Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-115-2025.pdf
PDF · 110.51 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/115/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, C. XX, D., dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E. a otec – A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. D., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zvyšuje od 23.10.2025 výšku výživného zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 60 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
II. Otec má nedoplatok na zročnom výživnom na mal. A. B., za obdobie od 23.10.2025 do 30.06.2026 v sume 1.403,80 eura, ktorý nedoplatok je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne splatných popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
III. Týmto rozsudkom sa mení Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/4/2015-18 zo dňa 12.03.2015 v časti určenia výživného na mal. A. B..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého A. B. podala na Okresný súd Senica dňa 23.10.2025 návrh na zvýšenie výživného zo sumy 60 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v čase poslednej úpravy výživného mal mal. A. X roky, teraz má XX rokov a je žiakom X. stupňa základnej školy. V súvislosti s tým má zvýšené výdavky na oblečenie, stravovanie, sociálny život, školu a lieky. Syn rýchlo rastie, na oblečenie musí synovi kupovať pánske veci. Syn má aj zdravotné problémy (ADHD). Matka nemá finančné prostriedky ani na krúžky pre syna v škole. Nemôže si dovoliť platiť ani za nájom bytu, preto ide bývať k matke do rodičovského domu.
2. Otec s návrhom nesúhlasil, nakoľko si to nemôže finančne dovoliť, mohol by platiť výživné 150 eur mesačne, tiež by sa chcel so synom stretávať tak, že by syn chodil k nemu do domácnosti. Živí rodinu o troch členov domácnosti. Jeho partnerka nepracuje, nemôže sa zamestnať z dôvodu zdravotného stavu. Má dcéru H. (1.4.2016), ktorá od leta 2025 žije u neho. Na výživu dcéry H. jej matka mu neprispieva.
3. Kolízny opatrovník sa k veci vyjadril tak, že navrhol zvýšenie výživného, výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/38/2019, rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 3P/4/2015, oznámením o príjmoch matky (č. l. 45), oznámením o príjmoch otca (č. l. 47), oznámením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (č.l. 58), lustráciou Sociálnej poisťovne a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:
5. Okresný súd Senica rozsudkom č.k. 3P/4/2015-18 zo dňa 12.3.2015 schválil rodičovskú dohodu s tým, že mal. A. B. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na syna výživné 60 eur mesačne od 1.1.2015.
6. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 17.3.2026 matka uviedla, že inú vyž. povinnosť okrem syna nemá. So synom býva v súčasnosti u matky v jej rodinnom dome. K matke sa presťahovala od októbra 2025, nakoľko nemala fin. prostriedky na uhrádzanie nájmu bytu v sume 321 eur. Matke prispieva na bývanie sumou 200 eur a v rámci spoločnej domácnosti kupuje aj stravu. Mama a ona varia pre celú domácnosť, striedajú sa. Do zamestnania do Senice dochádza mot. vozidlom. Nehnuteľnosť nevlastní, vlastní motorové vozidlo FABIA rok výroby 2009. Náklady na benzín má minimálne 150 eur mesačne. Syn chodí do X. ročníka ZŠ na E.. Učí sa dobre, máva 1, 2 ale aj 3. Chcel by ísť na strednú školu učňovskú s maturitou - predavač pokladník. V škole na krúžky nechodí. Jeho zdravotný stav je dobrý. Chodí len na preventívne prehliadky. Na stravu pre syna uhradí minimálne 150 eur mesačne. Na raňajky jedáva 1-2 rohlíky so šunkou a s maslom, papriku okolo 10 eur. Na desiatu si bráva do školy perník a malinovku. Perník stojí okolo 2,50 a minerálka 3-3,50 eur. V škole chodí na obedy. Za obedy platí 8 eur mesačne. Do večere ešte jedáva niekedy aj dva krát. Na olovrant jedáva zeleninu