Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Pc/25/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudkyňou Mgr. Paulínou Čaplánovou, vo veci oprávnenej na výživné: M. J., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, Z., zastúpená splnomocnencom: W.. V. B.Í., N. X/A, Z., a povinného z vyživovacej povinnosti: F. J., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. XX, Z., o návrhu oprávnenej na výživné na zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej M. J., I.. XX.XX.XXXX zo sumy 160,- eur na sumu 350,- eur mesačne od 13.11.2025, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám plnoletej dcéry.

II. Zročné výživné za obdobie od 13.11.2025 do 31.07.2026 v sume 1.634 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd týmto m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -188 zo dňa 06.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -230 zo dňa 28.10.2009 v časti výroku o výživnom.

IV. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa ako oprávnená na výživné (ďalej aj ako „dcéra“ a „oprávnená“) návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 13.11.2025 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -188 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo výživné povinného z vyživovacej povinnosti (ďalej aj ako „otec“ a „povinný“) voči vtedy maloletej dcére určené na sumu 160,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je toho času dospelá, ale stále sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a už 15 rokov nebolo zvýšené výživné primerane jej životným potrebám a nákladom, rozhodla sa podať návrh na zvýšenie výživného. Svoje mesačné náklady vyčíslila na sumu 1.227,- eur. Doposiaľ však výživné v sume 160,- eur mesačne bolo platené k rukám matky navrhovateľky cestou náhradného výživného vo výške 160,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že náklady na život a ďalšie vzdelávanie (navrhovateľka plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole), neustále rastú je potrebné a dôvodné, aby sa výška výživného zvýšila na vyššiu sumu.

2. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -188 zo dňa 06.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.15Co/324/2009-230 zo dňa 28.10.2009, súd manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol, vtedy maloletú navrhovateľku zveril do osobnej starostlivosti matky,

otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu vtedy maloletej navrhovateľky sumou 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, upravil styk navrhovateľky a otca, uložil matke navrhovateľky povinnosť pravidelne písomne informovať otca o zdravotnom stave navrhovateľky a určil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -208 zo dňa 04.06.2009 súd zveril vtedy maloletú navrhovateľku na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu vtedy maloletej navrhovateľky sumou 140,- eur mesačne, uložil matke navrhovateľky povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave vtedy maloletej navrhovateľky, upravil styk otca s dcérou a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Povinnému z vyživovacej povinnosti súd doručoval návrh súčasne s výzvou na vyjadrenie sa prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, pričom táto bola povinnému doručená dňa 18.03.2026. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril, nedoložil súdu žiadne podklady, nezúčastnil sa stanovených pojednávaní, a počas celého konania zostal nečinný.

5. Oprávnená vo svojom návrhu vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 1.227,- eur, ktoré pozostávajú zo školy v sume 110,- eur (mesačné školné) a učebnice na strednej škole v sume 50,-eur ročne, stravy v sume 400,- eur, obuvy - 3 krát 300,- eur za letnú obuv a 2 x 300,- eur za zimnú obuv, hygieny v sume 90,- eur (1 x ročne zubár v sume 100,- eur, 2 x ročne dentálna hygiena po 100,- eur, strojček, tampóny, mydlá, krémy a iné), oblečenia v sume 80,- eur mesačne, starostlivosti v sume 60,- eur (nechty, čistenie tváre kvôli akné, podstrihnutia vlasov 2 x ročne - 120,- eur), dopravy v sume 132,- eur - ročná električenka, psychologičky 3 x do mesiaca - 120,- eur mesačne, doučovania v sume 50,- eur, telefónu 50,- eur, fitness v sume 50,- eur.

6. Z Potvrdenia o návšteve zo dňa 01.09.2025 vyplýva, že v čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou štvrtého ročníka M. M. Š. Š. Q., X. X, Z..

