Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Pc-8-2026.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/8/2026
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Stanislavom Húrošom, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti matke navrhovateľky E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Telgárt G. 440, t.č. bytom H. XXX/XX, XXX XX I., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. E. F., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 70,- Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 09.06.2026, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/110/2021-49 zo dňa 01.02.2022 v časti o vyživovacej povinnosti E. F., nar. XX.XX.XXXX k A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Zameškané výživné za obdobie od 09.06.2026 do 30.06.2026 v celkovej sume 22,80 Eur je E. F., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n á uhradiť k rukám A. B., nar. XX.XX.XXXX so splatnosťou spolu s najbližším bežným výživným.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.06.2026 domáhala proti matke určenia výživného pre plnoleté dieťa a žiadala, aby súd zaviazal matku ako povinnú z výživného prispievať na jej výživu sumou 160,- Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 1.1. Návrh odôvodnila tým, že je dcérou povinnej z výživného. Po úmrtí svojho otca bola spolu so svojím bratom zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, v ktorej sa nachádza aj v súčasnosti. Dňa 13. októbra 2024 nadobudla plnoletosť. Uviedla, že v školskom roku 2025/2026 úspešne ukončila stredoškolské štúdium a podala si prihlášku na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov, kde má záujem pokračovať v štúdiu dennou formou. Z uvedeného dôvodu sa naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie, a preto nie je schopná samostatne sa živiť. Ďalej uviedla, že v súvislosti s prípravou na budúce povolanie jej vznikajú výdavky najmä na cestovné do miesta štúdia, študijné materiály, študentský preukaz ISIC, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a ďalšie bežné životné náklady. S prihliadnutím na svoje odôvodnené potreby a na skutočnosť, že nie je schopná samostatne sa živiť, považovala výživné vo výške 160,- Eur mesačne za primerané.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 07.07.2026, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ktorá mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nedostavila sa matka navrhovateľky, ktorá mala vykázané doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas, keď svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila telefonicky dňa 02.07.2026. Oznámila, že sa nevie dostaviť dňa 07.07.2026 na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, ako aj kvôli tomu, že má malé deti doma. S návrhom
nesúhlasí, kontaktovala aj navrhovateľku a oznámila jej, že v súčasnosti nie je schopná prispievať jej sumou 150,-Eur. Je ochotná jej prispievať sumou 80 až 100,- Eur, maximálne však do 100,-Eur. Peniaze potrebuje aj na lieky pre seba. Menovaná súdu súčasne oznámila, že svoje ospravedlnenie a vyjadrenie sa k návrhu zašle aj poštou na adresu súdu. Súd v súlade s § 180 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), následne vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky navrhovateľky. 1. 2.1. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci: podstatný obsah spisu 6Pc/8/2026; lustrácie v dostupných informačných systémoch týkajúce sa účastníkov konania; návrh č.l. 1-2; rodný list navrhovateľky č.l. 3; rozsudok OS RS č. k. 10P/110/2021-49 zo dňa 01.02.2022 č.l. 4-8; oznámenie ÚPSVaR Brezno zo dňa 17.06.2026 č.l. 25; potvrdenie ÚPSVaR Brezno zo dňa 17.06.2026 o poberaní rodič. príspevku E. F. č.l. 26; potvrdenie ÚPSVaR Brezno zo dňa 17.06.2026 o poberaní prídavku na dieťa E. F. č.l. 27; vyjadrenie E. F. zo dňa 06.07.2026 k podanému návrhu č.l. 29; rozhodnutie o prijatí na štúdium na vysokej škole A. B. zo dňa 25.06.2026 s prílohami č.l. 30-33; vysvedčenie o maturitnej skúške A. B. zo dňa 19.05.2026 č.l. 34-35; 2.2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z dôvodu jej prijatia na vysokoškolské štúdium a s tým spojené vyššie výdavky na ošatenie, cestovné a podobne. Som toho názoru, že matka je schopná platiť vyššie výživné, aj keď uznávam, že toho času sa stará o maloleté deti a 70,- Eur je pre ňu zrejme primeraná finančná záťaž. Je mi známe, že matka sa prejavuje honosným spôsobom života, preto si myslím, že by mohla platiť aj vyššie výživné. Navrhovateľka k vykonanému dokazovaniu poznamenala, že v zmysle tel. rozhovoru s matkou jej táto uviedla, že je ochotná jej prispievať sumou 100,- Eur, preto vyjadrenie matky k podanému návrhu o prispievaní max. 70,- Eur mesačne považuje za nedôvodné. 2.3. Z lustrácie v dostupných informačných systémoch týkajúce sa účastníkov konania vyplýva, že povinná z výživného je matkou štyroch detí, z toho troch maloletých. Dve najmladšie sú narodené v roku 2023 a 2025. 