Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12P-56-2026.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Subarea
12P/56/2026
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, F., t.č. bytom A. X, XXXX G., H. a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXXX G., H., o nahradenie súhlasu druhého rodiča, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci o nahradenie súhlasu druhého rodiča voči maloletému dieťaťu: A. A., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 13.05.2026 na Okresný súd Levice návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča v súvislosti s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX.
2. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že maloleté dieťa pochádza z neformálneho vzťahu medzi ňou a odporcom, pričom nikdy neboli zosobášení. Otcovstvo k maloletej A. A. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Dieťa je od narodenia v osobnej starostlivosti navrhovateľky. S otcom maloletej navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2025. Od marca 2026 má odporca súdom upravené právo styku s maloletou a je zaviazaný na výživné v sume 375 eur mesačne. V súčasnosti má dieťa priezvisko po otcovi – Suljić. Dieťa žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v Rakúsku. Rozdielnosť priezvisk medzi priezviskom dieťaťa a priezviskom matky spôsobuje maloletej A. v školskom prostredí a pri styku s úradmi diskomfort, a preto chce navrhovateľka zmeniť priezvisko dieťaťa na „C.“. Otec dieťaťa s touto zmenou priezviska nesúhlasí. Ako prílohu k návrhu navrhovateľka pripojila rodný list maloletej A..
3. Súd v konaní zistil, že matka a maloleté dieťa majú miesto obvyklého pobytu v Rakúsku. Matka s maloletou A. žijú v spoločnej domácnosti na adrese A. X, XXXX G., H.. Otec maloletej býva rovnako v Rakúsku na adrese A. XX/XX, G..
4. Predmetom tohto konania je nahradenie súhlasu druhého rodiča so zmenou priezviska u maloletej A.. Matka a maloleté dieťa majú obvyklý pobyt v Rakúsku, iný pobyt matka ani neuvádza, preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci súdu konať vo veci samej.
5. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet konania, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a
vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci podľa ustanovenia § 9 CSP, zastaví.
6. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v pobyte účastníkov konania je súd povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale aj podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady ES č. 2019/1111“), ktorým sú Slovenská republika aj Rakúsko viazané, ako aj Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie Rady ES č. 4/2009“).
7. Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
8. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa čl. 18 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Pre účely určenia právomoci súdu treba vychádzať z článku 7 Nariadenia Rady ES č. 2019/1111, a preto treba skúmať obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členských štátov, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia obvyklého pobytu preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúcim je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania v určitom mieste. Pojem obvyklý pobyt je potrebné vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
15. Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené vyššie citovaným nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Dôvodom je, aby o dieťati rozhodovali orgány, ktoré sú v jeho blízkosti, a sú preto v najlepšej situácii
na to, aby vedeli posúdiť jeho pomery a aby sa pomery dieťaťa spravovali právnym poriadkom štátu, v ktorom žije.
16. V danom prípade maloleté dieťa je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, avšak z obsahu spisu vyplýva, že sa zdržiava v Rakúsku. Maloleté dieťa od septembra 2023 navštevuje materskú školu v meste Wels, od septembra 2026 nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Od narodenia, resp. od 15.07.2020 sa nachádza v starostlivosti pediatra I. I. H., ktorá má ambulanciu pre deti a dorast v meste G.. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v obci Wels v Rakúsku, a teda kritérium obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v čase začatia konania svedčí právomoci súdov Rakúska, kde maloleté dieťa žije spolu so svojou matkou. O úprave styku s maloletým dieťaťom rozhodol Okresný súd Wels dňa 26.03.2026 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každých 14 dní, a to v čase od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., vrátane prenocovania. Dohoda o určení výživného pre maloleté dieťa bola spísaná dňa 30.10.2025 na orgáne Sociálnej ochrany detí a mládeže v meste Wels v zmysle § 208 ods. 2 alebo § 207 v spojení s § 210 rakúskeho Občianskeho zákonníka. V zymsle uvedenej dohody sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 374 eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2025. Obvyklý pobyt je pobyt, ktorý je charakterizovaný rôznymi okolnosťami a faktormi odrážajúce ťažisko a centrum života maloletého dieťaťa, pričom dôležitým faktorom je aj časový úsek, ktorý určuje miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Maloleté dieťa má teda obvyklý pobyt v čase začatia konania, t.j. dňa 13.05.2026 v Rakúsku. Vzhľadom na to, že v danej veci malo maloleté dieťa už v čase začatia konania obvyklý pobyt na území iného členského štátu ako štátu, ktorému bol doručený návrh, ako aj na to, že Rakúsko je členským štátom Európskej únie, je pre skúmanie právomoci súdu namieste aplikácia Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (prepracované znenie).
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení a právnych aktov Európskej únie súd dospel k záveru, že Okresný súd Levice, pred ktorým sa predmetné konanie začalo, nemá právomoc na konanie a rozhodnutie o návrhu matky na nahradenie súhlasu druhého rodiča o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Prihliadnuc na to, že nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd vyhlásil, že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie zastavil. V opačnom prípade, ak by Okresný súd Levice vo veci začal konať a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc, malo by to pre účastníkov konania za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia v cudzine, a to i v Rakúsku, t. j. v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.
18. Svoj návrh môže matka podať na súde príslušnom podľa miesta pobytu maloletého dieťaťa, ktorý je príslušný na konanie, a to z dôvodu zásady blízkosti justičného orgánu k miestu bydliska maloletého dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na príslušnosť sociálnych, vzdelávacích a zdravotných orgánov, ktoré sa môžu v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa vyjadriť objektívne k záujmu maloletého dieťaťa.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť okrem iného tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a prekladať nové dôkazné návrhy.
Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.