7. Z Potvrdenia - Dočasného poistenia pre prípad smrti zo dňa 21.05.2026 vyplýva, že matka navrhovateľky uzatvorila poistenie pre prípad smrti pre seba a navrhovateľku dňa 12.03.2021s výškou mesačného poistného v sume 31,22 eur. 8. Zo Zmluvy o štúdiu číslo 212/2023 vyplýva, že matka navrhovateľky ako zákonný zástupca navrhovateľky podpísala dňa 07.09.2023 predmetnú zmluvu pri nástupe navrhovateľky na M. M. Š. Š. Q., X. X, Z., pričom výška školsného bola stanovená na sumu 1.100,- eur ročne, prípadne 110,- eur mesačne. 9. Z Rozhodnutia Súkromnej strednej športovej školy Gaudeamus, Dudvážská 6, Bratislava zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá prestupom. 10. Na pojednávaní konanom dňa 02.06.2026 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka sa pred troma rokmi zoznámila s jej synom, ktorý je študentom, študuje na ekonomickej univerzite vo Viedni. Pracoval aj ako obchodný zástupca pre Philis Moris s tým, že poberal príjem, teraz už príjem nemá, stará sa o navrhovateľku, žijú z úspor, ktoré má jej syn. Žijú v byte jej bývalého manžela, kde neplatia nájom. Majú zabezpečenú stravu od bývalej svokry, takže hladní nie sú. Matka navrhovateľky neprispieva, posiela jej 160,- eur ako výživné od otca a občas jej nakúpi. Jej rodina nemá o ňu záujem, ani dedka nevidela. Otec trpí psychickou poruchou, matku oprávnenej aj zbil, preto táto nežiadala zvýšenie výživného. Taktiež sa matka vyjadrila, keď bola oprávnená malá, že ju chcel uniesť. Nemá kontakt na starých rodičov, ani nevie kde bývajú. Otec je druhýkrát ženatý, matka býva so staršou sestrou, ktorú má s iným partnerom. 11. Oprávnená sa na danom pojednávaní vyjadrila, že čo sa týka otca jeho kontakt má len starý, aj na jeho matku. Keď mala 14 rokov, kontaktovali sa s babkou (jeho matkou), celá jeho strana rodiny je tiež zaujímavá. Oprávnená má rada zvieratá. Raz sa s ňou dohodli, že pôjdu venčiť psov do útulku. Nezdala sa jej tá cesta, bola vystrašená, pamätá si to dodnes, namiesto toho, aby šli venčiť do útulku, zobrala ju babka k otcovmu domu, kde venčili jeho psa. Veľmi plakala, že nechce a to bolo naposledy, čo videla otca aj babku.

12. Z Rozhodnutia Vysokej školy ekonómie a manažmentu zo dňa 11.02.2026 vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá v akademickom roku 2026/2027 na štúdium na Vysokej škole ekonómie a manažmentu

v Bratislave do 1. ročníka prvého stupňa vysokoškolského štúdia (bakalárske štúdium) na študijný program: manažment malého a stredného podnikania, dennej formy, kombinovaná metóda.

13. Z Vysvedčenia o maturitnej skúške vyplýva, že navrhovateľka úspešne vykonala maturitnú skúšku dňa 27.05.2026.

14. Z Čestného prehlásenia matky navrhovateľky zo dňa 07.07.2026 vyplýva, že matka navrhovateľky sa zaviazala všetky náklady spojené s vysokoškolským štúdiom navrhovateľky uhrádzať do riadneho ukončenia vysokoškolského štúdia.

