Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-32-2025.pdf
PDF · 138.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/32/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, C. a žalobcu: 2/ D. E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, C., proti žalovaným: 1/ Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, 2/ GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Michalská 387/16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, obaja zastúpení: F. D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, 3/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. F. L. XX/XX, C. D., zastúpený:ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/179/2016 – 533 zo dňa 02. 10. 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/179/2016 – 617 zo dňa 04. 03. 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/179/2016 – 533 zo dňa 02. 10. 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/179/2016 – 617 zo dňa 04. 03. 2025 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 13C/179/2016 – 533 zo dňa 02. 10. 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 7 ods. 1, 2 ods. 4, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 5, § 21 ods. 2, 5, § 22 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „ZoDD“), § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a v časti trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby (jej druhého kola), ktorá sa konala dňa 12. 02. 2016 a ktorá sa týkala nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území D. M. N., zapísaných na LV č. XXX ako parc. reg. „C“ č. XXX/X a rodinný dom č. súp. XX na nej. Tvrdili, že im nebol doručený znalecký posudok týkajúci sa zistenia ceny nehnuteľnosti, že im nebolo doručené oznámenie o konaní druhého kola dražby (ktorá sa konala dňa 12. 02. 2016) a že im bolo zabránené účinne hájiť ich práva, a to tým, že znalecký posudok bol podhodnotený, bolo im bránené v účasti na dražbe a že dražba sa konala na nevhodnom (neprípustnom) mieste v rozpore so zákonom. Podaniami žalobcovia doplnili, že im nebol doručený originál notárskej zápisnice z predmetnej dražby, ale len kópia, že žalobkyňa v 1. rade nemala o dražbe žiadnu vedomosť, vydražiteľ nezložil dražobnú zábezpeku, resp. ju zložil v neprípustnej výške, že znalecký posudok nebral do úvahy skutočnosť, že pod pozemkom sa nachádzajú liečivé termálne vody a že žalovaní konali v rozpore so zákonom a aj dobrými mravmi, a to v úmysle poškodiť ich. Žalovaný v 1. a 2. rade so
žalobou nesúhlasili a uviedli, že dražba prebehla v súlade so zákonom a neobstojí žiadna z námietok žalobcov voči nej, či už ide o miesto jej konania alebo určenie ceny draženej nehnuteľnosti, o nedoručení znaleckého posudku. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosti, o ktorých on mal vedomosť, platí, že bol pri vydražení predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľný. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že tak ako je to uvedené v bodoch 5. a 6. napadnutého rozsudku žalobcom v 1. a 2. rade dňa 24. 03. 2006 poskytla B. B. a. s. Bratislava úver vo výške 1 600 000,-Sk, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, a preto ich považoval za nesporné a preukázané. Tiež nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade svoj dlh riadne nesplácali a tiež to, že došlo k postúpeniu pohľadávky na zaplatenie jeho nesplatenej časti vo výške 82 287,67 eura na žalovaného v 1. rade, a to dňa 29. 06. 2015, ktorá skutočnosť bola žalobcom v 1. a 2. rade oznámená dňa 29. 07. 2015. Taktiež bolo preukázané, že právny nástupca pôvodného veriteľa (žalovaný v 1. rade) pre nesplatený dlh začal výkon dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území D. M. N., zapísaných na LV č. XXX ako parc. reg. „C“ č. XXX/X a rodinný dom č. súp. XX na nej, a to prostredníctvom dražiteľa (žalovaného v 2. rade) a vykonal dražbu, v ktorej v druhom opakovanom kole predmet dražby vydražil dňa 12. 02. 2016 žalovaný v 3. rade za najvyššie podanie vo výške 16 350 eur. Žalobcovia v konaní tvrdili, že vyššie uvedená dobrovoľná dražba bola nezákonná, vykonaná v rozpore so zákonom a žiadali ju určiť za neplatnú. Konkrétne namietali najmä to, že im nebol doručený znalecký posudok Ing. Villanta č. 120/15, ktorým navyše bola podhodnotená cena draženej nehnuteľnosti, že im nebolo doručené oznámenie o konaní druhého kola dobrovoľnej dražby dňa 12. 