Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/7/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Benčík & Partners s.r.o. so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 14.500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -154 zo dňa 05. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 14.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000 eur od 01.01.2022 do 04.09.2023 a zo sumy 14.500 eur od 05.09.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca pred upomínacím súdom Okresným súdom v Banskej Bystrici domáhal zaplatenia istiny vo výške 14.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000 eur od 01.01.2022 do 04.09.2023 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % (oprava žaloby na čl. 38 spisu vo výške úrokov z omeškania) zo sumy 14.500 eur od 05.09.2023 do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že pán H. I. ako veriteľ poskytol dňa 01.12.2021 žalovanému prevodom na účet peňažnú pôžičku vo výške 15.000 eur, ktorú sa žalovaný ako dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť najneskôr do 31.12.2021. Uvedenú sumu aj napriek urgenciám nevrátil. Žalovaný vykonal v prospech bankového účtu veriteľa čiastočnú úhradu poskytnutej peňažnej pôžičky vo výške 500 eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2024 veriteľ H. I. postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Túto informáciu žalobca listom zo dňa 01.07.2024 oznámil žalovanému a zároveň ho vyzval na úhradu do uvedenej sumy. Žalovaný si zásielku v 18 - dňovej odbernej lehote neprevzal. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 01.12.2021 zaslal právny predchodca žalobcu H. I. žalovanému sumu 15.000 eur a to v prospech jeho bankového účtu, pričom ako dôvod finančnej operácie uviedol „J. E. – Jimpressive area“. Žalovaný v prospech účtu H. I. dňa 04.09.2023 zaplatil sumu 500 eur s poznámkou splátka.

Následne dňa 28.06.2024 uzatvoril H. I. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky 14.500 eur s prísl. Žalobca uvedenú informáciu s výzvou na zaplatenie dlhu zaslal žalovanému, ktorý zásielku v odbernej lehote neprevzal, táto bola odosielateľovi dňa 24.07.2024 vrátená. Z obsahu listín obsahujúcich komunikáciu v aplikácii Messenger žalovaný a H. I. komunikovali situáciu s tým, že v správe zo dňa 12.08.2023 H. I. urgoval žalovaného, aby vec vyriešil do mesiaca, na čo žalovaný reagoval späť s tým, že sa dohodli na tom, že to vyplatí, keď budú robiť refinanc na bývanie. Prvoinštančný súd z listín, ktoré mal predložené zistil, že uznesením zo dňa 18.01.2022 pod ČVS: ORP - 1158/3 - VYS - PO - 2021 bolo ORPZ, odbor kriminálnej polície Prešov, začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa , , pretože páchatelia vystupujúci pod menami K. L., M. M., A. N. od presne nezisteného dňa koncom augusta 2021 do 08.12.2021 vydávajúc sa za pracovníkov spoločnosti Imressive area, obchodujúcej s menami a akciami, oslovili žalovaného za účelom zriadenia bitcoinového účtu. Žalovaný súhlasil, za čo páchateľovi uhradil prevodom na zahraničný bankový účet poplatok 250 eur. Ďalej žalovaný previedol zo svojho bankového účtu 59.000 eur v období od 12.09.2021 do 18.11.2021 a dňa 08.12.2021 pod zámienkou výberu celej sumy bitcoinového účtu ďalšiu sumu 14.900 eur. Tieto finančné prostriedky boli následne páchateľom z kryptopeňaženiek z nezistených okolností prevedené na neznámy účel. Týmto konaním žalovaného uviedli do omylu pod zámienkou investovania do kryptomeny a následného výberu týchto vkladov, čím od neho vylákali 74.150 eur. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že osoby konajúce za Imressive area, a to A. N. a G. O. komunikovali so žalovaným, pričom tvrdili, že pokiaľ chcú žalovaný a H. I. si finančné prostriedky vybrať z bitcoinovej peňaženky, musia vložiť na túto chránenú bitcoinovú peňaženku vklad vo výške 14.885,84 eur. Žalovaný dokonca v komunikácii s A. N. zo dňa 29.11.2021 uviedol, že si požičia peniaze, pretože nemá na výber. Dňa 06.12.2021 žalovaný zaslal na účet spoločnosti Coinbase Ireland Ltb sumu 100 eur a dňa 07.12.2021 sumu 14.800 eur. Prvoinštančný súd vypočul v prejednávanej veci svedka H. I. a jeho manželku D. I., ktorí potvrdili, že požičali žalovanému sumu 15.000 eur, z ktorej žalovaný zaplatil 500 eur, pričom svedok H. I. potvrdil, že sumu zaslal na účet žalovaného a platbu identifikoval ako pôžička E.. Finančné prostriedky získal z úveru v m-Bank. Súd vo veci vypočul aj žalovaného, ktorý potvrdil, že cieľom bolo obchodovanie žalovaného a následne aj I. s bitcoinami, pričom v závere, keď už nechceli vyplatiť zisk, ale žiadali z tohto obchodovania od spoločnosti Impressive area vrátiť len vložené peniaze, podmienka bola vyplatiť tejto spoločnosti najskôr sumu 14.800 eur, ktorú už žalovaný nemal k dispozícii. Preto si H. I. zobral úver m-Bank, kde ma účet a uvedené finančné prostriedky vo výške 15.000 eur poukázal na účet, žalovaného, ktorý žalovaný tieto finančné prostriedky použil pre výplatu spoločnosti Impressive area s tým, že obratom vložené finančné prostriedky sa mu mali vrátiť späť vo výške 74.900 eur, čo sa však nestalo. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , , a , a . Aplikoval ustanovenie 101 ods. a ďalej ust. a , , , v a vo vzťahu k úrokom z omeškania ust. , a nariadenia vlády číslo . Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zistil a ustálil že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené a žalovaný si výzvu zo dňa 01.07.2024 na zaplatenie dlžnej sumy, ktorej súčasťou je aj zmluva o postúpení pohľadávky nevyzdvihol v 18 - dňovej úložnej dobe. Preto nastala fikcia doručenia vzhľadom na to, že pri hmotnoprávnych úkonoch je dôležité, aby adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, čo sa v danom prípade stalo. Žalovaný síce tvrdil, že v čase doručovania zásielky sa dlhodobo pracovne nachádzal v zahraničí, avšak túto okolnosť nepreukázal. Účinné doručenie a splnenie hmotnoprávnych podmienok informovania žalovaného žalobca preukázal. Preto prvoinštančný súd skonštatoval, že právny predchodca žalobcu H. I. predmetnú pohľadávku postúpil žalobcovi a žalobca postúpenie preukázal súlade s a nasl. , preto došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Vo vzťahu k právnemu dôvodu vzniku pohľadávky, podľa tvrdení žalobcu išlo o ústnu zmluvu o pôžičke. Pre zmluvu o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, táto môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou dohody je, okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí), keďže zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzatvoreniu sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V danom prípade samotná pôžička vznikla reálne odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a týmto momentom vzniká povinnosť dlžníka vrátiť finančné požičané veci podľa zmluvy o pôžičke. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke a že mu poskytol

finančné prostriedky že žalovaný riadne dlh nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne zániku dlhu zaťažuje dlžníka. Sporové strany uzatvorili reálnu zmluvu o pôžičke sumy 15.000 eur, bolo povinnosťou dlžníka vrátiť uvedenú finančnú čiastku do 31.12.2021. Reálne poskytnutie finančných prostriedkov H. I. vyplýva z prevodu sumy 15.000 eur na účet žalovaného dňa 01.12.2021. Zmluvu o pôžičke potvrdil aj sám žalovaný v odpore, kde namietal len otázku splatnosti dlhu. V priebehu konania žalovaný začal svoje tvrdenia meniť, avšak túto situáciu vyhodnotil prvoinštančný súd za účelovú. Bolo preukázané, že uzatvoreniu zmluvy o pôžičke predchádzalo to, že žalovaný investoval svoje úspory do projektu spoločnosti Impresseve area. Išlo o obchodovanie s kryptomenami, kde investovali svoje finančné prostriedky aj H. I. s manželkou D. I.. V konečnom dôsledku si všetci chceli vybrať už len vložené finančné prostriedky do tohto projektu, avšak bolo im oznámené, že žalovaný musí vložiť pre účely výberu finančných prostriedkov, ktoré všetci do projektu vložili, sumu 14.885,84 eur. Keďže žalovaný uvedené finančné prostriedky už nemal, v komunikácii s A. N. zo dňa 29.11.2021 uviedol, že uvedené finančné prostriedky si požičia. Požičanie finančných prostriedkov potvrdili D. I. a H. I., ktorí získali finančné prostriedky na základe úveru z m-Bank. Z tejto požičanej sumy poskytli žalovanému sumu 15.000 eur s označením pri prevode na účet žalovaného „pôžička E. – Impressive arrea“. Žalovaný manželom I. vrátil len jednu splátku vo výške 500 eur dňa 04.09.2023. Prvoinštančný súd vyhodnotil obranu žalovaného, ktorá spočívala v tom, že nešlo o zmluvu o pôžičke, ale išlo zo strany žalovaného o bezdôvodné obohatenie ako nedôvodné, pretože tento dôvod žalovaným preukázaný nebol, naopak, bola preukázaná platne uzatvorená zmluva o pôžičke. To, akým spôsobom žalovaný naložil s poskytnutými finančnými prostriedkami nemá význam pre právny vzťah medzi stranami sporu. V priebehu prvoinštančného konania žalovaný navrhol pripojiť trestný spis, ktorý sa týkal trestného oznámenia, ktoré malo byť podané zo strany svedkov I. k otázke, koľko peňazí investovali do obchodovania kryptomenami. Tento návrh prvoinštančný súd považoval za nedôvodný a zamietol, pretože uvedené okolnosti nesúvisia s uplatňovaným nárokom. Vzhľadom na to prvoinštančný súd po odpočítaní už poskytnutého plnenia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.500 eur. Úroky z omeškania priznal žalobcovi podľa a nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., keď 5 % úrok z omeškania zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi za obdobie od 01.01.2022 do 04.09.2023 zo sumy 15.000 eur a po čiastočnej úhrade vo výške 500 eur zo sumy 14.500 eur od 05.09.2023 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka splatnosti pôžičky, ktorú okolnosť namietal žalovaný, keď tvrdil, že splatnosť pôžičky bola viazaná na refinancovanie úveru žalovaným a jeho manželkou, k čomu nedošlo, považovať prvoinštančný súd za nedôvodnú. Žalovaný uvedenú okolnosť nepreukázal. Údajná odkladacia podmienka týkajúca sa splatnosti dlhu je neurčitá, neistá a právne nenárokovateľná. Účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, ak jej splnenie zmarí, stane sa právny úkon nepodmienený. Ak by bol skutočne preukázané dohodnutí takejto podmienky, nemožno byť sporným, že jej nesplnenie, a teda nepožiadanie o úver zo strany žalovaného by bolo na prospech žalovaného ako dlžníka, a teda by sa právny úkon v takom prípade stal nepodmieneným. Pokiaľ sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, táto námietka nie je opodstatnená. Žalobca mohol po prvýkrát úspešne uplatniť svoj nárok na súde v deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky, t.j. dňa 01.01.2022. Keďže od uvedeného dňa do podania žaloby vo veci samej na upomínacom súde dňa 29.11.2024 neuplynula trojročná premlčacia doba, pohľadávka nie je premlčaná. O trovách konania prvú inštančný súd rozhodol podľa , a Prvoinštančný súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia , a preto v prejednávanej veci žalobca bol úspešný v celom rozsahu a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorých rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol dôvod podľa , a . Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. konanie zastavil, prípadne aby podľa rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu podľa uviedol, že od pôvodného veriteľa si žiadne peniaze nepožičal. Suma, ktorú zaslal pôvodný veriteľ na účet žalovaného predstavovala daň a poplatky, ktoré mal uhradiť na to, aby žalovanému a I. vrátili finančné prostriedky, ktoré do predmetnej spoločnosti investovali. Medzi pánom I. a žalovaným nevznikla žiadna zmluva o pôžičke a ani sa žalovaný nezaviazal, že mu bude niečo splácať. Spoločne s manželmi I. sa stali obeťami podvodu.