15. Na pojednávanie konané dňa 09.07.2026 sa nedostavil povinný z vyživovacej povinnosti, ktorému súd doručoval zásielku prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru, pričom títo uviedli, že zásielku sa menovanému nepodarilo doručiť. Dňa 07.07.2026 súd kontaktoval matku povinného z vyživovacej povinnosti, ktorá uviedla, že so synom je v sporadickom kontakte, približne jeden krát za 1 roka, pričom jej syn mení telefónne čísla a v súčasnosti nevie aké má, údajne nepracuje a mal by sa zdržiaval na L. XX v Bratislave. Súd rovnakého dňa kontaktoval aj bývalú partnerku povinného pani B., ktorá taktiež uviedla, že nevie, kde sa menovaný zdržiava, nie je s ním v kontakte, mal by sa zdržiavať na L. XX O. Z.. Taktiež dňa 07.07.2026 súd kontaktoval Obvodné oddelenie policajného zboru Ružinov - východ, s dopytom ako bola doručovaná zásielka prostredníctvom ich oddelenia, keďže dva krát sa im podarilo menovanému zásielku doručiť. Služba uviedla, že dopyt bol dva krát doručovaný s pozitívnym výsledkom, kedy náhodne menovaného stretli s priateľkou pred domom, zásielku si po overení totožnosť prevzal. Dopyt realizovaný v júni nebolo možné vybaviť, nakoľko na bytovom dome nie je označený zvonček, ani schránka na meno menovaného a po oslovení osôb v bytovom dome uviedli, že menovaného nepoznajú.

16. Na pojednávaní dňa 09.07.2026 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky predniesla, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol otec zaviazaný povinnosťou hradiť matke na maloletú dcéru sumou 160,- eur mesačne, pričom otec si doposiaľ svoje povinnosti neplnil, matka musela požiadať cestou náhradného výživného. Dôvodnosť návrhu spočíva v tom, že naposledy bolo rozhodované v roku 2009, čo je dlhá doba, dcéra dospela, zvýšili sa jej náklady, ukončila stredoškolské štúdium, pričom bola prijatá na vysokoškolské štúdium, odbor manažment. Keďže pokračuje v štúdiu, tak je potrebné, aby jej rodičia naďalej hradili výživné. Otec sa vyhýba úhrade výživného, navrhovateľka sa snažila s ním skontaktovať, aj prostredníctvom starých rodičov, avšak bez úspechu. Z jeho strany nie je žiadny kontakt ani záujem, na výžive sa nepodieľa, podieľa sa jedine matka. Poslednú dobu to bolo tak, že navrhovateľka bývala hladná, pred 2 rokmi sa zoznámila s jej synom, ktorý končí vysokoškolské štúdium na ekonomickej univerzite vo Viedni, začal sa zaujímať aj o jej súkromný život. Keď zistil, že sa o ňu nikto nestará, že je hladná, tak je začal pomáhať a platil jej stravu, aj zdravotnú starostlivosť. V tom čase mu peniaze dávala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky, s čím nemala problém, nakoniec to vyvrcholilo tým, že sa o ňu prestala starať aj matka. Jej syn sa dopytoval svojho otca, či môžu bývať v byte, ktorý je v dome jeho rodičov, ide o 3-izbový byt, v súčasnosti tam bývajú. So stravou im pomáha, ako aj stará matka jej syna. Nakoľko navrhovateľka je naďalej nezaopatrená, je potrebné, aby si rodičia plnili svoju vyživovaciu povinnosť. Matka sa aspoň zaviazala, že bude navrhovateľke hradiť prípravu a štúdium na vysokej škole. Od otca žiadajú, aby súd ho zaviazal povinnosťou hradiť na navrhovateľku výživné v sume 500,- eur mesačne k rukám navrhovateľky.