02. 2016 a že im bolo znemožnené zúčastniť sa dražby. Okrem uvedeného namietali platnosť poverenia pre JUDr. O., premlčanie pohľadávky a obťažovanie a vyhrážky zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Súd z rozsudkov uvedených v bodoch 24. a 25. napadnutého rozsudku zistil, že žalobcovia v tam uvedených konaniach neboli úspešní a obe ich žaloby (o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k totožným nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzavretým dňa 24. 03. 2006 a tiež na určenie, že návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 24. 03. 2006 nebol platne uzavretý a tiež prebieha konanie o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, z ktorej predmetná dražba vzišla) boli v plnom rozsahu právoplatne zamietnuté. Neexistuje preto dôvod, aby sa súd námietkami žalobcov v 1. a 2. rade týkajúcich sa neexistencie dlhu, jeho premlčania alebo platnosti právnych úkonov týkajúcich sa samotnej základnej úverovej zmluvy alebo záložnej a mandátnej zmluvy zaoberal. Tieto otázky totiž súd už s konečnou platnosťou raz a navždy právoplatne vyriešil. Námietky žalobcov v 1. a 2. rade voči druhému kolu dobrovoľnej dražby (resp. voči dražbe ako takej) pozostávali predovšetkým z námietky, že im nebol doručený znalecký posudok týkajúci sa zistenia ceny nehnuteľnosti, že im nebolo doručené oznámenie o konaní druhého kola dražby (ktorá sa konala dňa 12. 02. 2016), a že im bolo zabránené účinne hájiť ich práva, a to tým, že znalecký posudok bol podhodnotený, bolo im bránené v účasti na dražbe a že dražba sa konala na nevhodnom (neprípustnom) mieste v rozpore so zákonom. Pokiaľ šlo o námietku žalobcov týkajúcu sa miesta vykonania dražby, konštatoval, že táto je neopodstatnená, pretože vzdialenosť miesta dražby od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza je približne 100 km, ide o miesta s dobrou dostupnosťou a častým spojením hromadnou dopravou (predovšetkým čo sa týka A.), preto nepochybne nešlo o miesto, ktoré by svojou polohou obmedzovalo možnosť účasti na dražbe. Vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti je dôvodom neplatnosti dražby len vtedy, ak táto vzdialenosť znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe, čiže vzdialenosť medzi miestom konania dražby a miesta draženej nehnuteľnosti je neprimeraná, čím dochádza k reálnej nemožnosti účasti na dražbe. Za neprimerané možno považovať len také miesto konania dražby, ktoré je od miesta draženej nehnuteľnosti určenej na bývanie vzdialené niekoľko stoviek kilometrov (nie vzdialenosť približne 100 km). V tomto prípade vzdialenosť medzi A. a D. M. N., navyše s dobrou dostupnosťou aj prostriedkami hromadnej dopravy, nie je neprimeraná, neobmedzuje záujemcov v účasti na dražbe, preto zodpovedá ustanoveniu § 11 ods.1 ZoDD. Pokiaľ šlo o doručenie znaleckého posudku č. 120/15 Ing. Villanta žalobcom v 1. a 2. rade, súd prvej inštancie konštatoval, že uvedený znalecký posudok mal byť žalobcom v 1. a 2. rade doručený ako príloha podania žalovaného v 1. rade zo dňa 25. 09. 2015 (ním bolo žalobcom oznámené konanie dražby predmetných nehnuteľností a bol im doručený znalecký posudok č. 120/2015 Ing. Petra Villanta, a to dňa 12. 10. 2015) a z doručeniek k nemu súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade mali zásielku prevziať dňa 12. 10. 2015. Žalobcovia namietali, že uvedený znalecký posudok k tomuto podaniu pripojený ako príloha nebol. K uvedenému je nutné uviesť, že žalobcovia mali vedomosť o oboch kolách dobrovoľnej dražby, museli byť a aj boli oboznámení s tým, na akú sumu bol predmet dražby ocenený, už podaním zo dňa 16. 10. 2015 (č. l. 38) namietali zistenú cenu, preto nemôže byť pravdivé ich tvrdenie o tom, že
o ňom nevedeli. V situácii, kedy uvedený znalecký posudok bol použitý pre prvé a aj opakované kolo dobrovoľnej dražby, o ktorej žalobcovia boli informovaní a vedeli o nej, neobstojí ich námietka o tom, že o určenej cene nehnuteľnosti nevedeli, resp. nemohli proti nej účinne namietať, pretože je zrejmé, že mali dostatok času i možností, aby (pokiaľ s ňou nesúhlasia) navrhli nové zistenie ceny kontrolným znaleckým posudkom, to však neurobili a svoje právo nevyužili, namietanie tejto okolnosti dodatočne ex post nebolo namieste a nebolo ani možné, preskúmanie zistenej všeobecnej ceny nehnuteľnosti, pretože bolo možné len v rámci konania dobrovoľnej dražby a to pred jej uskutočnením. Skutočnosťou však je, že o kontrolný znalecký posudok žalobcovia nežiadali, hoci podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách mali právo takýto kontrolný znalecký posudok žiadať. V skutočnosti žalobcovia tvrdili, že uvedený znalecký posudok im nebol „účinne“ doručený, z čoho súd prvej inštancie vyvodil (s prihliadnutím na ostatné okolnosti týkajúce sa vedomostí žalobcov o jeho obsahu), že v skutočnosti žalobcovia uvedený znalecký posudok mali a boli oboznámení s jeho obsahom, čo súd prvej inštancie považoval za podstatné, pretože bolo zrejmé, že o jeho obsahu vedeli ešte pred prvým (neúspešným) kolom dražby, a teda nesporne aj pred kolom druhým. Pokiaľ potom ide o námietku žalobcov o podhodnotení draženej nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. 120/2015 zo dňa 06. 09. 2015, ktorý zabezpečil dražobník, súd prvej inštancie konštatoval, že ohodnotenie predmetu dražby zabezpečuje dražobník podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby tak, aby znalecký posudok nebol v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto podmienky boli splnené s tým, že znalecký posudok bol vyhotovený 06. 09. 2015, druhé kolo dražby sa konalo 12. 02. 2016, posudok, teda starší než 6 mesiacov (resp. 12 mesiacov podľa § 22 ods. 1 ZoDD) nebol, za jeho správnosť zodpovedá znalec, preto pokiaľ nebol v konaní na žiadosť žalobcov vykonaný kontrolný znalecký posudok, musel dražobník vychádzať výlučne z tohto posudku a v prípade neúspešnosti prvého kola dražby určil vyvolávaciu cenu správne. Je treba pripísať na ťarchu žalobcov, že napriek výzve na sprístupnenie nehnuteľnosti, ktorú prevzali, tak neurobili, následný postup znalca podľa § 12 zákona č. 527/2002 Zb. bol preto namieste a zistenie ceny draženej nehnuteľnosti prebehlo v súlade so zákonom. Dražobník vyzval žalobcov na sprístupnenie nehnuteľnosti podaním zo dňa 05. 08. 2015 (pričom termín ohliadky určil na 27. 08. 2015), žalobcovia výzvu prevzali 25. 08. 2015 osobne, pričom však zásielka bola uložená na pošte od 10. 08. 2015, je opakovane na ich ťarchu, že sa o termíne dozvedeli iba 2 dni pred majúcou sa konať ohliadkou. Pokiaľ išlo o doručenie oznámenia zo dňa 20. 01. 2016 o druhom kole dobrovoľnej dražby konanej dňa 12. 02. 2016, bolo z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobcovia o mieste a čase konania druhého kola dražby vedeli, v opačnom prípade by sa nebol mohol žalobca v 2. rade (ako to sám tvrdil), na dané miesto a v danom čase dostaviť. Taktiež neobstálo tvrdenie žalobcu v 2. rade o tom, že žalobkyňa v 1. rade o druhom kole dražby nevedela, keď pre súd nie je uveriteľné, aby žalobca v 2. rade o takej zásadnej skutočnosti svoju manželku a žalobkyňu v 1. rade neinformoval, najmä ak je z obsahu spisu a aj samotných žalobcov v 1. a 2. rade evidentné, že pokiaľ ide o danú dražbu, vždy konali súladne a v spolupráci sledujúc rovnaký zámer, keď takmer vždy sú ich podania vykonané spoločne alebo s totožným obsahom. Pokiaľ išlo o námietky žalobcov o tom, že im nebolo umožnené dražby sa zúčastniť, keď žalobkyni v 2. rade nebolo dňa 12. 02. 2016 ochrankou umožnené zúčastniť sa dražby osobne a tak dohliadať na jej priebeh, súd prvej inštancie konštatoval, že ide o tvrdenie žalobcov, ktoré v konaní nebolo preukázané, žalovaní ho popierali, pričom žalobcovia v smere jeho preukazovania nenavrhli žiaden dôkaz. K tvrdeniam žalobcov o tom, že podpisy s menom žalobcu v 2. rade na doručenkách podpísaných jeho menom dňa 01. 02. 2016 (GF 228/15/68A) a dňa 16. 02. 2016 (GF 228/15/ ozn. O opakov. DD 2. kolo ) nie sú podpismi žalobcu v 2. rade uviedol, že žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno a tieto tvrdenia nepreukázali, keď výlučne tvrdili, že nejde o vlastnoručný podpis žalobcu v 2. rade, avšak v smere preukázania tohto tvrdenia nenavrhli žiaden dôkaz, preto súd uzavrel, že žalobcovia toto svoje tvrdenie nepreukázali. K obsahu zásielky, ktorú žalovaný v 2. rade otvoril na pojednávaní dňa 10. 