Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-26-2020.pdf
PDF · 112.07 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne SOSTEAM SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Budatínska 43, IČO: 45 414 408, zastúpenej Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 15, IČO: 36 860 522, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 747,32 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 747,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 747,32 eura od 18.04.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu žalobkyňa uviedla, že 5.12.2017 došlo v obci Svätý Martin k znečisteniu vozovky unikajúcimi prevádzkovými kvapalinami z havarovaného vozidla V. X., M.: Q ktorého vodičom bol F. U., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J. (ďalej aj „škodca“), pričom tento bol aj vinníkom dopravnej nehody. Motorové vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Správcom predmetnej cestnej komunikácie sú Regionálne cesty Bratislava, a.s., IČO: 35 947 161, so sídlom Čučoriedková 6, 827 12 Bratislava (ďalej aj „správca komunikácie“). Škodcovi, ktorý zodpovedá za vznik dopravnej nehody, tak v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vznikla povinnosť odstrániť znečistenie predstavujúce prekážku cestnej premávky. Keďže tento druh poškodenia vyžaduje kvalifikovaný zásah subjektu špecializovaného na odstraňovanie poškodenia vozovky (nie je reálne, aby bežný vinník dopravnej nehody dokázal odstrániť a zabrániť ďalšiemu rozširovaniu škody vzniknutej únikom pohonných látok a prevádzkových kvapalín vlastnými prostriedkami), správca komunikácie mal pre tento prípad so žalobkyňou uzavretú zmluvu o odstraňovaní prekážok a o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2015 (ďalej aj „zmluva o odstraňovaní prekážok“). Na základe predmetnej zmluvy pristúpila žalobkyňa k odstráneniu znečistenia. Cieľom jej činnosti bolo zabezpečenie prejazdnosti cestnej komunikácie, odstránenie poškodenia vozovky a zabránenie ďalšiemu šíreniu škody, ktorá sa mohla v prípade oneskoreného zásahu prejaviť aj vo vážnom narušení životného prostredia. Poistná udalosť bola žalovanej ako zodpovednému poisťovateľovi riadne nahlásená. Pri svojej činnosti žalobkyňa vynaložila náklady vo výške 747,32 eura, ktoré deklarovala prostredníctvom faktúry č. 17100699 z 12.12.2017 vystavenej na meno škodcu. Dňa 29.12.2017 žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti Green recovery s.r.o., IČO: 483 346 34, so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava svoj nárok uplatnila v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) priamo voči žalovanej ako zodpovednému poisťovateľovi. Žalovaná listom zo dňa 11.01.2018 upovedomila žalobkyňu o zamietnutí uplatneného nároku bez poskytnutia akéhokoľvek poistného plnenia. Poukázala na to, že jediným subjektom, ktorý vynaložil náklady na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý vytvoril škodca, je žalobkyňa. Napriek tomu, že eliminovala škodu a zabránila jej ďalšiemu šíreniu, jej oprávnené náklady dodnes ostávajú neuhradené. V danom spore existuje záujem správcu komunikácie, aby vzniknutá škoda bola odškodnená v rámci poistného krytia, k čomu sa pridáva aj všeobecný verejný záujem, aby škody na vozovke boli odstraňované v čo najkratšom čase (za účelom zabezpečenia prevádzky cestnej komunikácie) a v čo najväčšom rozsahu (za účelom zamedzeniu ďalšieho šírenia nepriaznivého vplyvu uniknutých látok na vozovku a životné prostredie). Možno preto považovať za plne súladne s princípom distributívnej spravodlivosti, aby bol nárok žalobkyne hradený z PZP škodcu. V zmysle uvedených skutočností preto možno považovať za koherentné s legitímnymi očakávaniami účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, aby bolo poskytnuté plnenie z PZP aj priamo žalobkyni a bola je poskytnutá náhrada za účelné, riadne preukázané a uplatnené nároky, ktoré vynaložila pri odstraňovaní škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaným. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jej argumentáciou poukázala na zmluvu o odstraňovaní prekážok, ktorá bola uzavretá medzi správcom komunikácie a žalobkyňou 26.11.2015. Jej účelom bolo zaistiť uplatniteľnosť oprávnených nárokov žalobkyne aj voči poisťovateľom s odmietavým postojom. V tejto súvislosti článok II bod 2 a bod 3 zmluvy o odstraňovaní prekážok vymedzuje budúce pohľadávky, ktoré žalobkyni vzniknú v súvislosti s plnením si povinností podľa zmluvy o odstraňovaní prekážok. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa disponuje škodovou pohľadávkou voči žalovanej aj v prípade, že za jediného poškodeného považuje žalovaná výlučne správcu komunikácie. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa súdu zmluvu o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015, listinu „uplatnenie nárokov na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“, faktúru č. 17100699 z 12.12.2017, vyrozumenie žalovanej z 11.01.2018, lustráciu poisťovateľa škodcu, úrokové sadzby ECB, registráciu poistnej udalosti.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 30.12.2019 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1804/2019, ktorým návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom nárok žalobkyne označila za nedôvodný. Návrh žalobkyne považovala aj za nespĺňajúci kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorú žalobkyňa odvodzovala od zmluvy o odstraňovaní prekážok, ktorej súčasťou má byť zmluva o postúpení pohľadávok. Žalobkyňa nepreukázala jej zverejnenie v súlade s článkom VI ods. 1 zmluvy o odstraňovaní prekážok, pričom aj podľa jej dikcie bola účinnosť viazaná práve na predmetné zverejnenie. Žalobkyňa zároveň nepreukázala, na základe akého legislatívneho zmocnenia bolo zabezpečenie výkonu práv a povinností v súvislosti s údržbou ciest zmluvne prevedené zo správcu komunikácie (ako deklarovaného správcu cesty) na žalobkyňu (ako bežnú obchodnú spoločnosť). Spochybnila aj postúpenie pohľadávok na základe dojednania o postúpení v zmluve o odstraňovaní prekážok o postúpení pohľadávok, ktoré označila za neurčité a zmätočné. Zároveň v zmluve absentuje konkrétny prejav vôle postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok, a preto zmluvu o odstraňovaní prekážok označila za absolútne neplatnú. Podľa žalovanej nemožno uplatňovaný nárok subsumovať pod žiadne z ustanovení zákona o PZP a žalobkyňa ani len neuviedla, o ktoré ustanovenia zákona o PZP opiera svoj nárok. Ak uplatňovaný nárok nevyplýva zo zákona o PZP tak potom nie je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovanej. V tejto súvislosti poukázala na svoje vyrozumenie, v ktorom žalobkyni oznámila, že v prípade znečistenia cesty je za odstránenie tohto znečistenia zodpovedný vinník nehody, ktorý ak prekážku neodstráni je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Uplatnený nárok na poistné plnenie je tak vylúčený z poistného krytia v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o PZP a nemožno ho subsumovať pod § 4 zákona o PZP. Navyše záchyt uniknutých prevádzkových kvapalín patrí medzi úlohy Hasičského záchranného zboru, ktorý je hradený z 8 % odvodu. Napokon namietala aj subdodávateľskú faktúru Green recovery č. 1020170112“ v sume 120 eur s DPH, pretože táto sa nijak nepodieľala na odstraňovaní prekážky cestnej premávky a teda nemôže tvoriť súčasť nákladov, ktoré znáša vodič F. U..
3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, pričom zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že správca komunikácie mal uzavretú so žalobkyňou zmluvu o odstraňovaní prekážok a postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2015. Táto zmluva bola pripojená k samotnému návrhu a preto priamo z tejto zmluvy je odvodená aktívna legitimácia žalobkyne. Pasívna legitimácia žalovanej je odvodená z § 15 ods. 1 zákona o PZP. V čase odstraňovania škôd po nehode
spôsobenej poistencom žalovanej musela vynaložiť náklady, aby zabránila ďalšiemu rozširovaniu škody. V prípade keby žalobkyňa nezasiahla včas a nebola by táto škoda odstránená, by sa škoda mohla šíriť ďalej a to únikom pohonných hmôt a prevádzkových kvapalín. Žalobkyňa tak zabezpečila, aby sa škoda ďalej nešírila a nespôsobila tak poškodenie vozovky a neovplyvnila životné prostredie. Nárok preto subsumovala pod § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Napokon k faktúre Green recovery uviedla, že svoj nárok si u žalovanej uplatňovala prostredníctvom Green recovery s.r.o., s ktorou uzavrela mandátnu zmluvu, na základe, ktorej sa spoločnosť Green recovery s.r.o. v predmete tejto zmluvy zaviazala odplatne vymáhať pohľadávky pre žalobkyňu v mene žalobkyne a zároveň pre žalobkyňu viesť odplatne pohľadávkovú agendu, čo zahŕňa uskutočňovanie telefonických, písomných a osobných rokovaní s dlžníkmi v mene mandanta a vedenie o všetkých týchto krokoch. K vyjadreniu priložila fotodokumentáciu miesta vytečenia prevádzkových kvapalín a mandátnu zmluvu.
4. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.
5. Súd nariadil v spore pojednávanie na 28.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne a žalovanej. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa nad rámec už uvedeného doplnila, že správca komunikácie nedisponuje takými oprávneniami na nakladanie s nebezpečným odpadom ako žalobkyňa, a preto si nevie splniť svoje kompetencie v dôsledku čoho delegoval povinnosť na žalobkyňu, ktorá ma všetky príslušné oprávnenia na nakladanie s nebezpečným odpadom. Hasičský a záchranný zbor sa len podieľa na odstraňovaní týchto prekážok, nevykonáva ich výlučne sám. Podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala, že správca nie je spôsobilý odstraňovať dôsledky dopravných nehôd, pri ktorých došlo k znečisteniu. Správca cesty má povinnosť zabezpečovať svoju kompetenciu vo vlastnej réžii. V danom prípade ide o vytečenie oleja, čo nie je nebezpečným odpadom.
6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je aktívna vecná legitimácia žalobkyne, pasívna vecná legitimácia žalovanej, platnosť zmluvy, posúdenie nároku podľa zákona o PZP, nárok na úroky z omeškania a oprávnenosť jednotlivých položiek uvedených vo faktúre. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné tvrdenia strán sporu uvedené v bodoch 1. až 5. opätovne opakovať.
7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
9. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená.
10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
11. Podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) - ďalej len „cestný zákon“ cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.
12. Podľa § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty a miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené.
13. Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
14. Podľa § 3f ods. 1, a 2 cestného zákona správca cesty I. triedy môže zmluvne previesť povinnosť udržiavať cestu I. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, na vlastníka alebo správcu ciest II. a III. triedy, alebo na Národnú diaľničnú spoločnosť za cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi. Vlastník alebo správca ciest II. a III. triedy môže zmluvne previesť povinnosť udržiavať cesty II. a III. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, na Národnú diaľničnú spoločnosť za cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi.
15. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových ciest.
16. Podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.
17. Podľa § 43 ods. 1 zákona o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
21. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V predmetnom konaní nebolo sporné, že došlo k znečisteniu vozovky v obci Svätý Martin, ktorej vlastníkom je Bratislavský samosprávny kraj a správcom ním založená právnická osoba Regionálne cesty Bratislava a.s. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra je správca komunikácie založený okrem iného na údržbu ciest v majetku Bratislavského samosprávneho kraja, - zimná a letná údržba a čistenie ciest, pozemných komunikácií a verejných priestranstiev.