17. Navrhovateľka sa na danom pojednávaní vyjadrila, že od októbra bude navštevovať Vysokú školu. Ukončila športové gymnázium. Nepracuje, občas brigáduje, niekedy cez víkend. Nevlastní nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo. Nemá spotrebný, ani hypotekárny úver. Býva so svojím priateľom v 3-izbovom byte, v dome starých rodičov jej priateľa. Čo sa týka bývania, za to neuhrádzajú nič, avšak majú dohodu, že vypomáhajú starým rodičom priateľa v domácnosti a záhrade. Jej náklady pozostávajú: Strava - 300,- eur až 400,- eur (iba za ňu), školné poplatky, ktoré bude uhrádzať jej matka sú v sume 1.800,- eur ročne, obuv - 550,- eur ročne, hygiena - 90,-eur mesačne (vrátane zubára 100,- eur za rok a dentálna hygiena 2 x - 100,- eur za rok), oblečenie - 80,- eur mesačne, doprava - 132,- eur ročne, psychologička - 3 x do mesiaca - 120,- eur mesačne, teraz to obmedzila, lebo si to musí hradiť sama, doučovanie - 50,- eur mesačne, ktoré mala, keď bola na strednej škole, nevie, či ho bude ešte potrebovať; fitnes - 50,- eur (Multi sport karta), kozmetická starostlivosť - 60,- eur (kaderník, čistenie tváre kvôli akné a nechty), telefón - 50,- eur mesačne (paušál). Pred 2 - 3 mesiacmi jej matka ešte kúpila niekedy

potraviny, avšak keď niečo chcela, tak sa jej vyhrážala tým, že keď býva s priateľom, má jej kúpiť on, alebo jej hovorila, že jej kúpi tričko, keď sa s ním rozíde. V súčasnosti jej posiela iba tých 160,- eur, ktoré dostáva ako náhradné výživné. Čo sa týka matky, je to jej jediný pokrvný člen rodiny, ktorého má. Aj keď je svojská, tak v minulosti bola pri nej. Teraz má len svojho priateľa, ktorý jej pomáha. Nechce svojej matke robiť teraz starosti, pretože v minulosti pri nej stála, avšak jej otec sa nikdy nezaujímal a ani nestaral a ani ho nepozná. Jej matka sa v súčasnosti živí veštením, pričom podľa ročného zúčtovania za rok 2025 bol úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v sume 4.440,73 eur od jej bývalého zamestnávateľa FAIM, s.r.o.

18. Súd nemal k dispozícii spisový materiál k pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva z dôvodu, že tento sa nachádza na Mestskom súde Bratislava IV, pričom z technicko-organizačných prekážok nebolo možné tento spis zapožičať. Súd si však pripojil spis pôvodne Okresného súdu Bratislava III sp.zn. o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, ktoré prebiehalo v čase konania o rozvod manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, a z ktorého súd zistil stav v čase vydania pôvodného rozhodnutia.

19. Podľa Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktorésú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine umožňujú zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodnutí o výživnom, resp. dohody rodičov o týchto otázkach, pričom podľa § 78 ods. 3 súd pri rozhodovaní o výživnom vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podstatnou otázkou, ktorú súd pri rozhodovaní skúma, je zmena pomerov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa má jednať o zmenu podstatnú, aby bola spôsobilá zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu.

30. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie ZoR. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea

- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie ). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

31. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. 51. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

32. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

33. Pod odôvodnenými potrebami oprávnenej je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

34. Súd ustálil, že od obdobia posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov - navrhovateľka je dospelou mladou ženou, s čím už s ohľadom na uplynulý čas sa zvýšili jej oprávnené potreby (má vyššie nároky na stravu, oblečenie, zároveň má zvýšené potreby spojené so štúdiom na Vysokej škole, teda prípravou na jej budúce povolanie.

35. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že v danom prípade nastala na strane oprávnenej taká zmena pomerov, ktorá je taká výrazná a trvalá, že sa zmenili okolnosti na jej strane - od posledného rozhodnutia súdu absolvovala základné vzdelanie, stredoškolské vzdelanie, nakoľko v čase posledného

rozhodnutia mala navrhovateľka dva roky. Aktuálne v čase podania návrhu mala navrhovateľka 18 rokov, a v súčasnosti je prijatá na vysokoškolské štúdium.

