Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/2198/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom: Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., o vymoženie 269,01 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Adrianou Juhásovou, so sídlom exekútorského úradu: Vajanského 39, 917 01 Trnava, pod sp.zn. 241EX 10774/19, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora sp.zn. 241EX 10774/19 zo dňa 08.06.2026 vydanému súdnym exekútorom JUDr. Adrianou Juhásovou z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.11.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 269,01 Eur na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. zo dňa 02.06.2017, vykonateľný dňa 07.07.2017. Poverením zo dňa 27.12.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, pričom v súčasnosti ju vedie D. E. D., a to pod sp.zn. 241EX 10774/19.

2. Poverený súdny exekútor vydal dňa 08.06.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti povinnej (ďalej len Exekučný poriadok) a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 63,00 Eur vrátane DPH.

3. Dňa 16.06.2026 doručil súdny exekútor námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora z dôvodu nesprávnych/neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Z oznámení - správ o majetku povinného, vydaných súdnym exekútorom v zmysle § 59 ods. 3 Exekučného poriadku, nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu. Tieto zistenia nemôžu nijakým spôsobom potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného. Z uvedených správ o majetku povinného rovnako nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou úlohou súdneho exekútora je vykonať také úkony voči povinného, alebo voči jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z dostupných podkladov si súdny exekútor túto úlohu nesplnil a to zrejme len z dôvodu hospodárnosti konania. Podľa § 29 ods. 2

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdny exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia exekútorského úradu boli negatívne, tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného. Tieto úkony súdny exekútor neurobil. Súdny exekútor disponuje neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávok ako iné subjekty, ako napr. oprávnený. Zároveň súdny exekútor je pod stálou kontrolou súdu a prevádzkuje svoju činnosť na svoje vlastné náklady. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Náhodné prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátanie vzdialenosti medzi súdnym exekútorom a povinným. Týmto došlo aj zníženiu nákladov spojených s vedeným exekúcie a lepšej komunikácií medzi súdnym exekútorom a povinným. To, že podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná IBA zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,- EUR a zjavnej majetkovej situácie povinného pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod.. Ten istý následok vyplýva aj z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného. Podľa odbornej literatúry: Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného (bližšie ; Stevček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 380). Súdnemu exekútorovi, ale aj Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania by malo byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodôvodňuje nemajetnosť povinného len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 21.11.2019. Tunajší súd poverením zo dňa 27.12.2019 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä môževylučovať fatálne následky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného). Z uvedených správ nevyplýva, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle Exekučného poriadku a ani že predložil vyhlásenie o svojom majetku v zmysle . Z uvedených správ nevyplýva kedy došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v mieste bydliska povinného. Je úlohou súdneho exekútora skonštatovať a preukázať, kedy bol majetok povinného podliehajúci exekúcii (aj peňažná hotovosť a hnuteľný majetok povinného) predmetom posledného zexekvovania a či došlo k vydaniu napadnutého upovedomenia pred uplynutím zákonnej lehoty 5 rokov (k tomuto oprávnený poukazuje na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania zo dňa 16. 6. 2025, sp. zn. : „Pod zexekvovaním majetku tak možno rozumieť, kedy sa konkrétny predmet vlastníctva povinného (inak tiež akákoľvek majetková hodnota povinného vrátane pohľadávky) stal predmetom výkonu exekúcie samotnej, teda kedy exekútor voči tomu ktorému predmetu vlastníctva povinného začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie podľa až f) Exekučného poriadku vrátane zriadením exekučného

záložného práva (ak hovoríme o peňažnej pohľadávke), t.j. kedy bol majetok povinného (exekúciou) postihnutý. Ak teda hovoríme o poslednom zexekvovaní majetku postihnuteľného exekúciou, máme na mysli čas, resp. dátum, ku ktorému sa zo strany exekútora voči takto postihnuteľnému majetku začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie, ako to súd už vyššie uviedol...“); Rovnako súdny exekútor neuvádza, že použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. cit. zákona. Oprávnený má za to, že by v danom prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané, alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/ spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach kde žije, resp. v jeho domácnosti nachádza. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 Exekučného poriadku, resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení § 115 má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia hnuteľného majetku povinného: vykonal osobné zisťovania hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu (táto zrejme nie je prázdna); požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt; tiež tretie osoby, a to odpoveď od zamestnávateľov povinného; či vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle zamestnávateľa povinného; či požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; či vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku a ďalších zákonov. Oprávnený poukázal na právne závery Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. ako aj č.k. : : „....v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom je práve povinnosťou súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného, ktoré smerujú voči ním vydanému upovedomeniu a preukázať súdu všetky skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver o správnosti postupu súdneho exekútora pri vydaní námietkami spochybneného upovedomenia. Pokiaľ tomu tak nie je, ako v prejednávanej veci, nemôže súdny exekútor očakávať iný výsledok konania o námietkach ako ten, že ním vydané upovedomenie bude súdom zrušené. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak bolo práve na súdnom exekútorovi, aby preukázal súdu, a to bez akejkoľvek výzvy, všetky úkony, ktoré vykonal na zistenie majetku povinného a obzvlášť mal svoju pozornosť zamerať na tvrdenia oprávneného v námietkach“, ďalej na Uznesenie č.k. : „Súd po posúdení námietok oprávneného má za to, že tieto sú dôvodné. Z vyjadrenia povinného mal súd síce preukázané, že súdny exekútor vykonával v priebehu exekúcie jemu dostupné lustrácie na zistenie majetku povinného, a to lustrácie v bankách, v Sociálnej poisťovni, v evidencii vozidiel ako aj na katastri nehnuteľností, avšak z vyjadrenia súdneho exekútora nie je súdu známe, či zisťoval tiež hnuteľný majetok povinného, resp. či vyzval povinného na podanie vyhlásenia o majetku, z ktorého by bolo možné zistiť hnuteľný majetok povinného a následne vykonať exekúciu predajom hnuteľných vecí. Rovnako súdu nie je známe, či za účelom zistenia majetku povinného žiadal súdny exekútor o súčinnosť tretie osoby (vlastníka nehnuteľností, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt), ktoré by mohli mať u seba majetok podliehajúci exekúcii podľa § 42 Exekučného poriadku. Súdny exekútor len stroho skonštatoval, že vykonal lustrácie v registroch jemu dostupných, a preto sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Na výzvy súdu, aby sa súdny exekútor vyjadril ku konkrétnym námietkam oprávneného, súdny exekútor vôbec nereagoval. Vzhľadom na to, že súd nemá zo dostatočne preukázané zisťovanie majetku a príjmov povinného súdnym exekútorom, ktoré by mohli byť postihnuté výkonom exekúcie, nemožno potom prijať záver o nemajetnosti povinného a dôvodnosti zastavenia exekúcie súdnym exekútorom. Len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom ešte neodôvodňuje nemajetnosť povinného." Oprávnený tiež poukazuje na to, že povinný uspokojuje svoje životné potreby. Zákonným predpokladom na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vykonanie takého zisťovania majetkových pomerov povinného, na základe ktorého možno nepochybne vysloviť záver o tom, že sa nepodarilo zistiť jeho majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Podľa oprávneného, súdny exekútor v dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Prípadné zamietnutie námietok proti

napadnutému upovedomeniu a právoplatné zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) cit. Zákona bez dostatočného zistenia aktuálnych majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považuje zastavenie tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce uplynula doba bezúspešnosti konania (v stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený majetok a ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže (na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po vykonaní vyššie uvedených zisťovaní, alebo aj zrážkami zo mzdy, z účtu v banke atď.) Naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového exekučného konania. (Števček, M., Kotrecová, A, Tomašovič, M., MoJnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck. 2018, s. 391). Je úlohou exekučného súdu v konkrétnom prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 61 n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie. Nemenej dôležité je aj zohľadnenie oprávnených záujmov oprávneného, lebo v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia viacerých exekúcii voči povinnému, alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Aj vzhľadom na vek povinného, majetkové pomery povinného nie sú, alebo nebudú také, že by exekúciu bolo nutné zastaviť. Oprávnený teda žiada námietkam vyhovieť, zrušiť predmetné upovedomenie súdneho exekútora a pokračovať v exekučnom konaní (ďalej len „námietky oprávneného“).

4. K námietkam oprávneného sa zároveň vyjadril poverený súdny exekútor, ktorý uviedol, že oprávnený nesprávne vyhodnotil vyjadrenie exekútora k majetkovým pomerom povinného a nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 13.1.2020. Súdny exekútor nevykonal iba lustrácie elektronicky prístupných zdrojov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale aj fyzické zisťovanie v mieste trvalého pobytu povinného. Fyzickým zisťovaním v mieste trvalého bydliska súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorý by podliehal exekúcii, ako napr. nábytok, lampy, televízor -kompletné zariadenie bytu patrí vlastníkovi nehnuteľnosti a nie povinnému. Dlhodobo evidovaný trvalý pobyt nie je predpokladom existencie majetku ( zexekvovateľného majetku) a neexistujú žiadne okolnosti, podľa ktorých povinný disponuje hnuteľnými vecami, ktorými by sa v prípade predaja dala uspokojiť pohľadávka oprávneného. Oprávnený by si mal uvedomiť, že ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jej dostupné možnosti vykonania exekúcie. Taktiež je treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonanať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Ustanovenie § 61n odst. 1 písm. d) Exekučného poriadku, považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní tzn. „ relatívna nemajetnosť “ a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Táto skutočnosť je zásadná a to z pohľadu posúdenia splnenia predpokladov pre zastavenie exekúcie exekútorom v exekučnom konaní, ale taktiež pre ďalšie právne následky zastavenia exekúcie z tohto dôvodu. Súdny exekútor vykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, pristupuje k vymáhaniu každej pohľadávky s dôslednosťou a cielom vymôcť pohľadávky oprávnených. Vymožením pohľadávky je výška trov exekúcie vyššia ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť, čiže podľa tvrdenia oprávneného, že exekútorovi sa oplatí nevymáhať pohľadávky a spoliehať sa len na zaplatenie trov exekúcie od oprávneného sa nezakladá na pravde a nekorešponduje s cieľom podnikania, ktorým je činnosť smerujúca k vytváraniu zisku a nie straty. Súdny exekútor dorušil súdu zoznam lustrácii vykonaných v spise.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.

9. Účelom zastavenia exekúcie pre „nemajetnosť“ povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak súdny exekútor nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie (od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.

10. Exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie bez zreteľa na procesné úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Súdny exekútor je pri svojej činnosti podrobený dozornej právomoci súdu, ktorému musí poskytovať na požiadanie správy a vysvetlenia, taktiež musí uskutočniť opatrenia uložené súdom. Predmetné exekútor zohľadňuje pri svojej činnosti. Exekútor má konať po začatí exekúcie bezodkladne. Zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami a taktiež ukladá exekútorovi povinnosť prispôsobiť rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného nároku; predovšetkým lustrácia nehnuteľnosti sa môže javiť ako nadbytočná, v tomto štádiu exekúcie však nie je možné robiť závery o možných spôsoboch vykonania exekúcie. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2 vyhlášky nasledovne: účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného podľa centrálneho registra exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.

11. Súd vychádzal v rámci skúmania námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, z doručených dokumentov a výsledkov zisťovania majetku povinného, pričom dospel k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné.

12. Súdny exekútor predložil vyjadrenie k podaným námietkam, z ktorého vyplýva, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Podľa aktuálnej lustrácii v Sociálnej poisťovni, vykonanej súdom zo dňa 30.06.2026, je povinný nezamestnaný a nepoberá žiadnu z dávok. Súd preto uzatvára, že vzhľadom na rozsah exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku možno konštatovať, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Z vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej zastavenia od povinného nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom a ani trov exekúcie. Teda v priebehu exekúcie nebol na území Slovenskej republiky u povinného zistený taký nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, pohľadávky, alebo iné majetkové práva, ktoré by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie v rámci tohto exekučného konania a prebiehajúcej

exekúcie. Pokiaľ oprávnený namieta uloženie donucovacieho opatrenia, súd konštatuje, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. Súd záverom uvádza, že oprávnenému nebráni nič v tom, aby podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa bude domáhať splnenia povinnosti, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom.

13. Súdny exekútor teda postupoval podľa názoru súdu správne, keď po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, t.j. odo dňa 27.12.2019 kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 08.06.2026 k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa mu nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že námietky oprávneného nie sú dôvodné, a preto ich súd podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.