Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-130-2025.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/130/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. júla 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 30. 9. 2025 sp. zn. 7T 6/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 7T 6/2025 zo dňa 30.09.2025 boli obžalovaní A. B. a C. D. uznaný za vinných z prečinu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1, písm. a), písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 19.10.2024 v čase okolo 22:30 hod. v obci Čaňa, okres Košice - okolie medzi ulicami Jarná a Slobody v blízkosti rodinného domu na ul. Jarnej s popisným číslom XXXX/XX zatiaľ čo obžalovaný A. B. stál opodiaľ a dával pozor, obžalovaný C. D. pristúpil k poškodenému D. E. a odcudzil mu z vnútorného ľavého vrecka bundy finančnú hotovosť vo výške 1200 EUR a následne spoločne z miesta činu ušli a peniaze si rozdelili, čím poškodenému D. E. odcudzením spôsobili škodu vo výške 1200 EUR aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“
Za to mestský súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému C. D. podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. súd zaviazal obžalovaných nahradiť poškodenému D. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., škodu vo výške 1200,- Eur.
Proti rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, podal prokurátor odvolanie u oboch obžalovaných. Poukázal na jednotlivé výpovede procesných strán, pričom výpoveď poškodeného považuje za zásadnú. Predmetná výpoveď bola počas celého trestného konania
konzistentná, ktorá podrobne popísala aj použitie hrozby, ktorou obžalovaný C. D. hrozil. Poškodený podrobne popísal skutok, že dňa 19. 10. 2024 sa nachádzal v herni H. v obci Čaňa, kde popíjal alkohol a hral automaty. Všimol si dve osoby – rómov, ktorí rovnako hrali automaty. V uvedený večer z výhry ktorú obdržal, požičal týmto osobám na viackrát dohromady 100,- Eur s tým, že poskytol bankomatovú kartu s PIN kódom, aby realizoval výber z bankomatu a, že večer mu uvedenú sumu vráti. V čase okolo 22:20 hod. spoločne traja odišli z herne smerom k bankomatu I. I., uskutočniť výber, ktorý sa nepodarilo uskutočniť. Nato sa rozišli a dohodli sa, že sa stretnú na druhý deň. Potom čo poškodený pokračoval smerom na Jarnú ulicu, obžalovaní kráčali smerom ku škole. Ako kľučkovali ulicami, začal mať zlé tušenie, tak odbočil cez prechodovú uličku, kde v blízkosti rodinného domu, videl stáť jedného z rómov, ktorý potom čo k nemu pristúpil, ho ľavou rukou chytil za bundu, zatiaľ čo druhý k nemu pristúpil zozadu. Potom, čo sa otočil, videl v ruke jedného z rómov nôž čepeľou oproti nemu. Následne mu jeden z rómov z vnútornej strany ľavého vrecka bundy vytiahol 1200,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok mestského súdu vo výroku o vine a treste a obžalovaných uznal vinnými zo zločinu lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. d) Tr. zák. a uložil obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 7. rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný A. B. vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že rozsudok mestského súdu je zákonný a zodpovedná vykonanému dokazovaniu. Vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané použitie noža – zbrane, vrátane použitia násilia.