36. V čase vydania pôvodného rozhodnutia mala matka jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. K., I.. XX.XX.XXXX, ktorá jej bola zverená rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III v roku 2003 do osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 2 000,-Sk mesačne, čo si aj otec plní, ako uviedla matka. V tom čase bola matka na materskej dovolenke, poberala materský príspevok v sume 4 960,-Sk a rodinné prídavky v sume 1080,-Sk mesačne. Žiadny iný príjem matka nemala. Matka bola spolu s ďalšími spoločníkmi spoločníčkou obchodnej spoločnosti L. - G. M..L..T.., Z., O. XX, kde bola zároveň konateľkou a taktiež spoločníčkou spolu s ďalšími spoločníkmi v obchodnej spoločnosti L. M.. M. L..T.. O. XX, Z., kde bola opäť aj konateľkou tejto obchodnej spoločnosti. Podľa vyjadrenia matky počas materskej dovolenky nepodnikala. Bývalý Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. -28 zo dňa 24.04.2008 nariadil na návrh matky predbežné opatrenie podľa ktorého zveril maloletú M. J. na čas do rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal platením výživného na maloletú M. v sume 2 500,-Sk mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s maloletou M. na čas do rozhodnutia vo veci samej tak, že otec má právo sa stretávať s maloletou každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. a to vždy za prítomnosti matky maloletej. Voči tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej. Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. -36 zo dňa 18.08.2008 prvostupňové uznesenie potvrdil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2008. Z obsahu zápisnice spísanej na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave zo dňa 23.2.2008 súd zistil, že matka podala oznámenie o priestupku na otca maloletej vo veci občianskeho spolunažívania. Toho času sa matka živí veštením, pričom podľa ročného zúčtovania za rok 2025 bol úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v sume 4.440,73 eur od jej bývalého zamestnávateľa J., M..L..T... Naďalej má dve vyživovacie povinnosti.

37. V čase vydania pôvodného rozhodnutia otec bol zamestnaný v G. B., W. XX, Z. cca 5 rokov, kde robil pomocného pracovníka s priemerným mesačným netto príjmom cca 9.000,-Sk, ako sám uviedol. Vedľajší pracovný pomer ani príjem otec nemal. Otec býval s rodičmi, v 9-izbovom rodinnom dome, ktorý patrí jeho otcovi a býval tam spolu s ním otec, brat a mama. Na túto domácnosť otec prispieval sumou 4.000,-Sk mesačne. Otcove nevyhnutné mesačné výdavky boli: príspevok na túto domácnosť 4 000,-Sk mesačne, doprava do práce - nevedel uviesť presnú sumu. Otec nevlastnil žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, ako sám uviedol. Otcova profesia je vyučený automechanik a táto práca ho nebaví, ako sám uviedol. Podľa vyjadrenia matky otec mal aj vedľajší pracovný príjem a pracovný pomer - O. K.

- K., L. M..L..T.., čo však poprel. Na pojednávaní otec uviedol, že spolu s matkou dieťaťa si v roku 2006 zobrali úver za účelom vybudovania novej reštaurácie, ktorej majiteľkou bola jeho manželka, pričom v roku 2007 túto reštauráciu predali a sumu prevzala jeho manželka. Otec na pojednávaní nevedel uviesť aký skutočný príjem deklaroval v roku 2006 pri svojej žiadosti o spotrebný úver, matka predložila žiadosť otca o spotrebiteľský úver, ktorý bol adresovaný VUB Bratislava, Mlynské Nivy zo dňa 01.02.2006, kde otec uviedol, že jeho finančná situácia za posledný mesiac bola 22.000,-Sk. Otec na pojednávaní uviedol, že podpis na tej žiadosti jemu nepatrí. Otec vlastnil osobné motorové vozidlo, ktoré predal za sumu 40.000,-Sk, ako sám uviedol. Otec mal ukončené SOU Strojárske s výučným listom. Mal jednu vyživovaciu povinnosť. Toho času súd zistil, že otec by mal bývať na adrese L. XX O. Z., pribudla mu jedna ďalšia vyživovacia povinnosť. Nehnuteľný majetok, že by otec vlastnil súd nezistil. Otec počas celej doby konania zostal nečinný, nevyjadril sa k podanému návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, ani nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy.