Peniaze, ktoré mu I. poskytli slúžili len na úhradu poplatkov. Cieľom bolo získať späť vlastné investované prostriedky. Nikdy to nebola pôžička, nikdy sa tak nedohodli. Vo vzťahu k ust. uviedol, že medzi žalovaným a I. nešlo o klasickú pôžičku, ale len o zaslanie peňazí na účet žalovaného na účel ich úhrady inému subjektu. Pri zaslaní údajnej pôžičky nebola dohodnutá žiadna splatnosť pôžičky. Ak by išlo o pôžičku, bola by jednoznačne dohodnutá doba, dokedy by mal žalovaný vrátiť I. poskytnutú pôžičku. Takáto dohoda absentovala, preto nešlo o pôžičku. Okrem toho, v pôžičke neboli dohodnuté žiadne úroky, a teda veriteľ nemal mať z toho žiaden profit. Je zvláštne, ak I., ktorých žalovaný poznal približne 3 mesiace, mu mali požičať 14.500 eur na neznámy účet. Narýchlo si požičiavali peniaze cez spotrebný úver na to, aby „požičali“ žalovanému peniaze. Preto nešlo o pôžičku a žalobca nemohol riadne nadobudnúť pohľadávku od I., preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci. Ako ďalší odvolací dôvod podľa písmeno b) žalovaný považuje okolnosť, že prvoinštančný súd nevyhovel návrhu na vykonanie dokazovania pripojením spisu z trestného konania, ktoré je vedené na základe trestného oznámenia, ktoré bolo podané manželmi I.. Ak by sa súd oboznámil s výsledkami a dôkazmi v tomto konaní rozhodol by vo veci inak. Nesúhlasil so závermi súdu, kde súd považoval vykonanie týchto dôkazov za bezvýznamné. Pokiaľ sa týka čiastočnej úhrady sumy 500 eur, ktorú vykonal v prospech I., bolo to len z dôvodu, že títo na žalovaného vykonávali nátlak.

4. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by žalovaný a I. mali mať spoločné investície. Nepochybne bolo preukázané, že suma 15.000 eur poskytnutá žalovanému právnym predchodcom žalobcu nebola žiadnou spoločnou investíciou a nebola ani sčasti určená na výplatu akýchkoľvek finančných prostriedkov v prospech právneho predchodcu žalobcu. Suma 15.000 eur bola požičaná žalovanému, keď túto okolnosť potvrdil v odpore aj samotný žalovaný. Až neskôr začal tvrdiť že o pôžičku nešlo. Rozhodne poprel, že by manželia I. na žalovaného vykonávali tlak v súvislosti s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ sa týka návrhov na doplnenie dokazovania trestným spisom, súd nie je viazaný takýmito návrhmi, dokazovanie prvoinštančného súdu prebieha v určitých fázach a súd môže korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dôkazu tak, aby dôkazy boli vykonávané k predmetu prejednávanej veci a aby dokazovanie sa neuberalo smerom, ktorý nie je relevantný, čo by bolo nehospodárne.

5. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žalovaný naďalej trval na tom, že skutkový stav nebol súdom prvej inštancie zistený úplne a správne. Rozhodnutie vychádza z neúplného hodnotenia dôkazov a z jednostrannej interpretácie skutkového stavu v prospech žalobcu. Poprel, že by medzi stranami sporu bola uzatvorená klasický pôžičkový vzťah podľa . Nebola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke nebola dohodnutá splatnosť, úroky, ani žiadne zabezpečenie záväzku. Finančné prostriedky boli poskytnuté v špecifickom kontexte investovania, ktorý sa následne preukázal ako podvodný. Žalovaný nemal z uvedených finančných prostriedkov žiadny osobný prospech. Naďalej navrhuje, aby súd vykonal dôkaz oboznámením sa s vyšetrovacím spisom, ktorý sa týka uvedeného investičného modelu a mechanizmu vkladu do virtuálnej peňaženky, kde žalovaný je presvedčený, že vyšetrovací spis obsahuje objektívne dôkazy o tom, že k strate finančných prostriedkov došlo v dôsledku konania tretej osoby a súd potrebuje poznať celý kontext, nie len jednostranné tvrdenia žalobcov. Z trestného spisu vyplýva, že v čase podania trestného oznámenia žalobca, ani jeho právny predchodca nepovažovali predmetný právny vzťah za pôžičku, ale za investičný vklad. K zmene právnej kvalifikácie došlo až dodatočne. Finančné prostriedky, ktoré I. poukázali na účet žalovaného neboli bežnou pôžičkou poskytnutou žalovanému na jeho osobnú potrebu, v čase ich poskytnutia išlo o účelový prevod, ktorého cieľom bolo využiť účet žalovaného ako technický prostriedok na získanie ich vlastných finančných prostriedkov z investičnej platformy Impressive area. I. zamlčali skutočný účel, s akým boli tieto finančné prostriedky zaslané. Nešlo o bežnú pôžičku, ale išlo o financie, ktoré boli určené na sprostredkovanie výberu investovaných financií prostredníctvom žalovaného. Žalovaný odmietal, že by sa bol obohatil z uvedenej sumy. Po celý čas boli I. riadne informovaní o priebehu investície a riadne so spoločnosťou Impressive area komunikovali. Aj z emailovej komunikácie I. so spoločnosťou Impressive area vyplýva, že si zobrali úver pre E., ktorým riešili nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poplatkov a žiadali vrátenie výlučne svojich vkladov do tohto projektu. Ďalej sa žalovaný bližšie vyjadruje k vzájomnej komunikácii prostredníctvom platformy Messenger medzi žalovaným, jeho manželkou a manželmi I.. To, že žalovaný považuje svoje

