Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_DK-10Er-21-2008.pdf
PDF · 69.93 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/21/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti povinnému: neb. D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom E. A., D. F. XXXX/X, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, Zvolen, pre vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú . II. Súd exekúciu z a s t a v u j e . III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Dolný Kubín dňa 17.01.2008 poveril podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie pôvodného súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu exekučným titulom - rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/79/2006 zo dňa 26.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/51/2007 zo dňa 28.06.2007, právoplatný dňa 16.09.2007. 2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. 7. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd na dané exekučné konanie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017. 8. Dňa 20.02.2026 nástupca povereného súdneho exekútora podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu smrti povinného, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zároveň si súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur. 9. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú,
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť). 10. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil. 11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 16. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku zaviazaný súd v prípade, ak by bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom v danej veci o takýto prípad nejde. Súd taktiež nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať ani oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 351/2007, v ktorom uviedol, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 9a ods. 1 v spojení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a
dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Proti III. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.