Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-31-2026.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/31/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 281/24/4404 zo dňa 11.05.2026, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 08.07.2026 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., F. G. XXX/X,
je v i n n ý , ž e
dňa 19.05.2024 v čase okolo 05.45 h v obci E. na Ulici H. XX na terase pohostinstva I., po predchádzajúcej hádke obžalovaný A. B. dvakrát udrel poškodeného J. K. päsťou do tváre, v dôsledku čoho spadol na zem, následne už právoplatne odsúdený F. B. poškodeného dvakrát kopol do hlavy, čím poškodenému J. K., narodenému XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, E. spôsobili ľahké zranenia, a to povrchové zmliaždenia a kožné odreniny na tvári, krvné výrony v okolí oboch očí so zakrvácaním spojoviek, zmliaždenie a krvný výron v pravej temennej oblasti hlavy, otras mozgu ľahkého stupňa, zmliaždeniny, kožné odreniny a krvné výrony obojstranne na rukách a ramenách, ako aj podvrtnutie ľavého členka ľahkého stupňa, dôsledku zranení ktorých bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že trpel bolesťami poranenej tváre, hlavy a končatín, mal ťažkosti pri používaní rúk a pri chôdzi v dôsledku bolestivosti poranených oblastí, prechodne mal zhoršené videnie z dôvodu opuchu mihalníc oboch očí a došlo aj k prechodnej zmene výzoru tváre v zmysle krvného výronu v okolí očí, a to v trvaní 10-14 dní,
t e d a
- spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným F. B. inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným F. B. sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
spolupáchateľstvom s už právoplatne odsúdeným F. B. podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno k), písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 57 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výške 1.800,- (jedentisícosemsto) Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 11.05.2026 obžalobu na obvinených A. B. a F. B. pre horeuvedený skutok, právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, spáchaných spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Trestným rozkazom z 14.05.2026 súd uznal obvinených vinnými skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby, každému obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a zaviazal obvinených spoločne a nerozdielne k náhrade škody vo výške 2.145,- Eur v prospech poškodeného J. K., vo výške 151,70 v prospech poškodenej Sociálnej poisťovne a vo výške 700,46 Eur v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s.
Proti citovanému trestnému rozkazu podal včas odpor iba obvinený A. B., vo vzťahu k obvinenému F. B. sa tento stal vo výroku o vine a treste právoplatným dňa 30.05.2026.
Obžalovaný A. B. následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládol za vinu prokurátor podanou obžalobou, naplnil všetky formálne zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, spáchaných spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí a na ochrane riadneho občianskeho spolunažívania a verejného poriadku tak, že spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným F. B. inému úmyselne ublížil na zdraví a spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným F. B. sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činov na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky žalovaných prečinov aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (spôsobom fyzického atakovania poškodeného na mieste verejnosti prístupnom), jeho následky (nielen vo sfére chránených záujmov ale aj vo sfére poškodenia telesnej integrity poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku. Súd skutok obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší Trestný zákon nebol pre obžalovaného podľa posúdenia súdu priaznivejší. Jednak po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti,
majúce podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona v čase skutku účinného za následok zníženie hornej hranice trestnej sadzby a súčasne Trestný zákon účinný od 06.08.2024 stanovil vyššiu možnú výmere peňažného trestu ako aj prísnejšie podmienky pre jeho uloženie ako trestu samostatného. Z týchto dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to výsluchom obžalovaného, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný sa domáhal uloženia alternatívneho trestu s tým, že je konateľom obchodnej spoločnosti, vykonávajúcej činnosti pre audiotextovú televíziu, z ktorej dosahuje príjem okolo 2.500,- Eur mesačne. Obžalovaný vypovedal, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je vlastníkom staršieho motorového vozidla zn. Škoda Superb a disponuje úsporami vo výške asi 7.000,- Eur. Poukázal na to, že poškodenému zaslal písomné ospravedlnenie a nahradil celú škodu v zmysle pôvodne vydaného trestného rozkazu, o čom súdu predložil potvrdenia a súdu predložil aj kópiu daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby lk. F. M. s.r.o. E. za rok 2025.
