Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-14-2026.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/14/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Stanislavom Húrošom v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. C., o zaplatenie 336,07 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 336,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 336,07 Eur od 18.02.2026 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom, titulom nárokov vyplývajúcich z neuhradenej faktúry v súvislosti s uplatňovaním úhrad hotových nákladov spojených s vykonaním laboratórnych toxikologických vyšetrení.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia protistrany nepoprel, napriek tomu, že mu bola žaloba doručená v súlade s § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. 3.1. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 3.2. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada
4. Súd vo veci rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení bez nariadenia pojednávania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur.
5. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Zb. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení účinnom od 2.1.2019 (ďalej len
zákon č. 219/1996 Zb.), príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len „policajný orgán“) a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. 5.1. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Zb., vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo b) skríningovým vyšetrením biologického materiálu a v prípade pozitívneho výsledku lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. 5.2. Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 219/1996 Zb., lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom.7) 5.3. Podľa § 5 ods. 9 zákona č. 219/1996 Zb., v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením.
6. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
6.1. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u žalovaného boli vykonané lekárske vyšetrenia, ktoré uhradil žalobca v súlade s § 5 ods. 8 zákona č. 219/1996 Zb. Keďže výsledky žalovaného boli pozitívne, žalovanému vznikla v zmysle § 5 ods. 9 citovaného zákona povinnosť tieto náklady žalobcovi preplatiť. Tieto nároky si žalobca voči žalovanému uplatnil faktúrou, ktorú žalovaný nezaplatil. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nerozporoval a nárok žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy súd považoval za nesporný. Žalobca odôvodnil a preukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy, preto súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne a preto jej súd vyhovel. 6.2. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti neuhradenej faktúry. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca mal v spore plný úspech, preto by mal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, pričom podľa obsahu spisu mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.