tvrdenia za dôvodné svedčí aj skutočnosť, že podal vo veci odvolanie, za ktoré zaplatil sumu 820 eur a zároveň sa dožaduje spravodlivého posúdenia veci. Napriek tomu, že sa necíti byť výlučne zodpovedný za vzniknutú situáciu, je ochotný pristúpiť na kompromisné riešenie a uhradiť sumu 7.500 eur, a to z dôvodu, že vzniknutá strata postihla obe strany. Tento návrh považuje za férový a spravodlivý, keďže zohľadňuje skutočnosť, že nejde o jednostranné zavinenie, ale o spoločnú stratu, ktorú považuje za rozumné rozdeliť. Preto zotrval na svojom návrhu z odvolania.

6. Žalobca sa k uvedenému k vyjadreniu nevyjadril a nezaujal žiadne stanovisko, ani k návrhu na prípadné mimosúdne vyriešenie sporu.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich u ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu do prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmto rozhodnutím s tým, že na jeho dôvody v celom rozsahu poukazuje. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými námietkami strán sporu, všetky relevantné námietky podstúpili súdnemu prieskumu a riadnemu zdôvodneniu, na ktoré odvolací súd poukazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti prvoinštančného rozsudku odvolací súd naviac udáva, že žalovaný tvrdil, že medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo, uvedené finančné prostriedky ktoré mu na účet poukázal právny predchodca žalobcu H. I., boli určené na výplatu poplatkov pre projekt investovania v spoločnosti Impressive area. Žalovaný namietal, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože táto neobsahuje žiadne úroky, neobsahuje splatnosť úveru, a nie je ničím zabezpečená.

9. Uvedený odvolací dôvod považoval žalobca za dôvodný podľa a . Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. To, akým spôsobom sa vytvára skutkový a právny základ súdneho rozhodnutia vyplýva z ust. , kedy súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa . Skutkový základ súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania a získava skutkový základ veci posúdením skutkových poznatkov, ktoré získava dokazovaním. Právny základ prejednávanej veci sú právne závery, ktoré sú vytvorené subsumovaním skutkového základu pod právnu normu. Právne posúdenie skutkových zistení sa realizuje priebežne a ovplyvňuje toto posúdenie, aj ďalšie skúmanie skutkovej stránky veci.

11. Skutkový základ rozsudku v prejednávanej veci prvoinštančný súd vykonal na základe dokazovania. Prvoinštančný súd vykonané dôkazy v prejednávanej veci hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd všetky dôkazy hodnotil z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti, ako aj pravdivosti. Po takejto individuálnej selekcii následne hodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré sú v súlade s pravidlami formálnej logiky. V základe prejednávanej veci vychádzal z osvojenia si zhodných tvrdení strán sporu. Takto správne ustálený skutkový stav prvoinštančný súd aj správne právne posúdil. Pokiaľ by skutkový stav prvoinštančný súd nemal dostatočne ustálený, nebolo by možné riadne vec právne posúdiť. Keďže však správne zistený skutkový stav dáva možnosť prvoinštančnému súdu vec správne právne posúdiť, pri právnom posúdení odvolací súd nezistil žiadne pochybenia prvoinštančného súdu, ktoré by odôvodňovali odvolací dôvod podľa . Prvoinštančný súd svoje skutkové úvahy o prejednávanej veci (úvaha o vyhodnotení dôkazov) a právne posúdenie veci náležitým spôsobom uviedol v písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, ktoré sa podrobne v súlade s ust. venuje nielen skutkovým zisteniam, ale aj právnemu posúdeniu veci a vysvetleniu všetkých námietok strán sporu.

12. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v rámci civilného sporového konania platí v odvolacom konaní viazanosť skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V priebehu prvoinštančného konania skutkový stav vytvárajú strany sporu postupom podľa až , kedy v rámci

kontradiktórneho konania strany sporu môžu ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany využiť všetky skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Žalobca v priebehu konania ako dôvod uplatňovania svojho návrhu skutkovo uviedol uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovaným, kde manželia I. poskytli žalovanému sumu 15.000 eur ako pôžičku, ktorá suma bola poukázaná na účet žalovaného dňa 01.12.2021, s tým, že mala byť vrátená do 31.12.2021, pričom v priebehu konania bolo ustálené, že došlo k ústnej dohode o pôžičke. Hmotné právo určuje rozsah tvrdenia a dokazovania stranám sporu, pokiaľ svoj nárok odôvodňujú ako zmluva o pôžičke. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ustanovenia pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. Zmluva o pôžičke je zmluvou, ktorá má reálny základ a predstavuje určitú formu dvojstranného právneho úkonu, na základe ktorého veriteľ prenechá v danom prípade peniaze žalovanému dočasne, podľa tvrdenia veriteľa do 31.12.2021, s tým, že peniaze priamo poukázal na účet dlžníka dňa 01.12.2021. Podľa zmluvy o pôžičke táto je zmluvou neformálnou a znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich vzájomného dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci, v danom prípade peňazí. Teda zmluva o pôžičke vo všeobecnosti môže mať písomný charakter, alebo vyslovene ústny charakter, prípadne konkludentný charakter, ak sú rozpoznateľné v každom prípade podmienky zmluvy o pôžičke.

15. Žalovaný namietal, že zmluva o pôžičke je zmluvou, ktorá síce vznikla (viď odpor proti platobnému rozkazu), avšak nebolo dohodnuté, do kedy je potrebné uvedené finančné prostriedky vrátiť. Rozporoval dobu vrátenia finančných prostriedkov. Dobu vrátenia finančných prostriedkov rozporoval aj v podanom odvolaní. K tomu je potrebné uviesť, že doba vrátenia finančných prostriedkov nemusí byť vždy v zmluve vyslovene dohodnutá. Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní sa , podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nie je vylúčené, že strany sporu si mohli dohodnúť plnenie tak, že bude závisieť na vôli dlžníka (napr. vráti, ak bude na to mať). V takom prípade čas plnenia určí na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu, tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Žalobca tvrdil, že pri poskytnutí pôžičky vo výške 15.000 eur právny predchodca sa dohodol so žalovaným, že finančné prostriedky mu vráti zo sumy, ktorá mu mala byť vrátená ako vlastné vložené finančné prostriedky zo spoločnosti Impressive area, čo sa predpokladalo do 31.12.2021. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil, avšak nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojho nesúhlasu.

16. Pokiaľ žalovaný namietal, že dohodnutá zmluva o pôžičke nie je „klasickou zmluvou“, pretože neboli dohodnuté žiadnou žiadne úroky, je potrebné uviesť, že pri peňažnej pôžičke je možné dohodnúť úroky, nie je to povinnosťou, najmä pokiaľ sa týka súkromných vzťahov. V takom prípade je vecou veriteľa, akým spôsobom zabezpečí si odmenu za poskytnutú finančnú hotovosť žalovanému. Pokiaľ sa veriteľ sám v zmluve o pôžičke nerozhodne žiadať úroky a žalovaný je s touto situáciou stotožnený, úroky z pôžičky nie sú podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Úroky je možné ako odmenu za požičanie peňazí dohodnúť aj neskôr, prípadne dohodnúť odmenu za poskytnutie peňazí aj inak. Táto okolnosť nemá vplyv na platnosť uzatvorenej zmluvy o pôžičke, hoci aj konkludentným spôsobom.

17. Zabezpečenie takejto pôžičky taktiež nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke a je vecou veriteľa, aby v rámci zmluvnej obozretnosti si zabezpečil vrátenie finančných prostriedkov od dlžníka. Zabezpečenie vrátenia finančných prostriedkov nemusí byť žiadne. Preto ani v tejto časti zmluva o pôžičke pokiaľ absentuje zabezpečovací inštitút, nie je neplatnou.