Obžalovaný je slobodný, z miesta jeho bydliska nie sú o ňom uvádzané žiadne negatívne poznatky. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obvinený má v tejto z doby pred spáchaním skutku v prejednávanej veci záznamy výlučne za spáchanie troch priestupkov na úseku cestnej dopravy nízkej závažnosti, sankcionované mestskou políciou. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona (dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú trestným činom) a podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval). Súd ale zistil u obžalovaného aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov vzhľadom na jednočinný súbeh dvoch prečinov). Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, pričom zistil nielen z hľadiska ich počtu ale aj závažnosti prevahu poľahčujúcich okolností v pomere 3:1. Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona ako najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa prečinov, a to podľa zásad uvedených v ust. § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností následne podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona. V prípade ukladania trestu odňatia slobody tak u obžalovaného prichádzala do úvahy sadzba 6 mesiacov až 26 mesiacov.
Súd ale u obžalovaného zistil všetky podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, a to peňažného trestu ako trestu samostatného. V tejto súvislosti súd prihliadal na výrazne kritický postoj obžalovaného k za vinu mu kladenej trestnej činnosti, ktorú priznával od počiatku vedenia trestného stíhania voči nemu a na hlavnom pojednávaní i urobil vyhlásenie o vine. Aj obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyjadrená ľútosť nad spáchaným skutkom pre súd vyznela úprimne, a to aj v kontexte s tým, že obžalovaný poškodenému adresoval aj písomné ospravedlnenie. Obžalovaný predovšetkým však uhradil trestnou činnosťou spôsobenú škodu všetkým v tejto veci poškodeným, a to nielen poškodenému J. K., ale aj regresné nároky poškodených poisťovní v súvislosti s vynaloženými nákladmi na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ich poistencovi a vyplatenými mu nemocenskými dávkami. Aj na hlavnom pojednávaní zistené osobné a majetkové pomery obžalovaného preukázali jeho schopnosť peňažný trest zaplatiť, pričom vzhľadom na obžalovaným už nahradenú škodu poškodeným uloženým peňažného trestu nemôže dôjsť ani k zmareniu uspokojenia týchto ich nárokov. Súd ale prihliadal aj na to, že obžalovaný doteraz viedol riadny bezúhonný život, do času skutku sa s výnimkou troch drobných dopravných priestupkov skutočne nízkej závažnosti nedopustil žiadneho protiprávneho konania, nebol súdne trestaný, v mieste bydliska požíva dobrú povesť a ani následne po spáchaní skutku v prejednávanej veci nie sú zaznamenané žiadne negatívne poznatky k jeho osobe a správaniu. Z týchto zistení súd vyvodil, že skutok v prejednávanej veci bol excesom v správaní sa obžalovaného, zjavne vyvolaný značným
ovplyvnením obžalovaného alkoholom, ktorý fakt síce konanie obžalovaného neospravedlňuje, ale tento jeho exces vysvetľuje. Podľa názoru súdu preto boli splnené všetky nielen formálne zákonné podmienky pre uloženie peňažného trestu obžalovanému ako trestu samostatného, ale aj podmienky materiálne. Súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska výchovného ako aj nápravného u obžalovaného, ako aj z hľadiska individuálnej a generálne prevencie s prihliadnutím na zistené osobné a majetkové pomery obžalovaného je dostatočný peňažný trest práve vo výmere 1.800,- Eur.
Výlučne pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obligatórne uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, na ktorý účel považoval dostatočnú výmeru tohto trestu 8 mesiacov.
V prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody včas a riadne jednak poškodený J. K. vo výške 2.145,- Eur ako bolestné za spôsobené mu zranenia, korešpondujúce s bodovým ohodnotením jeho zranení podľa vo veci podaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, jednak tiež Sociálna poisťovňa vo výške 151,70 za poškodenému vyplatené nemocenské dávky a aj Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 700,46 Eur v súvislosti s nákladmi na poskytnutie zdravotnej poisťovne ich poistencovi J. K.. Vzhľadom však na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní preukázal úhradu týchto uplatnených nárokov na náhradu škody v plnom rozsahu (poškodenému Žemberimu dňa 06.07.2026, Sociálnej poisťovni dňa 07.07.2026 a zdravotnej poisťovni dňa 11.06.2026), na vyslovenie povinnosti na náhradu škody tak už nebol daný zákonný podklad a súd už preto o nich podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).