Je potrené konštatovať, že tak poškodený ako aj obžalovaní boli pod vplyvom alkoholu. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že vykonanou obhliadkou nebol zaistený žiadnej nôž, ktorý by verifikoval tvrdenia poškodeného o jeho použití. Pokiaľ ide o posudok z odboru psychológie – týkajúci sa poškodeného, že tento nemá sklon ku klamaniu ani skresľovaní udalosti, je nutné uviesť, že posudok sa viaže na stav znaleckého skúmania a nie na stav poškodeného v čase skutku, keď bol pod vplyvom alkoholu, čo sám aj priznal. Na základe vyššie uvedeného navrhuje aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Obžalovaný C. D. vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že dôvody odvolania považuje za nedôvodne neobhájiteľné. Prokurátorkou identifikované pochybenie súdu prvého stupňa má spočívať vo vyhodnotení zabezpečenej dôkaznej situácie v konaní, z ktorej prvostupňový súd nemal za preukázané použitie násilia a ani hrozby násilia pri spáchaní skutku. Súd prvého stupňa správne zhodnotil, že tvrdenia o použití násilia a hrozby pri spáchaní skutku sú odôvodnené jediným dôkazom – výpoveďou poškodeného. Význam pochybností o priebehu skutkového deja v priebehu konania na súde prvého stupňa bol zásadný, nakoľko tieto sa týkali samotného kvalifikačného znaku skutku – použitia zbrane a hrozby násilia – päsťou obžalovaného. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď skutok prekvalifikoval na trestný čin krádeže, ktorého znaky boli v priebehu hlavného pojednávania preukázané. Výpoveď poškodeného týkajúca sa použitia zbrane je tak "osamotená". Iným dôkazom táto skutočnosť nebola objektivizovaná. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že poškodený bol pod vplyvom alkoholických nápojov a teda je zrejmé, že schopnosť vnímania a zapamätania u poškodeného v čase spáchania skutku, kedy bol v stave opitosti, nie je možné stotožniť s kognitívnymi schopnosťami počas vykonávania znaleckého skúmania, kedy bol poškodený triezvy. Aj samotná znalkyňa uviedla, že táto nebola schopná objektivizovať namietanú skutočnosť z dôvodu, že táto otázka spadá do oblasti znaleckého skúmania odboru psychiatria a nie psychológia. Rovnako tak aj tvrdenie o použití noža, nie je možné jednoznačne potvrdiť, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver mestského súdu vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal otázkou uloženia zákonného druhu trestu u oboch obžalovaných.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že mestský súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného D. E., vykonal dokazovanie výsluchom svedkov: J. K., L. F., vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne z odboru psychológie, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Klinická psychológia detí, Poradenská psychológia a Psychológia sexuality M. N. F. a vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov v zmysle § 269 Tr. por.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere mestského súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorý mestský súd po vykonanom dokazovaní prekvalifikoval skutok zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.2 písm. c) Tr. zák., na prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d) Tr. zák., a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o namietaný postup prvostupňového súdu, ktorý prekvalifikoval konanie obžalovaných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. je nutné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaní pri spáchaní skutku pri zmocnení sa cudzej veci použili voči poškodenému násilie alebo mu hrozili bezprostredným násilím. Rovnako tak nebolo objektívne preukázané použitie zbrane, pričom táto nebola nájdená ani inak zabezpečená. Samotné tvrdenie o existencii zbrane bez ďalších objektívnych dôkazov nebolo možné bez ďalšieho považovať za dostatočné pre záver, že obžalovaní použili hrozbu bezprostredného násilia v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zák.
Nad rámec uvedeného krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o namietanú zmenu právnej kvalifikácie v prospech obžalovaných, prvostupňový súd nemal inú možnosť, najmä ak z výpovede svedkyne J. K. v prípravnom konaní vyplynulo, že poškodený bezprostredne pred spáchaním skutku bol značne pod vplyvom alkoholu, pričom tento „bol veľmi opitý ani nevedel hrať automat”.
V nadväznosti na takto objektivizované skutkové okolnosti v čase skutku, bolo potrebné skúmať predovšetkým konkrétne spôsoby konania obžalovaných, existenciu údajného noža, obsah údajnej hrozby a jej bezprostrednú súvislosť so zmocnením sa cudzej veci.
Za významnú treba považovať aj skutočnosť, že obžalovaní a poškodený pred samotným skutkom konzumovali alkohol a v čase udalosti sa traja nachádzali pod jeho vplyvom. Táto okolnosť sama o sebe nevylučuje spáchanie trestného činu, avšak je relevantná pri hodnotení vierohodnosti jednotlivých výpovedí, presnosti vnímania a zapamätania si priebehu skutkového deja, udalosti, a pri posudzovaní skutočného priebehu konania.
Krajský súd dospel k záveru, že uložené tresty, u obžalovaného A. B. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15. mesiacov, u obžalovaného C. D. výchovný trest v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov sú postačujúce pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutie nápravy páchateľov a zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií, ako aj zásade individualizácie trestu.
Nezistiac žiadne pochybenie ani vo výroku, ktorým mestský súd zaradil obžalovaného A. B. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., vrátane výroku o náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por., krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.