Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/60/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova č.1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska č.29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova č.8, 813 63 Bratislava, 2./ Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova č.19, 826 19 Bratislava, 3./ A. B. B., C.: XX.XX.XXXX, bytom D. E.XXXX/X, XXX XX D., 4./ B. F. B., C.: XX.XX.XXXX, bytom G. C. E.XXXX/X, XXX XX H., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.02903/2024-15.1.2./19030 zo dňa 04.07.2024, o opätovnom návrhu žalobcu zo dňa 27.04.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 03.09.2024, doručenou na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo aj „súd“) v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, oddelenia štátnej stavebnej správy č. 02903/2024-15.1.2./19030 zo dňa 04.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým boli zmenené výroky rozhodnutia Mesta Poprad č. zo dňa 12.02.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), konkrétne výrok č. 7, č. 9 a č. 16, ktorými stavebný úrad určil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu, a zároveň doplnil ďalšie podmienky výrokmi č. 23, č. 24 a č. 25. V ostatnej časti zostalo rozhodnutie prvostupňového orgánu nezmenené. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušenie oboch uvedených rozhodnutí a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

3. Uznesením č. k. -45 zo dňa 19.12.2024, právoplatným dňa 05.01.2026, súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa zamietol, nakoľko žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že hrozí zákonom predpokladaný následok, pričom správny súd nezistil žiadny zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Návrhom, ktorý bol súčasťou podania žalobcu zo dňa 27.04.2026, tento opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom z obsahu tohto návrhu vyplýva, že žalobca žiada priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa . Žalobca poukazujúc na svoje procesné postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorá sa správnou žalobou domáha ochrany životného prostredia uviedol, že nosnou myšlienkou je žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti, ktorej

materiálnou podstatou je presadzovanie objektívneho práva v oblasti životného prostredia, rovnako podľa vnútroštátneho práva, ako aj podľa práva EÚ a za týmto účelom je nutné zainteresovanej verejnosti vytvoriť také procesné a materiálne podmienky a rozhodovať na základe takého právneho rámca, ktorý umožní široký prístup subjektu zainteresovanej verejnosti bez ohľadu na jej formálne právne postavenie. Návrh ďalej žalobca odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie má základ v Smernici o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu existuje objektívna pochybnosť. Ustanovenia o žalobe zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia žalobca považuje bez transpozície relevantných rozhodnutí SD EÚ zjednocujúcimi stanoviskami NSS SR v zbierke rozhodnutí a stanovísk NSS SR za nevykonateľné, nakoľko v absentujú ustanovenia o zosúladení tohto procesného predpisu s právom EÚ v tejto oblasti. Žalobca zdôraznil, že „starý“ zákon o EIA ako aj „starý“ stavebný zákon boli v období od 31.05.2017 do 31.10.2025 v súlade so Smernicou o EIA v revízii z roku 2011, ale neboli v úplnom súlade so Smernicou o EIA v revízii z roku 2014. Týkalo sa to najmä nedostatočného oddelenia zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov samotného. To vytváralo aplikačné problémy, ktoré adresuje žalobca vo svojich žalobách a ktoré súčasne Európska komisia adresovala vláde SR v rámci infringementu INFR (2019) 2223. Ďalej žalobca uviedol, že mu ako zainteresovanej verejnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v samotnom obchádzaní a nedodržiavaní Smernice o EIA, relevantnej judikatúry SD EÚ. Existujú tak pochybnosti o vecnej a správnej procesnej správnosti žalovaného rozhodnutia. Žalobca má za to, že boli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , nakoľko v predmetnom prípade „sa jedná o žalobu majúcu základ v práve EÚ“ a v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo v žalobnej veci v rozpore s právom EÚ.

5. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vo vyjadrení zo dňa 10.06.2026 k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali hrozbu konkrétnej závažnej ujmy, a neuviedol ani žiadnu podstatnú zmenu okolností, ktoré by mali mať za následok odlišné rozhodnutie ako v uznesení č.k. -45 zo dňa 19.12.2024. Poukázal najmä na to, že odkladný účinok správnej žalobe podľa je možné priznať v prípade kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými sú: 1. napadnuté rozhodnutie má podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti; 2. hrozba vážnej a nenapraviteľnej ujmy hroziacej žalobcovi; 3. priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. V tejto súvislosti Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ďalej uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe vnútroštátneho práva, v intenciách o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), čo vylučuje splnenie prvej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tzn. že napadnuté rozhodnutie musí vychádzať z právne záväzného aktu Európskej únie. Zdôraznil, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Taktiež uviedol, že žalobca vo svojom opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesprávne interpretoval ustanovenie , keď ako podmienku na priznanie odkladného účinku v zmysle tohto ustanovenia považoval správnu žalobu majúcu základ v práve Európskej únie. Podľa názoru Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky aj v opakovanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ide o nesprávny výklad príslušných ustanovení žalobcom a všeobecné a abstraktné tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom napadnutých rozhodnutí dôjsť. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok vymedzených v je v plnom rozsahu na starne žalobcu, ktorý však v tomto konaní uvedené bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno neuniesol, ergo doposiaľ nepreukázal naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok. Z vyššie uvedených dôvodov Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky navrhol, aby správny súd zamietol opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

6. Dňom 01.04.2024 pôsobnosť Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade so , č. a ( a ) prešla na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov a s účinnosťou od 01.03.2026 bol v o územnom plánovaní zavedený , podľa ktorého Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky koná za regionálny úrad v súdnom konaní, exekučnom konaní alebo ak je regionálny úrad účastníkom konania pre iným orgánom verejnej moci. Správny súd preto v súlade s pokračoval v konaní a konal ako so žalovaným s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, obsahom opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.04.2026, ako aj s administratívnym spisom, vyjadrením Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a ďalšieho účastníka 1/.

12. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

13. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú 1) existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy /v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa /, resp. 2) existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy žalobcovi tým, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno

mať vážne pochybnosti / v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa /.

Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom v zmysle , resp. so záujmom Európskej únie v zmysle .

14. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v prípade ak napadnuté rozhodnutie má podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a absencia rozporu so záujmami Európskej únie). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

15. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

16. Uvedený prístup k posúdeniu hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku vážnych pochybností o platnosti záväzného aktu Európskej únie, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, deklarovaný v uvedenom uznesení Ústavného súdu SR, je podľa správneho súdu potrebné aplikovať aj v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku podľa .

17. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej vážnej a nenapraviteľnej ujme. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

18. Dôvod priznania odkladného účinku vymedzený v má povahu osobitného prípadu ničotnosti preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na podklade neplatného právne záväzného aktu EÚ. Pôjde v zásade o sekundárne pramene práva EÚ (nariadenia, smernice alebo rozhodnutia orgánov EÚ) /, 1. vydanie, 2018, s. 926 - 930: M. Fečík/

19. Žalobca svoj (druhý) návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil skutočnosťami uvedenými v štvrtom a piatom odseku tohto uznesenia. Zdôraznil hlavne svoje procesné postavenie zainteresovanej verejnosti domáhajúcej sa súdnej ochrany záujmov životného prostredia, poukázal na špecifiká svojho procesného postavenia v administratívnom a súdnom konaní, a úpravu postavenia environmentálnych organizácií v právnom poriadku SR. Žaloba, o ktorej súd koná, má podľa žalobcu základ v práve EÚ, a vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol v administratívnom konaní napadnutým rozhodnutím, bol v rozpore s právom EÚ.

20. Žalobca v návrhu neuviedol, a následne ani nepreukázal, žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že napadnuté rozhodnutie reálne vychádza z právne záväzného aktu Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, v súlade s dikciou cit. . Žalobca v podstatnej časti svojho návrhu opakovane zdôrazňoval svoj význam pri presadzovaní enviromentálneho práva vo vnútroštátnom práve, opakovane poukazoval na nedostatočnú aplikačnú prax súdov pri účinnom uplatňovaní práv zainteresovanej verejnosti a na nesúlad zákona o EIA a stavebného zákona účinných v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda jednoznačne napadá vnútroštátne

právo, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, pričom nespochybňuje samotné právo EÚ a platnosť konkrétneho záväzného aktu.

21. Žalobca ďalej neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa zamietol.

22. K skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu so záujmom Európskej únie pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).