24. V súlade so zákonom (bod 11. a 12. tohto rozsudku) je tak právnická osoba Regionálne cesty Bratislava a.s. kompetentná (pretože na tento účel bola založená) a poverená udržiavaním pozemných komunikácií vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja v stave zodpovedajúcom účelu, a teda aj v prípade znečistenia týchto komunikácií, toto znečistenie odstrániť. Cestný zákon (bod 14. tohto rozsudku) pripúšťa zmluvný prevod povinnosti udržiavať pozemnú komunikáciu na iný subjekt, ale len na ten, ktorý zákon predpokladá - v danom prípade na Národnú diaľničnú spoločnosť, prípadne na vlastníka / správcu cesty II. a III. triedy (podľa toho o akú triedu cesty ide). Ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje rozdelenie jednotlivých oprávnení správcu cesty medzi viaceré subjekty navzájom. Inými slovami, uvedené ustanovenie sa vôbec netýka riešenia postupu, kedy samosprávny kraj (ním založená právnická osoba) ako správca cesty hodlá určité oprávnenie
správcu cesty (avšak nie všetky oprávnenia) preniesť na iný subjekt a sám pritom zostať správcom cesty (takýto postup nie je dovolený ani inými právnymi predpismi). Aplikácia uvedeného ustanovenia dopadá iba na tie prípady, kedy pre vymedzené komunikácie a/ samosprávny kraj nevykoná prípustný prenos (všetkých) právomocí na iný subjekt, a teda samosprávny kraj je správcom cesty, alebo b/ samosprávny kraj rozhodne, že správu cesty vykonávať nebude a že výkon (všetkých) práv a povinností správcu cesty prenesie na ňou zriadenú alebo založenú právnickú osobu. Gramatickým výkladom dospejeme k záveru, že prenos právomocí správcu cesty nie je možný na obchodnú spoločnosť už existujúcu, ale výlučne na obchodnú spoločnosť založenú osobitne iba na tento účel. V opačnom prípade by požiadavka zákonodarcu vyjadrená slovami „osobu ňou založenú“ nemala opodstatnenie. Žalobkyňa preto nie je spôsobilým subjektom na to, aby vykonávala správu cesty (aby na ňu boli prenesené niektoré práva a povinnosti správcu cesty), pretože podľa výpisu z obchodného registra na takýto účel ani nebola správcom cesty založená.
25. Správca komunikácie preto porušil vyššie citované ustanovenia cestného zákona, keď na základe zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 previedol na žalobkyňu svoju vlastnú kompetenciu, na vykonávanie ktorej bol výslovne založený, a to odstraňovanie prekážok z telesa cesty a/alebo súčasti cesty za účelom zabezpečenia priechodnosti a plynulosti cestnej premávky. Poľa súdu ale správca komunikácie pri odstraňovaní prekážky z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia znečistenia komunikácie). Odstrániť znečistenie z komunikácie je oprávnený vykonať buď Bratislavský samosprávny kraj, alebo právnická osoba ním na tento účel založená alebo zriadená - t. j. Regionálne cesty Bratislava a.s. Inými slovami cestný zákon upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva a v súvislosti so správou pozemných komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie rozliatych prevádzkových kvapalín, ktoré spôsobujú prekážku v zjazdnosti komunikácie preto nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/70/2003). Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy a vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou Slovenskej republiky a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 6 písm. b) cestného zákona, podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami správneho poriadku.
26. Pokiaľ teda nebola prekážka (škvrna na komunikácii) odstránená Bratislavským samosprávnym krajom alebo právnickou osobou ním pre tento účel založenou alebo zriadenou, išlo o zákonom neprípustné prenesenie výkonu právomoci pri správe miestnej komunikácie. Nemohol preto žalobkyni ani vzniknúť nárok na náhradu vynaložených nákladov spojených s odstránením prekážky voči
žalovanej, čo je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pretože ustanovenia cestného zákona o zverení práv a povinností verejnej povahy určeným subjektom sú kogentnej povahy, a teda len spoločnosť Regionálne cesty Bratislava a.s. bola oprávnená znečistenie komunikácie odstrániť. Právny poriadok Slovenskej republiky nedovoľuje, aby správca cesty preniesol predmetné oprávnenie verejnoprávneho charakteru na akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, a preto ak tak správca cesty na základe zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 urobil, je toto poverenie podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné (keďže obchádza vyššie citované ustanovenia cestného zákona a zároveň je s nimi v rozpore) a navrhovateľ na základe neho nemohol získať oprávnenie na výkon verejnej moci na odstraňovanie prekážok na komunikáciách (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/11/2011).
27. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň dodáva, že len v rovine tvrdení ostali vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní o tom, že správca komunikácie nedisponuje takými oprávneniami na nakladanie s nebezpečným odpadom ako žalobkyňa, a preto si nevie splniť svoje kompetencie v dôsledku čoho delegoval povinnosť na žalobkyňu. Predložená zmluva o odstraňovaní prekážok takto vôbec nie je koncipovaná a žalobkyňa ničím svoje tvrdenia nepodložila. V predmetnom spore žalobkyňa ani len netvrdila, že z poškodeného motorového vozidla unikli práve nebezpečné látky. Okrem toho poisťovne v súlade s § 68 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvádzajú 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré následne tieto prostriedky rozdeľuje aj medzi hasičský zbor, ktorý sa podieľa aj na odstraňovaní týchto škvŕn z pozemných komunikácií. Napokon uvedené potvrdzuje aj samotná zmluva o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015, ktorá v článku VII motorový olej, mazací olej, ropné emulzie označuje ako ekologický odpad, ktorý žalobkyňa odstráni ak príslušné zložky hasičského a záchranného zboru ekologický odpad neodstránia, pričom v spore nebolo preukázané, že by tento zbor bol vôbec volaný.
28. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že podľa jeho názoru vzniknutá škoda nie je krytá povinným zmluvným poistením, pretože škoda vznikla vodičovi motorového vozidla, keďže ako to vyplýva z bodu 17. tohto rozsudku prekážku na ceste odstraňuje správca cesty na náklady vodiča, ktorý prekážku spôsobil a bezodkladne ju neodstránil. Poistné plnenie poskytované podľa zákona o PZP nie je neobmedzené a nehradia sa z neho všetky ujmy, ktoré poškodenému v dôsledku škodovej udalosti vznikli, ale len nároky taxatívne uvedené v § 4 zákona o PZP, ak nie sú vylúčené § 5 zákona o PZP. Ak teda zákon o PZP určitý druh nároku výslovne neupravuje, je jeho náhrada z povinného zmluvného poistenia vylúčená. Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 2 zákona o PZP odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z poškodeného motorového vozidla celkom zjavne nie je škoda na zdraví a ani náklad pri usmrtení, nie je ušlým ziskom a ani účelne vynaloženým nákladom spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa zákona o PZP. Zákon o PZP nepočíta s úhradou nákladov na odstránenie prekážky z komunikácie v podobe vytečených prevádzkových kvapalín, pretože ako už bolo vyššie uvedené tieto náklady má znášať výlučne osoba, ktorá prekážku spôsobila. Rovnako potom priamy nárok na poistné plnenie nemá tretia osoba, ktorá by také náklady vynaložila za poisteného. Správca komunikácie resp. žalobkyňa, ktorá uhradila náklady na odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z havarovaného vozidla, má nárok na ich náhradu proti prevádzkovateľovi vozidla a nemá priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou tento náklad vznikol. Napokon aby bolo možné uvažovať nad aplikáciou § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP muselo by byť preukázané, že vytečením prevádzkových kvapalín z poškodeného motorového vozidla došlo k preukázateľnej škode na pozemnej komunikácii, v opačnom prípade ide len o náklad vodiča, ktorému zákon ukladá povinnosť prekážku odstrániť, a ktorý nie je krytý zákonom o PZP. Zneutralizovanie vytečených prevádzkových kvapalín bez ďalšieho relevantného dôkazu nijako nepreukazuje, že došlo k poškodeniu pozemnej komunikácie a okrem toho, žalobkyňa len zneutralizovala škvrnu na pozemnej komunikácii, samotnú pozemnú komunikáciu žiadnym spôsobom neopravovala, a preto v tejto rovine nemožno o vzniku škody priamo na pozemnej komunikácii uvažovať. Uvedené potvrdila aj samotná žalobkyňa, ktorá vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedla, že zabezpečila, aby sa škoda nešírila ďalej a nespôsobila poškodenie vozovky. Podľa súdu tak poskytla škodcovi službu, ktorú má uhradiť škodca a nie jeho poisťovateľ, pretože táto škoda nie je krytá zákonom o PZP. Žaloba je preto nedôvodná aj v tomto smere.
29. Ďalšími námietkami sa súd nezaoberal, pretože ich posúdenie bolo nadbytočné, keďže žalobu primárne zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nemala kompetenciu vytečené prevádzkové kvapaliny odstrániť a ako podporný argument súd uviedol, že tento nárok žalobkyne ani nie je krytý zákonom o PZP.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).