdia zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to:
- mobilný telefón zn. Iphone 15
- čierna kukla,
- čierna bandáž na box
- čierne tričko zn. Ralph Lauren,
- biele tenisky zn. Nike
- čierna bandáž na box,
- čierne rukavice taktické,
- čierna kukla s nápisom ACAB,
- čierne krátke nohavice,
- čierne dlhé nohavice,
- kovový boxer
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
a
obžalovaný ml. A. D., nar. XX.XX.XXXX v C. - D., trvalé bydlisko H. F. G. XXX
o d s u d z u j e :
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 117 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ml. A. D. výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť po ukončení štúdia zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to:
- čierne pánske krátke nohavice zn. FSBN veľkosť „S",
- čierne pánske krátke nohavice s vreckami na bokoch zn. Shorts, veľkosť „S",
- čierne pánske krátke nohavice zn. Reserved s vačkami po bokoch,
- pánske tričko čiernej farby s logom Bat-man,
- pánska čierna mikina zn. Puma veľkosť „S",
- športová obuv zn. Nike bielo- hnedej farby, pánska, M Jordan, veľkosť 40/5,
- elastická bandáž čiernej farby,
- čierne rukavice zn. Nike,
- šiltovka tmavomodrej farbe zn. Nike
- mobilný telefón zn. iPhone 15, čiernosivej farby
- mobilný telefón zn. iPhone 12, čiernej farby
- pánske tričko zn. Hummel,
- pánske čierne nohavice s vreckami zn. Reserved,
- čierna kukla na hlavu,
- 1 pár obuv zn. Nike air max, sivej farby, Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 10.11.2025, č. k. 1T/79/2025 – 2312 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný ml. B.) za vinného zo spáchania v bode 1/, 2/, 5/, 7/, 8/, 9/ za pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona a § 139 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 1/, 8/, 9/ za pokračovací prečin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3/, 4/ za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4/ za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 6/ za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, v bode 10/ za prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaného A. D. (ďalej len obžalovaný ml. D.) za vinného zo spáchania v bode 1/, 2/, 5/, 7/, 8/, 9/ za pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona a § 139 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 1/, 8/, 9/ za pokračovací prečin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3/, 4/ za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4/ za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 6/ za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona na skutkových základoch uvedených v napadnutom rozsudku.
2. Okresný súd obžalovanému ml. B. uložil podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Taktiež mu uložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
3. Okresný súd obžalovanému ml. D. uložil podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Taktiež mu uložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný ml. B. nebol doposiaľ súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý. Zo správy z ÚPSVaR vyplýva, že u obžalovaného ml. B. nebolo v minulosti uložené výchovné opatrenie ale bolo vydané odporúčanie na vykonávanie opatrení SPOD a SK ambulantnou formou s cieľom zabezpečiť odstránenie neprimeraných prejavov v správaní mal. dieťaťa a podľa záverečnej správy Centra pre deti a rodinu Sereď bol cieľ splnený. Zo Strednej odbornej školy automobilovej Trnava, ktorú navštevuje je hodnotený pozitívne. Z Obce E. F. je hodnotený všeobecne, avšak bol v minulosti napomenutý za po sprejovanie obecných objektov.
5. Ďalej okresný súd ohľadom obžalovaného ml. D. uviedol, že nebol doposiaľ súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý. Zo správy z ÚPSVaR vyplýva, že u obžalovaného ml. D. nebolo v minulosti uložené výchovné opatrenie, ale bolo vydané odporúčanie na vykonávanie opatrení SPOD a SK ambulantnou formou s cieľom zabezpečiť odstránenie neprimeraných prejavov v správaní mal. dieťaťa v súvislosti s predmetnou trestnou vecou. Podľa záverečnej správy Centra pre deti a rodinu Sereď bol cieľ splnený. Zo Strednej odbornej školy technickej Galanta, ktorú obvinený navštevuje vyplýva, že jeho správanie v škole je problémové a bolo mu navrhnuté riaditeľské pokarhanie po opakovaných porušeniach školského poriadku, pričom následne došlo k miernemu zlepšeniu jeho správania. Z I. H. F. je hodnotený prevažne negatívne.
6. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ohľadom ukladania druhu trestu pre obžalovaných a jeho výmery predovšetkým zobral do úvahy spôsob spáchania činu, jeho zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Okresný súd uviedol, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť. Okresný súd v prípade obžalovaných zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť to, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život § 36 písm. l) Trestného zákona, taktiež že sa doznali k spáchaniu žalovaných trestných činov a ich spáchanie aj oľutovali § 36 písm. l) Trestného zákona. Ako priťažujúcu okolnosť súd konštatoval to, že obžalovaní spáchali viac trestných činov § 37 písm. h) Trestného zákona. Okresný súd obžalovaným ml. B. a ml. D. uložil identické výchovné tresty s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a to úhrnný trest odňatia slobody vo výmere vo výmere 4 roky, ktorého výkon im v súlade s ustanovením § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky. Pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom dohľad nad mladistvým vykonáva probačný úradník. Probačný úradník zabezpečuje nad mladistvým probačný dohľad tak, že podporuje jeho výchovu a vzdelávanie, pričom spolupracuje so zákonným zástupcom mladistvého. Podľa okolností prípadu pomáha mladistvému pri zabezpečovaní príslušných liečebných, psychoterapeutických a ďalších programov, v prípade potreby aj pri zabezpečovaní ubytovania, pracovného zaradenia a pod. Okresný súd mal za to, že takto uložené tresty dostatočne spĺňajú svoj účel a zároveň dostatočne zabezpečujú ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
7. Okresný súd uviedol, že uložil obžalovanému ml. B. aj trest prepadnutia veci a to: mobilný telefón zn. Iphone 15, čierna kukla, čierna bandáž na box, čierne tričko zn. Ralph Lauren, biele tenisky zn. J., čierna bandáž na box, čierne rukavice taktické, čierna kukla s nápisom ACAB, čierne krátke nohavice, čierne dlhé nohavice, kovový boxer, ktorých vlastníkom sa stáva Slovenská republika. Taktiež trest prepadnutia veci okresný súd uložil i obžalovanému ml. D. a to : čierne pánske krátke nohavice zn. FSBN veľkosť „S", čierne pánske krátke nohavice s vreckami na bokoch zn. Shorts - veľkosť „S", čierne pánske krátke nohavice zn. Reserved s vačkami po bokoch, pánske tričko čiernej farby s logom Bat-man, pánska čierna
mikina zn. Puma veľkosť „S", športová obuv zn. Nike bielo- hnedej farby, pánska, M Jordan - veľkosť 40/5, elastická bandáž čiernej farby, čierne rukavice zn. Nike, šiltovka tmavomodrej farbe zn. Nike, mobilný telefón zn. iPhone 15 - čiernosivej farby, mobilný telefón zn. iPhone 12 - čiernej farby, pánske tričko zn. Hummel, pánske čierne nohavice s vreckami zn. Reserved, čierna kukla na hlavu, 1 pár obuv zn. Nike air max - sivej farby, ktorých vlastníkom sa stáva Slovenská republika. Okresný súd uviedol, že pri ukladaní trestu prepadnutia veci vychádzal z produkovaného dôkazného materiálu. Tieto veci boli zaistené v rámci vykonaných domových prehliadok. Na základe dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že veci o ktorých okresný súd rozhodol o ich prepadnutí priamo súviseli s trestnou činnosťou, pre ktorú boli obžalovaní odsúdení, teda boli použité na spáchanie násilnej trestnej činnosti.
8. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa všetci obžalovaní po porade s právnymi zástupcami vzdali práva na podanie odvolania, prokurátor uviedol, že sa nevyjadruje ohľadom obžalovaného ml. B. a obžalovaného ml. D.. Prokurátor následne podal odvolanie a to proti výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných.
9. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním v ktorom argumentoval, že sa nestotožňuje s uloženým trestom pre obžalovaného ml. B. a obžalovaného ml. D.. Oba predmetné výroky o treste považuje za nezákonné a taktiež za neprimerané a nepostačujúce na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľov. Prokurátor uviedol, že vychádzajúc z § 51 ods. 2 Trestného zákona v prípade, ak súd povolí podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je povinný určiť skúšobnú dobu a zároveň určiť obmedzenia a povinnosti, ktoré odsúdený je povinný dodržiavať, pričom výpočet týchto obmedzení je uvedený v § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a je demonštratívny. Prokurátor poukázal, že v prípade klasického podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody je umožnená miernejšia forma, avšak pri probačnom dohľade sa jedná o prísnejšiu verziu, ktorá je podmienená dohľadom za obligatórneho použitia obmedzení či povinností. Prokurátor ďalej uviedol, že vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť by samotné stretávanie s probačným úradníkom nemalo na obžalovaných dostatočný efekt. Prokurátor poukázal, že obaja obžalovaní sú študentmi, a preto žiada uložiť povinnosť, aby sa v skúšobnej dobe ďalej pripravovali na štúdium na škole na ďalšie povolanie, resp. po jej ukončení povinnosť zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Taktiež žiadal o uloženie povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona spočívajúcu v uhradení spôsobenej škody. Ďalej prokurátor uviedol, že považuje za opodstatnené uložiť aj povinnosť podľa § 51 ods. 3 písm. h) Trestného zákona spočívajúcu v podrobení sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Vzhľadom na uvedené, navrhuje Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd), aby v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste uloženom obžalovanému ml. B. a obžalovanému ml. D. a sám rozhodol postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku o uložení zákonného trestu.
10. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný ml. B. prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Roberta Čibrika, ktorý uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné. Obhajca poukázal, že okresný súd prihliadol na všetky zásady ukladania trestov, a preto navrhuje krajskému súdu podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
11. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný ml. D. prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Lucii Gašpierikovej, ktorá uviedla, že s názorom prokuratúry nemôže súhlasiť, pretože § 51 ods. 2 Trestného zákona neukladá súdu povinnosť určovať povinnosti či obmedzenia odsúdenej osobe, a nie je možné ani rozšíriť výklad daného ustanovenia o dané obligatórne ukladanie povinností či obmedzení. Taktiež nesúhlasí, že probačný dohľad nebude u obžalovaného plniť žiadny výchovný účel. Obhajkyňa uviedla, že obžalovaný ml. Rigo sa v súčasnej dobe pripravuje na budúce povolanie štúdiom na škole, teda považuje navrhovanú povinnosť zo strany prokuratúry za bezpredmetnú. Taktiež uviedla, že je študent, ktorý nemá príjem a je voči nemu plnená vyživovacia povinnosť zo strany jeho rodičov a preto nie je možné uloženie povinnosti aby v rámci skúšobnej doby uhradil škodu. Navrhované povinnosti zo strany prokuratúry sú reálne nemožné. V neposlednom rade k navrhovanej povinnosti podrobiť sa programu sociálneho výcviky alebo inému výchovnému programu za súčinnosti probačného úradníka, je táto povinnosť neurčitá a nejasná. Vzhľadom na uvedené považuje odvolanie prokuratúry za nedôvodné a navrhla ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obhajkyňa doručila krajskému súd dňa 05.06.2026 dohodu o brigádnickej práce obžalovaného a taktiež aj hodnotenie na žiada zo Strednej
odbornej školy technickej Galanta, z ktorej vyplynulo, že má veľmi dobrý prospech aj počas odborného výcviku dosahuje chválitebné výsledky.
12. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 05.03.2026.
12.1. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 23.06.2026, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného Mgr. Robert Čibrik, ktorého substitučne splnomocnila obhajkyňa JUDr. Lucia Gašpieriková. Obaja obžalovaní súhlasili s konaním verejného zasadnutia v ich neprítomnosti a taktiež obžalovaný ml. D. súhlasil so substitučným zastúpením obhajcom Mgr. Robertom Čibrikom. Zástupca ÚPSVaR svoju prítomnosť na verejnom zasadnutí ospravedlnil. Predseda senátu konštatoval, že sú splnené procesné podmienky na uskutočnenie verejného zasadnutia. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Procesné strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava podaného odvolania Okresnej prokuratúry Galanta a v napadnutej časti navrhuje rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a zároveň navrhuje, aby krajský súd podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol. Obhajca Mgr. Robert Čibrik uviedol, že čo sa týka obžalovaného ml. B. a obžalovaného ml. D. sa pridržiava vyjadrení v odvolaní a navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
13. Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
14. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorom v neprospech oboch obžalovaných postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku voči obom obžalovaným, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo
15. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutým výrokom o vine a o treste predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
K trestu všeobecne
16. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
17. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
18. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
19. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
20. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
21. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
22. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
K trestu konkrétne u obžalovaného ml. B. a u obžalovaného ml. D.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že správne okresný súd u obžalovaného ml. B. a obžalovaného ml. D. preskúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u oboch obžalovaných aj krajský súd zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a existenciu priťažujúcej okolnosti, že spáchal viac trestných činov § 37 písm. h) Trestného zákona.
24. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že v danom prípade u obžalovaného ml. B. a obžalovaného ml. D. bolo potrebné ukladať úhrnný trest odňatia slobody spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa mladistvého páchateľa v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu ohľadom ukladania druhu trestu pre oboch obžalovaných a to trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby s probačným dohľadom. Vzhľadom na osoby obžalovaných aj krajský súd považuje uložený trest za primeraný a zákonný, avšak okresný súd pochybil tom, že keď ukladal podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom a neuložil obmedzenia a povinnosti pre obžalovaných. Krajský súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou prokurátora ohľadom ukladania uvedených obmedzení a povinností v zmysle § 51 ods. 4 pri podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom.
25. Krajský súd u oboch obžalovaných vzhliadol potrebu ukladania povinností podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona a obom uložil povinnosť po ukončení štúdia sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Uvedenú povinnosť uložil krajský súd z toho dôvodu, že obaja sa dopustili trestnej činnosti majetkového charakteru a je potrebné aby sa obžalovaní po ukončení štúdia zamestnali a zaradili do pracovného procesu. Krajský súd zobral do úvahy aj potvrdenia oboch obžalovaných mladistvých ohľadom vykonávania brigádnických prác, a preto podľa názoru krajského súdu je potrebné aby si obaja obžalovaní aj po skončení štúdia osvojili pracovné návyky.
26. Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou prokuratúry v tom, aby bola obžalovaným uložená povinnosť nahradiť škodu podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, pretože obaja obžalovaní sú aktuálne študentmi a voči obom je určená vyživovacia povinnosť ich rodičov. Na základe uvedené by uložená povinnosť sa minula účinku, pretože by len neprimerane zaťažila rodičov oboch obžalovaných.
27. Krajský súd taktiež obom obžalovaným uložil podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Uvedenú povinnosť krajský súd uložil najmä s ohľadom na spáchanú trestnú činnosť násilného charakteru, aby osoby obžalovaných sa zúčastnili psychologického poradenstva, počas ktorého môže prísť k pozitívnemu pôsobeniu na oboch obžalovaných a taktiež aj uvedomeniu a analýzy ich správania, ktoré viedlo k spáchaniu ich trestnej činnosti.
Záverečné zhrnutie
28. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátora podanému v neprospech obžalovaného ml. B. a obžalovaného ml. D. vyhovel a postupom § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z dôvodu pochybenia okresného súdu a sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
29. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.