Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/62/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. júla 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.5.2026 sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa zamieta odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 28.5.2026 sp. zn. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., A. C. XXXX/XX, t.č. v D. E. D. F., uznal vinným z trestného činu právne kvalifikovaného ako prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 03.12.2025 v čase o 17:31 hod. obžalovaný A. B. na štátnej ceste v katastri obce A. B., približne 300 m od hranice obce A. B., G. H. C. I. v rozpore s ustanovením , , , a o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov v batožinovom priestore a na zadných sedadlách v osobnom motorovom vozidle továrenskej značky J. J., H. A. J., K.: E., L.:M., imatrikulované v SR prechovával a prepravoval celkovo 98 000 kusov cigariet zn. MARLBORO RED po 20 ks cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet s dĺžkou tabakového povrazca do 80 mm, všetky bez označenia kontrolnou známkou, uložených v 10 ks kartónových krabiciach, čím v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom prechovával tovar bez kontrolných známok na jeho označenie na daňové účely, pričom uvedeným konaním spôsobil škodu štátnemu rozpočtu SR vyčíslenú prostredníctvom úniku na spotrebnej dani z tabakových výrobkov vo výške 16.297,40 EUR.

Za to mu súd uložil podľa § 279 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obvinenému trest prepadnutia veci :

- cigarety zn. MARLBORO RED bez označenia kontrolnou známkou v množstve 98 000 ks.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát Slovenská republika.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný a prokurátor podali odvolanie.

Obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu a odôvodnil ho nasledovne.

Pri ukladaní trestu mala podľa jeho názoru samosudkyňa vychádzať z vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní a teda použiť ustanovenie (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky zo dňa 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017), ktoré je v zmysle uvedeného záväzného stanoviska, možné aplikovať, obdobne ako v rámci konania o dohode o vine a treste, teda per analogiam, aj v prípade vyhlásenia a uznania viny podľa a po prijatí takého vyhlásenia súdom, znížiť trest pod dolnú hranicu. Vo výroku o treste nedôvodne chýba, napriek jeho vyhláseniu o vine, použitie ustanovenia , . V rozhodnutí chýba aj akýkoľvek argument súdu, prečo opomenul použiť ustanovenie , .

V prípade vyhlásenia viny a prijatia takého vyhlásenia súdom, nastanú účinky v zmysle ustanovenia . To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie použitia opravných prostriedkov. Keďže neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, svoje konanie úprimne oľutoval a vzdal sa vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní, tým štátu ušetril nemalé finančné prostriedky.

Tým, že umožnil jednoduchší postup v konaní súdu, mal po správnosti súd potom nepochybne túto skutočnosť považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a priznať poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia a to aj v štádiu súdneho konania, ako zároveň aj priznať poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia písm. 1) .

S použitím zmierňujúcich ustanovení pri vyhlásenej vine sa javí nepodmienečné uloženie trestu odňatia slobody, a to v akejkoľvek výmere, v rozpore so všeobecnými zásadami ukladania trestov v zmysle ustanovenia až ods. 4 s poukazom na až ods. 4 .

Takýto trest je uložený aj v rozpore s ustanovením , a súčasne aj v rozpore s ods. l Listiny základných práv a slobôd (právo na spravodlivý proces) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Je nutné vziať do úvahy, že je v tejto trestnej veci vo väzbe viac ako 6 mesiacov, teda prípadný záujem štátu na obmedzení jeho osobnej slobody, bol aplikovaný.

Vo vzťahu k iným druhom trestných sankcií nespojených s odňatím osobnej slobody, napr. u peňažných trestoch, je podiel uložených peňažných trestov v Slovenskej republike na úrovni 4,8% z celkového počtu uložených trestov. V Českej republike predstavuje podiel uložených peňažných trestov na celkovom počte uložených trestov takmer 15% so zámerom zvýšiť tento podiel až na 20%. Aj tento príklad podporuje názor obhajoby, podľa ktorého by sa Slovenská republika mala jednoznačne uberať cestou väčšieho aplikovania alternatívnych trestov, nielen kvôli úspore finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale najmä z dôvodu širšej aplikácie prvkov restoratívnej justície a jej vplyvu na spoločnosť.

Poukazuje aj na dôvodovú správu k novele , ktorým sa mení a dopĺňal v znení neskorších predpisov, nakoľko týmto zákonom bola zákonodarcom zavedená do preferovanie možnosti uloženia peňažného trestu, a to aj samostatne a aj pri zločinoch Je potrebné zároveň uviesť, že týmto zákonom bola presadená do restoratívna justícia vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody a celkového presadzovania alternatívnych trestov. Týmto zákonom prišlo k podstatným zmenám v jednotlivých ustanoveniach, ktoré vychádzajú z chápania trestného práva a v rámci neho osobitne trestu odňatia slobody ako prostriedkov ultima ratio. S ohľadom na to sa týmto zákonom rozšírila možnosť používania alternatívnych druhov trestov (najmä peňažného trestu, trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia) pred trestom odňatia slobody a podmienok pre ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody. Nástrojmi na dosiahnutie princípu restoratívnej justície aj jej cieľov sú najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, najmä peňažných trestov a zvýšenie príjmov štátu z peňažných trestov, a to aj pri závažnejších trestných činoch (zločinoch), ak sú splnené zákonné podmienky individualizácie trestu.

V jeho prípade sa jedná o menej závažný prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa ustanovenia v trestnej sadzbe 0-2 roky. V tejto súvislosti sa do v ustanovení popri zásadách ukladania trestov a ochranných opatrení zavádza explicitná úprava všeobecných zásad ukladania sankcií. Ide o zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a o explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.

Vychádzajúc zo súčasnej právnej úpravy v ustanovení sa rozšírili kritéria, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Zákonodarca dal súdom možnosť ukladať alternatívny peňažný trest (ale ja trest domáceho väzenia, či trest povinnej práce) v rámci individualizácie trestu a zásady ultima ratio pri treste odňatia slobody, i za páchateľom spáchané zločiny, bez ohľadu na ich hornú hranicu trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti . Má za to, že v tomto ustanovení , sa súdu dáva možnosť uplatniť moderačné oprávnenie pre uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody.

Preto odvolaciemu súdu dôvodne navrhuje, aby po preskúmaní napádaného rozsudku, z dôvodu uvedenom v ustanovení , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám mu uložil primeraný a spravodlivý peňažný alebo iný druh alternatívneho trestu, nespojeného s nepodmienečným trestom odňatia slobody v ÚVTOS.

Odvolanie podal aj prokurátor, v ktorom uviedol nasledovné:

V odôvodnení rozsudku súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že s poukazom na všetky okolnosti, závažnosť predmetného skutku, ako aj na osobu obžalovaného, ktorý už bol v minulosti 6x súdne trestaný a právoplatne odsúdený, pričom 3x za rovnakú trestnú činnosť ako v súdenej veci, súd mu uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne - minimálny stupeň stráženia, nakoľko obžalovaný v predchádzajúcich 10-tich rokoch pred spáchaním tr. činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o prípad špeciálnej recidívy, keďže trestný čin, za spáchanie ktorého mu súd ukladá trest, spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia za trestný čin rovnakého druhu. Jednalo sa o odsúdenie Okresným súdom Michalovce sp. zn. , kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Zároveň mu bol uložený peňažný trest vo výške 500,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

S týmto názorom okresného súdu čo do uloženého trestu sa nestotožňuje a poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.

V tomto ustanovení je v podstate zakotvený účel trestu, ktorý vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), ako aj prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Má za to, že Okresný súd v Trebišove pri ukladaní trestu nevychádzal zo zásad pre ukladanie trestov § 34 ods. 1 Tr. zákona, § 34 ods. 4 Tr. zákona.

Trest uložený v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne nesplní svoj účel už vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného práve za prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa 279 ods. 1 Tr. zákona.

U odsúdeného ide o osobu, ktorá už v minulosti bola 2x odsúdená práve za vyššie uvedený trestný čin, u páchateľa ide o špeciálneho recidivistu a skutok spáchal práve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin.

Predchádzajúce odsúdenia zrejme nemali žiadne výchovné účinky na obžalovaného, ktorý opätovne spáchal taký istý druh trestnej činnosti, a preto uloženie trestu v trvaní 10 mesiacov (dolná polovica trestnej sadzby) je neprimerane nízky a nesplní svoj účel.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok pokiaľ ide o výšku uloženého trestu zrušil a uložil prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, dokazovanie nevykonal, pričom vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení , ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle písmeno a/ .

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia . Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu obžalovanému, vzhľadom na prehlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku v súlade s ustanovením písmeno b/ , ktoré súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prijal a vykonal dokazovanie týkajúce sa len výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného za vinného podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné, a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach podľa , a takto uznal obžalovaného za vinného.

Čo sa týka druhu a výmery trestu prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatujúc, že vzhľadom na okolnosti, závažnosť predmetného skutku, ako aj na osobu obžalovaného, ktorý už bol v minulosti šesťkrát súdne trestaný a právoplatne odsúdený, pričom trikrát za rovnakú trestnú činnosť ako v súdenej veci, súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu mal zato, že účel trestu je možné dosiahnuť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že súd prvého stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v -4, -4 a trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin, a na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti, ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje v , . Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Obžalovaný vo svojej odvolacej argumentácii namietal neprimeranosť výšky uloženého trestu, ako aj nedostatok odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k neuloženiu alternatívneho trestu, ktorý považuje za primeraný, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine zakladajúce dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v súlade s § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod por. č. 44 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V rozhodnutí odvolateľovi chýba akýkoľvek argument súdu, prečo opomenul použiť ustanovenie , .

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že podľa právnej úpravy účinnej do 5. augusta 2024 pri vyhlásení obvineného podľa možno per analogiam pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu tak, ako v prípade uzavretia dohody o uznaní viny a prijatí trestu v zmysle zákonného ustanovenia , Tr. zák. Uvedené judikoval najvyšší súd v stanovisku Trestnoprávneho kolégia z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 44/2017: Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. S poukazom na uvedené najvyšší súd uvádza, že k analogickej aplikácii ustanovenia , Tr. zák. pri vyhlásení obvineného o vine podľa , nie je potrebné naplnenie zákonom stanovených podmienok uvedených v Tr. zák., keďže ide o samostatné ustanovenie upravujúce možnosť mimoriadneho zníženia trestu za použitia analógie v prípade vyhlásenia o uznaní viny na hlavnom pojednávaní na rozdiel od rámcovej právnej úpravy inštitútu mimoriadneho zníženia trestu koncipovanej v Tr. zák.

K námietke týkajúcej sa neaplikovania mimoriadneho zníženia trestu pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je v účinnom od 6. augusta 2024 upravené v , odvolací súd uvádza, že samotné vyhlásenie o vine neznamená, že súd bude obligatórne aplikovať ustanovenie Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Fakultatívne použitie daného inštitútu prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak uložením trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby bude dosiahnutý účel trestu tak, ako ho vymedzujú zásady ukladania trestov.

V danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že uloženie miernejšieho trestu ako bol vymeraný súdom prvého stupňa, by nesplnilo účel trestu vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom a štvrtýkrát je uznaný za vinného z prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach podľa , dokonca prejednávaný skutok spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach podľa , a Tr. zák. vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. .

Z rovnakého dôvodu odvolací súd nepovažuje uloženie alternatívneho trestu za vhodné a účelné, bez ohľadu na argument odvolateľa o úspore nákladov štátu. Na obžalovaného je nutné pôsobiť penitenciárne, keď sa predchádzajúce tresty minuli účinkom a obžalovaný pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej činnosti rovnakého druhu. Spoločnosť pred opätovným páchaním trestného činu a

priestupkov obžalovaným neodradila ani hrozba nariadenia trestu odňatia slobody. Z toho je evidentné, že u obžalovaného doposiaľ ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, teda tresty nespojené s bezprostredným odňatím slobody, ale ani peňažné sankcie uložené za priestupky, nemali dostatočný výchovný účinok.

Na druhej strane sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou prokurátora, že uložený trest vo výmere 10 mesiacov je neprimerane nízky a nesplní svoj účel. Odvolací súd v tejto súvislosti zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody a hoci bol šesťkrát súdne trestaný, z odpisu registra trestov je zrejmé, že trestná činnosť sa datuje od roku 2009. Obžalovanému bol zároveň uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trest prepadnutia veci (cigarety zn. MARLBORO RED bez označenia kontrolnou známkou v množstve 98 000 ks) a takto uloženú sankciu hodnotí odvolací súd pri zohľadnení závažnosti stíhaného prečinu s výmerou trestnej sadzby 0-2 roky za zákonnú a spravodlivú.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení písmeno a/ až e/ , ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním obžalovaného a prokurátora napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného a odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.