Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19C-31-2026.pdf
PDF · 102.69 KB
Case nature
Subarea
19C/31/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., zastúpená splnomocnencom: F. G. H., A. X, I., proti povinnému: G. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/ XX, D. E., zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., Jarabinková 17563/2C, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Povinný má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného dňa 10.6.2026 domáhala, aby súd povinnému uložil povinnosť umožniť navrhovateľke riadne užívanie, disponovanie a nakladanie s nehnuteľnosťou, v ktorej má spoluvlastnícky podiel a ktorá patrí do BSM, počas celej doby trvania BSM a zakáže povinnému brániť navrhovateľke vo vstupe do nehnuteľností patriacich do BSM zapísaných na LV č. XXX Rodinný dom súp. č. XXX, pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X J. XXX/ X v Okrese Trnava, v K. D. E. v katastrálnom území D. E..
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha od 30.8.2024 pod sp. zn. 17P/111/2024 konanie o rozvod manželstva s povinným a úprava práv a povinností k maloletým deťom. Od tejto doby sa vzťahy medzi účastníkmi konania intenzívne narušili a navrhovateľka bola nútená sa v mesiaci september 2024 odsťahovať zo spoločnej domácnosti a nemohla si vziať ani osobné veci a veci maloletých detí. Od odsťahovania nemala navrhovateľka od povinného povolený vstup do spoločných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia a ktoré patria do BSM, hoci ako vlastník je zapísaný len povinný. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dňa 8.2.2026 kontaktovala povinného, že si chce 9.2.2026 v rámci striedavej starostlivosti prevziať deti v ich spoločnej domácnosti (na mieste, kde majú trvalé bydlisko), nakoľko to konzultovala s klinickou psychologičkou a tá jej toto konanie výslovne odporučila, keďže bola skoro dva mesiace hospitalizovaná a teda nemohla vidieť svoje deti a starostlivosť o ne zabezpečoval povinný. Maloleté dcéra L. trpí dg. PAS, kde nárazové zmeny prostredia a stres nemajú na ňu dobrý vplyv, preto malo prebratie L. po dvoch mesiacoch prebehnúť v jej známom prostredí. Povinný sa však rozhodol tomuto postupu brániť a zabránil vstupu navrhovateľky do spoločnej domácnosti. Navrhovateľka kontaktovala políciu, ktorá prišla na miesto a dohodli sa, že telefonicky pred nimi vyzve povinného, aby ju pustil do nehnuteľnosti, avšak ten sa rozhodol naďalej brániť vstupu, čím dochádza zo strany povinného k porušovaniu vlastníckeho práva v zmysle § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka uviedla, že povinný dňa 10.3.2025 bez jej predchádzajúceho súhlasu scudzil pozemky s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2 a XXX/X o výmere 437 m2 v k.ú. D. E. zapísané na LV č. XXX a je vedené konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom a určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. 31C/41/2025. Z vyjadrení povinného v predmetnom konaní je zrejmé, že odpredal časť pozemkov ako aj celú prístavbu k rodinnému domu spoločnosti Mplot s.r.o., v ktorej je
jediným spoločníkom a užívateľom výhod a teda zúžil masu BSM bez súhlasu navrhovateľky. Z vyjadrení je tiež zrejmé, že stavebnými úpravami oddelil pôvodný dom od prístavby murovanými priečkami a teda prístavba netvorí súčasť a doplnkovú funkciu k rodinnému domu a tiež zrejmé, že prístavbu ponúka ako určitú formu benefitu svojím zamestnancom na trávenie víkendov a oddych a to bez súhlasu navrhovateľky. Vo veci neplatnosti právneho úkonu je vydané neodkladné opatrenie Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 24Co/121/2025 zo dňa 1.10.2025, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX. Odvolací súd v rozhodnutí uzavrel, že rodinný dom súp. č. XXX, pozemky