38. V čase vydania pôvodného rozhodnutia mala navrhovateľka dva roky, matka s ňou bola na materskej dovolenke. Zdravotný stav vtedy maloletej bol neuspokojivý, nakoľkomala obličkový reflux vo vyššom štádiu, v dôsledku čoho bola dispenzarizovaná v imunologickej ambulancii na Kramároch od narodenia. S touto dispenzarizáciou súviseli matkine zvýšené výdavky, ktoré sa pohybujú podľa vyjadrenia matky cca nad 5.000,-Sk - lieky, opakovaná hospitalizácia v nemocnici. Vtedy sa u maloletej objavili ďalšie zdravotné komplikácie, ako posledný mesiac dieťa navštevovala imunologickú a kardiologickú ambulanciu na Kramároch. Priemerné mesačné výdavky, ktoré mala matka s maloletou predstavovali podľa jej vyjadrenia cca 14.946,-Sk, v čom je zohľadnené: alikvótna časť za bývanie, poistenie, strava, lieky, drogéria, oblečenie, obuv, ako uviedla matka. S úhradou týchto zvýšených výdavkov jej pomáhala rodina.

39. Aktuálne je oprávnená na výživné síce plnoletá, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je prijatá na denné štúdium na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave, teda štúdium je jej prípravou na budúce povolanie. Navrhovateľka vzhľadom na povahu štúdia nemá a ani nebude mať stabilný príjem, ktorý by jej umožňoval sa samostatne živiť, nemá majetok, ani iné zdroje, z ktorých by si vedela zabezpečiť primeranú výživu. Z toho vyplýva, že dieťa nespĺňa podmienku schopnosti samostatne sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť rodiča trvá. V súčasnosti sú jej náklady: strava - 300,- eur až 400,- eur (iba za ňu), školné poplatky, ktoré bude uhrádzať jej matka sú v sume 1.800,- eur ročne, obuv - 550,- eur ročne, hygiena - 90,-eur mesačne (vrátane zubára 100,- eur za rok a dentálna hygiena 2 x - 100,- eur za rok), oblečenie - 80,- eur mesačne, doprava - 132,- eur ročne, psychologička - 3 x do mesiaca - 120,- eur mesačne, teraz to obmedzila, lebo si to musí hradiť sama, doučovanie - 50,- eur mesačne, ktoré mala, keď bola na strednej škole, nevie, či ho bude ešte potrebovať; fitnes - 50,- eur (Multi sport karta), kozmetická starostlivosť - 60,- eur (kaderník, čistenie tváre kvôli akné a nechty), telefón - 50,- eur mesačne (paušál).

40. Súd skúmal pomery na strane povinného z vyživovacej povinnosti, ako aj oprávnenej na výživné a zistil, že na strane povinného z vyživovacej povinnosti súd nezistil takú zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu pomerov a vylúčili jeho schopnosť platenia výživného. Na strane povinného súd prihliadal aj na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča súd prihliadol aj na počet vyživovaných povinností povinného.

41. Nakoľko otec počas celého konania zostal nečinný súd pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného vychádzal z potenciálneho príjmu otca, keďže podľa ustálenej súdnej praxe má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity príjmov, ktorý ustálil na sumu 1.750,- eur mesačne netto (podľa ponúk zverejnených na verejne dostupných portáloch pre pozíciu mechanika alebo pracovníka so vzdelaním SOU Strojárske) a to najmä s ohľadom na to, že nebolo preukázané, že by otec nebol zdravý, keďže v konaní nebolo preukázané zhoršenie jeho zdravotného stavu, je v produktívnom veku 42 rokov, doposiaľ má evidovaný trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, kde je najnižšia miera nezamestnanosti, má ukončené stredoškolské vzdelanie SOU strojárske s výučným listom, a preto je podľa názoru súdu v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať práve takýto príjem. Súd zároveň aj prihliadol na počet vyživovacích povinností otca, avšak daná skutočnosť nemôže byť dôvodom na zníženie už existujúcich vyživovacích povinností. V danom prípade je súd toho názoru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného otca k plnoletej dcére z dôvodu, že životné náklady oprávnenej sa od jej útleho veku výrazne zmenili, nastúpi na vysokú školu, ako aj to, že otec je v produktívnom veku, zdravý, so stredoškolským výučným listom má možnosť sa zamestnať.