05. 2017, súd prvej inštancie konštatoval, že jej obsahom boli dve listiny, a to sprievodný list a oznámenie zo 14. 12. 2015 o prvom kole dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať dňa 18. 01. 2016. Nie je zrejmé, o aké z podaní žalovaného v 2. rade malo ísť. Žalobcovia tiež tvrdili, že žalovaný v 2. rade k podaniu založenému na č. l. 100 spisu pripojil fotokópie obálok a potvrdení pošty o ich odoslaní, ale spoľahlivo nepreukázal čo bolo ich obsahom. Nakoniec pokiaľ išlo o žalovaného v 3. rade uviedol, že ten pri nadobúdaní vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nepochybne bol dobromyseľný a ako taký nemal a nemohol mať vplyv na skutočnosti týkajúce sa okolností, ktoré sa udiali v priebehu dobrovoľnej dražby a ktoré žalobcovia namietali. K splneniu formálnych náležitostí platnosti dobrovoľnej dražby (tak ako ich predpokladá zákon č. 527/2002 Zb.) uviedol, že tieto boli v plnom rozsahu naplnené. Súd prvej inštancie totiž nezistil žiadne
pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok neplatnosť uvedenej dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o návrh žalobcov v 1. a 2. rade na výsluch svedkov O., L. a Ing. Villanta i žalovaného v 3. rade, tieto dôkazy súd nevykonal a to z dôvodu, že pre toto konanie by nemohli priniesť žiadnu takú novú okolnosť, pre ktorú by bolo prípadne možné konštatovať prípadnú neplatnosť dražby, navyše okolnosti, o ktorých mali títo svedkovia vypovedať, boli ustálené inými (vyššie uvedenými) dôkazmi o tom, že žalobcovia o cene nehnuteľnosti vedeli a že príslušné listiny im boli doručené a bol im známy ich obsah. Naopak, išlo by o zbytočné navyšovanie trov konania, navyše pokiaľ ide o výsluch žalovaného v 3. rade, jeho výpoveď by vo vzťahu k žalobcami namietaným nedostatkom dražby nemohla priniesť nič relevantné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku, žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhrad trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a písm. h) CSP, navrhujúc aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. ho zmenil a vyhovel žalobe žalobcov. Uviedli, že dražba v prvom kole, ako aj v druhom kole bola nezákonná, odporujúca judikatúre vyšších súdov vo vzdialenosti viac ako 100 km (in concreto XXX,X L.) - bližšie viď vyjadrenie žalobcov doručené okresnému súdu dňa 01. 10. 2024 (č. l. 532b - 532 c spisu), s čím sa okresný súd porušením princípu právnej istoty pre čl. 2 ods. 2 CSP v napadnutom rozsudku dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal, odklon riadne a presvedčivo neodôvodnil. Bolo zistené, že súd prvej inštancie žalobcom nedoručoval riadne všetky písomnosti , ktoré žalovaní 1. a 2 doručili okresnému súdu ako prílohy ich podaní, čo malo za následok porušenie rovnosti, porušenie práva na kontradiktórne súdne konanie, konanie pri jeho posúdení ako celku bolo nespravodlivé, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom. V spise sa majú nachádzať nečitateľné listiny, teda za obvyklého chodu veci nebolo možné sa oboznámiť riadne s ich obsahom, teda nemohli okresnému súdu poslúžiť ako dôkazy na podporu tvrdení žalovaných 1. a 2. rade, no sudca ich vyhodnotil ako dôkazy, napriek tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli povinnosť dôkazného bremena aj v otázke inzercie týkajúcej sa dražby v printových médiách. Žalobcovia namietali nevypočutie znalca Ing. Petra Villanta hoc bol k tomu povinný. Žalobcovia namietali ním vypracovaný znalecký posudok č. 120/2015. Vydraženie nehnuteľnosti žalovanému v 3. rade bolo vykonané za podhodnotenú cenu, ktorú žalovaní 1. a 2. rade dosiahli vedomým zmarením prvého kola dražby na podklade neúplného a podhodnoteného znaleckého posudku vypracovaného súkromne a nedobromyseľne čo viedlo k porušeniu princípu primeranosti (3 – 5 dní), pretože z č. l. 113 spisu, č. l. 114 spisu, č. l. 115 spisu a č. l. 116 spisu vrátane doručeniek bolo osvedčené, že výzva na umožnenie obhliadky a ohodnotenie predmetu dražby z 05. 08. 2015 adresovaná žalobkyni v 1. rade bola doručená dňom 25. 08. 2015 s tým, aby bola obhliadka nehnuteľnosti dňa 27. 08. 