Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-84-2024.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Subarea
27C/84/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Prima bývanie, s. r. o., so sídlom Nobelova 86/9, Bratislava, IČO: 36 859 222, zastúpeného spoločnosťou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Incheba, akciová spoločnosť (v skratke Incheba, a.s.), so sídlom Viedenská cesta 3 – 7, Bratislava, IČO: 00 211 087, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2024 a doplnenou dňa 21.10.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd určil vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti - stavby „A.“, so súpisným číslom XXXX, druh stavby XX, postavená na pozemku parcela č. XXXX/X a v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti pozemkov registra „C“ parcela č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, parcela č. XXXX/X druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B., C.: D. - E. B., okres: D. F. a v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti pozemkov registra „C“, parcela č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2, parcela č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parcela Č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 949 m2, parcela č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B., obec: BA - m.č, B., okres: D. F.; spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobnými, nákladnými a inými motorovými vozidlami cez pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 ni2, parcela č, XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, parcela č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B., C.: D. - E. B., okres: D. F. v rozsahu ako bude zaznačený v geometrickom pláne, ktorý bude tvoriť nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
2. Dňa 24.06.2026 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil a vrátil mu zaplatený súdny poplatok. Zároveň navrhol, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a výnimočne nepriznal žalovanému náhradu trov konania, prípadne aby ju nepriznal v plnom rozsahu – primerane zohľadnil skoré štádium konania, absenciu pojednávania a skutočnosť, že späťvzatie žaloby bolo vyvolané následným racionálnym usporiadaním prístupových pomerov iným právnym spôsobom. Uviedol, že si je vedomý, že späťvzatie žaloby je procesným úkonom, ktorý spravidla vedie k zastaveniu konania a pri rozhodovaní o trovách konania sa posudzuje aj otázka procesného zavinenia zastavenia konania. V prejednávanej veci však existujú osobitné skutkové a právne okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 C.s.p. Žaloba nebola podaná
svojvoľne, šikanózne ani bez reálneho právneho a skutkového základu. Žalobca sa žalobou domáhal zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu k stavbe cez pozemky žalovaného, keďže v čase podania žaloby nemal k svojej stavbe zabezpečený riadny a právne udržateľný prístup. Potreba prístupu k stavbe bola objektívna, praktická a právne významná. Pred podaním žaloby sa žalobca pokúsil vec vyriešiť dohodou, avšak zo súdneho spisu vyplýva, že dohoda medzi stranami nebola možná. Podanie žaloby bolo preto v čase jej podania legitímnym a primeraným prostriedkom ochrany práv žalobcu. Žalobca sa nedomáhal neodôvodneného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, ale riešenia objektívne existujúcej prístupovej núdze k stavbe, pričom súdne konanie bolo iniciované až po tom, čo sa mimosúdne riešenie so žalovaný ukázalo ako neúspešné. K späťvzatiu žaloby dochádza z dôvodu, že počas prebiehajúceho konania sa žalobcovi podarilo zabezpečiť prístup k stavbe iným spôsobom, a to dohodou s iným susedom a zámenou pozemkov. Táto okolnosť nastala až po začatí konania a predstavuje následnú zmenu skutkových pomerov, v dôsledku ktorej odpadol praktický dôvod pokračovať v konaní proti žalovanému. Žalobca zobral žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním, teda v počiatočnom štádiu konania, keď vo veci nebolo vykonané dokazovanie na pojednávaní a keď ďalšie pokračovanie v spore by bolo nehospodárne. Týmto procesným postupom žalobca minimalizoval trovy konania, šetril čas súdu aj strán sporu a zohľadnil zásadu hospodárnosti konania.
3. K späťvzatiu žaloby sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 01.07.2026, v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a nemá námietky proti zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. Zásadne však nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 257 C.s.p. a nepriznal mu náhradu trov konania nepriznal, prípadne ju nepriznal v plnom rozsahu. Poukázal na to, že v prejednávanej veci žalobca výslovne uvádza, že žalobu berie späť z dôvodu, že si počas konania zabezpečil prístup k svojej stavbe iným spôsobom – dohodou s iným subjektom a zámenou pozemkov. Táto okolnosť nijako nesúvisí so správaním žalovaného ani nepredstavuje splnenie žalobou uplatneného nároku zo strany žalovaného. Ide výlučne o dispozičné rozhodnutie žalobcu, ktorým sám spôsobil zastavenie konania. Mal za to, že argumentácia žalobcu smerujúca k aplikácii § 257 C.s.p. nie je dôvodná. Samotná skutočnosť, že žalobca považoval svoju žalobu za opodstatnenú, že sa pokúšal spor riešiť mimosúdne alebo že neskôr našiel iné riešenie svojej situácie, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. Takéto okolnosti sú bežnou súčasťou civilných sporov a nemôžu bez ďalšieho odôvodniť výnimočný postup spočívajúci v nepriznaní náhrady trov procesne úspešnej strane. Výklad § 257 C.s.p. musí zostať reštriktívny, keďže ide o výnimku zo zákonnej zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Žalovaný dal následne do pozornosti, že počas celého konania procesne riadne vykonával svoju obranu proti žalobe, pričom zastavenie konania nebolo vyvolané jeho konaním ani akýmkoľvek uspokojením žalobného nároku. Nebol preto daný žiadny zákonný dôvod, aby znášal náklady konania vyvolaného žalobcom. Navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže procesné zavinenie zastavenia konania spočíva výlučne na strane žalobcu podľa§ 256 ods. 1 C.s.p..