alebo ovocie. Večera pre neho môže stáť okolo 15 eur. Jedáva párky, praženicu, klobásu a syry. Syn má v súčasnosti výšku 180 cm a váhu okolo 80 kg. Oblečenie mu kupuje každý mesiac a to vo veľkosti XL a to tričká, tepláky a spodné prádlo, čo stojí okolo 150 eur a taktiež kúpila bundu zimnú za 60 eur. Topánky synovi kupuje zimné a taktiež aj botasky. Jedny topánky stoja 45 eur. Syn sa s otcom nestretáva. Otec neprejavil žiadny záujem stretávať sa so synom. Pokiaľ by ju otec oslovil, že by sa so synom chcel stretnúť, umožnila by mu to. Syn sa na otca nepýta, otec bol za ním naposledy vtedy, keď chodil do X. triedy. Pokiaľ sa doma rozprávajú o jeho otcovi, syn sa o ňom nechce rozprávať. Otec v súčasnosti má výživné doplatené. Výpoveď doplnila dňa 7.7.2026 tak, že syn ukončil X. ročník ZŠ, na vysvedčení mal tri trojky. Na krúžok a mimoškolskú aktivitu nechodil, nakoľko finančne si nemôže dovoliť uhrádzať synovi krúžok. V septembri syn nastúpi do X. ročníka ZŠ, so synom sa učí a taktiež ho aj kontroluje. Po ukončení ZŠ by chcel ísť syn na učňovskú školu predavač pokladník alebo pekár cukrár. Syn sa s otcom sa nestretáva. Okrem výživného synovi otec neposlal žiadne finančné prostriedky naviac. Zdravotný stav syna je naďalej dobrý. So synom v máji 2026 bola na kontrole u očného lekára, predpísal mu dioptrické okuliare na obe oči, okuliare má na čítanie. Zálohu na okuliare uhrádzala 100 eur, doplatok uhrádzala ďalších 100 eur. Kontakt na otca nemá.
7. Otec vo svojom výsluchu dňa 17.3.2026 uviedol, že býva v 4. izbovom rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Má ešte jednu vyž. povinnosť k H. B., nar. XX.XX.XXXX. Dcéra býva od leta s ním aj s jeho družkou A. F., nar. XX.XX.XXXX. Družka nemá vyživovaciu povinnosť a pomáha mu so starostlivosťou o dcéru. Jeho zdravotný stav je dobrý. Pracuje v H. ako kľúčový operátor výroby na ul. I. XX v E. J. pri C.. Pracuje na tri smeny. Do práce chodí motorovým vozidlom, autobusová doprava nie je. Autom jazdí do práce už 12 rokov, na benzín má náklady okolo 320 eur mesačne. Na stravu minie v rámci rodiny okolo 350 eur mesačne. Na oblečenie minie okolo 50 eur mesačne. Jeho družka nie je zamestnaná, nevie či je vedená na UPSVaR ako nezamestnaná Sporadicky chodila pracovať na brigády, takto pracovala aj minulý rok. Mesačne takto zarobila okolo 200 eur. Zamestnanie si hľadá stále. Vzdelanie má základné. Nemá žiadnu kvalifikáciu. Naposledy pracovala dlhodobejšie v K. a to 2,5 roka ako pracovník pásovej výroby v hydinárni v roku 2020. Má problémy s kolenami, avšak k lekárovi nechodí. Lieky dlhodobo neužíva a tak isto ani on. Jeho dcéra chodí do X. ročníka ZŠ v G. – D.. Predtým dcéra H. bývala u jej matky. Dcéra sa rozhodla, že chce bývať u neho a odvtedy býva u nich, jej matka neprispieva na výživu dcéry, nakoľko má ešte ďalšie dve vyž. povinnosti. Ohľadne výživného dcéry súd nerozhodoval. Jej matka dáva na dcéru mesačne do 30 eur, on na dcéru nepotrebuje viac. Jej matka sa volá L. E., A. G. XXX, G. – D.. Momentálne je na materskej dovolenke. Výživné na syna platí 60 eur mesačne. So synom by sa chcel stretávať počas víkendov, cez týždeň pracuje. Dňa 7.7.2025 na doplnenie uviedol, že si musel zobrať pôžičku na zakúpenie motorového vozidla – Hyundai Tuscon rok výroby 2005, zakupoval ho za sumu 3500 eur na splátky. Priateľka stále nepracuje.
Mieni ísť k lekárovi z dôvodu bolesti ruky. Nepracuje brigádnicky. Je doma a stará sa o domácnosť. Žije z toho čo on zarobí. Synovi nad rámec výživného neprispel, nakoľko im to nevychádza. Pri RD v ktorom bývajú majú záhradu, tam si pestujú aj zeleninu, o záhradu sa stará on alebo jeho priateľka.
8. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva družka otca A. F., nar. XX.XX.XXXX v rokoch 2025 a 2026 nie je nikde zamestnaná a nepoberala a nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia.
9. Z potvrdenia o príjme matky (č.l. 45) vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 02/2025 do 1/2026 bol vo výške 1.134,57 eur (A. H. D.). Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že príjem matky za ďalšie obdobie do júla 2026 sa nezmenil.
10. Z oznámenia zamestnávateľa otca (č.l. 47) súd zistil, že otec u zamestnávateľa D. s.r.o. mal čistú mzdu za obdobie február 2025 až január 2026 vo výške 1.734,97 eur. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že príjem otca za ďalšie obdobie do júla 2026 sa nezmenil.
11. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (č.l. 58) vyplýva, že družka otca A. F., nar. XX.XX.XXXX je od 18.3.2026 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie (jeden deň po prvom pojednávaní).
12. Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
23. V danom konaní súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa. Súd preto skúmal, či v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, resp. v zmysle § 121 CMP došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na to, aby súd mohol zmeniť právoplatné (záväzné) rozhodnutie o výživnom je potrebné, aby došlo k zmene pomerov u detí, resp. rodičov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. K takejto zmene môže dôjsť tak na strane oprávneného (t.j. mal. dieťaťa), povinného (t.j. rodiča) alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, atď. Pre zmenu výživného nestačí len úvaha o tom, či je doterajšie výživné primerané, lebo by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia súdu (R 27/1974). Pri rozhodovaní súdu o zmene výživného (tak ako to bolo v tomto prípade) je rozhodujúce to, či došlo k zmene pomerov, pričom relevantnosť tejto zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom konaní pri predchádzajúcom (poslednom) rozhodovaní súdu o výživnom. Okolnosťami podstatnými pre posúdenie zmeny ostatného rozhodovania o výživnom sú len okolnosti, ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom do podania návrhu na zvýšenie výživného, resp. do času rozhodovania súdu o takomto návrhu, pretože inak by išlo o reevidovanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, či je neprípustné (k tomu pozri rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/4/2020 zo dňa 3.3.2020). Súčasne je potrebné uviesť, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.
24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného na mal. deti v roku 2015, uplynulo jedenásť rokov. Nároky na krytie životných nákladov na strane mal. dieťaťa nepochybne vzrástli, vzrástli nepochybne aj výdavky na zabezpečenie starostlivosti (strava, oblečenie, tzv. vreckové, výdavky na školu). Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane dieťaťa a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň vzdelávania a so zvýšením nárokov na stravu a oblečenie. V čase poslednej úpravy výživného mal. A. mal nastúpiť v septembri 2015 do materskej školy, v súčasnosti bol žiakom X. triedy (X. stupeň) ZŠ, od septembra 2026 bude v X. ročníku, v ktorom sa rozhoduje, v akom štúdiu na strednej škole bude pokračovať. V medziobdobí teda nastal prechod z materskej školy na X. stupeň Základnej školy. Mal. A. dosahuje priemerné študijné výsledky. V škole sa stravuje. Náklady na stravu má približne 300 eur na mesiac (na raňajky jedáva 1-2 rohlíky so šunkou a s maslom, papriku, podľa matky za 10 eur, na desiatu perník a malinovku podľa matky perník za 2,50 eur a minerálka 3-3,50 eur. V škole chodí na obedy za 8 eur mesačne, večere ešte jedáva niekedy aj dva krát. Na olovrant jedáva zeleninu alebo ovocie. Večera pre neho môže stáť podľa matky okolo 15 eur. Jedáva párky, praženicu, klobásu a syry. Syn má v súčasnosti výšku 180 cm a váhu okolo 80 kg. Podľa názoru súdu aj na základe skúseností z rozhodovacej činnosti, strava pre dieťa v tomto veku je okolo 300 eur až 350 eur mesačne. Náklady na oblečenie na mal. A. sú okolo 50 eur mesačne v súvislosti s jeho rýchlym rastom. Priemerné mesačné náklady na mal. A. sú potom okolo 400 eur mesačne.
25. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že sa jedná o dieťa šikovné, a je potrebné práve v tomto období prispievať vo zvýšenej miere na jeho vzdelávanie a mimoškolské záujmy (krúžky ktoré matka nedokáže platiť), aby sa mal. A. mohol pripravovať sa na svoje povolanie a na svoj život podľa možností a schopností rodičov. Doteraz sa nevenoval mimoškolským záujmom za ktoré by boli naviac výdavky, nakoľko matka nemala dostatočné finančné prostriedky na pokrytie takýchto mimoškolských aktivít.
26. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Súd zistil, že prišlo aj k zmene pomerov na strane otca ako povinného na platenie výživného. Čo sa týka zárobkových pomerov na strane otca, tak v čase poslednej úpravy výživného mal otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 647,- eur, v súčasnej dobe je jeho priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 1.734,- eur. Príjem otca sa teda zvýšil priemerne o 1.087,- eur mesačne. Otcovi pribudla vyživovacie povinnosť k dcére H. B. (XX rokov), ktorá v súčasnosti s ním býva. Jej matka však na výživu mal. H. prispieva len sumou 30 eur. Výživné súdom nebolo určené. Otec vlastní rodinný dom, na kúpu ktorého spláca hypotekárny úver. Otec žije v rodinnom dome s družkou: A. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v rokoch 2025 a 2026 nepracovala a od 18.3.2026 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie (jeden deň po prvom pojednávaní o výživnom na mal. A.). Táto nie je liečená na chorobu, ktorá by jej neumožňovala pracovať, a preto by mala prispievať na úhradu nákladov spoločnej domácnosti vykonávaním práce v rámci pracovného pomeru. Na pracovnom trhu je prebytok ponúk práce, prácu je však potrebné aktívne vyhľadávať. Mesačné výdavky otca tvorí cestovné do zamestnania motorovým vozidlom 300 eur a strava v rámci rodiny 300 eur mesačne, hypotekárny úver 272,61 eur, elektrina 88 eur a voda 90 eur, internet + TV 21,56 eur, pôžička 170 eur a pôžička – Stavebná sporiteľňa 184,63 eur. Na oblečenie spotrebuje 50 eur mesačne, spolu 1.476,80 eur. Potom mu ešte zostáva zo zárobku suma 257 eur. Z tejto sumy môže uhrádzať zvýšené výživné na maloletého. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec mal. A. sa fakticky zriekol časti príjmu rodiny čo sa týka výživného na mal. H., ktoré by mala platiť na dcéru jej matka (môže byť okolo 150 eur), a tiež sa zriekol príjmu svojej družky z pracovného pomeru – minimálne 600 eur mesačne, keď toleruje, že táto dlhodobo bez vážneho dôvodu oficiálne nepracuje (roky 2025 a 2026) a tým nezabezpečuje pre spoločnú domácnosť žiadny príjem. Príjem rodiny by tak bol jednoznačne vyšší. Takúto situáciu nemôže otec riešiť na úkor platenia nízkeho výživného na syna A..
27. Čo sa týka pomerov na strane matky, ktorá je taktiež osobou povinnou na plnenie vyživovacej povinnosti, ktorá je plnená jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ale taktiež platením výdavkov na deti, na jej strane taktiež došlo k zmene pomerov. V čase poslednej úpravy výživného mala matka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 634 eur, poberala prídavok na dieťa. V súčasnej dobe dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.134 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na dieťa 60 eur mesačne. Jej mesačný príjem sa teda zvýšil o sumu 500 eur. Je zrejmé, že matka má snahu svojou prácou zabezpečiť pre dieťa maximálne finančné prostriedky na jeho štúdium, stravu a ostatné životné náklady. Táto neustále pracuje. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní motorové vozidlo FABIA r. výroby 2009. Matka sa musela zrieknuť samostatného bývania v obecnom prenajatom byte, nakoľko finančne nedokázala nájomné uhrádzať. Rodičom na bývanie uhrádza mesačne 200 eur, na drogériu uhrádza 150 eur a na stravu 200 eur. Na lieky pre mal. A. (ADHD) dopláca mesačne 10 eur, na oblečenie pre syna 100 eur, na cestovné do zamestnania minie 150 eur. Celkové výdavky matky sú potom okolo 710 eur, na stravu pre syna najmenej 300 eur mesačne, celkovo potom 1.100 eur. Z toho vyplýva, že matke z príjmu fakticky už nezostáva po úhrade nákladov žiadna finančná čiastka.
