Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-1027-2020.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Subarea
62Ek/1027/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: XXXXXXXX, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42185190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., o vymoženie pohľadávky vo výške 140,49 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Adamcová, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 21, 821 08 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 369EX 198/2020, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora sp. zn. 369EX 198/2020 zo dňa 05.02.2026 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Lucia Adamcová podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.06.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 140,49 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb 94/03 zo dňa 26.04.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2004 a vykonateľnosť dňa 25.07.2004 (ďalej len „Exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 07.07.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Lucia Adamcová, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 21, 821 08 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 369EX 198/2020 (ďalej len „Súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 05.02.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 10.02.2026. Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu voči vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora námietky, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 26.02.2026. Súd tak konštatuje, že námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
5. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený vo svojom podaní uvádzal nasledovné skutočnosti. Oprávnený uvádzal, že podáva námietky proti zastaveniu exekúcie, nakoľko Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor vydal dňa 14.11.2025 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, z čoho vyplýva, že sa podarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora na základe čoho sa podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. exekúcia nezastavuje. Oprávnený má za to, že nedošlo ku splneniu podmienok na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie vymedzené § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený v závere podania žiadal o zrušenie upovedomenia o zastavení zo dňa 05.02.2026.
6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že príkazom na začatie exekúcie zo dňa 18.01.2022 boli nariadené zrážky zo mzdy povinného u zamestnávateľa: ENERGOLINE s.r.o., ktorý dňa 03.03.2025 oznámil súdnemu exekútorovi, že zrážky zo mzdy nevykonáva, nakoľko predmetná exekúcia je štvrtá v poradí na výkon zrážky. Ďalej súdny exekútor uviedol, že novému zamestnávateľovi povinného: B. E. bol zaslaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz zo dňa 14.11.2025, avšak poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy. Súdny exekútor podotkol, že voči povinnému sú vedené viaceré exekučné konania, čo je zrejmé aj z Centrálneho registra exekúcii. Na záver súdny exekútor skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nepodarilo počas piatich rokov vedenia exekúcie vymôcť pohľadávku oprávneného, čo však neznamená, že v budúcnosti nebude pohľadávka oprávneného vymožená. Podľa súdneho exekútora oprávnenému nič nebráni, aby v budúcnosti svoju pohľadávku vymáhal v novom/ďalšom exekučnom konaní. Na základe uvedeného považoval súdny exekútor námietky oprávneného za oneskorene podané a nedôvodné.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“.
10. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku: „V exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.“.
11. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, podanými prílohami od súdneho exekútora, v rámci ktorých bol predložený aj zoznam vykonaných úkonov nad exekučným spisom.
12. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného
subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí) alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
13. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.
14. Hlavným dôvodom, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie bola skutočnosť, že z pohľadu oprávneného súdny exekútor vydal dňa 14.11.2025
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, z čoho vyplýva, že nedošlo ku splneniu podmienok na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie vymedzené v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
15. Súd zistil, že súdny exekútor v priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného prostredníctvom Registra obyvateľov, Katastra nehnuteľností, súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, Centrálnym registrom exekúcií, Zborom väzenskej a justičnej stráže a bankami. Ďalej súd zo správ o priebehu exekúcie od súdneho exekútora zistil, že povinný bol od 01.04.2019 zamestnaný v spoločnosti ENERGOLINE, s.r.o., Stará Vajnorská 90, 831 04 Bratislava, IČO: 44970595 a od 01.05.2025 zamestnaný u zamestnávateľa B. E., F. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XXXXXXXX. Súdny exekútor na predmetnú skutočnosť prihliadol tým, že vydal dňa 18.01.2022 a 14.11.2025 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Súd k skutočnosti, že súdny exekútor vydal uvedené exekučné príkazy uvádza, že predmetné ešte nezakladá predpoklad, že povinný je vlastníkom finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a to aj s poukazom na počet exekúcií vedených počas trvania dotknutej exekúcie voči povinnému, ako aj poradie prejednávanej exekúcie. Uvedenému svedčí aj to, že súdny exekútor nevymohol v priebehu exekúcie od povinného žiadne finančné prostriedky. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len cez dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor postupoval správne, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.
16. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 07.07.2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (05.02.2026) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných exekúciou.
17. Súd zároveň poukazuje na to, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 10.02.2026, na základe čoho mal oprávnený podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zákonnú 15-dňovú lehotu na to, aby podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, v čoho dôsledku lehota na podanie námietok v tomto prípade uplynula dňa 25.02.2026. Námietky oprávneného boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 26.02.2026. Súd v zmysle uvedených skutočností konštatuje, že námietky oprávneného boli podané po zákonom stanovenej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. Súd k uvedenému dodáva, že lehota na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vylúčené odpustiť zmeškanie zákonnej lehoty, a preto nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty na podanie námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Námietky oprávneného boli podané oneskorene.
18. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora dospel k právnemu záveru, že tieto námietky boli podané po uplynutí zákonnej lehoty, sú nedôvodné, a preto súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
19. Súd záverom svojho rozhodnutia uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.