Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/21/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci navrhovateľa I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ulica XX, U. nad H. proti manželke S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, U. pri R., za účasti maloletého Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Y., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. - 120 zo dňa 20.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že rozviedol manželstvo účastníkov rodičov maloletého Z., na čas po rozvode zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo a povinnosť ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Zo strany otca určil výživné vo výške 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým sa neupravil.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené do takej miery, že v súčasnosti nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť od roku 2020, pričom manžel má po celý uvedený čas mimomanželský pomer. Preto súd manželstvo rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju kontinuálne vykonáva na primeranej úrovni a zo strany otca určil výživné vychádzajúc z princípu potencionality príjmov, keďže sa nepodarilo vykonaným dokazovaním zistiť žiaden stály zdroj jeho príjmov a zároveň neboli zistené žiadne objektívne prekážky na strane otca, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a dosahovať primeraný príjem, ktorým by sa podieľal na výžive svojho syna. V rámci uplatnenia fikcie príjmu súd prvej inštancie vychádzal z minimálnej mzdy v Slovenskej republike, keďže sa na strane otca nepodarilo zistiť žiadne relevantné vzdelanie, ani pracovné skúsenosti, z ktorého by mohol vychádzať pri fikcii konkrétneho zamestnania. Výživné určil z minimálnej mzdy pre rok 2025 (816 Eur brutto ), teda v čistom vo výške 650 Eur mesačne. Vychádzajúc z potencionálneho príjmu otca súd zohľadnil vek maloletého, jeho výdavky, ako aj životnú úroveň na strane matky a otca. Pri určovaní výšky výživného bral do úvahy fakt, že otec sa na starostlivosti o maloletého a jeho výžive žiadnym spôsobom dlhodobo nepodieľa. Po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že primeraná výška vyživovacej povinnosti zo strany otca je v sume 100 € mesačne. Styk otca s maloletým a súd neurčil, keďže sa otec takejto úpravy nedomáhal, pričom syna ani dlhodobo nekontaktuje.

3. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že sa navrhovateľ na pojednávanie vo veci dňa 20.11.2025 nedostavil, pričom predvolanie prevzal dňa 06.10.2025 a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil mailom zo dňa 18.11.2025, v ktorom uviedol, že sa na pojednávanie nemôže dostaviť zo zdravotných dôvodov a žiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, pričom na rozvode aj naďalej trval. Aj pri ošetrení pomerov úradom práce sociálnych vecí a rodiny potvrdil, že s manželkou už nechce obnoviť manželské spolužitie a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Keďže je dlhodobo v hmotnej núdzi, navrhol zveriť maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky a zo svojej strany určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň navrhol neupravovať styk so synom, keďže je schopný sa s ním na stretnutiach dohodnúť

4. Proti výroku II. rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktoré odôvodnil tak, že nemá žiaden príjem. Žiadal znížiť výživné na maloletého zo sumy 100 € mesačne na sumu 38,92 € mesačne. Súdu predložil potvrdenie o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.06.2024, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2020 v sume 0 € a potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti od 19.06.2024.

5. Matka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

7. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného uplatnil princíp potencionality príjmu otca, ktorý dlhodobo nepracuje a v konaní nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o jeho nemožnosti riadne sa zamestnať. Už v podanom návrhu žiadal, aby súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v jeho neprítomnosti a v priebehu konania nepredložil žiadne doklady o svojom príjme. Pri sociálnom šetrení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Y. sa s ním podarilo skontaktovať telefonicky, pričom sociálnej pracovníčke uviedol, že odchádza do zahraničia za prácou, momentálne je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, ale v zahraničí má prísľub práce. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je vedený od 19.06.2024. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, ani na dávku v hmotnej núdzi. Finančne ho podporuje partnerka s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá v rozhodnom období bola nezamestnaná vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s pravidelným príjmom vo výške 60 € mesačne, čo je prídavok na jej dieťa, dávka v hmotnej núdzi vyplácaná v sume 379 € mesačne a výživné pre syna vo výške 38,92 € mesačne, ktoré uhrádza otec jej dieťaťa. Otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti M., G.. Y. období od 13.12.2022 do 24.01.2023. Pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. V uvedenom období bola jeho čistá mzda vo výške 522,90 €. V roku 2022, v období od 01.03.2022 do 31.07.2022 bol zamestnaný vo firme K. G. G.. s čistou mzdou za uvedené obdobie v sume 2427,72 €, t.j. 485,54 € priemerne mesačne a zároveň mu boli vyplatené nemocenské dávky v sume 137,52 €. Z uvedeného vyplýva, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si prácu, či už na základe dohody o vykonaní práce, alebo na trvalý pracovný pomer a dosahovať tak aspoň minimálnu mzdu, v ktorej dokáže aspoň čiastočne pokryť výdavky maloletého Z.. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by otec z dôvodu zlého zdravotného stavu nemohol pracovať, respektíve, že by bol obmedzený vo vykonávaní pracovnej činnosti zo zdravotných dôvodov, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi, súd prvej inštancie správne uplatnil princíp potencionality príjmu, ktorý by mohol dosahovať pri vynaložení svojich schopností a možností, tak ako to už bolo v minulosti. Zároveň súd správne poukázal na zabezpečenú výlučnú starostlivosť zo strany matky maloletému, ako aj no to, že maloletý Z. je jedinou vyživovacou povinnosťou otca, ktorý sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ho a na jeho výživu ničím neprispieva.

8. Súd prvej inštancie správne zistil výdavky maloletého Z. a správne vychádzal z minimálnej mzdy otca, ktorú by mohol dosahovať pri vynaložení všetkého svojho úsilia nájsť si primeranú prácu a z ktorej by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať svojmu synovi, ktorý už študuje na strednej škole, sumou 100 € mesačne. Vychádzajúc z minimálnej mzdy a z Metodických pokynov MS SR pre stanovenie výšky výživného, by mal otec prispievať svojmu synovi na výživu sumou 156 €,( t.j. 24% zo sumy minimálnej mzdy netto), avšak s prihliadnutím na jeho dlhodobejšiu nezamestnanosť, ako aj na možnosť nájsť si prácu iba na základe dohody o vykonaní práce, nie na trvalý pracovný pomer, určená suma výživného zodpovedá potencionálnemu príjmu otca, ktorý si mohol zabezpečiť pri využití všetkých

svojich možností a schopností a pri vôli mať nejaký svoj vlastný príjem, z ktorého by si plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil v napadnutom výroku IV. postupom podľa v spojení s .

10 . Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením . Ustanovenie je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení . Ak ustanovuje inak (napr. v ustanovenia podľa až 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení .

11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).