Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-31-2025.pdf
PDF · 136.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/31/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom A. XX, XXX XX B., IČO: 31 733 085, pr. zast.: BDO Legal s.r.o., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330 proti žalovaným: 1. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., 2. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX I., 3. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., 4. L. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX B., 5. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. XX, XXX XX B., 6. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B., všetci pr. zast.: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokát, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, 7a. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B., 7b. B. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B., 7c. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XX XX D., 7d. E. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., všetci pr. zast.: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 871, o žalobe obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn. 28C/113/2011, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 9C/74/2022 - 247 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 9C/74/2022 - 256 zo dňa 29.05.2025 a opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 9C/74/2022 - 287 zo dňa 25.06.2025 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie č.k. 9C/74/2022-247 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/74/2022-256 a č.k. 9C/74/2022-287 vo výroku o odmietnutí žaloby.
Mení uvedené uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi.
Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresný súd Prešov č. k. 9C/74/2022 - 247 zo dňa 19. mája 2025 rozhodol takto: I. Berie na vedomie opravu v označení strán sporu vykonanú žalobcom nasledujúco: Žalobca: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom A. XX, XXX XX B., IČO: 31 733 085 Žalovaní: 1. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., 2. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX I., 3. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., 4. L. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX B., 5. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. XX, XXX XX B., 6. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B., 7a. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B., 7b. B. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B., 7c. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XX XX D., 7d. E. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX A.. II. Žalobu žalobcu o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/113/2011 odmieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1. - 6. a žalovaným 7a. - 7d. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
2. Opravným uznesením č. k. 9C/74/2022 - 256 zo dňa 29.05.2025 prvoinštančný súd opravil odôvodnenie pôvodného uznesenia takto: I. Opravuje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 9C/74/2022-247 zo dňa 19.5.2025 tak, že 10. bod odôvodnenia, odrážka 5, má správne znieť:
O ,, č.l. 74 - rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní zo dňa 28.07.2011 pod č. OPU - 2011/00240 - 46 - ŠK, z ktorého vyplýva, že pôvodní žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) si podaním zo dňa 03.03.2004 uplatnili podľa zákona ... .“
II. Opravuje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 9C/74/2022-247 zo dňa 19.5.2025 tak, že 10. bod odôvodnenia, odrážka 7, má správne znieť:
O ,,č.l. 483 - odvolanie pôvodne žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/13/2011 zo dňa 19.11.2014, v ktorom sa uvádza... .“
III. Opravuje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 9C/74/2022-247 zo dňa 19.5.2025 tak, že 10. bod odôvodnenia, odrážka 16, má správne znieť:
O ,,z rozhodnutia dovolacieho súdu a to Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2020 zo strany 22. odôvodnenia vyplýva, že súčasťou spisu bol aj pripojený spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010, čiže spis týkajúci sa uplatneného reštitučného nároku žalobcami.“
IV. Opravuje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 9C/74/2022-247 zo dňa 19.5.2025 tak, že 13.1. bod odôvodnenia, v časti označenia pôvodných žalobkýň, má správne znieť:
,,Pôvodne žalobkyňa 1. J. K. - zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupcami sú žalovaní 4, 5 a 6. Pôvodne žalobkyňa 2. E. E. - zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupcami sú... .“
3. Opravným uznesením č. k. 9C/74/2022 - 287 zo dňa 25.06.2025 prvoinštančný súd rozhodol takto: Opravuje I. výrok uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 9C/74/2022-247 zo dňa 19.5.2025 tak, že správne má znieť: ,, I. Berie na vedomie opravu v označení strán sporu vykonanú žalobcom nasledujúco: Žalobca: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom Bardejovská 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 085 Žalovaní: 1. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., 2. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX I., 3. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., 4. L. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX B., 5. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. XX, XXX XX B., 6. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B., 7a. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B., 7b. B. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B., 7c. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XX XX D., 7d. E. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX A..“
4. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu žalobcu na obnovu konania pôvodne vedeného pred Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 28C/113/2011, kde rozsudkom zo dňa 25.10.2017 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011 - 968 zo dňa 27.04.2020 bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcov. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018 - 854 zo dňa 21.01.2019 v znení opravného uznesenia odvolacieho súdu pod č.k. 16Co/15/2018 - 982 zo dňa 29.06.2002 potvrdený. Žalobca ako dôvod na obnovu konania v žalobe uviedol ustanovenie § 397 písm. a) CSP, podľa ktorého proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktorého ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 403 ods. 1, 2 CSP a rozhodol postupom podľa § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP.
Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca žiadal povoliť obnovu konania z dôvodu, že dňa 13.10.2022 v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 29C/56/2022 nahliadol do súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj spis Obvodného pozemkového úradu v Prešove, z ktorého sa dozvedel, že žalovaní v tomto spore (v pôvodnom konaní v pozícii žalobcov) si uplatňovali voči nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu v pôvodnom konaní, reštitučný nárok. Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal okolnosťami včasnosti podania žaloby na obnovu konania a dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená ani objektívna a ani subjektívna lehota na podanie žaloby. Zistil, že objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozsudku, ktorým bola právna vec medzi stranami sporu skončená. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018 - 856 zo dňa 21.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2019 s výnimkou žalobcu vo veci samej. I. K., ktorý bol zastúpený B. M. H. a voči ktorému rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2020. Prvoinštančný súd uvedené konštatoval z dôvodu, že žalobcovia v pôvodnom konaní majú postavenie samostatných spoločníkov. Nejde u nich o nerozlučné spoločenstvo, rozsudok voči každému z nich môže dopadnúť rôzne a môže nadobudnúť právoplatnosť voči každému z nich osobitne. U každého zo žalobcov išlo o samostatnú vec spojenú do jedného konania. Odvolanie podané niektorým zo žalobcov by nemalo vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorým by odvolanie podané nebolo. Každý zo žalobcov mohol žalobu podať samostatne. Vyššie uvedené potom znamená, že vo vzťahu k objektívnej lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorý sa napáda, uplynula objektívna lehota vo vzťahu ku všetkým pôvodným žalobcom, teraz žalovaným v 1. až 6. rade, dňa 11.03.2022 a žaloba na obnovu konania bola podaná až 21.11.2022. Pokiaľ ide o neb. I. K. (poznámka odvolacieho súdu - žalobca v pôvodnom konaní v 7. poradí), proti jeho právnym nástupcom označeným ako žalovaní v 7a) až 7d) rade bola podaná žaloba až dňa 02.12.2024, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorá uplynula 20.08.2023. Preto žaloba na obnovu konania je prvoinštančným súdom odmietnutá ako nedôvodná a podaná oneskorene. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj vyhodnotením plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, a teda lehoty, kedy žalobca žaloby na obnovu konania mohol sa o dôvode obnovy konania dozvedieť alebo mohol tento dôvod uplatniť. Tu prvoinštančný súd zistil, že síce žalobca v žalobe tvrdí, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel až 13.10.2022, avšak z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/113/2011 vyextrahoval situácie, podania a procesné úkony vykonané pred prvoinštančným súdom, z ktorých vyplýva, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že okrem súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vo veci sp. zn. 28C/113/2011 sa vedie ešte správne konanie, kde si žalobcovia z konania sp. zn. 28C/113/2011 uplatnili reštitučný nárok, ktoré konanie bolo dočasne prerušené. Preto ani zachovanie trojmesačnej subjektívnej lehoty po právoplatnosti rozsudku, ktorý je napadnutý žalobou na obnovu konania, žalobcom preukázaný nebol. Prvoinštančný súd okrem toho zistil, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, pretože žalobca sa snaží presadiť tvrdenú nesprávnosť rozsudku prvoinštančného súdu v konaní sp. zn. 28C/113/2011 Okresného súdu Prešov z dôvodu, aby bola inak, výhodnejšie pre žalobcu žaloby na obnovu konania, vyriešená právna otázka stretu reštitučných predpisov so všeobecnými normami na ochranu vlastníckeho práva. Prvoinštančný súd skonštatoval, že takýto dôvod obnovy konania je neprípustný, pretože dôvodom obnovy konania nemôže môže byť nesúhlas žalobcu na obnovu konania s právnym posúdením v napádanej veci. Preto prvoinštančný súd považoval takúto žalobu na obnovu konania za zjavne nedôvodnú. Preto žalobe nevyhovel, túto odmietol. Rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným, oprávneným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Následne sa prvoinštančný súd pomerne rozsiahlo venoval polemike s pôvodným rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/36/2024, kde v princípe nesúhlasil s procesným postavením strán sporu v konaní o žalobe na obnovu konania a následne sa nestotožnil ani s odvolacím súdom označeným dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnuté pôvodné uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 11.06.2024 zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd na margo týchto názorov prvoinštančného súdu uvádza, že prvoinštančný súd nie je kompetentný preskúmavať dôvody, pre ktoré odvolací súd jeho prvé rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V inštančnom postupe, v rámci využitia mimoriadnych opravných prostriedkov, táto kompetencia je daná len Najvyššiemu súdu SR, a tým Okresný súd
Prešov nie je. Pokiaľ sa týka záväzného právneho názoru, ktorý vyslovil odvolací súd v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, tento je pre prvoinštančný súd podľa § 391 ods. 3 CSP záväzný bez ďalšieho. Uvedený nesúhlas prvoinštančného súdu sa javí ako snaha o nerešpektovanie inštančného postavenia odvolacieho súdu.
5. Súčasťou napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu sú dve opravné uznesenia, ktorými prvoinštančný súd postupom podľa § 224 CSP opravuje niektoré pochybenia, ktorých sa dopustil pri písomnom vyhotovovaní napadnutého uznesenia č. k. 9C/74/2022 - 247. Tu odvolací súd na margo týchto opravných uznesení uvádza, že bola by žiadúca väčšia sústredenosť pri písomných vyhotovovaniach súdnych rozhodnutí už aj s poukazom na predchádzajúce konanie, ktoré bolo potrebné tiež opraviť viacerými opravnými uzneseniami (viď uznesenie 9C/74/2020 - 150 a opravné uznesenie 9C/74/2020 - 171).
6. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. a III. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca tvrdil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP. Žalobca v odvolaní uviedol, že žaloba bola podaná včas. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/15/2018 - 856 zo dňa 21.01.2019, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28C/113/2011 - 793 zo dňa 25.10.2017 znení opravných uznesení, nadobudli právoplatnosť dňa 20.08.2020. Žalobca disponuje doložkou právoplatnosti, ktorú súdu predložil. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť už dňa 11.03.2019. Zo spisu Okresného súdu Prešov č. k. 28C/113/2011 vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/15/2018 - 856 zo dňa 21.01.2019 bol vyhlásený v čase, kedy žalovaná 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX. Ak bola J. K. v čase vydania odvolacieho rozsudku mŕtva, potom odvolací rozsudok je paaktom. Je otázne, komu bol rozsudok doručovaný, pokiaľ plnomocenstvo pre advokátku zaniklo. Podľa žalobcu rozsudok nebol doručovaný právnym nástupcom neb. J. K.. Potom rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.03.2019, keď J. K. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pred vydaním odvolacieho rozsudku dňa 21.01.2019, keby nebolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami. Je preto otázne, či z dôvodu procesnej vady vzniknutej v dôsledku postupu súdu, vôbec rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018 - 856 zo dňa 21.01.2019 bol právoplatný. Žalobca je preto toho názoru, že na rozhodnutie o žalobe na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP neboli splnené procesné podmienky. Pokiaľ sa týka rozšírenia žaloby o žalovaných v 7a) až 7d) rade, nedošlo k oneskorenému podaniu žaloby až dňa 02.12.2024. Súd opravu označenia strán sporu hodnotil ako rozšírenie žaloby, o čom nerozhodol. Postupom žalobcu došlo k oprave vád podania. Pokiaľ sa týka plynutia subjektívnej lehoty, skutočnosť, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6Sp/2/2010 - 44 zo dňa 14.06.2010 rozhodol tak, že rozhodnutie Obvodného úradu Prešov o priznaní reštitučnej náhrady žalovaným síce zrušil, avšak konštatoval, že žalovaným taká náhrada patrí a príslušný úrad sa má vysporiadať iba z ustálením, či žalobca je povinnou osobou podľa reštitučných predpisov, nebola v konaní pod sp. zn. 28C/113/2011 nikde spomenutá aj napriek tomu, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/169/2022 má vyplývať, že súčasťou spisu mal byť pripojený spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010, žalobca vyjadril pochybnosti nad správnosťou záveru súdu prvej inštancie. Je podozrivé, ak súd prvej inštancie odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a nie na záznam súdu o pripojení spisu. Žalobca je toho názoru, že spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010 v skutočnosti nikdy nebol pripojený v spore sp. zn. 28C/113/2011. Žalobca má, a aj počas konania sp. zn. 28C/113/2011 mal vedomosť, že žalovaní si reštitučný nárok uplatnili, avšak nemal žiadnu vedomosť o tom, že im bol priznaný a priznanie reštitučného nároku bolo preverené aj súdom. Tieto skutočnosti vyplynuli z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Sp/2/2010. Ďalej žalobca namietal záver prvoinštančného súdu, že sa snaží zmeniť právne posúdenie veci, ktorá bola prejednávaná pod sp. zn. 28C/113/2011. V skutočnosti žalobca objavil nový dôkaz svedčiaci v jeho prospech a o neprípustnosti žaloby o určenie, ktorú iniciovali žalovaní v konaní o žalobe na obnovu konania, v postavení žalobcov v pôvodnom konaní. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. až 6. rade. Namietali nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, alebo ho zmenil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 6. rade náhradu trov konania každému v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaní v 1. až 6. rade poukázali na to, že žalovaní nie sú nerozluční spoločníci. To, že sú všetci zastúpení jedným právnym zástupcom nemôže znamenať, že sú nerozluční spoločníci. Z napadnutého výroku nie je zrejmé, z akého právneho predpisu prvoinštančný súd dospel k právnemu názoru o nerozlučnom spoločenstve žalovaných v 1. až 6. rade vo vzťahu k zodpovednosti za trovy konania. V tejto časti prvoinštančného rozhodnutia absentuje riadne odôvodnenie. Rozsah tohto odôvodnenia a forma rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania nezodpovedá právnemu názoru prvoinštančného súdu o samostatnom spoločenstve žalovaných.
8. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj žalovaní v 7a) až 7d) rade. Namietali výrok o trovách konania, ktorý žiadali, aby odvolací súd zruší šiel a vec vrátil na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. Žalovaní uviedli, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým im bolo uložené nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne nie je správne, tento postup neprichádza do úvahy, pretože pôvodné konanie pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 28C/113/2011 je konaním, kde pôvodní žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo vo vzťahu k svojim spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach, nešlo o procesné nerozlučné spoločenstvo, a preto náhrada trov konania bola v pôvodnom konaní priznaná každému samostatne. V tejto veci súd taktiež konštatoval samostatné spoločenstvo žalovaných, avšak z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone, rozhodol o nároku žalovaných v 7a) až 7d) rade na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.
9. K odvolaniu žalobcu proti napadnutému odmietavému uzneseniu prvoinštančného súdu zaujali písomné stanovisko žalovaní v 1. až 6. rade. Vo vyjadrení uviedli, že ako to vyplýva z pôvodného konania pred prvoinštančným súdom, žalobca sa mal možnosť v priebehu súdneho konania minimálne od roku 2012 oboznámiť s reštitučnými spismi, a teda musel mať a aj mal vedomosť o tom, aké rozhodnutie správny orgán vydal a ako bolo vo veci Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6Sp/2/2010 rozhodnuté. Žalobca sa so spisom správneho orgánu neoboznámil. Ak by vyvinul snahu a úsilie, mal možnosť si také rozhodnutie zistiť, minimálne od roku 2012 nahliadnutím do súdneho spisu, zabezpečiť, preštudovať ho a vyjadriť sa k nemu. Z listín nachádzajúcich sa v spise sp. zn. 28C/113/2011 je nesporné a nespochybniteľné, že reštitučné spisy boli predložené súdu na výslovnú žiadosť právneho zástupcu žalobcu, ktoré boli podaním zo dňa 22.03.2023, adresovaným Okresnému úradu Prešov, odboru pozemkového a lesného hospodárstva vrátené. Žalobcovia v pôvodnom konaní sp. zn. 28C/113/2011 žiadali určiť, že sú podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti, každý v podiele 1/4. Každý zo žalobcov ako podielový spoluvlastník sa domáhal podanou žalobou určenia svojho, relatívne samostatného, vlastníckeho práva v podiele 1/4. Mohol tak urobiť každý samostatnou žalobou, avšak žalobcovia podali jednu spoločnú žalobu. Každý spoločník takomto spoločenstve je činný alebo nečinný len sám za seba a účinky jeho procesnej nečinnosti sa týkajú len jeho samotného. Každý z nich môže žalobu samostatne meniť a zobrať späť, preto vo vzťahu ku každému môže ten istý rozsudok nadobudnúť právoplatnosť v iný deň. Objektívna lehota u žalovaného k týmto osobám začala plynúť 11.03.2019. Keďže žaloba na obnovu konania voči žalovaným v 1. až 6. rade (v pôvodnom konaní v postavení žalobcov) bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti pôvodného rozsudku 11.03.2019, keďže právny zástupca prevzal tento rozsudok dňa 11.03.2019, vtedy sa stal právoplatným. Hoci J. K. zomrela XX.XX.XXXX, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami J. K., ktorí však už boli účastníkmi konania sp. zn. 28C/113/2011. Keďže právni nástupcovia J. K. sú a boli totožní s účastníkmi konania vedenými pod poradovým číslom 4, 5 a 6, tak rozsudok sp. zn. 16Co/15/2018 bol prevzatý právnou zástupkyňou týchto žalobcov dňa 27.02.2019. Doložka právoplatnosti preto na rozsudku bola vyznačená správne tak, že tento nadobudol vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade právoplatnosť dňa 11.03.2019. Pokiaľ sa týka pôvodného žalobcu v 7. rade, tento bol v čase vydania rozsudku prvoinštančného súdu zastúpený B. M. H., kde rozsudok bol dodatočne doručovaný a stal sa právoplatným 20.08.2020, kedy prvoinštančný súd vyznačil zmenu v nadobudnutí právoplatnosti celého rozsudku, týkalo sa to však len žalobcu v 7. rade, nie aj žalobcov v 1. až 6. rade pôvodného konania. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil uplynutie lehoty aj pokiaľ sa týka právnych nástupcov neb. I. K. v 7a) až 7d) rade na podanie žaloby obnovu konania. Polemika žalobcu o dopĺňaní žalovaných v 7a) až 7b) rade je bezvýznamná. Žalobca doplnil o I. K. právnych nástupcov označenie strán sporu, označil
dedičov po poručiteľovi I. K. súdu podaním z 02.12.2024. Týmto momentom sa stali uvedené osoby účastníkmi konania. Preto žiada žalovaní v 1. až 6. rade žiadali prvoinštančné uznesenie potvrdiť.
10. K tomuto vyjadreniu zaujal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a uviedol, že navrhuje v súlade s odvolaním, aby uznesenie prvoinštančného súdu bolo zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.
11. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II. a III. podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu o povolenie obnovy konania odmietol, je správne. Správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je možné konštatovať vo vzťahu k výroku o trovách konania.
12. Podľa § 397 písmeno a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie o veci. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene, a) je zjavne nedôvodná.
13. Predmetom konania je žaloba na obnovu konania. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Na jej uplatnenie musia byť dané osobitné dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musia byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti.
14. Ako to vyplýva z prvej podmienky vyplývajúcej z ust. § 397 CSP, obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok môže byť napadnutá len vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu súdu.
15. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že obnova konania sa dotýka rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/113/2011-793 zo dňa 25.10.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.1.2019. Žalobca tvrdil, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2020. Žalobca ako dôvod obnovy konania uviedol dôvod podľa § 397 písmeno a) CSP. Tvrdil, že v prejednávanej veci existuje rozhodnutie, resp. dôkaz o tom, že v pôvodnom konaní, kde tento dôkaz nemohol použiť, mohol pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie o veci. Jedná sa konkrétne o skutočnosť, že v spise Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/56/2022, do ktorého nahliadal, sa nachádza spis Obvodného pozemkového úradu v Prešove, ktorý obsahuje doklady svedčiace o tom, že žalovaní z konania o obnovu konania v postavení žalobcu v pôvodnom konaní, si svoj vlastnícky nárok uplatňujú aj na základe reštitučných zákonov, a preto, pokiaľ si tento nárok uplatňujú reštitučných zákonov, v konaní pred súdom o ochranu vlastníckeho práva podľa Občianskej zákonníka nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení, pričom žaloba v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 28C/113/2011 by bola zamietnutá a žalobca v prejednávanej veci žaloby o obnovu konania by bol úspešnou stranou sporu. Žalobca tvrdí v v žalobe, že o existencii tohto dôkazu sa dozvedel dňa 13.10.2022 nahliadnutím do tohto spisu. Preto podal žalobu na obnovu konania, ktorá došla prvoinštančnému súdu dňa 21.11.2022.
16. Civilný sporový poriadok v ust. § 403 CSP určuje lehotu na podanie žaloby o obnovu konania kombinovanú, a to o objektívnu trojročnú lehotu, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou
napádaného rozhodnutia a subjektívnou lehotou, kde začiatok je stanovený od objektívnej okolnosti odôvodňujúcej zistenie dôvodu obnovy konania a existencie dôkazu osobou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania. Ide o trojmesačnú lehotu, ktorá plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Najneskorší moment možnosti uplatnenia nároku na obnovu konania je posledný deň trojročnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zachovanie tejto lehoty je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania návrhuje. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť.
17. V prejednávanej veci prvoinštančný súd hodnotil okolnosť, či rozsudok prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu, ktorý je napadnutý odvolaním, je napadnutý žalobou na obnovu konania v objektívnej trojročnej a subjektívnej trojmesačnej lehote zmysle § 403 CSP. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetom konania vo veci samej sp. zn. 28C/113/2011 je určenie vlastníckeho práva žalobcov, kde žalobcovia J. K., E. E., J. K., L. I. K., N. K., K. O., zastúpení JUDr. Lýdiou Farbakyovou a I. K. zastúpený B. M. H., sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, že časť podielu na nehnuteľnostiach patrí v podiele 1/4 do dedičstva po Q. K. a časť nehnuteľnosti patrí E. E. a J. K., každému v podiele 1/4 k celku. Žaloba na určenie vlastníckeho práva patrí medzi tzv. abstraktné určovacie žaloby, predmetom ktorej je určenie absolútneho subjektívneho práva. Aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie takejto určovacej žaloby je v zásade účastník práva, o ktoré v konaní ide, teda ten, kto sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti a ktorému svedčí vlastnícke právo. Žaloba smeruje voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci v katastri nehnuteľností zapísaní. Táto žaloba sa používa na ochranu vlastníckeho práva v prípade spornosti vlastníckeho práva, ako v prejednávanej veci. Na základe takejto analýzy pôvodného konania potom je možné tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, považovať postavenie všetkých žalobcov v pôvodnom konaní ako žalobcov, ktorí netvoria nerozlučné, ani nútené spoločenstvo, ale ktorí podľa § 76 CSP majú samostatné procesné spoločenstvo. Keďže na strane žalobcu vystupuje viac subjektov, tieto subjekty vzhľadom na charakter sporu majú samostatné práva a samostatné povinnosti a každý z nich koná sám za seba a súd o nároku každého z nich môže konať aj samostatne. Je vecou hospodárnosti konania, aby o viacerých skutkovo a právne rovnakých nárokoch bolo rozhodované v jednom konaní, avšak so samostatným postavením strán sporu podľa § 76 CSP.