28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. A. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne a to s účinnosťou od 23.10.2025. V súčasnosti sú priemerné mesačné náklady na výživu mal. A. okolo 400 eur mesačne. Na týchto nákladoch by sa mal primeranou mierou podieľať aj jeho otec. Matka sa podieľa na týchto nákladoch aj nefinančným plnením, keď pre dieťa zabezpečuje prípravu stravy varením, prípravu a pranie oblečenia, upratovanie. Taktiež je mal. A. aj citovou oporou, vie ho vhodne vychovávať, učí sa s ním, vie mu poradiť, vie ho podporiť a motivovať tak, aby čo najlepšie zvládal školu. Otec s mal. A. nie je v kontakte, nekomunikuje s ním, mal by sa preto predovšetkým podieľať na nákladoch dieťaťa finančným plnením. Výška týchto nákladov na mal. A. je ovplyvnená finančnými možnosťami matky, keď výška týchto nákladov by mohla byť vyššia, pokiaľ by mal. A. mohol navštevovať krúžky, za ktoré sa však platia mesačne poplatky, resp. keby sa mohol zúčastňovať letných tematických táborov a iných vzdelávacích aktivít, mohol by si zakúpiť knihy ktoré by si rád prečítal, prípadne keby sa mohol zúčastňovať kultúrnych podujatí, čo by mu napomáhalo v rozšírení vzdelania.
29. Takto určená výška výživného na maloleté dieťa zodpovedá aj metodike vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, keď u mal. A. vzhľadom k tomu, že navštevuje L. stupeň základnej školy, by mala predstavovať sumu v rozsahu od 16 % príjmu povinného rodiča. Pritom sa jedná o usilovné dieťa, takže je jednoznačne potrebné rozvíjať jeho talent a usilovnosť, aby sa mohlo v živote čo najlepšie uplatniť a aby boli aj prínosom pre spoločnosť.
Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem schopný platiť výživné na maloleté dieťa v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého A. s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, osobné potreby, náklady v škole a záľuby. Stanovené výživné nie je sankcia voči otcovi, stanovenie výživného nie je o vzťahu rodičov maloletých detí, ale jedná sa o zabezpečenie oprávnených potrieb na riadny fyzický a duševný vývoj dieťaťa.
30. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. A. v sume 230,- eur mesačne je dôvodné. Súd zvýšil výživné od 23.10.2025, teda od podania návrhu matky na zvýšenie výživného.
31. Vzhľadom na zvýšenie výživného od 23.10.2025, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom u mal. A. za obdobie od 23.10.2025 do 30.6.2026 v sume 1.403,80 eur, ktorý je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur popri bežnom výživnom s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení výšky nedoplatku najskôr vyčíslil sumu výživného, ktorú mal otec platiť na mal. A. na základe týmto rozsudkom stanoveného výživného. Za obdobie od 23.10.2025 do 30.6.2026 je to suma 1.899,30 eur (október 2025 za 8 dní suma 59,30 eur, za november 2025 až jún 2026 suma 1.840 eur (230 eur x 8 mesiacov). Za obdobie od 23.10.2025 do 30.6.2026 otec podľa jeho vyjadrenia, ktoré potvrdila aj matka maloletého uhrádzal na výživu mal. A. sumu 60 eur mesačne. Za obdobie od 23.10.2025 do 30.6.2026 potom otec uhradil na výživnom 495,50 eur (október 2025 za 8 dní suma 15,50 eur a za november 2025 až jún 2026 480 eur (80 eur x 8 mesiacov). Nedoplatok na výživnom je potom 1.403,80 eur (1.899,30 eur – 495,50 eur).
32. Zároveň súd rozhodol o zmene pôvodného rozsudku, ktorým bola doteraz stanovená výška výživného ( rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/4/2015-18 zo dňa 12.03.2015 ).
33. Pri svojej výpovedi otec uviedol, že so synom sa nestretáva, chcel by sa s ním stretávať počas víkendov. Nepožiadal však o stretnutie so synom. Matka otcovi nebráni v stretávaní sa so synom. Súd z týchto skutočností zistil, že nie je potrebné upravovať stretávanie sa otca so synom rozsudkom z iniciatívy súdu. Stretávania sa otca so synom môže byť upravené na základu písomného návrhu, pokiaľ by sa rodičia na stretávaní nedohodli.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali účastníkom priznať náhradu trov konania pred prvostupňovým súdom a tiež odvolacím súdom.
36. V zmysle § 44 CMP sú rozsudky o výživnom predbežne vykonateľné (t. j. ich doručením), a nie sú viazané na ich právoplatnosť.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.