parc. č. XXX/XX J. M. XXX/XX nadobudnuté za trvania manželstva žalovaným (tu povinným) neslúžia a nikdy neslúžili výkonu povolania žalovaného, preto nie sú vyňaté z BSM strán sporu a tvoria jeho súčasť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že už druhý rok býva s maloletými deťmi v podnájme na okraji Trnavy, za ktorý musí platiť mesačne 950 eur a povinný býva v dome za 1,7 milióna eur a navrhovateľka nemá k nehnuteľnosti žiaden prístup, pričom v nehnuteľnosti sa vykonali stavebné úpravy bez jej súhlasu a je využívaná cudzími osobami bez jej súhlasu. Naliehavý právny záujem na neodkladnom opatrení je vtedy, ak je tu daný stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľkou a povinným. Navrhovateľka nemá od augusta 2024 umožnený vstup do nehnuteľnosti, v ktorej boli vykonané stavebné zásahy, s ktorými by nikdy nesúhlasila a časť nehnuteľnosti je využívaná v rozpore s účelom, na ktorý bola postavená. Tiež je daný naliehavý právny záujem, nakoľko sa v spoločnej nehnuteľnosti pohybujú cudzí ľudia bez vedomia spolumajiteľky a tiež dochádza k bezdôvodnému obohateniu povinného na úkor druhého vlastníka nehnuteľnosti. Existuje dôvodné podozrenie, že dochádza k nadmernému opotrebovávaniu nehnuteľnosti a teda aj k znižovaniu jej hodnoty. Preto navrhovateľka žiada o vydanie neodkladného opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila LV č. XXX pre k.ú. D. E.; sobášny list; znalecký posudok č. XXX/XXXX; sms komunikáciu s povinným; situačnú mapu s parcelami; situačnú mapu s ortofoto; zápisnicu o pojednávaní zo dňa 3.6.2025 v konaní sp. zn. (34) 111PC/4/2024 o určenie výživného pre manželku.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.6.2025 povinný a uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že v 09/2024 „bola nútená“ opustiť spoločnú domácnosť a „nemohla si vziať ani osobné veci ani veci svojich troch detí“. Ide o nepravdivé a účelové tvrdenie. Po tom, čo sa navrhovateľka rozhodla spoločnú domácnosť opustiť, si v priebehu niekoľkých dní postupne odvážala svoje osobné veci ako aj veci detí z nehnuteľnosti, a to v škatuliach. Nie je pravdou, že by navrhovateľke povinný bezdôvodne odopieral vstup do spoločnej nehnuteľnosti. Po udalostiach, ku ktorým došlo, najmä po tom, čo navrhovateľka nepravdivo obvinila povinného zo znásilnenia, a po jej následnom nátlakovom a vydieračskom správaní voči povinnému, ktoré vyústilo až do začatia trestného stíhania voči navrhovateľke, vznikli na strane povinného dôvodné obavy o jeho zdravie a bezpečnosť. Za tejto situácie je postup povinného, spočívajúci v neumožnení ďalšieho vstupu navrhovateľky do spoločnej nehnuteľnosti, primeraný a opodstatnený. Okrem uvedeného bolo navrhovateľke priznané nadštandardné výživné v celkovej výške 3.750,- eur (na mal. deti vo výške 2.800,- eur a na manželku vo výške 950,- eur) a zároveň žije v partnerskom vzťahu s osobou s dobrým finančným zázemím. Za týchto okolností nemožno hovoriť o tom, že by bola ohrozená existencia dôstojného bývania navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Naopak, vzhľadom na dlhodobé nátlakové a vydieračské konanie navrhovateľky voči povinnému, je daný priestor na zváženie nariadenia neodkladného opatrenia v prospech povinného, a to vo forme zákazu vstupu navrhovateľky do predmetnej nehnuteľnosti, a to v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti. Uviedol, že trestné stíhanie bolo začaté pre zločin vydierania voči povinnému, a to v súvislosti s konaním o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Trestné stíhanie je vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odborom kriminálnej polície, pod M.: K./X-XXX-XX-XXXX. Zo začatia trestného stíhania vyplýva dôvodné podozrenie, že navrhovateľka mala povinného nútiť k podpisu rodičovskej dohody pod hrozbou nepravdivého obvinenia zo znásilnenia, pričom tieto tvrdenia mala následne uvádzať aj v súdnom konaní s cieľom ovplyvniť rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výživnom. K časti návrhu o tom, že dňa 8.2.2026 informovala navrhovateľka povinného o tom, že si chce deti v rámci striedavej starostlivosti prevziať v rozpore z rozhodnutím súdu a teda na adrese bydliska mal. detí (odovzdávanie má prebiehať na adrese bydliska matky) nakoľko to tak odporučila údajne klinická psychologička povinný uviedol, že mal. L. nenavštevuje klinickú psychologičku, naopak jediný kto je v starostlivosti psychológov a psychiatrov je navrhovateľka. Okrem iného sa to v zmysle sms komunikácie resp. správy adresovanej povinnému javí skôr tak, že si je ako matka neistá v starostlivosti a výchove
mal. detí a sama má dôvodnú obavu o to, či to pre svoje psychiatrické diagnózy a stavy (aj keď údajne stabilizované medikamentmi) zvládne. Povinný ďalej uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti neprebiehajú žiadne stavebné úpravy a ide opätovne len o účelové tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazného základu, ktorými sa navrhovateľka snaží vyvolať dojem neoprávneného zásahu do jej práv. Pokiaľ ide o pohyb tretích osôb v nehnuteľnosti, povinný uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie ani právny poriadok nezakazuje vstup tretích osôb do nehnuteľnosti, pokiaľ sa tak deje so súhlasom osoby, ktorá nehnuteľnosť fakticky užíva. Povinný nespochybňuje, že nehnuteľnosti, ktoré nie sú v majetku podnikania povinného tvoria súčasť BSM. Uvedená skutočnosť však sama osebe nezakladá automatický nárok navrhovateľky na bezpodmienečný a neobmedzený vstup do nehnuteľnosti, najmä za situácie, keď sú medzi účastníkmi vážne konflikty a existujú dôvodné obavy o bezpečnosť a zdravie na strane povinného. Povinný uviedol, že otázky užívania spoločnej veci patriacej do BSM, vrátane prípadného sprístupnenia nehnuteľnosti, patria primárne do rámca konania o vyporiadaní BSM, nie do režimu neodkladného opatrenia, pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky jeho nariadenia. Navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala existenciu takej mimoriadnej a naliehavej situácie, ktorá by odôvodňovala zásah súdu formou neodkladného opatrenia, a jej návrh tak predstavuje skôr snahu obísť riadny proces vyporiadania BSM, vyvíjať tlak na odporcu bez reálneho dôvodu ako aj reálnej nutnosti užívania predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na jej vlastné bývanie, na finančnú stabilitu ako aj nového finančne zabezpečeného partnera navrhovateľky. Obydlie je nedotknuteľné a vstup do obydlia je možný výlučne so súhlasom obyvateľa daného obydlia, pričom v danom prípade absentuje súhlas odporcu. Ochrana obydlia sa viaže nie na vlastníctvo nehnuteľnosti, ale na jej faktické užívanie, čo povinný fakticky od 09/2024 a až doposiaľ nerušene vykonáva, nakoľko sa navrhovateľka v tomto čase odtiaľ odsťahovala. Zamýšľané konanie navrhovateľky nesleduje pritom žiadny legitímny cieľ. Jej konanie nie je nevyhnutné a primerané, nakoľko navrhovateľka má vlastné bývanie a domácnosť. V predmetnej veci však nejde o stav náhlej právnej neistoty, nejde o situáciu bezprostredného ohrozenia práv navrhovateľky, návrh je založený na tvrdeniach, ktoré sú sporné a nepreukázané, ide o dlhodobý konflikt strán, ktorý má byť riešený v rámci konania o vyporiadanie BSM po právoplatnom vydaní rozhodnutia o rozvode manželstva – pričom toto konanie je zo strany navrhovateľky umelo a účelovo predlžované predkladaním PN-ok, ospravedlnení a pod. Navrhovateľka neosvedčila bezprostredne hroziacu ujmu, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani proporcionalitu navrhovaného zásahu, preto povinný navrhuje, aby súd návrh zamietol.
5. K vyjadreniu povinný pripojil sms komunikáciu s navrhovateľkou; uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 27.1.2026 M.: K./X-XXX-XX-XXXX; trestné oznámenie zo dňa 24.10.2025; uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 111Pc/4/2024-338 zo dňa 5.9.2025; rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17P/170/2024-173 zo dňa 2.6.2025.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
7. Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom podaného návrhu a prílohami, vyjadrením povinného, pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
8. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
9. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, a to z LV č. XXX vyplýva, že povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva, vklad ktorej bol povolený dňa 30.5.2017.
10. Zo sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľka a povinný uzavreli manželstvo dňa 15.7.2016.
11. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX je 1.670.000,- eur.
12. Z predložených dôkazov povinným, a to z sms komunikácie zo dňa 29.9.2024 vyplýva, že navrhovateľka uviedla povinnému, že si chce prísť pobaliť do E. posledné veci, ktoré jej tam ešte zostali, na čo povinný reagoval ,,OK“.
13. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 27.1.2026 ČVS: K./X-XXX- XX-XXXX vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie pre zločin vydieranie a marenie spravodlivosti, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že neznámy páchateľ mal dňa 15.8.2024 v obci D. E. s vážne vyslovenou verbálnou hrozbou priamo G. B. (povinnému), že ak pre účely konania o rozvod a úprave práv a povinností k maloletým deťom nepodpíše rodičovskú dohodu, urobí o ňom nepravdivé oznámenie najmenej o tom, že ,,znásilnil svoju manželku“, aby tým vytvoril nepravdivú predstavu o jeho osobe a ovplyvnil tak rozhodovanie o výživnom a tiež o starostlivosti o deti, čím ho prinútil podpísať jemu vnútený návrh rodičovskej dohody, ktorá bola následne spolu s návrhom na rozvod manželstva doručená na Okresný súd Trnava a začalo konanie pod sp. zn. 17P/111/2024.
14. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 111Pc/4/2024-338 zo dňa 5.9.2025 vyplýva, že bol schválený súdny zmier, kde povinný bol zaviazaný platiť mesačné výživné na manželku (navrhovateľku) vo výške 950,- eur. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17P/170/2024-173 zo dňa 2.6.2025 vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu, že maloleté deti sa zverujú na čas do rozvodu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otec (povinný) sa zaväzuje platiť výživné na mal. G. v sume 1.300,- eur mesačne, na mal. E. v sume 900,- eur mesačne a na mal. L. v sume 600,- eur mesačne k rukám matky (navrhovateľky).
15. Vychádzajúc z návrhu navrhovateľky dospel súd k záveru, že navrhovateľka v základnej miere neosvedčila dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, pretože v návrhu dostatočným spôsobom neopísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ preukázať alebo aspoň osvedčiť, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda že osoba, voči ktorej návrh smeruje, koná tak, že v dôsledku jej konania môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými
okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Ďalším nemenej významným dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nepreukázanie potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia. Potreba úpravy pomerov medzi stranami konania musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Navrhovateľka svoje argumenty postavila na tvrdení, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemá od augusta 2024 umožnený vstup do nehnuteľnosti a povinný v nehnuteľnosti robí stavebné zásahy a dochádza k bezdôvodnému obohateniu, čo súd nespochybňuje, dodáva však, že tento právny stav je možné riešiť v konaní vo veci samej, aj to až po zistení skutkového stavu vykonaným dokazovaním.
17. Súd preto dospel k záveru, že v konaní neboli naplnené požiadavky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré sú potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľka ani neosvedčila. Za danej situácie nie je potrebný okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti povinnému umožniť riadne užívanie, disponovanie a nakladanie s nehnuteľnosťou a zákazu povinnému brániť navrhovateľke vstup, nakoľko nebola zo strany navrhovateľky preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá by odôvodňovala nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením je možné danú situáciu riešiť len v takom prípade, ak by do rozhodnutia vo veci samej bola navrhovateľke v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia spôsobená nenapraviteľná či ťažká ujma na jej právach a právom chránených záujmoch. Tvrdenia navrhovateľky sú však v tomto smere nedostatočné. K záveru o nutnosti okamžite upraviť pomery medzi stranami sporu nie je možné dospieť len vzhľadom na zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky. Inštitút neodkladného opatrenia by nemal byť zo strany navrhovateľky zneužívaný, ale mal by byť aplikovaný len v odôvodnených prípadoch, kedy zo strany povinného sú alebo boli vyvíjané kroky smerujúce k vyvolaniu obavy na strane navrhovateľky.