2015. Týmto mal byť zmarený nerušený výkon základného práva oboch žalobcov, vrátane ich práva na prípravu, vybavenie dovolenky si na deň obhliadky. Znalec (ako zodpovedná osoba) porušil svoju povinnosť uloženú mu zákonnom, písomne vyzvať žalobcov doporučenou listovou zásielkou, stanovením termínu vykonať obhliadku predmetu dražby dňa 27. 08. 2015 a túto povinnosť za neho vykonali žalovaní 1. a 2., teda nimi vykonaná obhliadka a ohodnotenie predmetu dražby – podhodnotením je absolútne neplatný úkon. Keďže aj žalovaní boli v súlade s princípom primeranosti, spravodlivosti a v záujme ochrany majetkových práv žalobcov 1. a 2. povinní o deň neskoršie vykonať obhliadku z dôvodu, že to práve žalobcovia nemohli v dôsledku nedobromyseľného konania, teda zmarením prvého kola dražby a vykonania druhého kola dražby bez zákonom splnených podmienok vopred určenému nedobromyseľnému vydražiteľovi, riadne predvolaní. Z tohto dôvodu sudca odmietol predvolať k výsluchu a žalobcami klásť otázky Ing. Petrovi Villantovi, čo v konečnom dôsledku znamená objektivizácia skutkového stavu veci. Žalovaní v 1. a 2. rade neosvedčili pred druhým kolom dražby zverejnenie inzerátu o dražbe v printových médiách s regionálnou pôsobnosťou a s celonárodnou pôsobnosťou. Výťažok z druhého kola nezákonnej dražby zo dňa 12. 02. 2026 v sume 16 350 eur považujú za príliš nízky. Listinné dôkazy v spise č. l. 125, 126, 127 a 147 sú nečitateľné a nie sú použiteľné ako dôkaz. Namietali, že opakovaná dražba sa v rozpore so zákonom uskutočnila dňa 12. 02. 2016 o 10.00 hod. v dražobnej miestnosti č. XXX na X. poschodí na L. P. Q. XX, A. - teda v sídle žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade (vzájomne prepojené osoby), teda v mieste vzdialenom viac ako 120 km od miesta, na ktorom sa vydražená nehnuteľnosť, rodinný dom, vo vlastníctve žalobcov nachádza - k. ú. D. M. N., okres M. R.. Dražobník mal a musel predpokladať najväčší záujem o draženie predmetného rodinného domu v okolí obce D. M. N., pričom mu nebránilo, aby v prípade ústavne konformného konania skutočnú
opakovanú dražbu predmetného domu verejne a spoločensky prezentoval v kultúrnej miestnosti v okrese M. R., resp. inej obci nachádzajúcej sa v okrese M. R.. Takéto konanie dražobníka nepochybne malo, a mohlo mať vplyv na účasť na dražbe, tak aj na dosiahnutý výťažok dražby, keď s použitím neúplného znaleckého posudku na podstatne nižšiu hodnotu bol dosiahnutý veľmi nízky výťažok. Vzhľadom na vyššie uvedené v odvolaní žiadali žalobe žalobcov vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko došlo k porušeniu § 11 ods. 1 ZoDD. Napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcov, rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom bez citu pre elementárnu spravodlivosť, porušením princípu právnej istoty.
5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 1. rade tak, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a dovoľuje si požiadať odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie potvrdil. Podľa žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy správne a skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo neodôvodňujú určenie predmetnej dražby za neplatnú žiadnym spôsobom. K otázke vzdialenosti miesta dražby od miesta, kde sa nachádzal predmet dražby, bola súdom prvej inštancie vyčerpávajúco vyriešená v napadnutom rozhodnutí a ani judikatúra vyšších súdnych autorít k tejto otázke nepovažuje vzdialenosť cca 100 km v podmienkach dostupnosti západného Slovenska a konkrétnej predmetnej dražby a miesta jej konania za rozporné so zákonom v tom, že by obmedzovali kohokoľvek v účasti na dražbe. K povinnosti zverejniť informácie o dražbe v médiách poukázali na skutočnosť, že žalovaní predložili v tomto smere dôkazy (bod 14. napadnutého rozhodnutia) a žalobcovia neoznačili v konaní žiadne dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalovaných. Zákon o dobrovoľných dražbách nestanovuje povinný rozsah alebo obsah inzercie predmetu dražby a v predmetnom prípade sa jednalo o opakovanú dražbu a teda všetky zverejnenia boli vykonané dvakrát. Okolnosti výzvy žalovaného v 2. rade žalobcom na sprístupnenie predmetu dražby znalcovi boli súdom ozrejmené (bod 12. rozsudku) a vyplýva z nich dodržanie zákona žalovaným v 2. rade ako dražobníkom.
6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade (mylne uvedené vo vyjadrení, že k vyjadreniu všetkých žalovaných) zopakovali svoje predchádzajúce skutkové a právne námietky uvedené v odvolaní. Opätovne namietali najmä nezákonnosť dobrovoľnej dražby, nedostatočné zverejnenie dražby na inzerátoch, nevhodné určenie miesta jej konania, údajné procesné pochybenia súdu prvej inštancie, porušenie práva na spravodlivý proces a zásady kontradiktórnosti, nesprávny postup pri vykonaní znaleckého dokazovania vrátane obhliadky nehnuteľnosti a vypracovania znaleckého posudku, nevykonanie nimi navrhovaných dôkazov, ako aj tvrdené porušenie povinností súdneho znalca a údajnú neplatnosť dražby z dôvodu zneužitia práva, nedostatku dobrej viery a rozporu s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a ESĽP.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcami (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Odvolací súd konštatuje, že predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podstatou legislatívneho zakotvenia mechanizmu priamej „súdnej kontroly“ dobrovoľnej dražby je okrem iného skutočnosť, že tak závažný zásah ako zásah do vlastníckeho práva (dražbou) scudzením (v tomto prípade) nehnuteľnosti prebieha bez predbežnej účasti orgánu štátu a to súkromnoprávnymi subjektmi. Iste, svoje pravidlá a požiadavky štát vyžaduje aj od takých subjektov. Predsa len v tomto prípade ide väčšmi o následnú kontrolu „po realizácii dražby“.
13. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. M. N., a to pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X a rodinného domu súpisné č. XX postaveného na tomto pozemku. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0186073055 zo dňa 24. 03. 2006 im B. B., a. s. poskytla úver vo výške 1 600 000,- Sk, pričom na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bolo zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Pohľadávka bola následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 06. 2015 postúpená na žalovaného v 1. rade, o čom boli žalobcovia upovedomení oznámením zo dňa 16. 07. 2015 doručeným dňa 29. 07. 2015. Žalovaný v 1. rade následne listom zo dňa 05. 08. 2015 vyzval žalobcov na úhradu dlhu vo výške 82 287,67 eura a zároveň ich vyzval na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby znalcom Ing. Petrom Villantom dňa 27. 08. 2015 o 10.30 hod., pričom výzvu žalobcovia prevzali dňa 25. 08. 2015. Znalec Ing. Peter Villant následne vypracoval znalecký posudok č. 120/2015 zo dňa 06. 09. 2015, ktorým určil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 32 700 eur. Oznámením žalovaného v 1. rade zo dňa 25. 09. 2015 mal byť žalobcom doručený aj uvedený znalecký posudok, ktorý podľa doručeniek prevzali dňa 12. 10. 2015. Prvé kolo dobrovoľnej dražby sa uskutočnilo dňa 18. 01. 2016. Následne žalovaní oznámením zo dňa 20. 01. 2016 upovedomili žalobcov o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby DD GF228/15 – 2. kolo, ktorá sa mala konať dňa 12. 02. 2016 o 10.00 hod. v dražobnej miestnosti na L. P. Q. XX O. A., pričom v oznámení bola uvedená všeobecná hodnota predmetu dražby vo výške 32 700 eur a najnižšie podanie vo výške 29 430 eur. Konanie opakovanej dražby bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, v ďalších printových médiách s regionálnou aj celoslovenskou pôsobnosťou a oznámené aj Obci D. M. N.. Opakovaná dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 12. 02. 2016, pričom jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 300/2016, Nz 4726/2016, NCRls 4851/2016 spísanou notárkou JUDr. F. L.. Na dražbe bolo najnižšie podanie po znížení určené na sumu 16 350 eur a za túto cenu boli predmetné nehnuteľnosti vydražené žalovaným v 3. rade, ktorý uhradil dosiahnuté najvyššie podanie, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj oznámením dražobníka Okresnému úradu Nové Zámky, katastrálnemu odboru zo dňa 29. 02. 2016.
14. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tom prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa týka takýto rozsudok (§ 23).