2.4. Z rozsudku OS RS č. k. 10P/110/2021-49 zo dňa 01.02.2022 č.l. 4-8 vyplýva, že okrem iného bola matka predmetným rozhodnutím zaviazaná na platenie výživného na navrhovateľku a jej brata nar. XX.XX.XXXX, jednotlivo na každé dieťa zvlášť v sume 30 % zo sumy životného minima, vždy do 25. dňa toho – ktorého mesiaca, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota. 2.5. Z oznámenia ÚPSVaR Brezno zo dňa 17.06.2026 č.l. 25; potvrdenia ÚPSVaR Brezno zo dňa 17.06.2026 o poberaní rodič. príspevku E. F. č.l. 26 a potvrdenia ÚPSVaR Brezno zo dňa 17.06.2026 o poberaní prídavku na dieťa E. F. č.l. 27 vyplýva, že povinná z výživného v súčasnosti nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia bola od 05.01.2023 do 05.11.2023, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ani členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, pričom od 01.11.2023 je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 364,80 Eur mesačne a poberateľkou prídavku na dieťa v sume 120,- Eur mesačne od 01.11.2023. 2.6. Z vyjadrenia E. F. zo dňa 06.07.2026 k podanému návrhu č.l. 29 vyplýva, že s návrhom navrhovateľky na určenie výživného vo výške 160,- Eur mesačne nesúhlasí. Poukázala na to, že je nezamestnaná a v posledných šiestich mesiacoch poberala iba rodičovský príspevok a prídavok na deti v celkovej výške približne 460,- Eur mesačne, pričom iný príjem nemá. Uviedla, že jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú približne 200,- Eur a ďalšie výdavky vynakladá na zabezpečenie potrieb svojich dvoch nezaopatrených detí vo výške približne 200,- Eur mesačne. Vzhľadom na svoje príjmové a majetkové pomery uviedla, že je schopná prispievať na výživu navrhovateľky najviac sumou 70,- Eur mesačne. 2.7. Z rozhodnutia o prijatí na štúdium na vysokej škole A. B. zo dňa 25.06.2026 s prílohami č.l. 30-33 a vysvedčenia o maturitnej skúške A. B. zo dňa 19.05.2026 č.l. 34-35 vyplýva, že navrhovateľka bola úspešne prijatá na vysokoškolské štúdium dennou formou so začiatkom výučby dňa 21.09.2026, po úspešnom absolvovaní stredoškolského štúdia zavŕšeného maturitnou skúškou dňa 19.05.2026.
3. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. 3.1. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3.2. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 3.3. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 3.4. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 3.5. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
4. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov súd vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci. 4.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oprávnená z výživného úspešne ukončila stredoškolské štúdium a bola prijatá na vysokoškolské štúdium dennou formou, čím sa naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie a preto nie je schopná samostatne sa živiť. V súvislosti s prípravou na budúce povolanie jej súčasne vznikajú vyššie výdavky na bežné životné náklady. Povinná z výživného je matkou štyroch detí, z toho troch maloletých. Dve najmladšie, narodené v roku 2023 a 2025 sú v jej osobnej starostlivosti, pričom povinná zabezpečuje ich každodennú starostlivosť, výchovu a výživu, čím sú jej reálne možnosti výkonu zárobkovej činnosti zásadným spôsobom obmedzené. Vo vzťahu k ďalším dvom deťom má povinná určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima, pričom táto povinnosť jej predstavuje ďalšie pravidelné finančné zaťaženie. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že príjmová situácia povinnej je tvorená výlučne prídavkami na deti v sume 120,- Eur mesačne a rodičovským príspevkom v sume 364,80 Eur mesačne, pričom nebolo preukázané, že by mala pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, ani reálnu možnosť jeho okamžitého dosiahnutia bez ohrozenia riadnej starostlivosti o maloleté deti. Pri určovaní výživného súd postupoval podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, pričom prihliadal najmä na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej, odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj na zásadu proporcionality medzi všetkými vyživovacími povinnosťami povinnej. Súd zároveň prihliadol na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre určovanie výživného, ktorá predstavuje orientačný rámec pre posúdenie primeranosti výživného pri štandardizovaných sociálnych a príjmových pomeroch. V danom prípade súd dospel k záveru, že vzhľadom na kumuláciu vyživovacích povinností, nízku príjmovú bázu a osobnú starostlivosť o dve maloleté deti, sa povinná nachádza na hranici svojich reálnych ekonomických možností. Z uvedených dôvodov súd považoval výšku výživného 70,- Eur mesačne za sumu zodpovedajúcu maximálnej možnej únosnej miere, ktorú možno od povinnej spravodlivo požadovať bez toho, aby došlo k neprimeranému zásahu do jej schopnosti zabezpečiť základné životné potreby a riadnu starostlivosť o maloleté deti. 4.2. Súd zároveň v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal takto určené výživné odo dňa podania návrhu, pričom súčasne zmenil pôvodný rozsudok o vyživovacej povinnosti a zameškané výživné tvoriace rozdiel medzi pôvodným a novourčeným výživným za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku uložil povinnej uhradiť so splatnosťou spolu s najbližším bežným výživným. 4.3. Súd návrhu v prevyšujúcej časti nevyhovel a tento zamietol, keďže vyššie výživné by bolo v rozpore so zásadou primeranosti a v rozpore s reálnymi možnosťami povinnej. 4.4. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd v prejednávanej veci nevzhliadol také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota, matka navrhovateľky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdala.