Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11P-98-2026.pdf
PDF · 130.91 KB
Case nature
Subarea
11P/98/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, G., právne zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42197821, a otca: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, I., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom spísaným do zápisnice na Okresnom súde Zvolen dňa 16.06.2026, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2026, sa navrhovateľka - matka maloletých detí domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca s prestupom maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX zo Základnej školy, I. X, I., do Základnej školy s MŠ, J. XXXX, G., a súčasne nahradil súhlas otca s prijatím maloletého dieťaťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX do Materskej školy C. E. G..
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11P/95/2026-18 zo dňa 26.06.2026, bolo konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/95/2026 na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 11P/98/2026.
3. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec maloletých detí jej neudelil súhlas s tým, aby maloleté deti mohli navštevovať školu a škôlku v G., v jej novom bydlisku. Pokúšala sa to riešiť aj mimosúdne, dohodou s ním, avšak bezúspešne. Nemá preto inú možnosť, len sa obrátiť na súd. K spolužitiu s otcom uviedla, že sa o maloletú A. starala sama počas prvých troch rokov jej života, žili na adrese F. XXXX E. G.. Otec jej uviedol, že nie je pripravený byť otcom. Matka žila s otcom nejaký čas v podnájme, ktorý vlastnil jeho otec, ktorý ho aj platil. Po dlhodobých vzťahových nezhodách a finančnej neistote, keďže otec má opakované exekučné konania a ide deťom zlým príkladom v nesúlade s výchovou detí, sa rozhodla odisť zo spolužitia s otcom maloletých detí, keďže otec nedokázal zabezpečiť ani stravu, ani bývanie a jeho otec im povedal, že sa majú osamostatniť. Od otca odišla 31.05.2026 po dohode a pauze vo vzťahu s tým, že ju odsťahoval a zbalil jej tašky do auta. Týždeň po odchode matke vypisoval správy, že deti uniesla. Staršia dcéra má do
konca júna povinnú školskú dochádzku, chodí do predprimárneho vzdelávania, Materská škola C. E. G.. Mladšia dcéra momentálne materskú škôlku nenavštevuje, chce ju dať od septembra do škôlky. Uviedla, že maloletá C. sa narodila v Bratislave a v Bratislave aj žila do času matkinho presťahovania sa do G.. Ďalej uviedla, že otec napísal výhražný mail riaditeľke do školy s tým, že nesúhlasí s nástupom staršej dcéry do základnej školy a po nej matke odkázal, že ju udáva na súd. Matka nemá vedomosť o tom, že by už figuroval nejaký návrh na súde, nevie posúdiť, či to bola len vyhrážka, aby sa vrátila. Otec maloletých detí sa nevie postarať o rodinu, on sám má exekútora, deti bije, sprchuje ich ľadovou vodou, dáva im čili na prsty, fajčí v ich prítomnosti a pod. Deti sa ho boja, majú ho radi ako otca, ale je to taký toxický vzťah založený na strachu. Maloletá C. sama povedala, že „maminka, ja sa bojím tatina“. Matka zároveň uviedla, že otec zarába mesačne cez 2.000,- eur, aj napriek tejto skutočnosti nie je schopný zabezpečiť ich potreby a veľakrát si od matky pýta peniaze. Ona mu peniaze dala vždy, keď bol agresívny, alebo mu peniaze dal jeho otec. Matka je momentálne bez práce a bez príjmu. Do dnešného dňa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 600,- eur, budúci týždeň sa bude hlásiť na úrade práce. Všetko sa snažila riešiť len cez jeho rodičov, avšak pochopenie od rodičov nemala, iba finančné, zastali si len svojho syna. Náhodne prišla na to, že peniaze zasiela nejakej „K.“, pričom matke tvrdil, že peniaze nemá. Neberie ju za svoju ženu (matku), písal jej („K.“), že si matku nikdy nevezme za ženu. Keď chcela spravovať financie, povedal, že nie je jeho žena, a že do jeho financií ju nič nie je. Peniaze míňal v minulosti na kupovanie bitcoinu. Matka tieto veci, čo sa týka maloletých detí a jeho správania k nim nikdy neriešila cez políciu, snažila sa veci vždy vyriešiť sama a pretrpieť to.
4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, ku ktorého pripojila len rodné listy maloletých detí, oboznámil sa s obsahom súvisiacich spisov a zistil nasledovné:
5. Z rodného listu maloletej A. B. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX vo L., rodičom – matke: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, a otcovi: A. H., nar. XX.XX.XXXX. Rodný list je zapísaný v knihe narodení matričného úradu L., vo zv. XX, ročník 2020, na strane XXX, pod por. č. XXX.
6. Z rodného listu maloletej C. B. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX v I., rodičom – matke: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, a otcovi: A. H., nar. XX.XX.XXXX. Rodný list je zapísaný v knihe narodení matričného úradu I. - H., vo zv. XX, ročník 2023, na strane XXX, pod por. č. XXXX.
7. Na tunajšom súde je vedené konanie vo veci samej pod sp. zn. 11P/95/2026 o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V predmetnom konaní sa matka domáha zverenia maloletej C. a maloletej A. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výživné otca na maloleté deti navrhuje otcovi uložiť vo výške po 300,- eur mesačne vopred do 15. dňa toto ktorého mesiaca k rukám matky. Styk otca maloletými deťmi žiada upraviť jedenkrát do mesiaca, vždy v posledný víkend v mesiaci s tým, že počas obidvoch dní dôjde k stretávaniu od 8.00 hod. do 11.00 hod. a následne od 15.00 hod. do 18.00 hod. Vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.
8. K návrhu vo veci samej matka uviedla, že žiada, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, a to vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletých detí matke po jej odchode poslal 500,- eur, ktoré mu dal jeho otec. Boli to prvé peniaze v tomto roku, ktoré dostala od otca pre maloleté deti. Vzhľadom k tomu, že otec peniaze má a jeho zárobok je dobrý, žiada, aby mu súd určil výživné po 300,- eur na každé dieťa zvlášť. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, žiada, aby mal otec styk s deťmi posledný víkend v mesiaci s tým, že deti budú spať u matky. S mladšou dcérou to považuje za nevyhnutné, pretože otec ju nedokáže uspať, keďže sa ho dcérka bojí. Ďalej uviedla, že otec jej dobrovoľne vôbec nepomáhal s chodom domácnosti ani s výchovou maloletých detí, odišiel ráno do práce a medzi siedmou až deviatou večer sa vracal. Víkendy trávil doma.
9. Na tunajšom súde je vedené aj konanie tých istých účastníkov pod sp. zn. 11P/99/2026 o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Spolu s návrhom vo veci samej sa otec domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia. Uznesením č.k. 11P/99/2026-67 zo dňa 01.07.2026, bolo konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/99/2026 na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 11P/104/2026. Vo veci samej sa otec domáha zverenia maloletej C. a maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti.
Styk navrhuje upraviť tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletými každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod., kedy si matka prevezme maloleté z predškolského zariadenia, ktoré navštevujú, do nedele 16.00 hod., kedy matka odovzdá maloleté deti v mieste bydliska otca. V prípade, že maloleté dcéry nebudú v predškolskom zariadení, miestom ich odovzdania a prevzatia je bydlisko otca. Počas letných prázdnin budú maloleté dcéry v každom nepárnom roku v starostlivosti otca od 01.07. od 17.00 hod. do 16.07. do 17.00 hod. a od 31.07. od 17.00 hod. do 16.08. do 17.00 hod. a v starostlivosti matky od 15.07. od 17.00 hod. do 31.07 do 17.00 hod. a od 15.08. od 17.00 hod. do 31.8 do 17.00 hod., a v každom párnom roku v starostlivosti otca od 15.07. od 17.00 hod. do 31.07 do 17.00 hod. a od 15.08. od 17.00 hod. do 31.8 do 17.00 hod. a v starostlivosti matky 01.07. od 17.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 31.07. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú mať obaja rodičia. Matku žiada zaviazať prispievať na výživu maloletej A. vo výške 220,- eur mesačne a na výživu maloletej C. vo výške 190,- eur mesačne k rukám otca vždy k 15. dňu v mesiaci. Účastníkom konania žiada nepriznať nárok na náhradu trov konania. Vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.
10. Vo veci vedenej pod sp. zn. 11P/104/2026 o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým by súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ďalej, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod., kedy matka odovzdá maloleté dcéry v aktuálnom bydlisku otca do nedele 15.00 hod., kedy otec odovzdá maloleté dcéry matke v aktuálnom bydlisku otca, a zároveň, aby oprávnil otca stráviť letnú dovolenku s maloletými dcérami v termíne od 16.08.2026 do 22.08.2026 na mieste Balaton v Maďarskej republike, pričom matka dňa 15.08.2026 odovzdá o 10.00 hod. maloleté deti v aktuálnom bydlisku otca a po dovolenke dňa 23.08.2026 otec o 17.00 hod. odovzdá maloleté matke v aktuálnom bydlisku matky. Vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.
11. Vo svojom návrhu vo veci samej a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, otec uviedol, že matka koncom mája tohto roka pod zámienkou, že ide s maloletými na dovolenku, odišla, zobrala maloleté dcéry pravdepodobne k jej rodičom, do ich domu na adrese F. XXXX E. G.. Ich dovolenka mala trvať dva týždne a potom sa mali vrátiť, čo sa však už nestalo. Matka maloletým pred odchodom bez vedomia a súhlasu otca prehlásila trvalý pobyt z adresy v I., na adresu v G. u jej rodičov. Otec už počas balenia sa matky na dovolenku zistil, čo pravdepodobne chystá, nakoľko sa pár dní predtým pohádali z dôvodu žiarlivosti zo strany matky. Podobné reakcie sa u matky voči otcovi prejavovali pomerne často, pričom podľa jej slov dôvod jej odlúčenia s deťmi od neho, je jeho potenciálna nevera. Matka trpí chorobnou žiarlivosťou a otec s tým nedokáže nič urobiť, dohovor s ňou je neúčinný. Otec od začiatku s rozhodnutím matky odísť s deťmi nesúhlasil. Od začiatku namietal, aby matka takto zo dňa na deň odišla a najmä odniesla maloleté. Navyše mu sústavne bránila a bráni v jeho styku s maloletými. K dnešnému dňu sú to viac ako tri týždne, čo boli maloleté deti matkou odvedené. Otec ich videl len raz, keď neohlásene prišiel za matkou (ktorá mu však pri jeho príchode odmietala sa s nimi stretnúť). Otec sa od ich odchodu nestretol ani s matkou, hádajú sa počas telefonátov a mobilných správ a nevedia sa dohodnúť na stretnutí v G., nakoľko matka raz jeho návštevu potvrdí a za 10 minút nato zmení svoje rozhodnutie, čo pri viac ako trojhodinovej vzdialenosti medzi I. a G. predpokladá jej neúspešnosť. Navyše, pri svojom odchode odviezla motorové vozidlo, ktoré kúpila matka otca a používa ho výlučne otec, ale na dokladoch figuruje meno matky. A to aj napriek tomu, že matka má vodičský preukaz, ale nešoféruje (vozidlo odviezol rodinný príslušník matky). Otec tak aktuálne nedisponuje žiadnym motorovým vozidlom, ktorým by sa vedel rýchlo a operatívne dostať do G.. Matka mu týmto spôsobom zamedzila spôsob, akým sa môže stretnúť s deťmi, a teda sa za deťmi dopraviť. Na to, aby sa s maloletými mohol stretnúť, musí využiť jedine diaľkovú hromadnú dopravu. Matka návštevu otca v G. s maloletými podmieňuje tým, že počas návštevy v G. neopustí dom, ona bude pri návšteve celú dobu prítomná, jeho návšteva skončí o 18-tej hodine a potom odíde s tým, že nocľah v G. si musí zabezpečiť. Navyše styk podmieňuje podpisom dohody, ktorej obsah doposiaľ nepredložila. Otec kontaktoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde mu pracovníčka oznámila, že jeho dcéry majú zmenený trvalý pobyt od 01.06.2026. Otec sa následne pri komunikácii s matkou dozvedel o jej pokuse zmeniť maloletým aktuálne škôlky, ktoré navštevujú v I. a prihlásiť ich do škôlky v G., načo však potrebuje jeho súhlas. Otec odmietol a stále odmieta podpísať súhlas s návštevou škôlky v G. maloletej C. a návštevou predprimárneho vzdelávania maloletej A. v obci G., ktorá by mala v septembri tohto roka nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, načo matka teraz aktuálne nalieha a zo strany otca to považuje za úmyselné zamedzovanie ich normálneho fungovania. Otec trvá na tom, aby sa maloleté vrátili k nemu
do I. a bol zmenený ich trvalý pobyt naspäť do I.. Dňa 25.06.2026 otec osobne navštívil matku v G., za účelom stretnutia sa s ňou aj s maloletými a za účelom dohodnutia narodeninovej oslavy maloletej C.. Deti doma neboli a matka mu nechcela povedať, kde sú. Neskôr priznala, že sú na ihrisku a že prídu, aby sa mohli s otcom porozprávať. Matka a otec sa rozprávali asi 3 hodiny a z ich rozhovoru vyplynulo, že mu nechce dovoliť zobrať si maloleté na oslavu na jeho chatu. Výhovorka matky bola, že chata je nebezpečná a je tam jazero. Na pozvanie matka nereagovala, jej odpoveď bola, že ak tam nebude babka a dedko (rodičia otca), tak by prišla. Zároveň vyhlásila, že sa nehodlá vrátiť do I., ani zmeniť svoj postoj. Keď sa maloleté vrátili domov, bol s nimi asi päť minút. Zistil, že neboli na ihrisku ale boli v škôlke, čo považuje za protiprávne, nakoľko napísal do všetkých škôlok v G. stanovisko s jeho nesúhlasom, aby jeho dcéry tieto škôlky navštevovali. Takisto sa dozvedel, že riaditeľka jednej zo škôlok v G. je spolužiačkou matky zo základnej školy. Predpokladá že z tohto dôvodu matke povolila rozhodovať o návšteve škôlky s nesúhlasom rodiča, nakoľko to nebýva štandardom a školské zariadenia vyžadujú správne súhlas oboch rodičov. Na otázku otca, či chcú ísť deti na chatu, odpovedali, že áno, ale bez babky (matka otca). Na otázku, prečo bez babky, jedna z dcér povedala, že preto, lebo by ju babka ukradla. Matka na ňu škaredo zazerala a ona to stále opakovala, čo sa matke nepáčilo. Škôlky, ktoré navštevovali v I. do ich odvedenia, boli škôlky súkromné (na základe rozhodnutia ich matky), mesačne ich platila matka otca, a na mesiac jún boli zaplatené. A. navštevovala D. J. M. a C. navštevovala škôlku B. N.. Otec žil v spoločnej domácnosti s maloletými (aj s matkou posledné tri roky pred jej odchodom), staral sa o ne, prežíval s nimi všetky choroby, ale aj radosti. Zo dňa na deň ich matka odlúčila a on nemohol so svojou vlastnou dcérou osláviť ani jej narodeniny. Ešte pred ich odlúčením naplánoval spoločnú rodinnú dovolenku O. I. v P., ktorú plánuje aj s dcérami absolvovať v termíne od 16.08.20206 do 22.08.2026. Maloleté mali od narodenia stabilný domov na adrese trvalého pobytu N. X, I. – H.. V tomto prostredí majú vytvorené silné sociálne a rodinné väzby. Matka bez vedomia a súhlasu otca jednostranne odhlásila dcéry z ich doterajších predškolských zariadení v mieste trvalého pobytu, hoci existovala jasná dohoda rodičov, že dcéry v týchto zariadeniach zotrvajú minimálne do konca školského roka. Týmto neuváženým krokom narušila kontinuitu predškolskej prípravy detí, pripravila ich o kamarátov a pedagógov, na ktorých boli zvyknuté a vystavila ich zbytočnému stresu z adaptácie na nové prostredie bez legitímneho dôvodu. Otec dňa 25.06.2026 zistil, že maloleté už navštevujú predškolské zariadenie (škôlku) v G.. Toto konanie považuje za protiprávne, nakoľko všetkým škôlkam v G. zaslal písomné stanovisko s vyjadrením svojho nesúhlasu s ich návštevou. Navyše sa dozvedel, že riaditeľka jednej z týchto škôlok v G. je bývalou spolužiačkou Matky zo základnej školy, čo vyvoláva vážne pochybnosti o zákonnosti a transparentnosti prijímacieho konania bez súhlasu oboch rodičov. Matka dlhodobo vykazuje extrémne žiarlivé a podozrievavé správanie, ktoré prenáša aj na dcéry. Pred deťmi vo veku len X Q. X rokov vulgárne osočuje otca (napr. tvrdeniami, že „tatinko má kurvy“), čím u detí zámerne vyvoláva strach, neistotu a konflikt lojality. Takéto správanie je v hrubom rozpore s povinnosťou rodiča chrániť duševný a citový vývin dieťaťa. Matka sa snaží systematicky ničiť autoritu otca a budovať u detí negatívny vzťah k nemu, čo nesie znaky syndrómu zavrhnutia rodiča a vážne ohrozuje psychické zdravie maloletých. Otec k návrhu o.i. priložil rozhodnutie Základnej školy s materskou školou, I. X, I., zo dňa 15.06.2026 o prijatí dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, I.- H., do základnej školy od 1.9.2026.
12. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má matka aj obe maloleté deti od 01.06.2026 evidovaný trvalý pobyt na adrese: F. XX, XXXX G., okres K.. Otec maloletých detí má od 04.09.1989 evidovaný trvalý pobyt na adrese: H. XX, I. – O. P..
13. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
25. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 20 ods. 1, 2 školského zákona, povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva od 1. februára do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku, na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva.
28. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole vo verejnom školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej základnej škole, ak ho základná škola prijme.
29. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. školského zákona v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom základná škola, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí. Na žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy žiaka pri prijatí prestupom zaradiť aj do najbližšieho nižšieho ročníka.
30. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“) na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno výnimočne prijať na predprimárne vzdelávanie, ak zvláda základné sebaobslužné úkony a materská škola má kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa a materiálno-technické, priestorové a personálne zabezpečenie.
31. Podľa § 59 ods. 4 školského zákona dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, ktorú riaditeľovi školy podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31. mája. Prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa.
32. Podľa § 144a ods. 1 školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie.
33. Podľa § 144a ods. 2 školského zákona, podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
34. Podľa § 144a ods. 3 školského zákona rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.
35. Podľa § 144a ods. 4 školského zákona, zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.
36. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). O bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorými je potrebné rozumieť záležitosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, sú oprávnení rozhodovať obaja rodičia samostatne. Na druhej strane podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje len demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého dieťaťa, preto súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ako uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa. Maloletá C. v zmysle školského zákona môže byť po dosiahnutí troch rokov veku prijatá na predprimárne vzdelávanie v materskej škole a maloletej A. vznikne od 1.9.2026 povinnosť nastúpiť v školskom roku 2026/2027 na povinnú školskú dochádzku do základnej školy. Súd dospel k záveru, že otázka výberu materskej školy ako aj základnej školy je podstatnou vecou, keď v oboch prípadoch sám školský zákon vyžaduje, aby prihlášku podpísali obaja zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa.
37. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
38. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktorá, ako vyplýva zo samotného pojmu „neodkladné opatrenie“, neznesie ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Súd konštatuje, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania formou nahradenia súhlasu otca s prestupom maloletej A. do Základnej školy v G. neodkladným opatrením, a to za situácie, že maloletá je už prijatá na Základnú školu I.. Nejde teda o takú situáciu právnej neistoty, kedy maloletá A. nie je v dôsledku nezhody rodičov prijatá na povinnú školskú dochádzku, a preto by malo byť v jej záujme zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Súd podotýka, že matka svoje skutkové tvrdenia uvádzané v návrhu ohľadom jej odchodu po dohode s otcom, resp. ohľadom nevhodného správania sa otca k deťom ničím neosvedčila. Súd zdôrazňuje, že taký postup, keď jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča presťahuje maloleté deti do iného bydliska vzdialeného 230 km a taktiež im zmení evidovaný trvalý pobyt, nemožno akceptovať.
40. Pokiaľ ide nahradenie súhlasu otca s prijatím maloletej C. do materskej školy v G., matka ani v tomto smere neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to naviac za situácie, že maloletá C. – narozdiel od maloletej A. - nemá predprimárne vzdelávanie povinné. Z návrhu otca (vedeného pod sp. zn. 11P/99/2026) pritom vyplýva, že maloletá C. do 31.5.2026 navštevovala škôlku B. na N. R. E. I., ktorú mala hradiť matka otca – stará matka maloletých detí a až do konca júna 2026 mala byť uhradená. Matka ničím nepreukázala, že k zmene jej bydliska spolu s maloletými deťmi z I. do G. (čo je vzdialenosť cca 230 km) došlo na základe dohody s otcom. Naopak - otec vo svojom návrhu výslovne uvádza, že s presťahovaním detí ani s následnou zmenou školských zariadení nesúhlasil. Z obsahu súvisiacich spisov (sp. zn. 11P/99/2026 a sp. zn. 11P/104/2026) zároveň vyplýva, že otec namieta zákonnosť postupu matky, ktorá bez jeho súhlasu zmenila maloletým trvalý pobyt, odhlásila ich z doterajších predškolských zariadení v I. a následne sa domáha nahradenia jeho súhlasu s ich prijatím do školských zariadení v G.. Súd konštatuje, že nemožno prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu faktickému stavu, ktorý vznikol jednostranným postupom matky v otázkach podstatných pre výkon rodičovských práv a povinností, a ktorého zákonnosť je sporná.
41. Samotná nezhoda rodičov ohľadom výberu školy a škôlky maloletých detí nezakladá bez ďalšieho potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani dôvod na nahradenie súhlasu druhého rodiča. Naliehavosť zásahu súdu danú prípadným ohrozením práv maloletých detí pritom matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezdôvodnila. Poukazovala síce na to, že „otec maloletých detí sa nevie postarať o rodinu, má exekúciu, deti bije, sprchuje ich ľadovou vodou, dáva im čili na prsty, fajčí v ich prítomnosti a deti sa ho boja“, čo však ničím neosvedčila (k návrhu pripojila len rodné listy maloletých detí). Nie je pritom opodstatnené práve formou neodkladného opatrenia nahrádzať súhlas otca v takej otázke, ktorá fakticky znamená nahradenie jeho súhlasu s presťahovaním maloletých detí cca 230 km od ich doterajšieho bydliska určeného dohodou rodičov, nakoľko neodkladné opatrenie sa nariaďuje spravidla vtedy, ak sa okamžitý zásah súdu javí ako naliehavý. Iba v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa alebo osvedčenia iného závažného dôvodu (napríklad ochrana fyzickej integrity rodiča alebo dieťaťa v prípade domáceho násilia zo strany druhého rodiča), je namieste neodkladným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. V posudzovanom prípade prebiehajú konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom (sp. zn. 11P/95/2026 a sp. zn. 11P/99/2025), kde sa každý z rodičov domáha zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Je zrejmé, že osobná starostlivosť otca by bola nariadením neodkladného opatrenia v matkou požadovanom znení fakticky zmarená. Otec by sa tak v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom dostal do slabšieho postavenia a neostalo by mu nič iné, len akceptovať situáciu vyvolanú matkou, ktorú nemohol ovplyvniť.
42. Súd ďalej konštatuje, že tvrdenia matky a otca ohľadom okolností, za ktorých matka opustila spoločnú domácnosť v I. a odsťahovala sa aj s deťmi ku svojim rodičom do G. sú úplne odlišné. Je potom ale potrebné konštatovať, že za situácie, keď tvrdenia matky a otca sú protichodné a dôkazy neúplné, nie je bez pochybností možné (pre krátku procesnú lehotu ustanovenú procesným predpisom na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení) najlepší záujem maloletých detí dostatočne objektivizovať. Preto súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na okamžitý zásah súdu a až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, prípadne v konaní vo veci samej o nezhode rodičov (ak taký návrh vo veci samej bude niektorým z rodičov podaný) vznikne dostatočný priestor na preukázanie
všetkých sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania za účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletých detí.
43. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že faktická zmena bydliska maloletých detí matkou zároveň zásadným spôsobom vplýva i na možnosti ich styku s otcom. V dôsledku svojvoľného presťahovania maloletých detí na základe jednostranného rozhodnutia matky v spojení s matkou navrhovaným nahradením súhlasu otca s prestupom/prijatím maloletých detí do školských zariadení v G. formou neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k ohrozeniu budovania rovnocenného vzťahu maloletých detí s každým z rodičov (tu najmä s otcom), a teda k ohrozeniu ich najlepšieho záujmu. Tento záujem pritom nie je možné stotožňovať s individuálnymi predstavami rodičov o realizácii výkonu ich rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom.
44. Za situácie, keď potreba okamžitého zásahu súdu nebola osvedčená a navrhované neodkladné opatrenie by fakticky znamenalo aprobovanie matkou jednostranne vytvoreného faktického stavu, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I. tohto uznesenia).
45. Neostalo bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi sú nezhody a maloleté deti sú (už len v dôsledku rozchodu rodičov) vystavené záťažovej situácii, čo samo o sebe musí mať negatívny vplyv na ich psychickú pohodu a emocionálne prežívanie. Je teda v záujme maloletých detí a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletých detí dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom detí nepochybne je, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj dcér a snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej životnej situácie. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na to, aby rodičia využili možnosť odbornej pomoci (psychológ, mediátor), reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia