Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-17-2025.pdf
PDF · 128.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/17/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- BB-KDI2-11-002/2024-SD zo dňa 13. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „ODI OR PZ vo Zvolene“), ako orgán príslušný podľa § 139d ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla značky: Mercedes Benz, ev. č. D. uložil pokutu za správny delikt – porušenie ustanovenia § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke rozkazom č. ORPZ- ZV-ODI2-17/2024-SD zo dňa 07.02.2024. Voči uvedenému rozkazu podal žalobca včas odpor.
2. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla č. ORPZ-ZV-ODI2-17/2024-SD zo dňa 15.04.2024, nakoľko podaním odporu žalobcu sa rozkaz zrušil v súlade s ustanovením § 139d ods. 5 zákona o cestnej premávke. Voči uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ- BB-KDI2-4-002/2024-SD zo dňa 03.07.2024 tak, že rozhodnutie č. ORPZ-ZV-ODI2-17/2024-SD zo dňa 15.04.2024 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu žalovaného prvostupňový orgán doručil žalobcovi upovedomenie o začatí konania a výzvu na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi.
3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. ORPZ-ODI2-17/2024-SD zo dňa 22.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi, ako držiteľovi motorového vozidla značky Mercedes Benz, ev. č. D. podľa § 139a ods. 3 písm. c) zákona o cestnej premávke pokutu vo výške 66 eur a podľa § 139d ods. 8 zákona o cestnej premávke aj povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním
správneho deliktu vo výške 30 eur s tým, že žalobca je povinný uhradiť pokutu do 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia priloženým poštovým poukazom alebo bankovým prevodom na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXX vedený v F. C., D. XX, XXX XX G., E. D., variabilný symbol : XXXXXXX, konštantný symbol XXXX. Trovy konania je žalobca povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia priloženým poštovým poukazom alebo bankovým prevodom na účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v F. C., D. XX, XXX XX G., E. D., variabilný symbol : XXXXXXX, konštantný symbol XXXX. Pokuta bola uložená v zákonom určenej výške za porušenie ustanovenia § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil žalobca tým, že ako držiteľ motorového vozidla značky: Mercedes Benz, ev. č. D. dňa 27.01.2024 v čase o 14.11 hod., na ceste I/16 v obci Zvolen v kilometri 2 (miesto merania GPS: zemepisná šírka 48o34´06.72" N, zemepisná dĺžka: 19o7´32.47" E) pri NDS v smere jazdy od Zvolena na Žiar nad Hronom porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, ktoré ustanovujú, že vodič v obci smie jazdiť rýchlosťou najviac 50km/h, pričom vodič viedol v obci Zvolen vyššie uvedené vozidlo rýchlosťou 69 km/h a prekročil tak stanovenú rýchlosť o 19 km/h.
4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ODI OR PZ vo Zvolene zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah odporu podaného žalobcom, pričom sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré považoval za právne irelevantné. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal z dôkazných materiálov, ktoré tvoria obsah spisu, a to: Listinný dôkaz č. 1 – fotodokumentácia evidovaná pod č. KRPZ-BB-KDI5-16/2024-SD vyhotovená dňa 27.01.2024 policajtom Oddelenia mýtnej polície Zvolen, z ktorej okrem iného vyplýva, že osobné motorové vozidlo značky: Mercedes Benz, ev. č. D. dňa 27.01.2024 v čase o 14.11 hod. vo Zvolene prekročilo najvyššiu povolenú rýchlosť v obci o 16 km/h. Vozidlu bola nameraná rýchlosť 69 km/h, čím bola prekročená rýchlosť o 19 km/h. Listinný dôkaz č. 2 – certifikát o overení cestného laserového rýchlomera č. 02225-650-016-23 evidovaný pod č. KRPZ-BB- KDI5-16/2024-SD, z ktorého okrem iného vyplýva, že overenie rýchlomera bolo platné od 13.04.2023 do 13.04.2024. Listinný dôkaz č. 3 – výpis z Evidenčnej karty vozidla značky: Mercedes Benz, ev. č. D. evidovaný pod č. KRPZ-BB-KDI5-16/2024-SD zo dňa 27.01.2024, z ktorého okrem iného vyplýva, že držiteľom vozidla je osoba žalobcu.
5. Prvostupňový orgán dňa 27.08.2024 zaslal žalobcovi výzvu na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi, v ktorej bolo okrem iného uvedené, že žalobca má možnosť v lehote do 3 pracovných dní od prevzatia predmetného upovedomenia na adrese prvostupňového orgánu oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, ktoré budú podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte držiteľa vozidla. Zároveň bol žalobca poučený, že v prípade nevyužitia tohto práva, bude prvostupňový orgán pokračovať aj bez vyjadrenia žalobcu. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená dňa 19.09.2024, pričom v uvedenej lehote sa na ODI OR PZ vo Zvolene nedostavil ani v uvedenej lehote nezaslal žiadne vyjadrenie.
6. V závere prvostupňový orgán uviedol, že hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v administratívnom spise jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach za účelom presného zistenia skutkového stavu, pričom získané listinné dôkazy považoval za dôveryhodné a získané zákonným spôsobom, pričom navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci. Vzhľadom na uvedené bola žalobcovi, ako držiteľovi vozidla továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D. uložená pokuta v zákonom stanovenej výške podľa 139a ods. 3 zákona o cestnej premávke pre porušenie ustanovenia § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke.
7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-11-002/2024-SD zo dňa 13.01.2025 tak, že prvostupňové rozhodnutie ODI OR PZ vo Zvolene podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
8. V odôvodnení zopakoval skutkový stav veci a konanie vedené prvostupňovým orgánom. Žalovaný zhrnul jednotlivé odvolacie námietky žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom sa k nim vyjadril. Žalovaný sa vyjadril i k jednotlivým listinným dôkazom, ktoré tvorili obsah administratívneho spisu, a ktoré boli získané zákonným spôsobom, pričom boli dostatočné na preukázanie zisteného skutkového stavu, že osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D. dňa 27.01.2024 v čase o 14.11 hod. v obci Zvolen bola nameraná rýchlosť 69 km/h, čím bola maximálne povolená rýchlosť v obci prekročená o 19 km/h. Zároveň z evidenčnej karty vozidla mal žalovaný preukázané, že žalobca
je držiteľom osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz, ev. č. D.. Žalovaný uviedol, že žalobca ako držiteľ vozidla dňa 27.01.2024 v čase o 14.11 hod. porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke, ktoré ustanovujú rýchlosť jazdy v obci podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke.
9. Žalovaný poukázal na listinný dôkaz nachádzajúci sa v administratívnom spise – „Výzva na úplný odpis“ žalobcu zo dňa 04.10.2024, ktorým požiadal o úplný odpis všetkých listinných dokladov z administratívneho spisu, nakoľko sa nevedel zo zdravotných dôvodov v stanovenom časovom termíne dostaviť na ODI OR PZ vo Zvolene. Uvedené tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za právne irelevantné, nakoľko z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca po lehote (od 20.09.2024 do 24.09.2024) stanovenej prvostupňovým orgánom dňa 04.10.2024 zaslal žiadosť o úplný odpis všetkých listinných dokladov z administratívneho spisu, pričom v stanovenej lehote a ani v posledný deň lehoty nežiadal prvostupňový orgán o predĺženie tejto lehoty, resp. o odpustenie zmeškanej lehoty. Uvedený postoj žalobcu považoval žalovaný za neaktívny – pasívny, pričom o uvedených listinách žalobca vedel, nakoľko boli rozpísané a uvedené vo všetkých rozhodnutiach prvostupňového orgánu v predmetnej veci žalobcu o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla. Žalovaný zdôraznil, že listinné dôkazy boli neoddeliteľnou súčasťou už Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prvostupňového orgánu č. ORPZ-ZV-ODI2-17/2024-SD zo dňa 07.02.2024, voči ktorému podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor (zo dňa 14.03.2024), ktorý nebol prvostupňovým orgánom odmietnutý. Podľa žalovaného sa prvostupňový orgán nedopustil ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by mohli predstavovať vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
10. K odvolacej námietke žalobcu, ktorou namietal nevykonanie ani jedného z ním navrhnutých dôkazov, žalovaný uviedol, že prvostupňovým orgánom predložené dôkazy považoval za hodnoverné a dôveryhodné, pretože boli získané zákonným spôsobom, pričom proces získavania podkladov pre rozhodnutie je vo výlučnej právomoci orgánu verejnej správy. Návrhy dôkazov žalobcu uvedené už v odpore proti rozkazu boli pre prvostupňový orgán zjavne nepotrebné a pre riadne zistenie skutočného stavu veci správneho deliktu držiteľa vozidla aj nadbytočné. Žalovaný zopakoval, že prvostupňový orgán správne hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v administratívnom spise jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomných súvislostiach za účelom presného zistenia skutkového stavu veci, pričom získané dôkazy sú dôveryhodné a boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú zistený skutkový stav veci.
11. Ďalšie časti podaného odvolania žalobcu považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko prvostupňové rozhodnutie ODI OR PZ vo Zvolene o správnom delikte držiteľa vozidla bolo vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy, pričom pokuta vo výške 66 eur bola uložená v zákonom stanovenej výške podľa § 139a ods. 3 písm. c) zákona o cestnej premávke pre porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke, keď žalobca ako držiteľ vozidla nezabezpečil, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa zákona o cestnej premávke, pričom z formulácie normatívneho textu sankčného ustanovenia plynie, že uvedenú pokutu bol prvostupňový orgán povinný uložiť.
Správna žaloba – žalobné body
12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
13. Žalobca v úvode správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a podstatný obsah prvostupňového rozhodnutia ODI OR PZ vo Zvolene a napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa žalobcu kopíruje dikciu zákona, ale na jednotlivé námietky žalobcu nedal žalovaný odpoveď. Žalobca namietal, že oprávnene rozporoval relevantnosť dôkazov, nakoľko z nich nebolo zrejmé spáchanie správneho deliktu, a že delikt spáchal žalobca. Naopak, podľa žalobcu dôkazy preukazujú, že k spáchaniu správneho deliktu nedošlo. Žalovaný nebol kompetentný posudzovať správnosť, pravosť a hodnovernosť zabezpečených dôkazov ani po technickej stránke. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nedáva odpoveď, na základe akého oprávnenia, resp. zákona odbor dopravy okresného úradu bol oprávnený posudzovať
digitálne fotografie ako predmet dokazovania a na základe akého oprávnenia mohol orgán verejnej správy z predložených dôkazov posudzovať predmetnú vec.
14. Ďalej žalobca namietal, že navrhoval dôkazy, ktoré boli schopné zodpovedať nejednoznačnosti predmetného konania, ktoré boli v prospech žalobcu, avšak žalovaný ani jeden nevykonal, ani neodôvodnil, prečo ich nevykonal. Žalovaný ani jeden z dôkazov v prospech žalobcu nevykonal a nedal ani právne relevantné odôvodnenie, prečo tak neučinil. Nevykonal ani navrhovaný výsluch žalobcu. Zároveň žalobca namietal v konaní krátkosť lehoty v rozsahu troch pracovných dní, počas ktorých mu prvostupňový orgán dovolil oboznámiť sa so spisom. Napriek krátkosti lehoty však žalobca prvostupňovému orgánu riadne oznámil, že sa v tejto lehote nevie dostaviť a požiadal o odpis listinných dôkazov. Žalovaný v konaní tento stav nijako nezhojil a s prvostupňovým rozhodnutím sa stotožnil. Zároveň žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.
15. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul dôvody nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím žalovaného, keď nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalobca poukazoval na vady výroku prvostupňového rozhodnutia, s čím sa ale žalovaný nevysporiadal. Rovnako žalovaný opomenul vysporiadať sa s viacerými odvolacími námietkami a žalobca mal za to, že motorové vozidlo nebolo jednoznačne stotožnené, čo je ďalšou absenciou žalovaného pri postupe v správnom konaní. Žalobca opakovane poukázal na nezákonnosť zabezpečených dôkazov, čím žalovaný porušil viaceré práva žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný zotrval na zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, ktoré bolo vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave veci. Zdôraznil, že žalovaný sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Nebol dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. 17. K žalobcovej námietke stotožnenia vozidla žalovaný poukázal na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a ktoré považoval za hodnoverné a dôveryhodné, lebo boli získané zákonným spôsobom, nakoľko správny delikt držiteľa vozidla možno prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor. V tomto prípade cestným rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam, výrobné číslo TC000131, z ktorého následne bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D. bola dňa 27.01.2024 v čase o 14.11 hod. v obci Zvolen nameraná rýchlosť 69 km/h, čím bola maximálne povolená rýchlosť v obci prekročená o 19 km/h. Ďalej žalovaný poukázal na to, že následne bola vykonaná lustrácia prostredníctvom informačných systémov Policajného zboru k osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D., ktorou bolo zistené, že držiteľom uvedeného motorového vozidla bol v čase spáchania správneho deliktu žalobca, čo jednoznačne vyplýva z listinného dôkazu evidenčnej karty vozidla, ktoré je súčasťou spisového materiálu. Žalovaný zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že z informačných systémov Policajného zboru v čase spáchania správneho deliktu nevyplýva, že by uvedené motorové vozidlo bolo odcudzené a ani tá skutočnosť, že by žalobca nahlásil Policajnému zboru stratu alebo krádež ev. č. D.. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že zákonným spôsobom došlo k stotožneniu žalobcu ako držiteľa motorového vozidla v takzvanom konaní o „objektívnej zodpovednosti“, pri ktorej nie je potrebné stotožniť vodiča vozidla, ktorý pácha priestupok a taktiež nie je potrebné stotožniť vozidlo na základe výrobného čísla motorového vozidla.
18. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu o porušení procesných práv žalobcu v priebehu administratívneho konania, nakoľko správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti a v danom prípade nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie, nakoľko si to povaha veci nevyžadovala. Z výzvy na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi mal žalovaný preukázané splnenie procesných ustanovení Správneho poriadku, avšak žalobca svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu včas nevyužil. Podľa žalovaného sa prvostupňový orgán nedopustil ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
19. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov žalobcom žalovaný zopakoval, že ich vykonanie považoval za nadbytočné a zjavne nepotrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci a opakovane poukázal na listinné dôkazy založené v administratívnom spise, ktoré boli získané zákonným spôsobom a hodnoverne preukazujú skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za zákonné, vychádzajúce zo zákonne získaných dôkazov, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
20. Žalobca svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie (podať repliku) nevyužil.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
21. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
22. Správny súd preskúmal správnu žalobu a administratívny spis, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 08.07.2026 postupom podľa § 137 ods. 3 a 4 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 18.06.2026 do 09.07.2026.
23. Podľa § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke; Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú rýchlosť jazdy podľa § 16 alebo § 27 ods. 3.
24. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke; Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km h1.
25. Podľa § 139a ods. 3 písm. c) zákona o cestnej premávke; Držiteľovi vozidla, ktorý porušil v obci povinnosť podľa § 6a písm. b), orgán Policajného zboru uloží pokutu, ak nie je v odseku 2 uvedené inak 66 eur, ak bola prekročená rýchlosť o 16 až 20 km h1.
26. Podľa § 139b ods. 2 zákona o cestnej premávke; Správny delikt držiteľa vozidla možno prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor. Správny delikt podľa § 139a ods. 7 možno prejednať aj vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva obec alebo obecná polícia.
27. Podľa § 139b ods. 4 zákona o cestnej premávke; Pokutu možno uložiť do dvoch rokov od porušenia povinnosti podľa § 6a.
28. Podľa § 139d ods. 1, 2 a 5 zákona o cestnej premávke; (1) Ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a alebo ak obec zistí porušenie podľa § 6a písm. e) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty. Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak v odseku 10 nie je uvedené inak. Spolu s rozkazom sa držiteľovi vozidla zašle aj dôkaz o porušení povinnosti podľa § 6a alebo spôsob, ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s dôkazom o spáchaní správneho deliktu držiteľa vozidla. Ak ide o držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla evidovaného v inom členskom štáte Európskej únie, rozkaz sa zašle aj v jednom z úradných jazykov členského štátu Európskej únie, v ktorom je vozidlo evidované; rozkaz, ktorý sa ani po opakovanom doručení nepodarilo doručiť držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla, sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky orgánu Policajného zboru považuje za nevydaný. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou. (2) Držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. (5) Podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje a orgán Policajného zboru podľa odseku 1 postúpi vec príslušnému orgánu Policajného zboru, ktorý pokračuje v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené
inak; ak ide o rozkaz vydaný obcou, v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla pokračuje obec, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak.
29. Podľa § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke; Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.
30. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Správny súd dáva do pozornosti, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie správneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Správny súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej správy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na úvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti delenia moci medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou musí byť základom pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. Inak povedané, nemôže ísť o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo. Preto pokiaľ správny súd ustáli, že dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, táto skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
33. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou právnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto jednotlivé žalobné námietky žalobcu správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného mal správny súd za preukázané, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie ODI OR PZ vo Zvolene a odvolanie žalobcu zamietol v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko nevzhliadol dôvody pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti a mal za preukázané jeho vydanie na základe riadne zisteného skutkového stavu vo veci spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla.
34. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa oprávnenia odboru dopravy okresného úradu posudzovať digitálne fotografie ako predmet dokazovania v predmetnom konaní žalobcu. Správny súd k uvedenému uvádza, že v súlade s ustanovením § 139d ods. 1 zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru – konkrétne ODI OR PZ vo Zvolene, oddelenie mýtnej polície PZ Zvolen zistil a zaznamenal prostredníctvom rýchlomera TruCam, sériové číslo: TC000131 („fotodokumentácia súbor: 1706364705_32000_0127_141145.jmf“ evidovaná pod č. KRPZ-BB-KDI5-16/2024-SD vyhotovená dňa 27.01.2024) porušenie povinnosti podľa § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke, pričom následne príslušný orgán vydal i Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D. č. ORPZ-ZV-ODI2-17/2024-SD zo dňa 07.02.2024, voči ktorému podal žalobca včas odpor v súlade s ustanovením § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke. Následne konal príslušný
orgán Policajného zboru vo veci spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že príslušný orgán Policajného zboru konal vo veci uloženia pokuty za správny delikt držiteľa vozidla, teda žalobcu. Z administratívneho spisu, ako ani z prvostupňového rozhodnutia a rovnako ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplývajú tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe, že odbor dopravy okresného úradu (bližšie nekonkretizovaný žalobcom – pozn. správneho súdu) mal v predmetnej veci posudzovať listinné dôkazy a podklady, na základe ktorých rozhodol v prvom stupni ODI OR PZ vo Zvolene a následne o odvolaní žalobcu práve žalovaný. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd túto nekonkrétnu námietku žalobcu za nedôvodnú. Navyše správny súd uvádza, že citované ustanovenie § 139d zákona o cestnej premávke pripúšťa, aby v prípade zistenia porušenia podľa § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke (čo však nebol prípad žalobcu – pozn. správneho súdu) rozkaz o uložení pokuty vydala, prípadne následne konanie vykonala obec ako príslušný orgán.
35. Správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe nepoprel, že ku spáchaniu správneho deliktu došlo, avšak namietal zákonnosť získaných dôkazov, resp. navrhol vykonanie dokazovania za účelom preukázania, že ku spáchaniu správneho deliktu jeho motorovým vozidlom nedošlo. Žalobca v správnej žalobe netvrdil, ani nepreukázal, že v mieste a v čase spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla sa jeho motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D. nachádzalo na ktoromkoľvek inom mieste. Z listinného dôkazu – „Fotodokumentácia“ evidovaná pod č. KRPZ-BB-KDI5-16/2024-SD zo dňa 27.01.2024 vyhotovená policajtom Oddelenia mýtnej polície Policajného zboru Zvolen, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici vyplýva, že osobné motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz s ev. č. D. dňa 27.01.2024 v čase o 14.11 hod. v obci Zvolen prekročilo najvyššiu povolenú rýchlosť v obci o 19 km/h, teda vozidlu bola nameraná rýchlosť 69 km/h. Súčasťou administratívneho spisu je i certifikát o overení laserového rýchlomera č. 02225-650-016-23 evidovaný pod č. KRPZ-BB-KDI5-16/2024 zo dňa 27.01.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že overenie je platné od 13.04.2023 do 13.04.2024. Žalobca v priebehu administratívneho konania o.i. navrhol vykonanie dôkazu – potvrdenie o kalibrácii meracieho prístroja (označeného cestného rýchlomeru). Správny súd mal za to, že práve vyššie uvedený listinný dôkaz – certifikát o overení cestného laserového rýchlomera preukazuje dostatočne zistený skutkový stav vo veci spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla, pričom žalobca neuviedol, čo by mal ním navrhnutý dôkaz preukázať, resp. ako vyvrátiť závery orgánov verejnej správy oboch stupňov o spáchaní správneho deliktu žalobcu, ako držiteľa vozidla. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 123 a nasl. zákona o cestnej premávke každé motorové vozidlo podliehajúce evidencii musí mať pridelené evidenčné číslo, ktoré pridelí a vydá orgán Policajného zboru, pričom tabuľka s prideleným evidenčný číslom musí byť pevne pripevnená na motorovom vozidle držiteľom vozidla. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že jedným z listinných dôkazov bola i Evidenčná karta vozidla továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D. evidovaná pod č. KRPZ-BB-KDI5-216/2024-SD zo dňa 27.01.2024, z ktorej vyplýva, že držiteľom motorového vozidla, ktorým došlo ku spáchaniu správneho deliktu, je práve žalobca, ktorý je evidovaný aj ako vlastník vozidla. Žalobca v priebehu administratívneho konania ani v správnej žalobe netvrdil, že tabuľky s evidenčným číslom vozidla neboli správne pridelené k jeho motorovému vozidlu, prípadne že by mu tabuľky s ev. č. D. mali byť odcudzené.
36. Zároveň správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 139b ods. 2 zákona o cestnej premávke možno správny delikt držiteľa vozidla prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor. Ako už bolo vyššie uvedené správny delikt držiteľa vozidla bol zaznamenaný fotodokumentáciou, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, s presným označením času, kedy ku spáchaniu správneho deliktu držiteľa vozidla došlo (dňa 27.01.2024 o 14.11 hod.) a označením miesta spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla (miesto merania GPS zemepisná šírka 48o34´06.72" N, zemepisná dĺžka: 19o7´32.47" E). Z listinných dôkazov mal prvostupňový orgán, ako aj žalovaný za preukázané spáchanie správneho deliktu držiteľa vozidla, ktorý počas jazdy porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, ktoré ustanovujú maximálnu rýchlosť v obci 50 km/h. Žalobca v správnej žalobe namietal, že jednotlivé listinné dôkazy zabezpečené ODI OR PZ vo Zvolene jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú spáchanie správneho deliktu držiteľa vozidla, nakoľko z nich nebolo zrejmé, čím boli zadovážené, resp. či boli získané zákonným spôsobom. Uvedené tvrdenia žalobcu však správny súd vyhodnotil len ako všeobecný nesúhlas žalobcu s posúdením listinných dôkazov, ktoré boli orgánmi verejnej správy oboch stupňov dostatočne identifikované, a z ktorých bolo zrejmé spáchanie správneho deliktu držiteľa vozidla.
Tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti dôkazov chýba akákoľvek argumentačná linka, ktorá by mala súvis s tvrdeniami žalobcu a zisteným skutkovým stavom veci.
37. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že práve ním navrhované dôkazy by preukázali, že k spáchaniu deliktu nedošlo, tieto správny súd považoval za ničím nepodložené a pre riadne zistenie skutkového stavu veci aj navrhované vykonanie dôkazov (znalecké skúmanie k pravosti zadovážených fotografií, znalecké dokazovanie k identifikácii motorového vozidla, potvrdenie o kalibrácii meracieho prístroja (označeného cestného rýchlomeru), výsluch obvineného z priestupku) za nadbytočné. Zo žiadneho ustanovenia zákona o cestnej premávke napríklad nevyplýva povinnosť príslušného orgánu Policajného zboru za účelom riadneho zistenia spáchania správneho deliktu držiteľom vozidla jeho identifikáciu výrobným číslom motora (VIN číslom), ako to tvrdil žalobca. Navyše žalobca v priebehu administratívneho konania a ani súdneho konania nespochybňoval, že nie je držiteľom vozidla továrenskej značky Mercedes Benz, ev. č. D.. Za nedôvodné tak považoval správny súd aj žalobné námietky žalobcu ohľadom nevysporiadania sa s uvedenými návrhmi v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal správny súd za to, že žalovaný riadne a dostatočne uviedol, že žalobcom navrhované doplnenie dokazovania považoval za nepotrebné a pre riadne zistenie skutočného stavu veci správneho deliktu držiteľa vozidla aj nadbytočné. Správny súd mal za to, že žalovaný vyhodnotil každý listinný dôkaz jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a vo veci spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla aj veci správne právne posúdil.
38. Za nedôvodné považoval správny súd aj žalobné námietky týkajúce sa porušenia procesných práv žalobcu v priebehu administratívneho konania. Tvrdenia žalobcu, že mu nebolo dostatočne umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k dôkazom, považoval správny súd za nedôvodné. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že na základe pokynu žalovaného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí prvostupňový orgán zaslal žalobcovi Upovedomenie o začatí konania a výzva na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi zo dňa 27.08.2024, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 19.09.2024. V súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku bol žalobca poučený o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v lehote 3 pracovných dní od prevzatia výzvy, a to nahliadnutím do spisu ODI OR PZ vo Zvolene. Lehota žalobcovi uplynula v utorok 24.09.2024, pričom podaním zo dňa 04.10.2024, doručeným prvostupňovému orgánu dňa 09.10.2024 požiadal o úplný odpis listinných dôkazov z administratívneho spisu, ktorý mu bol v zmysle žiadosti zaslaný dňa 30.10.2024 (žalobcom prevzatá zásielka dňa 15.11.2024). Navyše správny súd uvádza, že všetky listinné dôkazy boli neoddeliteľnou súčasťou aj Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. ORPZ-ZV-ODI2-17/2024-SD zo dňa 07.02.2024, voči ktorému podal žalobca včas odpor. Správny súd uvádza, že nemal preukázané akékoľvek porušenie procesných práv žalobcu v priebehu administratívneho konania orgánmi verejnej správy oboch stupňov, ani čo sa týka tvrdeného porušenia práva žalobcu na obhajobu, ktoré navyše v správnej žalobe ani nijak nekonkretizoval skutkovými ani právnymi okolnosťami prejednávaného prípadu.
39. Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania bol správny súd povinný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj bez návrhu z hľadiska dôvodov vymedzených v ust. § 194 a nasl. SSP. Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zistenie skutkového stavu bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia žalovaného je v súlade s obsahom administratívneho spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 6a písm. b) zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého za porušenie povinnosti je orgán Policajného zboru povinný uložiť držiteľovi vozidla pokutu v pevne stanovenej výške 66 eur. Správne konanie o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla bolo začaté po včas podanom odpore žalobcom, pričom prvostupňový orgán následne pokračoval v konaní o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla. Pokuta za spáchaný správny delikt držiteľa vozidla bola uložená v zákonom stanovenej lehote do dvoch rokov od porušenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 6a zákona o cestnej premávke. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie bolo začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím žalovaného skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej za správny delikt držiteľa vozidla, ktorého sa žalobca ako držiteľ vozidla preukázateľne dopustil, pričom pokuta bola uložená v zákonom stanovenej výške.
40. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené žalobcom v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
41. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 14 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.