18. V takom prípade aj všetky procesné úkony v súvislosti s doručovaním súdneho rozhodnutia a vyznačovaním právoplatnosti súdneho rozhodnutia je potrebné vyhodnocovať ku každému zo samostatných spoločníkov samostatne. Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. (§ 62 ods. 1) vyznačuje súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu, preto uvedené súvislosti v rámci samostatného spoločenstva účastníkov na strane žalobcu v pôvodnom konaní nemuseli mu byť z obsahu prejednávanej veci zrejmé. Preto pri vyznačovaní doložky právoplatnosti súdneho rozhodnutia mohlo dôjsť k pochybeniu, ktoré si však prvoinštančný súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania všimol a vo svojom rozhodnutí na túto okolnosť reagoval. Rozsudok prvoinštančného súdu, ako to vyplýva z obsahu spisu sp. zn. 28C/113/2011, bol doručovaný v pôvodnom konaní žalobcom v 1. až 6. rade do rúk právneho zástupcu JUDr. Farbakyovej dňa 27.02.2019. Rozsudok žalobcovi v 7. rade, keďže v tom čase bol zastúpený B. M. H. bol doručený dňa 20.08.2020 (viď čl. 982 a nasl. spisu) a zástupcovi žalovaného I. H. dňa 11.03.2019. Okresnému súdu Prešov ako účastníkovi konania v rozhodovaní o trovách štátu bol doručený rozsudok 22.03.2019. Z uvedeného vyplýva, vzhľadom na samostatné postavenie žalobcov v prejednávanej veci, že rozsudok žalobcov v 1. až 6. rade, keďže boli spoločne zastúpení JUDr. Farbakyovou, sa stal právoplatný dňa 11.03.2019. Rozsudok samostatnej strany sporu žalobcovi I. K., keďže rozsudok mu bol doručený prostredníctvom jeho zástupkyne dňa 20.08.2020. Týmto dňom sa stal právoplatný vo vzťahu k jeho osobe.
19. Rozsudok odvolacieho súdu č. k. 16Co/15/2018, ktorý bol vyhlásený dňa 21.01.2019, bol napadnutý žalovaným dovolaním. Dovolacie konanie prebehlo pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod spisovou značkou 6Cdo 213/2019. Dovolací súd dovolanie odmietol.
20. Po tom, čo rozhodol odvolací súd a predtým, než rozhodol o dovolaní dovolací súd, žalobkyňa v 2. rade E. E. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Prvoinštančný súd rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami
E. E. a to C. B. E. a D. E.. Tento procesný postup vyplýva z ustanovenia § 63 CSP, kedy strana sporu E. E., pôvodne žalobkyňa v 2. rade, zomrela počas konania o dovolaní žalovaného.
21. Pokiaľ sa týka k žalobkyne J. K., je pravdou, že táto zomrela dňa XX.XX.XXXX v čase, pred rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 21.01.2019. O pokračovaní v konaní s jej nástupcami rozhodol tiež procesným postupom podľa § 63 CSP prvoinštančný súd, pričom do úvahy ako dedičia prichádzali deti poručiteľky, a to L. I. K., N. K. a K. O., ktorí už boli priamo stranou sporu od počiatku žaloby a ktorí boli zároveň zastúpení aj JUDr. Farbakyovou. Keďže úmrtím J. K. nedošlo k zmene strán sporu, ani k pristúpeniu ďalších strán do konania, prípadne k zmene na strane aktívnej vecnej legitimácie, pochybenie prvoinštančného súdu nemá zásadný vplyv na platnosť a vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/15/2018, o čom svedčí aj to, že dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo 169/2020 zo dňa 28. októbra 2020 tento procesný stav akceptoval a sám konal s právnymi nástupcami neb. J. K. bez ďalšieho. Na základe uvedeného potom je možné prijať záver, že vyznačenie doložky právoplatnosti prvoinštančným súdom preukázateľne nebolo správne vo vzťahu ku všetkým, v samostatnom postavení, žalobcom, a preto vo vzťahu k žalobcom v 1. až 6. rade rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2019 a vo vzťahu k žalovanému v 7. rade dňa 20.08.2020.
22. Pri prijatí tohto správneho záveru prvoinštančným súdom pri počítaní plynutia objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania u žalobcov v 1. až 6. rade uplynula lehota dňa 11.03.2022. Keďže žaloba na obnovu konania bola podaná až dňa 21.11.2022, táto bola podaná po zákonom stanovenej v lehote, ktorú nie je možné navrátiť.
23. Plynutie objektívnej trojročnej lehoty u žalobcu z pôvodného konania 7. rade I. K. začalo dňa 20.08.2020, kedy bol rozsudok doručený do rúk jeho splnomocenej zástupkyni. Žalobca žaloby na obnovu konania, ako to vyplýva iba zo žaloby, osobu I. K. do žaloby ako osobu, voči ktorej sa domáha obnovy konania, vzhľadom na jeho samostatné postavenie v spore o určenie vlastníckeho práva nezávisle od ostatných žalobcov považoval za nedôvodnú, voči I. K. sa nároku na obnovu konania nedomáhal. Prvýkrát sa stalo, že I. K., resp. právni nástupcovia po I. K. sa stali stranou sporu až podaním, ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 29.11.2024, kde žalobca dopĺňa žalobu o označenie strán sporu v rozsahu žalovaných 7a) až 7d), kde uviedol, že I. K., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Teda až v tomto momente žalobca v konaní o žalobe na obnovu konania doteraz absentujúceho I. K. vpravil do konania tým, že žiadal konať voči jeho právnym nástupcom a doposiaľ žalovaných 6 subjektov rozšíril o ďalšie 4 osoby ako dedičov po tomto poručiteľovi. Týmto zmenil žalobu o návrhu na obnovu novú konania a rozšíril svoj nárok uplatňovaný žalobou na obnovu konania aj voči týmto osobám. Vzhľadom k tomu, že žaloba na obnovu konania bola doručená súdu dňa 21.11.2022 a rozsudok voči neb. I. K. sa stal právoplatný dňa 20.08.2020, uplatnenie nároku žalobou na obnovu konania až dňa 29.11.2024 je uplatnením nároku po zákonom stanovenej objektívnej lehote. Preto aj v tomto rozsahu prvoinštančný súd správne vyhodnotil uplynutie lehoty na napadnutie pôvodného rozsudku žalobou na obnovu konania.
24. Odvolacia námietka žalobcu, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil uvedené podanie žalobcu ako rozšírenie žaloby, keď žalobca mal v úmysle len opraviť označenie strán sporu, nie je dôvodná. Oprava označenia strán sporu predstavuje opravu v mene, priezvisku, prípadne ak je uvedený nesprávny dátum narodenia, bydlisko a pod. Subjekt ako strana sporu musí už ale byť označená v predchádzajúcich úkonoch ako strana sporu. Podanie, ktoré došlo súdu dňa 29.11.2024, ktoré bolo vykonané žalobcom v prejednávanej veci, je podaním, ktorým, ako to vyplýva z jeho obsahu (§ 124 CSP) je rozšírením strán sporu o dedičov po poručiteľovi, ktorý poručiteľ od počiatku nebol stranou sporu. V takom prípade ide o zmenu žaloby a o rozšírenie strán sporu o ďalšie osoby. Preto uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná.
25. Pokiaľ sa týka plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, plynutie subjektívnej premlčacej doby je vo vzťahu k už uplynutej objektívnej lehote bez významu. Prvoinštančný súd sa však plynutím subjektívnej lehoty zaoberal a poukázal na to, že o existencii uplatňovaných reštitučných nárokov žalovaných, v pôvodnom konaní ako žalobcov, sa a počas konania pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 28C/113/2011 nedozvedel, avšak k tejto informácii dospel až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci, dňa 13.10.2022, kedy získal informáciu o tom, že žalobcovia z pôvodného konania si uplatňovali reštitučný nárok v rámci administratívneho konania.
Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré je preskúmavané v prejednávanej veci, existencia uplatňovania nároku žalobcov v administratívnom konaní vo forme tzv. reštitučných nárokov bola známa minimálne od počiatku konania, kedy v priebehu celého konania sa informácia o existencii tejto skutočnosti sa v spise nachádzala. Preto možnosť nadobudnúť informáciu o prípadnom reštitučnom konaní na strane žalobcu nenastalo až 13.10.2022, keď takéto informácie a argumentáciu v pôvodnom konaní, použiteľnú bez akýchkoľvek pochybností, bolo možné využiť ako obranu v priebehu celého pôvodného konania sp. zn. 28C/113/2011. Preto počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nebol objektívne žalobcom preukázaný. Prvoinštančný súd z pôvodného konania zistil, že informácia a dôkazy v súvislosti s reštitučným konaním boli stranám sporu prístupné a známe, presne uviedol procesné úkony strán sporu a súdu obsahujúce tento údaj.