42. V porovnaní so stavom existujúcim v čase poslednej úpravy výživného má súd za to, že na strane oprávnenej na výživné došlo k takej zmene pomerov, spočívajúcej predovšetkým v tom, že v čase pôvodného rozhodnutia bola matka s oprávnenou na materskej dovolenke, pričom v tom čase mala oprávnená dva roky, pričom teraz ukončila strednú školu a v októbri 2026 nastúpi na vysokú škola, čo samo osebe odôvodňuje zvýšenie výživného, keďže odôvodnené potreby (pravidelné mesačné výdavky) oprávnenej sa plynutím času, fyzickým dospievaním, ako aj vplyvom rôznych negatívnych skutočností (napr. inflácia, ktorá je na Slovensku jedna z najvyšších v rámci celej Európskej únie) prirodzene zvýšili. Súd mal teda za preukázané, že v danej veci nastala oproti stavu v čase vydania ostatného rozhodnutia zmena pomerov, nakoľko v čase vydania vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia mala toho času plnoletá M. 2 roky, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného má 18 rokov. Už len z uvedeného je teda zrejmé, že medzičasom od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov a zmene nárokov oprávneného na výživu, nakoľko s jeho pribúdajúcim vekom sa zmenili aj jeho odôvodnené potreby, ktoré mal súd za odôvodnené a preukázané.

43. Nakoľko teda má súd za preukázané, že došlo na strane oprávnenej k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného od posledného rozhodnutia, súd výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú dcéru na sumu 350,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, pričom mal za to, že aj s vyživovacou povinnosťou zo strany matky pokryje zistené odôvodnené potreby oprávnenej, ktorú mal súd za preukázanú, keďže táto sa zaviazal uhrádzať dcére výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom. Súd dodáva, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vychádzal aj z odporúčacieho materiálu Ministerstva spravodlivosti SR - metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv.

tabuľkové výživné, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom, sa výška výživného odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od celkového počtu vyživovacích povinností. V danom prípade má oprávnená 19 rokov, čo znamená, že podľa tabuľky pre výpočet výživného sa oprávnenom uplatní 20 % podiel z čistého príjmu povinného rodiča pri existencii celkovo dvoch vyživovacích povinností, čo predstavuje 350,- eur mesačne.

44. Zároveň súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie 13.11.2025 (od podania návrhu) do 31.07.2026 v sume 1.634 eur, ktoré povolil otcovi uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

45. Vzhľadom na uvedeného, má súd za to, že je v zárobkových, majetkových a finančných možnostiach otca, po zohľadnení nevyhnutných výdavkov na strane plnoletej dcéry, ale aj po zohľadnení príjmu matky, skutočnosti, že aj tá bude zabezpečovať výdavky plnoletej dcéry spojené s vysokoškolským štúdiom; prispievať na výživu plnoletej sumou vo výške 350,- eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej dcéry. Súd poukazuje na to, že otec ako rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k deťom je povinný usmerňovať svoje pracovné ako aj životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.

46. Výrokom III. súd zmenil pôvodné rozhodnutie, ale len v časti vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére M..

47. Výrokom IV. súd zamietol prevyšujúci návrh oprávnenej na zvýšenie vyživovacej povinnosti a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

48. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže povinný z vyživovacej povinnosti podať odvolanie ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie nemôže podať oprávnená na výživné a jej splnomocnená zástupkyňa, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie do zápisnice po vyhlásení rozsudku.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / a /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).