18. Preto, keďže zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktoré spočívali v preukázanom nároku žalobcu, ktorý tvrdil, že manželia I. požičali žalovanému 15.000 eur a reálne tieto finančné prostriedky poskytli na účet žalovaného, s tým, že pôžička bude vrátená do 31.12.2021, žalovaný existenciu tejto pôžičky nepoprel, rozporoval len splatnosť uvedenej pôžičky v odpore, avšak sám inú dohodu o splatnosti pôžičky nepreukázal, k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo riadnym spôsobom, ktorú sumu je žalovaný povinný vrátiť, po odpočítaní čiastočného plnenia 500 eur, s tým, že oprávneným na prijatie

týchto finančných prostriedkov je žalobca, ktorému manželia I. platne pohľadávku zo zmluvy o pôžičke so žalovaným postúpili. O postúpení žalovaný bol riadnym spôsobom informovaný, informácia došla do jeho dispozičnej sféry, preto všetky podmienky dôležité pre priznanie nároku žalobcovi boli splnené.

19. Pokiaľ sa týka pripojenia spisu, ktorý mal predstavovať trestné konanie, ktoré bolo iniciované manželmi I. a z ktorého trestného spisu by boli evidentné informácie v súvislosti s podvodným vylákaním finančných prostriedkov pri investovaní do kryptomien, je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd správne tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, keď nepovažoval za zistenia, ktoré žiada týmto spisom vykonať žalobca za relevantné pre posúdenie tejto veci. Žalovaný uvedený dôvod odôvodnil ust. písmeno b) , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právu na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu, v danom prípade žalovaného, predstavuje pochybenie súdu, ale o naplnenie odvolacieho dôvodu dôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu je takej intenzity, že odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu však musí byť vyhodnotené v kontexte celého konania. Žalovaný namietal nevykonanie dôkazu trestným spisom, kde podnet na začatie trestného stíhania dávali manželia I. v súvislosti s tým , že voči nim bolo spáchané podvodné konanie pri investovaní do kryptomien. Prvoinštančný súd nepovažoval za dôvodné vykonať dôkaz týmto trestným spisom, pretože informácie z tohto trestného spisu sú pre účely prejednávanej veci právne bez významu a nesúvisiace s prejednávanou vecou. Je potrebné uviesť, že súd je povinný si už v priebehu konania skutkové zistenia ujasňovať do tej miery, ako sa javí na základe skutkových zistení potom právne posúdenie veci. V takom prípade súd vykoná také dôkazy, ktoré s vecou priamo súvisia, pričom dôkazy, ktoré s vecou nesúvisia a ktorých vykonanie nie je hospodárne, nemusí vo veci vykonať, avšak je povinnosťou súdu o týchto dôkazoch rozhodnúť a v písomnom vyhotovenie rozhodnutia aj oznámiť dôvody, prečo sa tak stalo. V danom prípade prvoinštančný súd procesné predpisy neporušil a neporušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie trestným spisom tak, ako ho žiadal žalovaný, a to spisom, ktorý sám predložil žalovaný pri svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom dňa 06.10.2025, kde konkrétne žiadal vykonať dôkazy emailovou komunikáciou medzi žalovaným a A. N., a to v dvoch prípadoch, kde táto komunikácia prostredníctvom platformy Messenger je aj súčasťou listinných dôkazov v spise. Okrem toho, z uvedeného trestného spisu bol vykonaný dôkaz aj výpisom z účtu, na základe ktorého bolo preukazované poukazovanie finančných prostriedkov žalovaného v prospech zahraničnej spoločnosti vo výške 14.800 eur. Tieto listinné dôkazy, ktoré jednak sa nachádzajú v spise a špeciálne z trestného spisu na ne poukázal žalovaný pred prvoinštančným súdom, boli prvoinštančný, súdom pojaté do skutkových zistení a boli súčasťou pri uvažovaní súdu o ustálení skutkového stavu a následnom právnom posúdení veci. Žalovaný dostatočným spôsobom neozrejmil, ktoré ďalšie listiny a informácie žiadal vo veci vykonať ako dôkaz okrem tých, čo súdu sám predložil, pretože dôkaz celým trestným spisom nie je prípustný, je prípustné vykonanie dôkazu len jednotlivými listinami obsahujúcom obsah trestného spisu. Pokiaľ by išlo o tie isté dôkazy, ktoré už boli vykonané z trestného konania, ktorého trestný spis súdu predložil žalovaný, išlo by o duplicitné, dokonca niekoľko násobné vykonanie dôkazov, čo v prejednávanej veci nie je hospodárne. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď návrh takéhoto dôkazu, ktorý nesúvisí s prejednávanou vecou, zamietol.

20. Keďže odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania žalovaného, rozsudok prvoinštančného súdu podľa a ako správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a podľa , . V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalobca, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške týchto trov rozhodne prvoinštančný súd podľa do šesťdesiatich dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).