26. Preto prvý z dôvodov na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP je nesporne a jednoznačne daný.
27. Prvoinštančný súd považoval aj zjavnú nedôvodnosť za okolnosť odôvodňujúcu odmietnutie žaloby na obnovu konania. Zjavná nedôvodnosť jednoznačne vyplýva zo žaloby na obnovu konania, kde sám žalobca uviedol, že pokiaľ by mu informácia o uplatňovaní nároku žalobcami z pôvodného konania prostredníctvom administratívnych orgánov ako reštitučného nároku bola zrejmá a známa, mohol by v pôvodnom konaní o ochranu vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka argumentovať okolnosťou, že žalobcovia na ochranu vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka nemajú naliehavý právny záujem, a preto táto žaloba by nebola v pôvodnom konaní dôvodná. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa snaží obnovou konania dosiahnuť zmenu právneho posúdenia veci vo svoj prospech pri vyhodnotení dôvodnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva v porovnaní s uplatňovanými nárokmi v reštitučnom konaní, zmenu právneho posúdenia veci, kedy takáto žaloba nie je dôvodná. Odvolací súd zdieľa tento názor prvoinštančného súdu a uvádza, že je neprípustné v konaní o žalobe na obnovu konania nahrádzať pôvodný rozsudok o veci samej rozhodním, ktoré by prioritne menilo pôvodné právne posúdenie veci. Právne posúdenie veci v pôvodnom konaní vyplývalo a bolo priamo naviazané na žalobu vo veci samej a vyplývalo z vykonaného dokazovania. Keďže dôkaz, ktorý mal byť tým dôkazom, ktorý mal pre žalobcu spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie o veci je dôkazom, ktorým v základe by sa menilo právne posúdenie pôvodnej veci, pretože obsah tohto dôkazu bol súdu známy, takýto postup odvolací súd v záujme zabezpečenia právnej istoty strán sporu v momente, kedy vec právoplatne bola skončená a rozhodnutá a odvolací súd nemôže pripustiť, pretože mimoriadnym opravným prostriedkom by pripustil revíziu už právoplatného vyriešenia právnych vzťahov ktoré boli v minulosti vyriešene a dostal by strany sporu do právnej neistoty. Ani odvolací súd v prejednávanej veci nemôže a nesmie zasahovať, pokiaľ nie sú preukázané mimoriadne okolnosti odôvodňujúce obnovu žalobu na obnovu konania tak, ako to uviedol v tomto rozhodnutí. Aj odvolací súd v tomto štádiu konania je povinný rešpektovať rozhodnutie všeobecného súdu v prejednávanej veci, ktoré je právoplatné. Sporným a včas nepodaným mimoriadnym opravným prostriedkom nie je možné právnu istotu strán sporu korigovať, resp. meniť, takéto konanie by bolo neprípustné, nedovolené. Za tejto situácie je preto povinnosťou žalobcu rozhodnutie v pôvodnom konaní rešpektovať.
28. Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým súd odmietol povolenie obnovy konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
30. V prejednávanej veci prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania o žalobe o povolení obnovy konania tak, že žalovaným v 1. až 6. rade a žalovaným v 7a) až 7d) rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v spoločenstve oprávnenom spoločne a nerozdielne, teda v nerozlučnom
postavení. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o trovách konania v rozsahu „spoločne a nerozdielne“ žiadnym spôsobom neodôvodnil a uviedol, že postavenie žalovaných je postavenie ako nerozlučných spoločníkov, keďže boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom.
31. Zastúpenie žalovaných rovnakým právnym zástupcom je otázkou, ktorá sa rieši procesným predpisom. Strana sporu sa môže dať zastúpiť individuálne, aj iným právnym zástupcom ako ostatné osoby na jeho strane sporu, pritom však nárok na náhradu trov konania má v závislosti od predmetu sporu, od ktorého sa odvíja základ nároku, a nie od toho, akým spôsobom sú strany sporu a koľkými zástupcami zastúpení. V prejednávanej veci prvoinštančný súd jednoznačne uviedol, že postavenie strán sporu má charakter samostatných spoločníkov v pôvodnom konaní, ale aj v konaní o žalobe na obnovu konania, preto je nepochopiteľné, ako prvoinštančný súd dospel k postaveniu žalovaných ako nerozlučných spoločníkov. Uvedené vysvetlenie nie je v súlade so zákonom, nie je odôvodnené a nezodpovedá ani procesnému ani hmotnoprávnemu výsledku sporu. Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaných v 1. až 6. rade a žalovaných v 7a) až 7d) rade za dôvodné, keď napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu zmenil a v závislosti od úspechu v spore úspešným žalovaným (nie v postavení spoločne a nerozdielne, ale v samostatnom postavení) priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalobcovi. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou úpravou vo veci samej. Žalovaní determinovaní postavením vo veci sp. zn. 28C/113/2011 majú postavenie samostatných spoločníkov, kde každý má samostatný procesný nárok proti procesnému náprotivku. V takom spoločenstve robí každý zo spoločníkov procesné úkony výlučne sám za seba, ich účinky sa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Zaväzuje teda svojim úkonom nikoho iného okrem seba, teda aj sám má právo na náhradu trov konania v prípade úspechu.
32. O výške týchto trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia v prejednávanej veci.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Odvolanie podali obe sporové strany, samostatne žalobca a samostatne žalovaní. Žalovaní podali odvolanie čo do výroku o trovách konania. V prejednávanej veci žalobca, ktorý meritórne namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, v odvolacom konaní nebol úspešný, v tomto rozsahu úspech zaznamenali žalovaní. V odvolaní žalovaných voči výroku o trovách konania boli žalovaní úspešní voči žalobcovi. Vzhľadom na úspešnosť žalovaných v odvolacom konaní žalovaným súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).