Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-52-2020.pdf
PDF · 93.82 KB
No categories available
58Ek/52/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 360,02 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: doc. JUDr. Ivan Podhorec, PhD., D. X, XXX XX E., IČO: 42124603, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 415EX 70/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 07.01.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy 360,02 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6Csp/138/2016 zo dňa 14.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.08.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 27.01.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: doc. JUDr. Ivan Podhorec, PhD., Damborského 9, 949 01 Nitra, IČO: 42124603, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 415EX 70/20.
3. Súdny exekútor vydal dňa 01.06.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň súdny exekútor v zmysle ust. § 61n ods. 3 a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku vyzval oprávneného na zaplatenie trov exekútora spojených s exekúciou vo výške 73,80 eur vrátane 23 % DPH. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 02.06.2026.
4. Podaním zo dňa 02.06.2026, doručeným exekútorskému úradu dňa 03.06.2026, oprávnený vzniesol v zákonom stanovenej lehote u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom. V odôvodnení svojich námietok uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Ďalej uviedol, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. by vykonal ďalšie úkony za účelom
zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej namieta, že zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. Podľa vyjadrenia oprávneného v prípade povinného – fyzickej osoby, možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 115 Exekučného poriadku upravujúce okruh hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, ktoré sú z exekúcie vylúčené. Oprávnený tiež namieta, že v správach súdneho exekútora nie je uvedené, že by súdny exekútor použil donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku v prípade, ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť odôvodnené pochybnosti. Pritom správy súdneho exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na to, že aj z rozhodovacej činnosti exekučného súdu možno vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Všetok hnuteľný majetok, ktorý nepatrí do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku, má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený, čo má podľa oprávneného o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené oprávnený vyjadril názor, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom a navrhol, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
5. Poverený súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 03.06.2026, v ktorom uviedol, že Proti povinnému vedie ďalších deväť exekučných konaní. V exekučnom konaní sp. zn. 415EX 435/18 boli vykonávané súčinnosti ohľadom zisťovania majetku povinného. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Povinný nemá zamestnávateľa. Dôvodom pre zastavenie exekúcie je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Dikcia obsiahnutá v ust. § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. Pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Záverom súdny exekútor dodal, že oprávnenému nič nebráni, aby si podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a má za to, že boli naplnené podmienky pre vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
6. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
7. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
11. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a)námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
16. Posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže poverený súdny exekútor dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, v dôsledku čoho súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný exekúciu zastaviť. Účelom tohto dôvodu pre zastavenie exekúcie je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za opodstatnenú argumentáciu oprávneného, podľa ktorého nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Súd naviac v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v keďže v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti
povinného, oprávnený má možnosť v budúcnosti opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.
17. Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Postupuje pritom podľa § 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (napr. nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade sa má za to, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Je teda potrebné rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Pod zexekvovaním majetku je pritom potrebné rozumieť buď zablokovanie konkrétneho majetku, alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu bude skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018).
18. Súdny exekútor v dokumente Správa o priebehu exekúcie zo dňa 23.02.2026 súdu doručil prehľad všetkých úkonov vykonaných v priebehu konania a uviedol, že voči povinnému je vedených ďalších deväť exekúcií, v ktorých sa priebežne preverujú majetkové pomery povinného. Zo správy súdneho exekútora oprávnenému zo dňa 14.10.2025 a z priložených príloh má exekučný súd za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia exekúcie opakovane vykonával úkony a lustrácie za účelom zistenia, či je povinný poberateľom mzdy alebo iných príjmov, či je povinný vlastníkom bankového účtu, motorových vozidiel alebo nehnuteľného majetku, pričom o zisteniach na základe vykonaných lustrácií oprávneného pravidelne informoval. Súdny exekútor rovnako zistil, že povinný je majiteľom bankového účtu nepatrnej hodnoty, nevlastní nehnuteľnosti, nevlastní motorové vozidlá, nepoberá žiadne sociálne dávky.
19. K námietke oprávneného o tom, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by vykonával fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného, resp. že by žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, exekučný súd uvádza, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Poverený súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, a to najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor nie je povinný zakaždým vykonať fyzické zisťovanie majetku povinného v mieste jeho bydliska. Takýto postup pri vedení exekúcie zvolí len ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Z vyjadrenia súdneho exekútora však vyplýva, že vykonal osobnú prehliadku v nehnuteľnosti obývanej povinným, ktorej spoluvlastníkom je jeho družka, avšak povinný v predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiadne hnuteľné veci.
20. Oprávnený prostredníctvom predmetných námietok tiež namietal, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí. Exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť
úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý námietky podal. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný vlastní hnuteľný majetok v mieste svojho bydliska, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané.
21. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva použitie donucovacieho opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku, exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna. Použitie donucovacieho opatrenia je plne na zvážení súdneho exekútora, pričom účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za takúto povinnosť však nemožno považovať povinnosť znejúcu na peňažné plnenie, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom.
22. Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou č. 68/2017 Z. z. vykonal potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Vzhľadom na to, že od začatia exekúcie, ktorá sa začala podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 07.01.2020, do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, uplynulo obdobie piatich rokov, a počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi napriek jeho činnosti nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a zároveň keďže po dobu vedenia exekúcie nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov, má súd za to, že súdny exekútor dôvodne pristúpil k postupu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
23. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného boli podané po uplynutí lehoty podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku a nie sú dôvodné, a preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.