15. Podľa § 21 ods. 3 ZoDD, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
16. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú: navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj záložca je oprávnený podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to už len z toho dôvodu, že ak napáda výšku hodnoty alebo spôsob ohodnocovania predmetu dražby, domáha sa preskúmania dražby za situácie, že práve výška, za ktorú sa predmet dražby predával a za ktorý sa predal má vplyv na postavenie záložcu. Ak by napríklad prípadný výťažok z dražby prevyšoval hodnotu zabezpečovaného a „vyplácaného“ dlhu (hyperocha),
potom by „vyťažený“ prebytok predstavoval záujem záložcu, a teda jeho práva. Už vôbec netreba hovoriť o následnom možnom vyporiadaní sa medzi záložcom a záložným dlžníkom.
18. V tomto spore boli hlavnými dôvodmi podaného odvolania námietky žalobcov k miestu konania dobrovoľnej dražby a k znaleckému posudku.
19. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa miesta konania dobrovoľnej dražby, odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku za právne významnú. Žalobcovia počas celého konania namietali, že opakovaná dobrovoľná dražba rodinného domu nachádzajúceho sa v obci D. M. N. bola vykonaná dňa 12. 02. 2016 v dražobnej miestnosti na L. P. Q. XX O. A., teda vo vzdialenosti približne XXX,X km od miesta, kde sa predmet dražby nachádzal. Namietali, že určenie miesta dražby mimo regiónu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, mohlo mať za následok nižší počet potenciálnych záujemcov o dražbu, a tým aj dosiahnutie podstatne nižšieho výťažku z dražby.
20. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD, miesto, dátum a čas dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
21. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 ZoDD treba vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (dražiteľov), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Pri určení miesta dražby musí dražobník zvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie ako sú byty alebo rodinné domy, možno dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To však neznamená automaticky, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti situované. Napríklad v prípade obce v bezprostrednej blízkosti veľkého mesta, možno nepochybne väčší záujem očakávať práve vtedy, ak miestom dražby bude ono blízke veľké mesto, a to aj z hľadiska záujmu realitných kancelárií pôsobiacich v danom regióne.
22. Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 58/2018).
23. Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a) zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012 uverejnený v Zbierke zákonov SR R 138/2014.
24. Súd prvej inštancie sa však s touto právne významnou otázkou nevysporiadal dostatočne. Jeho úvaha sa obmedzila iba na všeobecné konštatovanie, že Bratislava je od miesta draženej nehnuteľnosti vzdialená približne 100 km a je dobre dostupná prostriedkami hromadnej dopravy, a preto podľa jeho názoru nešlo o miesto, ktoré by svojou polohou obmedzovalo možnosť účasti na dražbe. Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za nedostatočné a v tejto časti aj za nepreskúmateľné, keďže z neho nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových a právnych úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že miesto konania dražby bolo primerané a nemohlo obmedziť účasť potenciálnych dražiteľov. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení nezaoberal charakterom predmetu dražby, ktorým bol rodinný dom určený na bývanie, okruhom osôb, u ktorých bolo možné dôvodne predpokladať záujem o jeho nadobudnutie, ani tým, či konanie dražby mimo regiónu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádzala, nemohlo odradiť potenciálnych záujemcov z jej bezprostredného okolia a následne ovplyvniť počet účastníkov dražby a výšku dosiahnutého výťažku. Odôvodnenie súdu prvej inštancie preto nereflektuje účel ustanovenia § 11 ods. 1 ZoDD ani rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, podľa ktorej je potrebné primeranosť miesta konania dražby posudzovať individuálne so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a nie iba podľa počtu kilometrov a formálnej dostupnosti miesta verejnou dopravou.
25. Vo vzťahu k druhému okruhu námietok žalobkyne odvolací súd konštatuje, že priebeh dobrovoľných dražieb, ako aj podmienky zákonného postupu sú upravené v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Je treba povedať, že zákon sa člení na 4 základné časti a to: 1. časť všeobecné ustanovenia, 2. dražba, 3. kontrola a správne delikty a 4. spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Odvolací súd poukazuje na to, že okrem iných postupov zákon v 1. časti upravuje pravidlá ohodnocovania predmetu dražby s tým, že ide o hodnotu podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby.