18. Zo samotných tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu vyplýva, že spoločnú nehnuteľnosť opustila, pričom zároveň uvádza, že má zabezpečené iné bývanie. Tieto skutočnosti samy osebe nenasvedčujú existencii naliehavej potreby bezodkladnej súdnej ochrany. Navrhovateľka zároveň netvrdí ani neosvedčuje, že má úmysel do predmetnej nehnuteľnosti vrátiť sa a užívať ju na účely svojho bývania. Rovnako neuvádza, že by sa nachádzala v situácii, keď nemá zabezpečené bývanie alebo že jej hrozí bezprostredná ujma spočívajúca v nemožnosti uspokojovať svoje základné bytové potreby. Ak by predmetom návrhu mala byť ochrana jej práva užívať spoločnú nehnuteľnosť, bolo by potrebné, aby navrhovateľka hodnoverne tvrdila a aspoň osvedčila, že má záujem toto právo reálne vykonávať a že jej v tom povinný bráni spôsobom odôvodňujúcim potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Takéto tvrdenia však návrh neobsahuje. Zároveň bolo predloženým dôkazom zo strany povinného spochybnené tvrdenie navrhovateľky, že si pri odchode zo spoločnej nehnuteľnosti nemohla vziať ani svoje osobné veci. Z obsahu predloženej SMS správy totiž vyplýva, že navrhovateľka uvádza, že si chce prísť do E. zabaliť posledné veci, ktoré jej tam ešte zostali. Uvedená komunikácia preto nezodpovedá jej tvrdeniu, že jej nebolo umožnené vziať si svoje osobné veci pri odchode zo spoločnej nehnuteľnosti.
19. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha, aby jej bolo neodkladným opatrením umožnené disponovať a nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, súd dospel k záveru, že ani v tejto časti návrhu nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Hoci z vyjadrenia povinného vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, samotná táto skutočnosť neodôvodňuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Oprávnenie disponovať a nakladať s majetkom tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyplýva zo zákona a jeho výkon sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Navrhovateľkou požadované opatrenie svojím obsahom nesmeruje k dočasnej úprave pomerov účastníkov, ale fakticky k priznaniu oprávnenia disponovať a nakladať s nehnuteľnosťou, čím by došlo k zásahu do výkonu majetkových práv účastníkov nad rámec účelu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na úpravu spôsobu výkonu dispozičných oprávnení k majetku patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani na riešenie sporov o hospodárenie s týmto majetkom. Navrhovateľka zároveň neosvedčila existenciu okolností, z ktorých by vyplývala potreba bezodkladnej
úpravy pomerov alebo bezprostredne hroziaca ujma, ktorá by odôvodňovala nariadenie požadovaného opatrenia.
20. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti povinnému zdržať sa konania, ktorým by jej bránil vo vstupe do predmetnej nehnuteľnosti, súd uvádza, že navrhovateľka neosvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia ani v tejto časti návrhu. Navrhovateľka v návrhu iba všeobecne uvádza, že žiada uložiť povinnému povinnosť nebrániť jej vo vstupe do nehnuteľnosti, avšak nekonkretizuje žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že jej povinný vo vstupe skutočne bráni alebo jej vstup znemožňuje. Neuvádza, kedy, akým spôsobom ani za akých okolností malo dôjsť k takémuto konaniu zo strany povinného, ani nepredložila dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia aspoň osvedčila. Navrhovateľka len konkretizovala prípad zo dňa 9.2.2026, kedy si chcela prevziať zo spoločnej nehnuteľnosti deti, pričom povinný jej mal brániť vstupu. Za uvedeného stavu navrhovateľka neosvedčila existenciu neodkladnosti ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd ustálil, že navrhovateľka neosvedčila dostatočným spôsobom potrebu nevyhnutného okamžitého zásahu neodkladným opatrením a preto súd v súlade s ustanovením § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Keďže navrhovateľka bola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešná, podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol povinnému nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľke v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).