Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5C-10-2021.pdf
PDF · 89.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcov: 1/ H.. K. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. H. XXX/X, XXX XX L. Š., 2/ Y. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. H. XXX/X, XXX XX L. Š., obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom Dolná č. 13, 969 01 Banská Štiavnica proti žalovanej: H. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. N. XXXX/X, XXX XX L. Š.V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) dňa 26.05.2021 doručili prostredníctvom svojho právneho zástupcu Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť vypratať rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na CKN pozemku parc. č. XXXX o výmere 347 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vedený na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Š., Okresný úrad L. Š. - katastrálny odbor (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) a žiadali, aby okresný súd priznal žalobcom voči žalovanej náhradu trov konania.
2. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia uviedli nasledovné: Dňa 3.4.2020 bola uzavretá nájomná zmluva, kde boli ako účastníci uvedení žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaná ako nájomca. Uvedenú zmluvu žalobkyňa 1/ napriek tomu, že v nej bola uvedená ako účastníčka nikdy nepodpísala a ani nikdy nesúhlasila s jej obsahom. Nikdy nesúhlasila s reálnymi dôsledkami uvedenej zmluvy, ktorými je skutočnosť, že žalovaná užíva časť uvedenej nehnuteľnosti, ktorú majú navrhovatelia v bezpodielovom spoluvlastníctve, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L. Š.. Zároveň v uvedenej zmluve v definícii predmetu prenájmu chýbali základné identifikačné údaje nehnuteľnosti a to je katastrálne územie a číslo listu vlastníctva. Tento právny úkon je tak podľa názoru žalobcov neurčitý a nezrozumiteľný. Na základe uvedeného je zrejmé, že uvedená nájomná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti a z dôvodu, že ju žalobkyňa 1/ ako konajúca osoba nepodpísala. Zároveň je uvedená nájomná zmluva relatívne neplatná z dôvodu, že žalobkyňa 1/ ako manželka žalobcu 2/ a bezpodielová spoluvlastníčka prenajatej nehnuteľnosti nedala súhlas na jej prenájom. Prenájom nehnuteľnosti pritom nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločných vecí manželov. Listom zo dňa 12.4.2021 sa žalobkyňa 1/ dovolala voči žalobcovi 2/ a žalovanej neplatnosti právneho úkonu - uvedenej nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 3.4.2020. Listom zo dňa 19.4.2021 vyzvali žalobcovia žalovanú na vypratanie uvedenej časti nehnuteľnosti do 15 dní odo dňa doručenia listu. Zároveň v tomto liste uviedli, že akékoľvek užívanie uvedenej časti nehnuteľnosti žalovanou bude po doručení tejto výzvy proti vôli žalobcov. V tomto liste zároveň žalobcovia z opatrnosti odstúpili od uvedenej nájomnej zmluvy v súlade s jej ustanovením v bode 7.2, z dôvodu, že žalovaná im od začiatku jej uzavretia, t. j. 12 mesiacov, vôbec neplatila dohodnutý nájom. Ide tak o porušenie povinnosti podľa § 711 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktoré tak ako je dohodnuté v bode 7.2 nájomnej zmluvy trvá
dlhšie. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Žalovaná na listy nereagovala a uvedený dom užíva protiprávne aj naďalej. Žalobkyňa 1/ bola nútená v tejto súvislosti podať na žalovanú oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Konanie je vedené na Obvodnom oddelení policajného zboru L. Š., S. - B. - S. - XXX.XX/XXXX/XXXX.
3. Na základe uvedeného konania žalovanej je tak porušované vlastnícke právo žalobcov k uvedenému rodinnému domu a žalovaná protiprávne užíva dom navrhovateľov. Žalobcovia sa rozvádzajú a nevyhnutne potrebujú predať uvedený dom, aby si každý z nich vedel kúpiť inú nehnuteľnosť na bývanie. Žalovaná protiprávnym užívaním domu žalobcov tak marí ich základné vlastnícke právo a to je dispozícia s uvedeným domom. Žalobkyňa 1/ má zároveň dlhodobo ťažké psychiatrické diagnózy : - bipolárna afektívna porucha - súčasná fáza ťažkej depresie, F 31.1, - recidivujúca depresívna porucha anamnesticky, F 33.1, - abnormná osobnosť, stav po tentamnen suicidii, F 60.6, - škodlivé užívanie psychoaktívnych látok - abstinenia od 6/2006, F 19.1, Psychický stav žalobkyne 1/ je natoľko vážny, že ju Sociálna poisťovňa od 10.7.2018 uznala invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Podľa lekárskeho posudku psychiatra MUDr. Jána Dužeka zo dňa 25.3.2021 práve problém so žalovanou ako nájomníčkou zásadne zhoršuje psychický stav a ochorenia žalobkyne 1/. V tomto posudku sa okrem iného uvádza, že žalovaná žalobkyni 1/ vulgárne nadáva a vyhadzuje ju z vlastného domu. Žalobkyňa 1/ už nedokáže znášať príkoria zo strany žalovanej a preto siahla po tomto procesnom prostriedku na navrhovanú bezodkladnú úpravu pomeru účastníkov. Bez takejto úpravy hrozí žalobkyni 1/ vážne poškodenia zdravotného stavu v podobe nezvratného rozvinutia uvedených psychiatrických porúch, ktorými trpí. Na základe vyššie uvedeného sa žalobcovia domnievajú, že uvedenými dôsledkami uvedeného konania žalovanej je splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 37 ods. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
13. Podľa § 145 ods. 1 občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
14. Podľa § 40a občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem).
16. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.
17. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla a k jeho nariadeniu súd pristupuje iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení
18. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia jeho prílohami, ako aj obsahom spisu v konaní vo veci samej, okresný súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Okresný súd nemá osvedčenú potrebu okamžitého zásahu súdu, resp. potrebu okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú bez ďalšieho osvedčené pripojenými listinami. Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiari nad Hronom, oddelenie poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Banská Štiavnica, obsahuje len informáciu, že dňa 10.05.2021 bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení proti žalovanej, vychádzajúca len z tvrdení žalobkyne 1/, že žalovaná užíva rodinný dom na N.. X. H. Č.. XXX/X Y. L. Š. (ďalej v texte „rodinný dom“), pričom časť tohto domu bola jej prenajatá bez súhlasu žalobkyne 1/ a zmluva bola spísaná bez jej vedomia.
19. Napriek tomu, že okresný súd má za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu, dosiaľ nie je osvedčené, že sú obaja, teda aj žalobkyňa 1/ vlastníkmi celej nehnuteľnosti - rodinného
domu výlučne v režime BSM, a teda, že nájomnú zmluvu boli oprávnení a povinní uzavrieť obaja žalobcovia ako manželia. Z Listu vlastníctva č. XXXX totiž vyplýva, že rodinný dom je vo vlastníctve žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ v podiele 1-ice, a len žalobca 2/ je vedený ako vlastník v podiele druhej 1-ice. Obsah kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu z Listu vlastníctva, ani z predložených listín nevyplýva, v dôsledku čoho nemožno posúdiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ k rodinnému domu, ak sa na jeho základe dovolávala relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Naviac, nájomná zmluva zo dňa 03.04.2020 je síce podpísaná žalovanou, no podpis žalobcov na zmluve absentuje, napriek tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že ju neuzavrela len žalobkyňa 1/.
20. Rozpory v obsahu návrhu s listinami predloženými žalobcami sa týkajú aj zdravotných záznamov žalobkyne 1/ žalobkyňa 1/ odôvodňuje neodkladnú potrebu úpravy pomerov na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu v súvislosti so skutočnosťou, že žalovaná užíva dom žalobcov, a v prípade ak k nariadeniu neodkladného opatrenia nedôjde, hrozí jej vážne poškodenie zdravia. Z odborného posudku o invalidite žalobkyne 1/ síce vyplýva, že žalobkyňa 1/ trpí diagnózami : bipolárna afektívna porucha - súčasná fáza ťažkej depresie, recidivujúca depresívna porucha anamnesticky, stav po tentamnen suicidii, škodlivé užívanie psychoaktívnych látok - abstinencia od 6/2006, avšak zo žiadneho záznamu o jej vyšetrení nemožno bez pochýb prijať záver, že žalobkyni 1/ hrozí nezvratné rozvinutie uvedených psychiatrických porúch práve v súvislosti so správaním žalovanej v období od uzavretia nájomnej zmluvy dňa 03.04.2020. Z vyššie uvedeného posudku je preukázané, že žalobkyňa 1/ je dispenzarizovaná v psychiatrickej ambulancii už od roku 2005, a invalidnou bola uznaná dňa 10.07.2018, teda pred uzavretím nájomnej zmluvy so žalovanou. Z obsahu jednotlivých vyšetrení žalobkyne 1/ odborným lekárom je zrejmé, že už v období novembra 2020 uvádzala okolnosti súvisiace s rozvodom manželstva, a tieto skutočnosti v súvislosti so zhoršením jej zdravia uvádzala aj vo februári 2021. Až pri psychiatrickom vyšetrení v marci 2021 uviedla, že okrem rozvodu má problém s podnájomníčkou, a to už trištvrte roka. Nejde však o závery MUDr. Jána Dužeka, ani o lekársky posudok, ako na to poukazujú žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale o subjektívne tvrdenia žalobkyne 1/.
21. Samotné tvrdenia žalobcov o zásahu do ich vlastníckeho práva bez osvedčenia potreby okamžitej úpravy pomerov strán sporu, či bezprostredne hroziacej ujmy, bez ďalšieho nespĺňa predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Zhoršenie zdravotného stavu u žalobkyne 1/ nebolo osvedčené v priamej súvislosti so správaním sa žalovanej a ňou tvrdené zhoršenie zdravotného stavu nebolo potvrdené ani odbornou lekárskou správou.
22. Navyše okresný súd dopĺňa, že vo vzťahu k žalobcovi 2/ neboli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by na jeho strane došlo k bezprostredne hroziacej ujme. Keďže žalobcovia neosvedčili naliehavosť neodkladnej úpravy, okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. Žalobcom nič nebráni, aby sa v prípade, ak žalovaná zasahuje do ich vlastníckeho práva bez právneho dôvodu, domáhali ochrany svojich práv žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, kde v konaní súd po dôslednom dokazovaní rozhodne o ich nároku.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. V danej veci bola úspešnou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná, nakoľko okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto okresný súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.