26. Podľa § 22 ods. 1 ZoDD, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonal predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
27. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
28. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
29. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok smerujúcich proti znaleckému posudku č. 120/2015 odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia počas celého konania namietali výšku všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej týmto znaleckým posudkom vo výške 32 700 eur. Namietali, že znalecký posudok bol podhodnotený, že pri jeho vypracovaní nebol riadne dodržaný postup na vykonanie obhliadky predmetu dražby, keď výzva na jej sprístupnenie im bola doručená až dňa 25. 08. 2015, hoci termín obhliadky bol určený už na deň 27. 08. 2015. Zo žaloby, z priebehu konania i z odvolania vyplýva, že žalobcovia nespochybňovali iba výslednú cenu určenú znalcom, ale namietali celý proces ohodnotenia predmetu dražby vrátane skutkových podkladov, z ktorých znalec pri určení všeobecnej hodnoty vychádzal. Napriek tomu sa súd prvej inštancie s uvedenými námietkami vysporiadal iba konštatovaním, že žalobcovia nepožiadali o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
30. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia už podaním zo dňa 16. 10. 2015 vzniesli námietky proti znaleckému posudku a namietali správnosť ohodnotenia predmetu dražby, keď uvádzali, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola podhodnotená, zároveň tvrdili, že znalecký posudok im nebol riadne doručený a o výške určeného ocenenia sa dozvedeli iba od zamestnancov žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal tým, či sa dražobník s uvedenými námietkami riadne vysporiadal a akým spôsobom preveril správnosť ohodnotenia predmetu dražby. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/56/2024 zo dňa 25. 06. 2025, podľa ktorého márne uplynutie lehoty podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. nemá za následok zánik práva vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby ani zbavenie dražobníka povinnosti sa nimi zaoberať, keďže podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona je dražobník zodpovedný za to, aby cena predmetu dražby zodpovedala jeho všeobecnej hodnote v mieste a čase konania dražby.
31. Zo žaloby zároveň vyplýva, že už pri uzatváraní úverovej zmluvy bol vypracovaný znalecký posudok č. 30/2005 zo dňa 13. 11. 2005, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 66 608,93 eura, zatiaľ čo znaleckým posudkom č. 120/2015 zo dňa 06. 09. 2015 bola všeobecná hodnota predmetu dražby určená vo výške 32 700 eur. Uvedený výrazný rozdiel v ocenení nehnuteľnosti spolu s konkrétnymi námietkami žalobcov smerujúcimi proti spôsobu vypracovania znaleckého posudku, vykonaniu obhliadky nehnuteľnosti a správnosti záverov znalca si vyžadoval vykonanie dokazovania smerujúceho k objasneniu týchto rozhodujúcich skutkových okolností. Za tejto situácie nebolo postačujúce obmedziť sa iba na konštatovanie, že žalobcovia nepredložili kontrolný znalecký posudok. Za týmto účelom žalobcovia navrhovali vykonať výsluch znalca Ing. Petra Villanta, ktorý mohol objasniť priebeh obhliadky nehnuteľnosti, podklady, z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal, ako aj odstrániť nimi namietané pochybnosti o správnosti a zákonnosti jeho záverov.
32. Súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz výsluchom znalca nevykonal, pričom jeho nevykonanie odôvodnil iba tým, že výsluch znalca by nepriniesol nové skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Okresný súd svoje závery o správnosti znaleckého posudku založil v podstate výlučne na konštatovaní, že žalobcovia nepredložili kontrolný znalecký posudok, bez toho, aby vykonal navrhované dokazovanie alebo sa vecne vysporiadal s ich konkrétnymi námietkami smerujúcimi proti znaleckému posudku. Za tejto procesnej situácie nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z akých skutkových podkladov a právnych úvah súd prvej inštancie vychádzal pri prijatí záveru o správnosti znaleckého posudku č. 120/2015, keďže tento znalecký posudok sa navyše ani nenachádza v súdnom spise. Za situácie, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný výsluch znalca a zároveň zo spisu nie je možné preskúmať obsah znaleckého posudku, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal, skutkový stav vo vzťahu k tejto otázke nebol dostatočne zistený v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Súčasne tým, že súd prvej inštancie bez dostatočného odôvodnenia nevykonal navrhované dôkazy a riadne sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcov, došlo aj k porušeniu ich práva na spravodlivý proces podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na rozsah potrebného doplnenia dokazovania nepovažoval odvolací súd za účelné vykonať dokazovanie sám v odvolacom konaní, a preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Vo vzťahu k presvedčivému vyčerpaniu a odôvodeniu ďalších aspektov namietania znaleckého posudku, ako aj námietky žalobcov smerujúcej proti miestu konania dobrovoľnej dražby, prvoinštančný súd nevyčerpal zákonnú požiadavku podľa § 220 ods. 2 CSP. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať všetkými námietkami žalobcov smerujúcimi proti znaleckému posudku č. 120/2015, ako aj námietkou týkajúcou sa primeranosti miesta konania dobrovoľnej dražby, vysporiadať sa s nimi spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v prípade potreby doplniť dokazovanie, najmä opätovne posúdiť potrebu vykonania dôkazu výsluchom znalca Ing. Petra Villanta. Následne súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, svoje skutkové a právne závery riadne odôvodní a vo veci opätovne rozhodne.
34. Prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.