4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
4.1 Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4.2 Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie.
4.3 Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
4.4 Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
4.5 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5. Žalobca späťvzatím žaloby využil svoje procesné právo disponovať s podanou žalobou tak, že žalobu vzal späť v plnom rozsahu. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, boli splnené podmienky v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. a súd konanie zastavil.
6. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania, na základe ktorej rozhodne o priznaní nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.. Pri konštatovaní zavinenia zastavenia konania súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p. prizná nárok na náhradu trov konania protistrane strany, ktorá zastavenie konania procesne zavinila. Keďže žalobca zobral žalobu späť bez preukázania skutočností o tom, že späťvzatie bolo odôvodnené takým neskorším správaním žalovaného, ktorým by sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, nebolo možné zodpovednosť za zastavenie konania pričítať žalovanému. Zastavenie konania tak v danom prípade procesne zavinil žalobca.
7. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. § 257 C.s.p. má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti a zohľadňujú sa osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Dané ustanovenie by malo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, a to tak, že súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá. Moderačné právo ohľadom náhrady trov konania je možné využiť aj vo vzťahu k odchýlke od zásady zodpovednosti strany za výsledok konania (§ 255 C.s.p.), aj vo vzťahu k výnimke zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.), vo vzťahu k nepriznaniu trov konania ako celku alebo len ich časti. § 257 C.s.p. nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu.
8. Pokiaľ sa žalobca domáhal aplikácie § 257 pre nepriznanie náhrady trov konania oprávnenému žalovanému, súd nezistil v danom prípade žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by bolo namieste oprávneného žalovaného obmedziť a výnimočne mu nepriznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Za také nemožno považovať žalobcom uvádzaný dôvod, že sa mu podarilo inak usporiadať pomery (zabezpečiť prístup k stavbe dohodou s iným susedom a zámenou pozemkov). K domu žalovaný náležite poukázal, že táto okolnosť nijako nesúvisí so správaním žalovaného ani nepredstavuje splnenie žalobou uplatneného nároku z jeho strany. Ani tvrdenia žalobcu o tom, že žaloba bola v čase jej podania legitímnym a primeraným prostriedkom ochrany jeho práv (domáhal sa zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu k stavbe cez pozemky žalovaného, keďže v čase podania žaloby nemal k svojej stavbe zabezpečený riadny a právne udržateľný prístup) nemôžu mať jednak relevanciu v rámci tohto posúdenia (zastavenie z procesných dôvodov pre vlastné späťvzatie žaloby) a ide len o účelové domnienky žalobcu. Možno dodať, že tie nemajú priamu oporu ani v obsahu spisu či doterajšom priebehu konania a sú im skôr rozporné – pričom možno odkázať na vlastné závery súdu (uznesenie č.k. 27C/84/2024-137 zo dňa 21.11.2024) z posúdenia ne/ dôvodnosti žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia (o neosvedčení pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) ako aj nadväzujúce súladné závery odvolacieho súdu (uznesenie č.k. 7Co/132/2024-356 zo dňa 23.01.2025). Pre uplatnenie daného ustanovenia tak nemohlo byť relevantné poukazované skoré štádium konania, absencia pojednávania, neúspech predchádzajúcich mimosúdnych rokovaní či už riešená zmena skutkových okolností, ktorá bola nezávislá od konania samotného žalovaného. Pristúpením k obmedzeniu plného nároku na náhradu trov konania by došlo k neprimeranému a neopodstatneného zásahu do práv žalovaného, ktorý na to nedal žiaden dôvod ani svojím riadnym plnením si procesných povinností a aktivitou v rámci procesnej obrany.
9. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Mestskom súde Bratislava IV. /§ 357 písm. a/ a m/ C.s.p./.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p/