Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-23-2026.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/23/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, 3/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, 4/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, C., U., žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., Košice, Brezová 10, IČO: 48 052 060, 5/ Y. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, 6/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, 7/ Y. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, žalobcovia 5/ až 7/ zastúpení advokátom JUDr. Františkom Komkom, Prešov, Hlavná 27, proti žalovanej: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha 1, Česká republika, IČ: 452 72 956, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, Martin, Pavla Mudroňa 26, IČO: 42 071 135, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6 C 15/2023 - 689 zo dňa 16.05.2023 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok v jeho zamietavej časti, a to vo vzťahu k nároku žalobcov v 1/, 2/, 5/ a 6/ rade do výšky 10.000 eur a u žalobcov v 3/, 4/ a 7/ rade v nároku do výšky 3.300 eur a vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov voči žalovanému o náhradu nemajetkovej ujmy titulom neoprávneného zásahu do ich práva na ochranu osobnosti.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci konal po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9 Cdo 13/2022 z 30.11.2022 zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 19.10.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24.11.2020 vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 7. rade a žalovaným v 3. rade. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C 214/2014 už boli právoplatne zaviazaní žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom po 10.000 eur, resp. 3.300 eur podľa príbuzenského stupňa. V tomto konaní bol na túto sumu spoločne a nerozdielne zaviazaný aj žalovaný, teda poisťovacia spoločnosť, voči ktorému však bolo rozhodnutie zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Následne súd prvej inštancie konal o nároku žalobcov v 1. až 7. rade voči žalovanému - Generali Česká pojišťovna, a. s.
3. Súd prvej inštancie nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy posúdil s poukazom na vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 100, § 101, § 104 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcov voči žalovanému - Českej pojišťovni je premlčaný. Poukázal na skutočnosť, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 26.09.2012, pričom voči žalovanému bol nárok uplatnený 07.07.2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá vo vzťahu k žalovanému uplynula dňom 26.09.2015.
4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym záverom žalobcov o tom, že v danom prípade premlčacia lehota začína plynúť rok po poistnej udalosti s tým, že je viazaný záverom dovolacieho súdu. Zo záverov zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorej plynutie je viazané na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nepovažoval za dôvodné prihliadnuť na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 252/2021, na ktoré poukazovali žalobcovia v 5. až 7. rade.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 CSP, kedy za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval druh nároku žalobcov v 1. až 7. rade a postavenie žalovaného v tomto konaní. Žalovaný bol úspešný z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania, no súdna prax v čase podania žaloby nebola jednotná v tom, či poisťovateľa možno priamo žalovať ako stranu v konaní a či za uplatnené nároky zodpovedá. Žalobcovia teda označili žalovaného najprv za vedľajšieho účastníka a následne potom, čo súdna prax začala priznávať nárok aj voči poisťovni (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 5/2020 z 21.10.2020) ho označili ako stranu v konaní. Súd preto túto skutočnosť zohľadnil a bral ju ako neprimeranú tvrdosť v tom, aby mala byť z tohto dôvodu priznaná náhrada trov konania žalovanému.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaného proti výroku II. s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Právne posúdenie, ako aj zistený skutkový stav považoval žalovaný za nesprávny, pričom v čase podania žaloby bol procesným predpisom O.s.p., podľa ktorého sa subjekt stal vedľajším účastníkom oznámením o vstupe do konania. Označenie subjektu ako vedľajšieho účastníka žalobe nebolo spôsobilé založiť procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Žalobcovia teda museli vedieť že prerušenie plynutia premlčacej doby platí len vo vzťahu k označeným žalovaným. Žalobcom bolo zrejmé aj konanie a stanovisko žalovaného a napriek tomu ostali pasívni, pričom voči žalovanému nárok uplatnili až rozšírením žaloby zo dňa 07.07.2016. Tento postoj žalobcov nie je možné hodnotiť na ujmu žalovaného. Žalobcom nič nebránilo, aby si uplatnili svoj nárok voči poisťovateľovi v priebehu premlčacej doby, zvlášť ak mali informáciu o jeho postoji k uplatnenému nároku. Nejednotnosť súdnej praxe sa týkala len rozsahu krytia uplatneného nároku a táto nejednotnosť nebola dôvodom pre zamietnutie žaloby. V tomto smere je protirečivý záver súdu prvej inštancie ohľadom zmeny v rozhodovaní súdov po roku 2020, ktorá mala byť výnimočnou okolnosťou pre postup žalobcov, nakoľko tento nárok žalobcovia uplatnili ešte v roku 2016. Súdom konštatovaná zmena rozhodovacej činnosti preto nemohla mať priamu súvislosť s postupom žalobcov. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 1/2016 bolo publikované až po návrhu na pripustenie poisťovateľa do konania. Preto bolo navrhnuté, aby odvolací súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 7. rade v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobcami v 5. a 6. rade, nakoľko nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie. Uviedli, že ak v určitej otázke bol vyslovený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tento by mal platiť vo všetkých veciach, pričom v sporoch o náhradu škody podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj poistiteľ s tým, že poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo iba poistiteľa ( NR SR 4 Cdo 5/2020), právo žalobcu je právom na náhradu škody, pričom právo prechádza z poisteného na poistiteľa, od čoho sa odvíja aj premlčacia doba a zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na jej plynutie. Jedná sa o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia, pričom premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti. Tento záver vyplýva z uznesenia NR SR sp. zn. 7 Cdo 252/2021.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj zo strany žalobcu v 7. rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky v prejednávanej veci procesne pochybil, keď nerešpektoval postavenie účastníkov na strane žalovaných a v danej veci nie je možné jednostranne diferencovať plnenie od jedného účastníka a žalovaného v 3. rade. Žalovaný pôvodne v 3. rade ako poisťovateľ si nesplnil svoje povinnosti zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a odmietol dobrovoľne plniť nároky žalobcov, ide o konanie v rozpore s ust. § 813 a § 814, ktoré upravujú prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou. Ide o zákonný prechod práva. Rovnako tak súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil začiatok behu premlčacej doby, na ktorú súd aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka namiesto ust. § 104 OZ. Žalovaný ako poisťovateľ odmieta dobrovoľne plniť nároky poškodených napriek tomu, že škodca mu riadne oznámil vznik poistnej udalosti a doručil právoplatné a vykonateľné rozsudky súdov Slovenskej republiky.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané aj odvolanie zo strany žalobcov v 1. až 4. rade, ktorí namietli existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázali na odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého podanie žaloby voči žalovaným v 1. a 2. rade neznamená prerušenie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k poisťovateľovi s tým, že opačný záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 Cdo 252/2021. Uviedli, že v bode 26 predmetného rozhodnutia v identickej veci je uvedené, že nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do súkromného a rodinného života pri dopravnej nehode je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia, kedy podľa § 104 OZ začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti. Z uvedeného vyplýva, že pri nároku na uplatnenie nemajetkovej ujmy vo vzťahu k premlčaniu je daná aplikácia ust. § 104 OZ. Pri poistných nárokoch je premlčacia doba štvorročná, nakoľko začína plynúť rok po poistnej udalosti, čo v danom prípade bolo 26.09.2012 a táto doba uplynula 26.09.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia svoj nárok uplatnili riadne a včas a tento nie je premlčaný a zároveň by uplatnenie takéhoto inštitútu ta premlčania bolo v danom prípade v rozpore s princípom dobrých mravov. V danom prípade by súd mal odoprieť právo uplatniť námietku premlčania.
10. Podaním zo dňa 27.07.2023 žalobcovia v 1. až 4. rade k odvolaniu žalovaného, ako aj žalobcov v 5. až 7. rade uviedli, že sa stotožňujú s odvolaním žalobcov v 5. až 7. rade a zároveň vo vzťahu k odvolaniu žalovaného s týmto nesúhlasia. Žalobcovia v 1. až 4. rade poukázali na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v bodoch 28 až 30 svojho odôvodnenia. V danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona a vyjadruje princíp spravodlivosti, kedy je nutné zohľadniť osobitosti každého jednotlivého súdneho sporu v komplikovaných životných situáciách. Práve rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania zohľadňuje všetky atribúty prejednávanej veci.
11. Žalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcov uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom žalobcov o plynutí premlčacej doby. Žalovaný uviedol, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.11.2022 jednoznačne uviedol, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je nutné vychádzať z ust. § 101 OZ. Vo svojom rozhodnutí nevyslovil právny názor o potrebe aplikácie § 104 OZ. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo vydané po rozhodnutí vo veci 7 Cdo 252/2021, na ktoré poukazujú žalobcovia. V tejto veci bolo zrušené rozhodnutie súdu, pričom v zmysle § 455 CSP je súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu.
12. Pokiaľ sa týka aplikácii § 3 Občianskeho zákonníka, na prejednávanú vec v odvolaní žalobcov nevyplýva v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu v tejto veci. Žalobcovia v 5. a 6. rade uvádzajú, že v danom prípade ide o nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa, čo však je novým tvrdením žalobcov, ktoré podľa § 366 CSP nie je prípustné. V každom prípade však táto právna konštrukcia nemá súvis s prejednávanou vecou. Odvolacie námietky žalobcuv 7. rade sú rovnako nedôvodné, nakoľko to, že poškodený má nárok voči poisťovateľovi aj voči škodcovi neznamená, že ide o solidárnu zodpovednosť, pretože toto nevyplýva z právneho predpisu ani z ďalších dôvodov uvedených v § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak jedná sa o samostatné nároky, kde je solidarita vylúčená. Ani ostatné odvolacie námietky žalobcov nie sú relevantné.
13. Podaním zo dňa 18.09.2023 žalobcovia v 1. až 4. rade vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného uviedli, že tento len parafrázuje uznesenie Najvyššieho súdu SR a zdôrazňuje, že Najvyšší súd SR rozhodoval neskoršie po rozhodnutí, na ktoré poukazovali vo svojom odvolaní. K uvedenému žalobcovia uviedli, že dovolací súd vo svojich záveroch poukazoval na staršiu judikatúru, než prezentovalo uznesenie sp. zn. 7 Cdo 252/2021. Ide o účelové prezentácie judikatúry, ktorá je v rozpore s praxou dovolacieho súdu.
14. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.
15. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 06.02.2024 pod sp. zn. 13 Co 66/2023 o tomto odvolaní rozhodol takto: „I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi v 3. rade sumu 3.300 eur,
žalobcovi v 4. rade sumu 3.300 eur, žalobcom v 5. rade sumu 10.000 eur, žalobcom v 6. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi v 7. rade sumu 3.300 eur, a to všetko spoločne a nerozdielne s pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade podľa rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 15C 214/2014-244 zo dňa 19.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co 60/2020-483 zo dňa 24.11.2020, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok potvrdzuje.
II. Žalobcovia v 1. až 7. rade majú nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobcovia v 1. až 7. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“
16. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie zo strany žalovaného. Dovolací súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 12.05.2026, a to vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia takto: „Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 06. februára 2024 sp.zn. 13Co/66/2023 v jeho vyhovujúcej časti a vo výrokoch o náhrade trov konania zrušuje a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a. „Pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024, priamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti.““
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom čo vec bola predložená veľkému senátu po zabezpečení stanovísk Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora, Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dospel k záveru, že pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodné pripustiť taký výklad ustanovení § 15 ods. 1 a 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom do 31.07.2024, že premlčacia doba začína plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že vyhovujúci výrok o uložení povinnosti na plnenie žalovanému ako solidárny s pôvodne žalovanými 1/, 2/ je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto došlo k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu v jeho vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania. Po odmietnutí dovolania vo zvyšnej časti je zrejmé, že nároky žalobcov v 1/, 2/, 5/, 6/ rade nad sumu 10.000 eur a u žalobcov v 3/, 4/, 7/ rade nad sumu 3.300 eur sú zamietnuté právoplatne. Predmetom konania zostávajú len nároky týchto žalobcov v rozsahu do vyššie uvedených súm.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že predpokladom vyhovenia žaloby je skúmanie skutočnosti, či už nedošlo k splneniu povinnosti uloženej pôvodným žalovaným v 1/ a 2/ rade podľa rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 15C/214/2014 - 244 zo dňa 19.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13/Co/60/2020 - 483 zo dňa 24.11.2020.
20. Postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti ako je to špecifikované vo výroku tohto uznesenia. Vo veci je nutné skúmať otázku splnenia povinnosti uloženej pôvodným žalovaným v 1/ a 2/ rade, pričom nie je účelné doplniť takéto dokazovanie odvolacím súdom a táto otázka je rozhodujúca vzhľadom na charakter sporu, kedy v prípade nároku uplatneného voči škodcovi aj poisťovateľovi ide o samostatné nároky poškodeného voči viacerým subjektom, ale voči každému z nich z iného právneho dôvodu. V takomto prípade zodpovedá vyjadrenie tejto povinnosti formuláciou, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
21. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude vykonať dokazovanie (dopytom na subjekty v rozsudku pod sp. zn. 15C 214/2014) a objasniť skutočnosť, či medzičasom došlo k plneniu pôvodných žalovaných v 1/ a 2/ rade v prospech žalobcov a ak áno v akom rozsahu. Po zistení tejto skutočnosti následne súd
prvej inštancie v prípade vyhovenia žaloby formuluje povinnosť žalovanej plniť žalobcom tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalších žalovaných v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
22. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne o trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania (§ 396 ods. 3, 453 ods. 3 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).